Lucas 16

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sisas amboanɨ ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai napo afɨndeimbɨyu hayamboyu asu ahandɨ napo ra hɨfandɨmbo nindou ŋgorü serümündü hɨnɨŋgɨmarirɨ. Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ranahambo papɨ-hoafɨrürühɨ yahomoya, ‘Bogorɨ, sɨhafɨ napo ra mbirɨmafoareandɨ,’ mehomondo.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Ranɨyu asu napo afɨndeimbɨ-mayu ranai ahandɨ napo hɨfandandeimbɨ bogorɨ-mayu ranahambo mborai yahundo hürüheirü mbura düdurirühɨ yahuya, ‘Hoafɨ ra nüŋgurɨyo ro sɨhafɨ ratüpurɨ ranahambo hɨmborɨmayahɨ? Ŋga se ŋgafɨ wandɨ kakɨ ranɨnambo nɨnɨ ratüpurɨyo ramarowandɨ ra sürü papɨnda ndawandɨ, ŋga ŋgɨrɨ se wandɨ napo hɨfanda-randeimbɨndafɨ,’ mehu.
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 Ranɨyu asu ratüpurɨ hɨfanda-randeimbɨ-mayu ranai aimbo hoafɨyuhɨya, ‘Ro nüŋgumandahe wandɨ bogorɨ ai ratüpurɨ ranambeahɨndɨ raguanambo-areandɨrɨ ra? Roana hɨfɨ hɨrɨmbo ŋgɨnɨndɨyahɨpoanɨ asu aheimbo moako-moakombo amoanɨŋgɨmboanahɨ.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Ro fɨfɨrɨheamboanahɨ nɨne-moatükunɨ süŋgufeyowanɨ nindou ai wambo semɨndɨndɨrɨ worɨnɨfendɨrɨmbo ra,’ mehu.
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 Ranɨyo napo hɨfandandeimbɨ-mayu ranai ahandɨ bogorɨndɨ kakɨ masowandümo ranahamumbo mborai yahupurɨ hümarɨhepurɨ. Asu weaŋgurühɨndɨdɨdɨ-mayu ranahambo düdurirühɨ yahuya, ‘Se nüŋgunümbɨyo wandɨ bogorɨndɨ-mayo kakɨ masowandɨfɨ?’ mehundowamboyu.
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, ‘100 adükarɨ hɨpɨrɨ werɨyo,’ mehuamboyo. Asu napo hɨfandandeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Nɨmehünou sɨhafɨ ndürɨ paiaroweimbɨ pepa ra ndowandɨfɨ hawa 50 adükarɨ hɨpɨrɨ pandowandɨ.’
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Asükai ŋgorümbo düdurirühɨya, ‘Se ra nüŋgunümbɨyo masowandɨfɨ?’ mehundowamboyu. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, ‘100 bek witɨyo,’ mehuamboyo, asu hɨfandɨrandeimbɨ ai hoafɨyundowohüya, ‘Sɨhafɨ ndürɨ parundeimbɨ pepa ra sowandɨfɨ hawa 80 bek pandowandɨ,’ mehu.
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 Ranɨyo asu napo afɨndeimbɨ-mayu ranai anɨhondümbo hoafɨkoate hɨfandɨrandeimbɨ-mayu ranahambo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Se nɨnɨ-moatükunɨyo sɨhambo süŋgunambo tüküfemboayo ranahambo wudɨpoaporo hohoanɨmoayafɨ ra aboed-ane,’ mehu. Ŋga ro hoafehapurɨ, nindou ai hɨfɨnɨndɨ moatükunɨmbo hohoanɨmoyei arɨhündɨ ranai dɨboadorɨhoeimbɨ nahurai-anei, ŋga rananei asu nindou sürühehindeimbɨ ranaheimbo süŋgunambo nɨnɨ-moatükunɨyo tüküfemboayo hohoanɨmo ra ŋgasündarɨhindürɨ.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 Ro sɨheimbo hoafehandürɨ hɨfɨ ndanɨhündambo kakɨ napo ranɨ süŋgumbo se nɨmorehɨ nindowenihɨ babɨdɨ ŋgunindɨmboehindɨ, ŋga süŋgunambo kakɨ semɨndɨmbo ra muŋguyoambe sɨheimbo ndemündündürɨ worɨnɨndeiranɨ asu se koadürümbo koadürümbo nɨmandeimboyei.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 Nindou düdi ai akɨdou moatükunɨ ndore hɨfandarandɨ ana, asu adükarɨ moatükunɨ amboanɨ ndonde hɨbandambui. Ŋga asu ai akɨdou moatükunɨ ndofe hɨfandɨkoate-ayu ana, asu ŋgɨrɨ adükarɨ moatükunɨ amboanɨ ndonde hɨbandandɨ.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Asu se kakɨ napo hɨfɨ ndanɨhündambo moaruwai ra ndofe hɨfandɨkoate-ayei ana, asu se ŋgɨrɨ napo hondü ra hɨbadɨhündɨ.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Se nindou ŋgoründɨ napo ndofe hɨfandɨkoate-ayafɨ ana, asu se ŋgɨrɨ napo sɨhei hondü ra ndondɨhi hɨbadɨhündɨ.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 Nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ yimbu bogorɨ nindouyafandɨ ratüpurümbɨ nüŋgu. Ŋga nindou ranai ana bogorɨ ŋgorü ranahambo moaruwaimbo-ndirühɨ asu ŋgorü bogorɨ ranahambo ŋgusüfo pandirümbui. Se ŋgɨrɨ kakɨmbo ratüpurɨ asu Godɨndɨ ratüpurɨ yɨboboambo ŋgusüfo pandowapɨrɨ.”
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Farisi nindou, kakɨmbo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo parundeimbɨ-memo, ranai ranɨ hoafɨ hɨhɨmborɨyomo houmbo asu Sisasɨmbo tɨkɨfɨnambo-marurɨ.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seana nindouyei hɨmboahü aboedɨ hɨmboyomondühanemo, ŋga God ana sɨhamundɨ hohoanɨmo ra fɨfɨreapurɨmbo-ani. Nɨne nindouyei hɨmboahü aboedɨ hamɨndayo ra Godɨndɨ hɨmboahü ana moaruwai hamɨndane.
15 Então Jesus disse a eles:
16 Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmoyo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ ra wataporɨmboru sɨnɨmombo asu Son ai tüküfi nüŋguambe kaimayo. Ŋga Son nüŋguambe peyo haya asɨno ndanana God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ aboedɨ hoafɨ ra muŋguambo ŋgoafɨ tükefeyo. Ranane asu God hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo muŋguambo nindou ai hamɨndɨ tütüŋgarɨhehindɨ.
16 — A
17 Hɨfɨ sünü ranai muŋgundɨmboe, ŋga Godɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranana ŋgɨrɨ akɨdou-amboanɨ awarɨndɨhoeyo.”
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 “Nindou düdi ai ahandɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨre haya asu ŋgorü asemündu ana, ai moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyumbo-ani. Asu nindou düdi ai nɨmorehɨ horombo ahandɨ nindowenihɨ ai moei yahumbü asemündu ana ai-amboanɨ moaruwai wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyumbo-ani.”
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai kakɨ napo afɨndeimbɨyu haya asu ai hoearɨ aboedɨ-aboedɨ yihuruyu haya muŋguambo si sesɨ aboedɨ sesühɨ nɨmarü marandɨ.
19 Jesus continuou:
20 Nindou mamɨ napo-koate ahandɨ ndürɨ Rasarus ai ahandɨ fi masɨmei yaŋgɨrɨyu haya napo afɨndeimbɨndɨ yipurɨ nafɨtambeihü nɨmarü marandɨ.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Ai napo afɨndeimbɨndɨ-mayo sesɨ fu fondɨwamɨnɨndɨ pɨndoanɨ dagadɨ yahuayamboyu ramefiyu. Ranɨyo asu yaforɨ ai hei ahandɨ masɨmei ra moŋgoarühɨ marɨhündɨ.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 Süŋgunambo Rasarus ai yɨfɨmayuamboyo asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai sowaründümo hafomo Abrahamɨ-dɨbo hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. Asu napo afɨndeimbɨ-amboanɨ yɨfɨmayuwa hɨfɨ kamarɨhorɨ.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Asu yifiafɨ ŋgoafɨhü napo afɨndeimbɨ-mayu ranai asübusɨ afɨndɨ masemündu. Asu ai hɨmboyuane aŋgunɨ goagu Abraham ai Rasarus parümündü haya manɨmbafanɨ.
23 Ele sofria muito no
24 Ai hoafɨyuhɨya, ‘Abraham, wambo hɨpoambo-rowandɨrɨ! Se Rasarus koarɨhaworanɨ hoe warɨ foare hüramündɨ süfo wandɨ amɨndasümo kusɨmbɨreandɨrɨ, ŋga wambo hai hüfɨnambo muŋgunambo-arandɨrɨ,’ mehu
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 Abraham ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Wandɨ nɨmorɨ, se yaŋgɨrɨ nɨmbafambe aboedɨ moatükuneimbɨ-mayafɨ, ŋga asu Rasarus ai moaruwai mamaru. Ŋga asu ai haponda ndanɨhü aboedɨ mamaruwa asu se asübusɨ asowandɨfɨ.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Ŋgorü-moatükunɨ ra ai hoe apoarɨ afɨndɨ mbusümondühɨ kɨkɨreamunɨmboane, ŋga ŋgɨrɨ dɨdai badɨhoei ndühɨ düfu asu ŋgɨrɨ dɨdai badɨhoei rühɨ düfu,’ mehu.
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 Asu napo afɨndeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Ape, refe ana Rasarus koandɨhaworanɨ apendɨ worɨna mbɨhuwamboane.
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 Ro hondahüfeimbɨ akohoandeimb-anahɨ rananɨmbo Rasarus ai hoafɨnduanɨ asübusɨ afɨndɨ semɨndɨ nafɨ kosɨkoate-mbeyomo-ndamboane,’ yahuhaya hoafɨmayu.
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 Abraham ai hoafɨyuhɨya, ‘Ai ana Mosesɨndɨ-mayo ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ sürü papɨmarundɨ ra hoeindundühɨ fɨfɨrɨndumboemo.’
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 Napo afɨndeimbɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Wanɨ, Ape Abraham! Nindou düdi yɨfɨhündɨ ahamumbo sowana ahu ana, ai ahamundɨ moaruwai hohoanɨmo ŋgorü süŋgundundühɨ asu anɨhondümbo-ndumboemo.’
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 Abraham ai hoafɨyundowohü yahuya, ‘Asu ai Mosesɨndɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yomo, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomondɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-ayomo ana, asu ŋgɨrɨ nindou yɨfyeimbɨ-yei hoafɨ amboanɨ hɨmborɨndomo,’” mehu.
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.