Lucas 22
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI
1 Bret yisɨkoate seseɨmbo si Pasofa sei-arɨhündɨ ranai tüküfembo yaŋgɨrɨmayo.
1 Faraw Wanawanan Yeast en ana hiyuw wabin Tar Nowaten aa isan ana veya i na kabom.
2 Ranɨyo Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨyomo ai nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yɨhɨmboyomondühɨ Sisasɨmbo hɨfokoefimbo nafɨ kokomarundɨ.
2 Naatu nati ana veya’amaim firis ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah wa’iwa’iramaim ef hinunuwet mi’itube Jesu hitab hitarab tamorob isan, anayabin bebeyanamaim sinafumih sabuw hibiruwih.
3 Ranɨyo Sudas Iskariot Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨndambo mamɨ ahandɨ fiambe Satan ai mafarɨfiyu.
3 Nati ana veya’amaim, Jesu ana bai’ufununayah 12 wanawanahimaim orot Judas wabin ta Iscariot Satan dogoron wanawanan run.
4 Ranɨyo Sudas ai Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ asu prisman bɨdɨfɨrɨ Godɨndɨ worɨ hɨfandɨmarundɨ ahamumbo sowanambo ai nünüŋgundirɨ Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhümandirɨ ranɨmbo fɨfɨrɨfembohünda mahu.
4 Basit na firis ukwarih naatu Tafaror Bar ma’utenayah hai orot ukwarih biyah tit, Jesu mi’itube nab nabitih isan bairi hiyakitifuw.
5 Ranɨyomo asu nindou ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyomondühɨ Sudasɨmbo kakɨ masabudo.
5 Naatu orot ukwarih hiyasisir Judas kabay baitinin isan hio’matan.
6 Ai hohoanɨmo mamɨ-süŋguru mburumbo hɨfanda humbo nindou afɨndɨ ranai Sisas-dɨbo nɨmarɨkoate-yei-ambe ahamundɨ warɨhüfimbo yahu hayamboyu.
6 Judas ibasit naatu ef ana gewasin wa’iwa’iramaim nuwet, mi’itube Jesu tab tabitih, sabuw men hitaso’ob.
7 Bret yisɨ-koate sesɨmbo si God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ ra tüküfeyoambe anɨmbo sipsip nɨmorɨ ra hɨfokoefemboane.
7 Faraw Wanawanan Yeast en hiyuw ana veya natit, nati ana veya’amaim i Tar Nowaten isan sheep natunatuh lamb terouw sibor teya’aya.
8 Sisas ai Pita weimbo Sonɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ŋgafanɨ sesɨ sɨhefɨmbo sɨndɨndɨneamunɨ adükarɨ si ranɨhü sesesɨmbohünda,” mehupɨrɨ.
8 Imih Peter, John hairi Jesu eobaimanih iyafarih eo, “Kwanan Tar Nowaten ana hiyuw kwanabogaigiwas tanaa.”
9 Asu sɨmborɨ düdurɨnerühɨ safanɨya, “Nahanɨhümboyafɨ yɨhoehɨmbo sesɨ ra sɨndɨfembo hoafayafɨmunɨ rana?” masafanɨ.
9 Hibatiy hio, “Menamaim kukokok boro ana bogaigiwas?”
10 Asu sɨmborɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ŋgoafɨ adükarɨ ranɨhü ŋgafandühɨ nindou mamɨ ai hoe hɨpɨrambe fuindamündü haya ŋguanɨ hoeindɨnerɨmboyafanɨ. Ŋga ahambo anɨmbo süŋgundɨnɨrɨ nɨnɨ worambeahɨyo karefuendɨ ra.
10 Jesu iyafutih eo, “Kwanan Jerusalem kwanatitit auman orot ta boro noukwatamaim harew nahun na’abar nanan bairi kwanitar, naatu kwani’ufunun bairi kwanan bar erurumaim kwanarun.
11 Rananɨmbo worɨ aharambürɨ ranahambo hoafɨndafɨnandowohüya, ‘Yamunde-randeimbɨ ai sɨhambo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ro wambo süŋgurundɨrɨ-rundeimbɨ babɨdɨ worɨ nahanambe sesesɨmandefɨ God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ si ra?’ mehuamboane,’ mbɨsafanɨ.
11 Naatu bar matuwan orot kwanibatiy, ‘Bai’obaiyenayan,’ o isa iti na’atube eo. ‘Ayu au bai’ufununayah bairi nanawan bar awan menatan boro imaim Tar Nowaten ana bay anaa?’
12 Asu ai sɨhafanɨmbo sesɨ napo kurɨfe nɨmarɨ sesɨmbo fondɨ afɨndɨ burɨyoweimbɨ nɨmoamonɨndɨ worɨ nafuindüpürɨmbui. Se ranɨhü sesɨ napo sɨndɨndɨneandɨ,” mehu.
12 Naatu i boro bar awan gagamin yate tafan ni’obaiyi kwana’itin, nati’imaim sawar etei hirereb hiyabuna inu’in, imaim kwanabogaigiwas.”
13 Ranɨ-yafanɨ Pita weimbo Son ai hafanɨ hoeirɨ-neandane asu muŋguambo moatükunɨ ra Sisas hoafɨmayu süŋgu tükümefeyo. Ranɨ-yafanɨ asu ranɨhü sesɨ ra sɨndɨmarɨneandɨ.
13 Orot rou’ab hitit hinan sawar etei Jesu eo na’atube hi’itah, basit Tar Nowaten hiyuw hibogaigiwas.
14 Sesɨ sesɨmbo yahomo houmbo Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo sesɨ fondühɨ mamarɨmo.
14 Bay aa isan ana veya tit, naatu Jesu ana tur abarayah bairi bay aa ana efanamaim himare.
15 Ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro afɨndɨ hamɨndɨ yifirayahɨ se-babɨdɨ sesesɨmbo God ai Israerɨmbo aboedambo-mareandürɨ si, ŋga asu süŋgunambo ana ro asübusɨ afɨndɨ ndahamɨndɨmboyahɨ.
15 Baise iuwih eo, “Ayu akokok kwanekwan iti Tar Nowaten ana bay kwa bairit tanaa, imaibo ani’akir biyau nababan.
16 Ro asükai ŋgɨrɨ sesɨ ndahurai dagadɨhɨ, ŋga ŋgombo ranɨ-moatükunɨ ra God hɨfandarandɨ ranambe tükündɨfemboe,” mehu.
16 Anayabin a tur ao’owen, ayu i boro men kafa’imo iti bay anaa maiye, ana veya’amaim iti sawar yabin anababatun niturobe God ana aiwob wanawananamaim.”
17 Ranɨyu Sisas ai kap hoe semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura yahuya, “Kap hoe nda sowandümo houmbo sɨhamundɨhoarɨ sɨmɨndɨmo.
17 Imaibo Jesu kerowas bai, God ana merar yi, naatu ana bai’ufununayah itih eo, “Kerowas iti kwabai etei’imak kwafaram kwatom.
18 Asu ro wain boboe ra asükai sɨmɨndɨkoate ŋgambo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra tükündɨfemboe,” mehu.
18 A tur ao’owen, veya iti boun ebubusuruf ayu iti wine boro men anatom, ayu boro iti na’atube ana ma nan God ana aiwob nan natit.”
19 Asu asükaiyu bret semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura hɨfɨtɨre ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo yimbureapurühɨ yahuya, “Nda wandɨ saf-ane asahapurɨ. Ŋga se wambo hohoanɨmombohünda randu ndundɨ,” mehu.
19 Naatu rafiy bai God ana merar yi sawar, imasib ana bai’ufununayah itih eo, “Iti i ayu biyou, kwa abit, iti na’atube kwanasinaf saise imaim ayu kwananuhu.”
20 Mare yahurai sesɨ sowasümo mburu Sisas ai kap semündü hayambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Kap nda wandɨ horɨ sɨhamumbohündambo karefoendɨ rananɨmbo sɨmborɨ hoafɨ femɨndɨ asɨhefeyo ra ŋgɨnɨndamɨndɨmboe.
20 Naatu kerowas isan i na’atube sinaf, bay hi’aa ufunamaim bai itih eo. “Iti kerowas i God ana Obaibasit Boubun ayu au rara’amaim ibour kwa etei isa ebisuwai.
21 Sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ai wambo hürütümbɨ nindou-yafe warɨhündeandɨrɨmbui. Ŋga ahandɨ watɨŋarɨ ra wandɨ dɨbore sesɨ nandɨfe fondɨwamɨ anaŋgo.
21 Baise kwanaso’ob orot yait ayu morobomih babau eo, i iti gemamaim airi ama’am.
22 Nɨne-moatükunɨ God ai Nindou Hondü ahambo refimbo hohoanɨmomayu ra yahurai tükündɨfemboe. Ŋga Nindou Hondümbo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warüharirɨ ranai hɨpoanɨmbembou-ani,” mehu.
22 Orot Natun i boro namorob God isan yayakitifuw na’atube, baise orot yait baban eo emomorob i boro baimakiy gagamin na’in nab.”
23 Ranɨyomo asu süŋgrurü-rundeimbɨ ai ahamundɨhoarɨ ranɨ-moatükunɨ ra dɨdɨ ramande yahomo houmbo sɨmborɨndüwurɨmemo.
23 Basit bai’ufununayah taiyuwi hibabatiyih hio, “Iti kou’ay wanawanamaim o yait iti na’atube sinafumih iyakitifuw ima kunotanot?”
24 Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai düdi adükarayu yahomo houmbo sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ mamarɨmo.
24 Bai’ufununayah taiyuwih wanawanahimaim gamin matar hai kokok hitaso’ob yait i orot gagamin.
25 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndɨfoyei adükarɨ bogorɨ ai ana ndüreimbɨyomo houmboanemo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ra hɨfandɨrundürɨ arundɨ. Ŋga nindou ranaheimbo hɨfandɨrundürɨ arundɨ ranahamumbo aboedɨ farɨhou-rundeimb-anemo sei arɨhündɨ.
25 Jesu iuwih eo, “Tafaram wanawanan Eteni Sabuw hai aiwob ana sabuw kaifih isan i hai fair ema’am imih sabuw tekakaifih, naatu sabuw iyab onowaten hibai sabuw tebobonawiyih, i tekokok wabih nara’at Bonawiyenayah hinarouw.
26 Se yahurai randafumboemo, ŋga adükarɨ hamɨndayu sɨhamundɨ mbusümo ra ai hoarɨfɨ nindou nahurai-mbiyuwamboane. Asu horombofi hu ratüpurɨyu-randeimbɨ ai fehefembo ratüpurɨyu-randeimbɨ nahurai-mbiyuwamboane.
26 Baise kwa wanawanamaim i men na’atube nama, o yait orot gagamin mataramih taiyuw inayare inikek, naatu o yait bonawiyenayan mataramih taituwa isah ini’akir inabow.
27 Düdi adükarɨ hamɨndayua? Sesesɨ fondühɨ amaruyu asu sesɨ yimbuareandɨyu? Se raru hohoanɨmoyomondühɨya sesesɨ fondühɨ amaruyu ai adükarɨ hamɨndayu. Ŋga roana sɨhamundɨ mbusümo fehefembo ratüpurɨ ratüpurɨya rɨhandeimbɨ nahurai-anahɨ.
27 Yait i orot gagamin, orot bay aayan o orot bay semorayan? Orot mare ma bay eaau i turobe orot gagamin. Baise ayu kwa wanawanamaim i akir wairafin na’atube ama kwa isa abowabow.
28 Se wambo tɨŋɨrɨfo tükümefeyo ra moai hɨnɨŋgɨrundɨrɨ.
28 Au routobon fokarih wanawananamaim men kwaihamiyu, baise sisibu’umaim mar etei bairi tama’am.
29 Ro sɨhamumbo hɨfandɨmbo ŋgɨnɨndɨ asahapurɨ wandɨ Ape wambo hɨfandɨmbo ŋgɨnɨndɨ masendɨrɨ nou.
29 Tamai aiwob ana fair itu abi’aiwob na’atube nati fair ta’imon kwa abit kwani’aiwob
30 Se ro ŋgɨnɨndɨ hɨfandarɨhandɨ ranambe wandɨ sesɨ fondɨwamɨ sesɨ dowadümo hoe ndɨmɨndɨmondümboemo. Asu se bogorɨndɨ nɨmarɨ fondɨwamɨ nɨmandümombo Isɨraerɨ-yafe sɨrɨ 12 ra hɨbadüboemo,” mehu.
30 Kwa boro au aiwob wanawananamaim kwanaa, kwanatom yasisir kwanab, aiwob hai ura ma’ama’amaim kwanamare Israel sabuw hai big etei 12 kwanakaifih.”
31 “Saimon, Saimon, Satan ai sɨhafɨ anɨhondümbofe ra refe hoeifembo hoafɨyumboani sapo nɨmorehɨ mbanɨ hɨrɨyeihɨ badinɨ pirɨhindühɨ safɨ hɨnɨŋgarɨhindɨ nou.
31 Jesu eo, “Simon, Simon! Satan i baibasit God biyanane bai, kwa routobon nit nakubaituturimih. Orot masaw bowayan ana rice erab erububunai ani’aanin nabin eyai, naatu kanabin nabin eya’iyai na’atube.
32 Ŋga ro Godɨmbo dɨdɨbafɨmeheandɨ sɨhafɨ anɨhondümbofe ra hɨnɨŋgɨndowamboyafɨ sahehea. Rananɨmbo se asükai hɨhɨrɨndafo wambo sowanambo dɨdɨfɨhümbo apodoho-apodohoyomondeimbɨ ranahamumbo fandɨhawapura ŋgɨnɨndɨmbeyomo-ndamboane,” mehu.
32 Baise Simon, ayu o isa ayoyoyoban, saise a baitumatum men nara’iy, naatu ayu isou inamamatabir ana veya, taituwa koufair initih hinabatkikin.”
33 Ŋga Pita ai Sisasɨmbo hoafɨyunduwohü yahuya, “Adükarɨ, ro ndearambo nafɨrɨhamɨndɨmboanahɨ se-dɨbo karabusambe hombo asu yɨfɨmbo amboanɨ,” mehu.
33 Baise Peter iya’afut eo, “Regah ayu airit na dibur run naatu na morob isan abobuna ama’am.”
34 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Pita, hapo nɨmbɨkoanɨ kakaro ai hoafɨkoate-yuambe anɨmbo se wamboya ŋgɨmɨmbo moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsafɨndɨrɨmboyafɨ,” mehundo.
34 Jesu eo, “Peter, boun gugumin o boro mar tounu inayoub inao, ‘Ayu orot nati men aso’ob,’ i ufunamaim kokorere boro nao inanowar.”
35 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Horombo ro sɨhamumbo koarɨheheapurühɨ sahɨya, ‘Se kakɨ sandɨferambo arüyo asu napo sandɨferambo arüyo, asu su yirambe kɨkɨfoefemboane semɨndɨpoanɨ’ masahɨ ranɨ-sɨmboanɨ se bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ mbonɨmborundümondai?” Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Wanɨ,” mehomo.
35 Imaibo Jesu ana bai’ufununayah ibatiyih eo, “Kwanotanot ayu ai yuni aur kaukut, hafoy naatu a baibiyon en kwatit kwanan ana veya’amaim, sawar afa isah kwaiyababan.” Hiya’afut hio,
36 Ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Haponda nindou düdi se kakɨ sandɨferambo arü, düdi se pisao yihɨmɨndɨ hamɨndɨ ra semɨndɨkoate-ayu ana, ahandɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra nindou ŋgorümbo sagadowohümbo asu ranɨ fihɨndɨ kakɨ ndemündü haya pemɨmbiyu-wamboane.
36 Jesu iuwih eo, “Baise a tur ao’owen, o yait aur kaukut, o hafoy ema’am inab, naatu o yait aur kaiy en, a biya baibiyon inab inan hinatubun naatu kabay inab kaiy inatubun uma inisinfafar.
37 Godɨndɨ bukambe hoafɨyowohü yahoya, ‘Ahambo moaruwai hohoanɨmoyu-randeimbɨ nindou nahurai randɨhorɨmboyei,’ meho ranana wamboyo, ŋga ranane hapondanambe tükefeyo,” mehu.
37 Anayabin a tur ao’owen, Buk Atamaninamaim iti na’atube hio hikirum, ‘Hi’i’itin i bainowan mowanabe,’ naatu nati tur i ayu isou hikirum, naatu boro anasinaf nan yabin namatar’’”
38 Ahandɨ süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ! Hoeiro, pisao yihɨmɨndɨ hamɨndɨ yimbu nda,” mehomo. Ai hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Ra ndearane,” mehupurɨ.
38 Bai’ufununayah hio, “Regah kaiy rou’ab iti abobotanen kui’itan.” Jesu iyafutih eo, “Nati ana fofonin.”
39 Sisas ai adükarɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨre hayambo Orif Wafuana mahafu sapo muŋguambo si refi marandɨ nou. Ranɨyomo asu ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ ai ahandɨ süŋgu mahafomo.
39 Jesu ana bai’ufununayah bairi matan fufur tisisinaf na’atube Jerusalem hihamiy hiyen hin Olive Oyawemaim hitit.
40 Ai hafomo nɨmarɨmboyohü tüküfihɨ hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨ sɨhamumbo rande hoeindeapurɨmboe ranɨmbo-hünda se Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundanɨ sɨhamumbo ŋgɨnɨndɨ mbɨsagapur-amboane,” mehupurɨ.
40 Jesu na nati efanamaim titit ana veya, basit ana bai’ufununayan iuwih eo, “Kwanayoyoban saise routobon nanan boro kwanarukouw.”
41 Sapo nɨmoei pifeyoanɨ ho pɨrayo ranɨ sɨmogodühɨ safɨ Sisas ai hu yirɨ yimbu pusɨre nɨmarümbo Godɨmbo dɨdɨbafɨmefiyu.
41 Imaibo in fotafot wan ana fofonin na’atube, sun yowen yoyoban
42 “Ape, se yifirayafɨ ana, wambo asübusümbɨ moatükunɨ tüküfemboayo ra raguanambo-ndowandɨ. Ŋga se nɨne yifirayafɨ ranɨ süŋgundowandɨ, ŋga ro yifirayahɨ ranɨ süŋgufepoanɨ,” mehu.
42 eo, “Tamai inakokok na’at, basit iti biyababan ana kerowas biyau’umaim kubosair, men ayu au kok, baise abisa o kukokok na’atube namatar.”
43 Ranɨyo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo ŋgɨnemündümbohünda tükümefiyu.
43 — ausente —
44 Sisas ai asübusɨ afɨndɨ hamɨndɨ semɨndɨmboayu ranahambo hamɨndɨ tütüŋgɨrɨhoei hayambo Godɨmbo dɨdɨbafɨmayu hoaŋgu. Ranɨyo asu ahandɨ yikunɨmɨhoe ranai horɨ nahurai pɨmendo hoaŋgo.
44 — ausente —
45 Sisas ai Godɨmbo dɨdɨbafɨyu moendɨre hayambo ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo sowana huane asu mapomo sapo afɨndɨ hohoanɨmoyomondühɨ wambo.
45 Yoyoban sawar misir inan, ana bai’ufununayah matah fot hi’inu’in itih, hai yababan ra’at kwanekwan easbunih hi’inu’in.
46 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se hapoana apusayomoa? Ŋga botɨyafu Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundɨ nɨnɨ-moatükunɨ rande hoeindeapuranɨ ŋgɨnepurɨmɨndɨmbohünda,” mehu.
46 Iuwih eo, “Aisim kwa’inu’in? Kwamisir kwayoyoban saise men routobon kwanab.”
47 Sisas ai wataporɨyuhü nüŋguambe awai nendɨ afɨndɨ ranai masɨfo. Sapo Sudas Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ambeahɨndɨ-mayu ranai sepurɨmündü haya mahafomo. Ranɨyu asu Sudas ai Sisasɨmbo wakɨkɨhɨmbohünda ahandɨ fikɨmɨ mahu.
47 Jesu iti na’atube bat eo auman, bai’ufununayah 12 wanawanahimaim orot ta wabin Judas sabuw rou’ay gagamin na’in nawiyih hina hitit. Naatu Judas mutufor in Jesu biyan tit bai mamay. Judas baiyowayah naatu Jews bairi hina Jesu emamamay|alt="Judas kissing Jesus; with soldiers and Jews" src="cn01812B.tif" size="col" loc="Luk 22.47" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="22.47-48"
48 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Sudas, se wakɨkɨhɨmbo asafɨ ra Nindou Hondümbo hürütümbɨ nindou-yafe warɨhüfimbo safomboyafɨ?” mehu.
48 Baise Jesu iu, “Judas o iti mamayenamaim Orot Natun ibai rakit sabuw kubitih?”
49 Sisasɨmbo süŋgrurü-rundeimbɨ ai hoeirundane ahambo kɨkɨhimɨndɨmbo yaŋgɨrɨmemondamboemo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, ro yɨhoefɨ pisao yihɨmɨndɨ safɨ ranambo hɨtɨhupɨrɨmbo?” mehomo.
49 Bai’ufununayah bairi hibatabat Jesu isan abisa mamatar hi’itin, basit hibatiy, “Regah karam boro kaiyomaim bairi aniyow?”
50 Ranɨyo asu aihündɨ mamɨ ai pisao ndarɨhendühɨndamboyu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ hondündɨ ratüpurɨyu-randeimbɨmbo warɨhondü hɨmbohoearɨ mafoafoareando.
50 Naatu ana bai’ufununayah orot ta ana kaiy bora’ah, Firis Gagamin ana akir wairafin ta tainin asukwafune buru’um.
51 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Yowan! Ndahurai refepoanɨ!” mehu. Ranɨyo ahandɨ hɨmbohoearɨ ra warɨ pamareanda asükai koadürü koadürümefeyo.
51 Baise Jesu eo, “Men inasinaf maiye kunutanub!” Naatu Jesu orot tainin butubun efanin matar maiye.
52 Nindou sapo Sisasɨmbo kɨkɨhimɨndɨmbo masɨfomo ra Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo, Godɨndɨ worɨ hɨfandɨru-rundeimbɨ prisman bogorɨyomo asu Suda-yafe boboagorɨ ranɨyomo. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ fufuründümo masɨfomo ra hümbuhünɨ nindoumbo kɨkɨhemündɨmbo nahuraiyomo.
52 Imaibo Jesu firis ukwarih, Tafaror Bar ana firis ukwarin, furisiman, naatu regaregah ai’in Jesu bain fatuminamih hinan iuwih eo, “Kwa iti kaiy, kefat yuwu rabu’umih kwabow kwanan ana itinin i ayu orot kakafu bainowan na’atube?
53 Ro sebabɨdɨmbo muŋguambo si Godɨndɨ worambe nɨmarɨ marɨhandɨ ra moai ranɨhü kɨkɨhɨründümondɨrɨ. Ŋga haponda sɨhamundɨ siane nɨmboe nɨmbɨ ai adükarɨ tüküfihɨ simbo ŋgasündeamboane,” mehu.
53 Ayu mar etei Tafaror Bar gagamin wanawanan bairit tama’am, men kwakok boro imaim ayu kwatafatumu? Baise iti boun i kwa a veya, imih abisa kwakokok na’atube kwasinaf. Anayabin gugumin ana orot ebobonawiyi.”
54 Sisasɨmbo kɨkɨhɨründümo houmbo Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ bogorɨ hondü ahandɨ worɨnambo sowaründümo mahɨfomo. Ranɨyo asu Pita ai süŋgumarapurɨ hüfu.
54 Jesu hibai hifatum hibai hin Firis Gagamin ana bar hitit, naatu Peter nabineika bat i’uf nunih bairi hin hitit.
55 Asu ai hai worɨ gabusümo püpiru houmbo mamarɨmondamboyu ranɨhü ai-babɨdɨmbo mamarɨmo.
55 Wairaf merar yan foun hi’asir himare hima rararih, Peter na wanawanah mare bairi hima rararih,
56 Nɨmorehɨ mamɨ ratüpurɨyo-randeimbɨ ai hai sihɨ hɨmboyowane Pita ai mamaruwamboyo ndorerɨ türüfoarerɨ mbura hoafɨyowohü yahoya, “Nindou ndanana sapo Sisas-dɨbo hu marandani,” meho.
56 basit akir wairafin babitai ta nuw Peter ma wairaf rarar itin, naatu matan kubar itinbunai sawar imaibo eo, “Iti orot auman i Jesu hairi hima hireremor.”
57 Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmorehɨ se hoafayafɨ ranana moai akɨdou-amboanɨ ro fɨfɨrɨhinɨ,” mehu.
57 Baise Peter yaub eo, “Babitai, ayu nati orot i men kafa’i aso’ob.”
58 Asu ranɨ waŋgabeahɨ safɨ nindou ŋgorü ai hoeirirɨ hayambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ŋgorü ana sapo seanafɨsɨ.” Ŋga Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Wandafɨ, roana wananahɨ ana,” mehu.
58 Hima kafa’imo, orot ta itin maiye eo, “O i ni’i orot ana bai’ufununayan ta.” Baise Peter iya’afut eo, “Aro, ayu men nati orot ana bai’ufununayan ta’amih.”
59 Ran-ahandambohündɨ gedühɨ safɨ homboyoane asükai nindou ŋgorü ai hüti hoafɨmarürɨ, “Sapo nindou ndanana Sisas-dɨborɨhɨndani nɨmboe ai-amboanɨ Garirihünd-ani.”
59 Hima one hour na’atube sawar, basit orot tabo iban eo maiye “Tur anababatun iti orot i Galilee matuwan Jesu hairi hima hireremor men kasikasiy ta’amih.”
60 Asu Pita ai hoafɨyuhɨya, “Wandafɨ, roana moai fɨfɨrɨheandɨ se wataporɨmbo-arandɨ ranahambo!” mehu. Ranɨyo asu hoafɨyuambe kakaro ai hoafɨmayu.
60 Baise Peter orot iya’afut eo, “Aro ayu men kafa’i aso’ob o abisa kuo.” Iti na’at eo auman kokorere eo.
61 Ranɨyo asu Adükarɨ ai hɨhɨrɨfi Pitambo türümafoarirɨ. Asu Pita ai hohoanɨmomayu Adükarɨ ai hoafɨmeindo ranahambo. Hapo nɨmbokoanɨ kakaro ai hoafɨkoate-yuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo wambo moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsafɨndɨrɨmboyafɨ.
61 Regah tatabir mutufor nuw Peter itin, naatu Regah abisa eo i not, “Boun gugumin o boro mar tounu ayu inayayoubu ufunamaim kokorere boro nao.”
62 Ranɨyu asu Pita ai weindanɨ tüküfi hu afɨndɨ hamɨndɨ aranɨmayu.
62 Basit Peter misir tit in ufun re rerey i gagagamat.
63 Nindou Sisasɨmbo hɨfandɨmarurɨ ranai tɨrɨfoefe hoafɨyomondühɨ bubumarurɨ.
63 Orot afa Jesu hima’uh hima’am himisir faifuw ta hibai matan hisum,
64 Ai ahandɨ hɨmboarɨ hoearɨnambo gabudɨfoarüwurɨ houmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Se Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyafɨ-randeimbayafɨ ana, hoafɨyafɨmunɨ düdi sɨhambo harɨmayunɨnɨ rana!” mehomo.
64 imaibo hi’i’iyab naatu hiborabirab hio, “Kuo anowar, yait o rabi?”
65 Ai Sisasɨmbo moaruwai hoafɨyomondo marundɨ.
65 Naatu tur kakafih moumurih maiyow hiu kwanikwaniy hi’i’iyab.
66 Simayowamboyo hɨfandɨ-rundeimbɨ ai mafandundɨ. Asu Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨyomo ai-amboa ai-babɨdɨ fandu mburumbo Sisasɨmbo sowarɨndümo ahamundɨ bogorɨ hondü kot ranɨnambo mahɨfomo.
66 Mar sibisib auman sabuw hai regaregah ai’in, firis ukwarih naatu Ofafar Bai’obaiyenayah etei hiru’ay hita’imon, imaibo Jesu hinawiy hina Kaniser nahimaim bat
67 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se Krais-ayafɨ ana, hoafɨndafɨmunɨ,” mehomo. Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro hoafehapurɨ amboanɨ ŋgɨrɨ se wambo anɨhondümbo-ndundɨrɨ.
67 naatu hibatiy, “Kuo anowar o i Keriso?” Jesu iyafutih eo, “A tur ana’owen boro men kwanitutumu’umih,
68 Asu sɨmborɨ sɨhamumbo ro düdueheapurɨ amboanɨ ŋgɨrɨ hoafɨndɨmondɨrɨ.
68 naatu ana bibatiyi auman boro men kwaniyafutu’umih.
69 Haponda ndanɨhü pɨyo hayambo süŋgunambo aho ranana, Nindou Hondü ai God Ŋgɨnɨndeimbɨ ahandɨ warɨhondü warɨhü nɨmandümbui,” mehu.
69 Baise mar enan Orot Natun boro God fairin uman asukwafune namare nama’am kwana’itin.”
70 Ai muŋguambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ranayo ana, se Godɨndɨ nɨmorɨyafɨ?” Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨhamundɨhoarɨ hoafayomo rasɨ, ŋga rananahɨ,” mehu.
70 Naatu etei’imak hibatiy hio, “Bo o God Natun?” Jesu iyafutih eo, “Ayu God Natun kwarouw kwao i tur anababatun kwao.”
71 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Refe ana, nɨmboe nindou ŋgorümbo ahambo hoefimbo hoafayefa? Ŋga ndearambo sɨhefɨ hɨmboambenambo hoafɨmayuambo hɨmborɨyefɨ-mboanefɨsɨ,” mehomo.
71 Imaibo sabuw hio, “Men takokok koubuna’ayah sabuw afa tanabow, anayabin tur awanamaim titit i tainitamaim tanowar!”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.