Lucas 10
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH
1 Süŋgunambo Adükarɨ ai 72 nindou dɨbonɨyu mbura, ahamumbo boatei yimbu-yimbure nɨne ŋgoafɨ sapo ai hombo yahuhayambo-mayu ranɨ ŋgoafɨnɨ koamarɨhepurɨ.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Ai ahamumbo yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nümbürambe sesɨ afɨndɨ burayo ranai ndeara muŋgu süfi yaŋgɨrayo, ŋga asu sesɨ ranahambo yimuŋgurɨfe gugurɨfembo nindou ana afɨndɨyopoanɨ. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo asu se nümbürɨ aharambürɨ ranahambo dɨdɨbafɨndafundanɨ anɨmbo asu ai sesɨ ra yimuŋgurɨfe gugurɨfembohünda nindou afɨndɨ safɨ koambɨrɨ-hepuramboane.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Hapoana se ŋgomo, ŋga awi se hɨmborɨyomo! Ro sɨhamumbo sipsip wei nahurai yaforɨ harümbɨ nɨmboeiambe nou koararɨheheapurɨ.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Se kakɨ sandɨferambo arü akɨdouane, napo arü ane, asu su yirambe kɨkɨfoefemboane ndowandümboemo, ŋga yowanɨ. Asu se nindou nafɨnɨ hoeindundürühɨ aheimbo warɨ furüboadundürühɨ wataporɨmbo-ndürɨmboemo, ŋga yowanɨ.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Se nɨnɨ worambe-yomo afareafundɨ ra, boatei randu hoafɨndɨmondühɨ anɨmboya, ‘Nindou ndanɨ worambe amarei se ŋgusüfoambe afurɨndɨhi kündɨhindɨ,’ mbɨsɨmo.
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Nindou bɨdɨfɨrɨ ranɨ worambe ŋgusüfoambe afurɨfe kife hohoanɨmombo yifirɨyeimbɨ nɨmandianɨ ana, nindou aheimbo-so ŋgusüfoambe afurɨfe kifeimbɨ hohoanɨmo sɨhamundɨ-mayo ra mbeyaŋgoro-amboane. Ŋga asu wanayo ana, ranɨ hohoanɨmo sɨhamundɨ-mayo ra asükaindo sɨhamundɨ hɨhɨrɨfe mbɨhowamboane.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Se moanɨ worɨ mamɨ ranambe yaŋgɨrɨ nɨmandɨmo. Nindou ranɨ worambeahɨndɨ ai nɨnɨ-moatükunɨyo ndehüpuranɨ se ranɨ worambe yaŋgɨrɨ sesɨ dowadümo hoe ndɨmɨndɨmo ndundɨ. Ŋga se worɨnɨ worɨnɨpo-ndɨmboemo.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Nɨnɨ ŋgoafɨhüyo se tüküyafundanɨ nindou ai sɨhamumbo ndahüpurümündi worɨnɨndɨhipuranɨ ana, se moanɨ nɨne-moatükunɨ ai sɨhamumbo püpimarɨhindɨ ra dowadümo.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Asu ranɨ ŋgoafɨhü aŋgünümbɨ nindou amarei ranaheimbo aboedɨndundürühɨ hoafɨndomondürühɨ anɨmboya, ‘God ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranai ndeara sɨheimboso akɨmɨ tüküfemboane,’ mbɨsɨmo.
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 — ausente —
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 — ausente —
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Ro sɨhamumbo rarɨhe hoafehapurɨ, Godɨndɨ yɨbobofembo si tüküfeyoambe ana, sɨheimbo tɨŋɨrɨfo Sodomɨhündɨ ranaheimbo tükümefeyondürɨ ra ŋgasünde haya moaruwai hamɨndɨ tükündɨfemboe.
12 E Jesus disse mais isto:
13 Hɨpoanɨhɨmboembou-anei Korasinɨhündɨ se! Hɨpoanɨhɨmboembou-anei Betsaidahündɨ se! Sɨheimbo moaruwai hamɨndɨ tükündɨfendürɨmboe. Asu ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ sɨhei ŋgoafɨhü ramarɨheandɨ rahurai Tair ŋgoafɨhü Saidon ŋgoafɨhü rambarɨhea-mbonana, nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai horombonambo anɨmbo moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨrɨhi hehi dɨdɨboadorɨhi nɨmarei. Rananɨmbo ai hasüfɨ yihuruyei mburɨhümbo nɨmarei sapo roana yɨhoefɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo hɨnɨŋgɨrɨhumboanefɨ sei hehi.
13 Jesus continuou:
14 Ŋga asu Godɨndɨ yɨbobofe si tüküfeyoambe ana, Tair ŋgoaf-ane Saidon ŋgoaf-ane ranaheimbo ana ŋgɨrɨ afɨndɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo tükündɨfeyo, ŋga sɨheimbo ana nɨne moanɨ afɨndɨ yahurai hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo tükümandɨfendürɨ.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Asu Kaperneam se ra sünambe ndürɨ adükarɨ mandahümündiyo? Wanɨ yaŋgɨr-ane ana! Sɨheimbo ana hɨfɨnɨ safɨ pindeandüranɨ gadeimboyei!” mehu.
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou düdi ai sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborayu ana, wandɨ hoafɨ amboanɨ hɨmborɨyuh-ani. Asu nindou düdi ai sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborɨyo hefe semɨndɨkoate-ayu ana, asu wandɨ hoafɨ ŋgɨrɨ hɨmbondu haya ndemündu. Asu nindou düdi ai wandɨ hoafɨ hɨmborɨyo hefe semɨndɨkoate-ayu ana ai ŋgɨrɨ Nindou düdi wambo koamarɨhendɨrɨ ahandɨ hoafɨ amboanɨ hɨmborɨndu haya ndemündu,” mehu.
16 Então disse aos discípulos:
17 Nindou 72-memo ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ kameihɨ hɨhɨrɨyafu homo tüküyafu hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Adükarɨ, sɨhafɨ ndürɨ dükarɨhunda moaruwai nendɨ ranai yɨhoefɨ hoafɨ hɨmborɨyei marɨhündɨ!” mehomo.
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Sisas ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro hoeirɨheandanɨ Satan ai sünambeahɨndɨ wabürüsɨ nahurai pɨmayu.
18 Jesus respondeu:
19 Awi se hɨmborɨyomo, sapo ro sɨhamumbo amoasɨrɨyo hɨfɨtaŋɨyo ranɨwamɨ pütapɨyo hombo ŋgɨnɨndɨ masahapur-ane. Asu sɨhamundɨ hürütümbɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ŋgasünde-andeimbɨ ŋgɨnɨndɨ masahapurɨ. Ŋga ranɨmbo-hündambo anɨmbo sɨhamumbo ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨ moaruwaimbo-ndeapurɨ.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 Sapo moaruwai nendɨ sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborɨmayei ranɨmbo se yowanɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨndɨmboemo. Ŋga sapo sɨhamundɨ ndürɨ sünambe pare masɨhepurɨ ranɨmbo-hündambo anɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfndɨmo,” mehupurɨ.
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Ranɨyo asu ranɨ-sɨmboanɨ Yifiafɨ Aboedɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ ranai Sisasɨndɨ ŋgusüfoambe tüküfehüyo, asu ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Ape, sünambe-ane asu hɨfɨ ndanɨhü-ane se Adükar-anafɨ. Ro sɨhambo hɨhɨfarɨhanɨnɨ ra nɨmboe sapo nindou fɨfɨrɨhi mburɨhü dɨdɨboado-rɨhehindeimbɨ-mayei aheimbo ranɨ-moatükunɨ ra dɨbonapɨro mbura, asu nɨmorɨ akɨdɨbou nahurai-mayei aheimbo nafuimefɨndürɨ ranɨmbo-hünda. Yɨnɨ, Ape se ranɨ-moatükunɨ refembo yifirayafɨ,” mehu.
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ Ape ai wambo muŋguambo moatükunɨ ŋgɨnɨndɨ ra masendɨrɨ. Nindou dɨdɨ ai moai Nɨmor-ayu ndanahambo fɨfɨrirɨ, ŋga Afɨndɨ ai yaŋgɨr-ani fɨfɨrirɨmboayu. Asu nindou dɨdɨ ai moai Afɨndambo fɨfɨrirɨ. Ŋga Nɨmorɨ aiani asu nindou dɨdemo Nɨmorɨ ai ahandɨhoarɨ dɨbonɨmayupurɨ sapo Godɨmbo fɨfɨrɨfi hoafɨmbo-memo ai yaŋgɨr-anemo fɨfɨrumboemo,” mehu.
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Ranɨyu Sisas ai hɨhɨrɨfi nüŋgumbo ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ-memo ranahamumbo-poanɨmbo yaŋgɨrɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨne-moatükunɨ se sɨhamundɨ hɨmboarɨnambo hoeiarundɨ ranɨ-moatükunɨ ra nindou ai-amboanɨ hoeiareandɨ ana, ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyu-wamboane!
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 Ro sɨhamumbo nda hoafehapurɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ-yomo asu bogorɨ nindou-yomo ai nɨne-moatükunɨ haponda se hoeiarundɨ ndanahambo ai hoeifembo mehomoyosɨ, ŋga ai moai hoeirundɨ. Asu ai nɨne hoafɨ se hɨmborayomo ranahambo amboanɨ hɨmborɨmbo mehomoyosɨ, ŋga asu ai moai hɨmborɨyomo,” mehupurɨ.
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamunde-randeimbɨ nindou ranai Sisasɨmbo refi hoeifimbo tükümefiyu. Ai yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro nüŋgundɨheandühɨ koadürümbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmo ra mandahamɨndɨha?” mehuamboyu.
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Asu Sisas ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyuhɨ yahuya, “Asu nüŋgureamboyo Baiborambe hoafɨmayoa? Nüŋgundo se ranɨ-moatükunɨ ranahambo hoeindo fɨfɨrɨmandowanda?” mehuamboyu.
26 Jesus respondeu:
27 Asu nindou-mayu ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ aiana sɨhei God-ani, ranɨmboanɨmbo se ahambo sɨhei yifiafɨ, ŋgɨnɨndɨ, hohoanɨmo ranambo ŋgusüfo pandɨhorɨ. Asu sɨhei wandafɨ ranaheimbo amboanɨ ŋgusüfo pandɨhindürɨ sapo se sɨhei fimbo ŋgusüfo pararɨhindɨ nou,” mehu.
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Se anɨhondümbo-anafɨ hoafayafɨ. Se randowandühɨ anɨmbo yaŋgɨrɨ nɨmboamboyafɨ,” mehundo.
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Ŋga asu ai Sisasɨmboya ai adükarɨ fɨfɨreandeimb-ani yahuhaya ahambo düdufinduhɨ yahuya, “Nindou düdi ai wandɨ wandafayua?” mehundowamboyu.
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Mamɨmbo nindou mamɨ ai Serusarem ŋgoafɨhündɨ botɨfi haya Seriko ŋgoafɨna hanuwane, hümbuhünɨ nindou ai nafɨnɨ mburɨndümo houmbo hoearɨ napo ahandɨ hɨrɨfoarundowohü asu ahambo bubururɨ yɨfɨmbo yaŋgɨrɨ sɨhawurɨ-houmbo ndamefundɨ.
30 Jesus respondeu assim:
31 Ranɨ-moatükunɨ ranai refeyowane Sudahündɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ nindou ai nafɨ ranɨ-süŋgu mahanu. Ŋga asu nindou ranai hoeirira mayowamboyu hɨmborɨ nafɨ wakɨramündü tüküfi haya mahanu.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Nindou mamɨ Godɨmbo sesɨ sɨhai-randeimbɨ Rifai sɨrɨhündɨ ai mahanu. Ai süŋgunɨ hanü nindou ranahambo hoeirira mayowamboyu hɨmborɨ nafɨ wakɨramündü tüküfi haya mahanu.
32 Também um
33 Ranɨyo asu nindou mamɨ Samariahündɨ ai nafɨ ranɨ-süŋgu mahanu. Ai hanü nindou buburürɨ masɨhawurɨ ranahambo-so tükümefiyu. Asu ai nindou ranahambo hoeirira mayoa ahambo hɨpoambo afɨndɨ hɨpoambomarürɨ.
33 Mas um
34 Samariahündɨ-mayu ranai hüfu ahandɨ fikɨmɨ tüküfi orif hɨsɨ werɨ hoeyo asu wain hɨsɨ hoeyo ra buburura horɨmayo ranɨwamɨ kare mbura hoearɨ goesürɨnambo hɨmondɨmarɨherü. Ranɨyu ai nindou ranahambo serümündɨ ahandɨ doŋgi-mayo ranɨwamɨ nandi serümündü haya, nindou fandɨhi apoei-rɨhündeimbɨ worɨna mahanu ranɨhü semündɨ ho hɨfandɨyo nɨmarɨmbohünda.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Ŋgorü sina Samariahündɨ-mayu ranai kakɨ sepurɨmündɨ hu nindou tüküyahi apoei-rɨhündeimbɨ worɨ hɨfandɨra-ndeimbɨ-mayu ranahambo sagadowohü yahuya, ‘Nindou ndanahambo se dɨdɨboadondɨworɨ. Se ahambohünda kakɨ pütiayafɨ ana, ro asükainda hɨhɨndahe dügühühɨ sɨhambo hɨhɨndɨhe ndahanɨnɨmboyahɨ,’ mehundo,” mehu.
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Sisas ai asükaiyu düdufindowohü yahuya, “Se sɨhafɨ hohoanɨmonambo nindou ŋgɨmɨ ra düdi wandafɨ ranahambo ŋgusüfo paririmbayua?” mehuamboyu.
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou sapo düdi ai ahambo hanü hɨpoamborirühɨ mafarɨherü ranai-ani,” mehundowamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundohü yahuya, “Se ŋgafɨ moanɨ ranɨ süŋgundowandɨ,” mehundo.
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Sisas ai ahambo süŋgrurü-rundeimbɨ babɨdɨmbo nafɨ homondühɨ ai ŋgoafɨ mamɨ Mata nɨmarümbɨ ranɨ ŋgoafɨhü tüküfiyuane asu ahambo serɨmɨndɨ worɨnɨmarerɨ.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Mata ai akɨdɨmbüyo hayamboyo ahandɨ ndürɨ ra Maria ai sɨfo Adükarɨndɨ yirɨkɨmɨ nɨmarɨmbo ahandɨ yamundɨfe hoafɨ wataporɨmbo-arandɨ ra hɨhɨmborɨmayo.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Ŋga asu Mata ai afɨndɨ ratüpurɨ worambe eŋgoro ranahambo tɨŋambo-yowohüyo ai moai ŋgusüfoambe ndore küreandɨ. Ai ahambo-so ho hoafɨyondowohü yahoya, “Adükarɨ seana awi moai wandɨ akɨdɨ ranai hɨnɨŋgɨreandɨranɨ muŋguambo ratüpurɨ wand-amboanɨ rarawarɨhandɨ ranahambo ana hohoanɨmoyafɨyo? Se hoafɨyafɨndoanɨ anɨmbo ai sɨnɨ wambo mbɨfarɨhendɨrɨ,” mehondowamboyu.
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Mata, Mata, seana muŋguambo moatükunɨ ranahamboanafɨ afɨndɨ hohoanɨmoyafühɨ ŋgusüfoambe ndofe kifekoate-ayafɨ.
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Mamɨ moatükun-ane adükarɨ hamɨndayo. Maria aiana aboedɨ moatükunɨ hamɨnd-ane ai warɨfe semɨndɨmboayo. Ranɨ-moatükunɨ ranai ahandɨ warambeahɨndɨ ŋgɨrɨ hündühümündi,” mehundo.
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.