João 9
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Sisas ai nafɨ-süŋgu huhündamboyu nindou hɨmboatɨharɨ hoeimarirɨ. Nindou ra hondɨ ai hɨmboatɨharɨ yahurai wakɨmarɨmɨndo.
1 Caminhando Jesus, viu um homem cego de nascença.
2 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, dade moaruwai hohoanɨmo nindou ndanahambo ramarera asu ai hɨmboatɨharayua? Ahandɨ moaruwai hohoanɨmoyo, asu hondafɨndɨ-yafe-mayoyo?” mehomondamboyu.
2 E os seus discípulos perguntaram: Mestre, quem pecou, este ou seus pais, para que nascesse cego?
3 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ yahuya, “Nindou ndanahandɨ hɨmboatɨharɨ ra ahandɨ-mayo, asu hondafɨndɨ-yafe-mayo moaruwai hohoanɨmo ranambo rareranɨ refimboyupoanɨ. Ŋga nindou ai yare hɨmboatɨharɨ-mayu ra Godɨndɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ refewanɨ hoeifembohündamboyu yare hɨmboatɨharɨ-mayu.
3 Respondeu Jesus: Nem ele pecou, nem seus pais; mas foi para que se manifestem nele as obras de Deus.
4 God ai wambo koamarɨhendɨra makosahane, ŋga hüfɨhamɨndɨ ndare nüŋguambe sɨhɨrɨ ahandɨ ratüpurɨ ratüpurɨ-ndefomboane. Ŋga nɨmbɨ pɨrayo ana, asu ŋgɨrɨ nindou ŋgorü ai-amboanɨ ratüpurɨndu.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou, enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 Ro hɨfɨ ndanɨhü nɨmboahambe ana ro nɨmorehɨ nindowenihɨ-yafe si-anahɨ,” mehu.
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Ranɨyu Sisas ai yare hoafɨyu mbura, hɨfɨfihɨ ŋgurɨ tɨfɨfi fandeamunde mbura, nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ahandɨ hɨmboarambe pamareandɨ.
6 Dito isso, cuspiu na terra e, tendo feito lodo com a saliva, aplicou-o aos olhos do cego,
7 Ranɨyu ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ŋgafɨ Siroam kakɨmarɨhündɨ hoeambe sɨhafɨ hɨmboarɨ ra popoaindandɨ,” mehu. (Hoafɨ Siroam ra ‘koarɨhefeyoa ho’ hoaf-ane.) Ranɨyu asu nindou ranai hu ranɨhü ahandɨ ŋgusümboarɨ ra popoaira mbura, hɨhɨrɨfi süfumbo aboedɨ hɨmboarɨmayu.
7 dizendo-lhe: Vai, lava-te no tanque de Siloé (que quer dizer Enviado). Ele foi, lavou-se e voltou vendo.
8 Ranɨyei asu nindou akɨmɨ worɨ yimburɨhi nɨmareimbɨ asu ahambo horombo hoeirɨhoreimbɨ, ai horombo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo kakɨnapombo moako-moakoyu marandɨ ranɨmbo hoeirɨhorɨ hehimbo hoafɨyeihɨ seiya, “Awi sapo nindou ndanɨmbaiyu nɨmarɨ yaŋgɨrɨ nɨmarümbo aheimbo moako-moakoyu marandɨ?” masei.
8 Então, os vizinhos e os que dantes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: Não é este o que estava assentado pedindo esmolas?
9 Bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, nindou aiyu refi marandɨ.” Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Wanɨ. Ai nindou yahuraiyusɨ, ŋga ai-yupoanɨ, ŋga nindou ŋgorüyu,” masei. Nindou amurɨ ai ranɨ wataporɨmayeiamboyu asu ahandɨhoarɨ yahuya, “Ro-anahɨ,” mehu.
9 Uns diziam: É ele. Outros: Não, mas se parece com ele. Ele mesmo, porém, dizia: Sou eu.
10 Asu ai ahambo düduyahindowohü seiya, “Asu sɨhafɨ hɨmboarɨ ra nüŋgure bɨrɨhoaimboyoa?” maseiamboyu.
10 Perguntaram-lhe, pois: Como te foram abertos os olhos?
11 Asu ranai sɨmborɨ yahuya, “Nindou Sisas sei-arɨhündɨ ranai hüburukonambo wandɨ hɨmboarambe fandɨfoareandɨrühɨ yahuya, ‘Se ŋgafɨ Siroam kakɨmarɨhündɨ hoe ranambe hɨmboarɨ sɨhafɨ ra popoaindandɨ,’ mehuamboyahɨ ro ha popoairɨhanda asu wandɨ hɨmboarɨ ra aboedɨ hɨmboarɨmayahɨ,” mehuamboyei.
11 Respondeu ele: O homem chamado Jesus fez lodo, untou-me os olhos e disse-me: Vai ao tanque de Siloé e lava-te. Então, fui, lavei-me e estou vendo.
12 Asu ai düdurɨhorühɨ seiya, “Nindou ra nahi amarua?” maseiamboyu. Asu nindou ranai yahuya, “Nahümbei amaru ra moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehuamboyei.
12 Disseram-lhe, pois: Onde está ele? Respondeu: Não sei.
13 Ranɨyei ai nindou hɨmboatɨharɨ-mayu Sisas aboedɨ-marirɨ ranahambo Farisimbo sowana sahorɨmɨndei mahei.
13 Levaram, pois, aos fariseus o que dantes fora cego.
14 Ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranɨ-sɨmboanɨyu Sisas ai nindou ranahandɨ hɨmboarɨ aboedɨmareandɨ.
14 E era sábado o dia em que Jesus fez o lodo e lhe abriu os olhos.
15 Asu Farisi ai nindou-mayu ranahambo düdururühɨ yahomoya “Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra nüŋgure aboedɨyomboyoa?” mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sisas ai hüburuko wandɨ hɨmboarambe pamareandɨramboyahɨ asu ro ha popoaimarɨhandamboyo wandɨ hɨmboarɨ ra aboedɨmayo,” mehu.
15 Então, os fariseus, por sua vez, lhe perguntaram como chegara a ver; ao que lhes respondeu: Aplicou lodo aos meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 Ranɨmboemo asu Farisi bɨdɨfɨrɨ ai yahomoya, “Nindou ndanahambo God ai koarɨheira kusümboyupoanɨ, ŋga ai moai moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo hohoanɨmo ra süŋgureandɨ,” mehomo. Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asu nindou moaruwai hohoanɨmoyumbü ai ŋgɨrɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yahurai ratüpurɨndu?” mehomo. Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hohoanɨmoyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hohoanɨmoyomo marundɨ.
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Diziam outros: Como pode um homem pecador fazer tamanhos sinais? E houve dissensão entre eles.
17 Ranɨyomo asu nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ahambo hɨhɨrɨyafu asükaiyomo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nindou sɨhafɨ hɨmboarɨ aboedɨmareanɨnɨ ranahambo se nüŋguro hoafɨyafɨndoa?” mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimb-ani,” mehu.
17 De novo, perguntaram ao cego: Que dizes tu a respeito dele, visto que te abriu os olhos? Que é profeta, respondeu ele.
18 Nindou ra ai horombo hɨmboatɨharɨ-mayu-anisɨ, ŋga asu ai ranahambo anɨhondümbofembo moei mehomo. Ranɨmboemo asu nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ahandɨ hondafɨndambo ranɨ hoafɨ ra fɨfɨrɨfembohünda mɨŋgɨyomo hümarɨhaupɨrɨ.
18 Não acreditaram os judeus que ele fora cego e que agora via, enquanto não lhe chamaram os pais
19 Asu ai ahafembo düdurüpɨrühɨ yahomoya, “Nindou nda sɨhafe nɨmorɨyu? Asu se safeya ro hɨmboatɨharɨ yahurai wakɨmarɨ-horɨmɨndehane masafe, ŋga asu nɨmboe ai haponda aboedɨ hɨmboarayua?” mehomo.
19 e os interrogaram: É este o vosso filho, de quem dizeis que nasceu cego? Como, pois, vê agora?
20 Asu ahandɨ hondafɨndɨ ai safeya, “Yɨnɨ, ro ahambo fɨfɨrɨhorɨ ai yɨhoehɨ nɨmor-ani asu ai horombo hɨmboatɨharɨ wakɨmarɨ-horɨmɨndehɨ.
20 Então, os pais responderam: Sabemos que este é nosso filho e que nasceu cego;
21 Ŋga haponda moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ ai nünüŋgufimbombei ahandɨ hɨmboarɨ ra aboedɨ hɨmboarayu. Asu ro moai fɨfɨrɨhorɨ nindou ahandɨ hɨmboarɨ aboedɨmarirɨ ranahambo. Düduyafundosɨ, ai adükarɨwambo sɨhamumbo ahandɨ fimbo hoafɨndüpurɨmbui,” masafe.
21 mas não sabemos como vê agora; ou quem lhe abriu os olhos também não sabemos. Perguntai a ele, idade tem; falará de si mesmo.
22 Hondafɨndɨ ai Sudambo yɨhɨmborɨnapurühɨyafe ai ahamumbo rarɨne hoafɨmefe. Horombo Suda ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya: “Nindou ai weindahɨ hoafɨyeihɨ, ‘Sisas ra nindou God ai ahandɨ nendambo aboedɨfembo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ Krais-ani,’ seianɨ ana, asu aheimbo rotu worambeahɨndɨ hɨhaiboadundüra ŋgɨrɨ ai-babɨdɨ rotundei,” mehomo.
22 Isto disseram seus pais porque estavam com medo dos judeus; pois estes já haviam assentado que, se alguém confessasse ser Jesus o Cristo, fosse expulso da sinagoga.
23 Ranɨmboyafe asu hondafɨndɨ ai hoafɨyafeihü “Ahambo düduyafundosɨ, ŋga ai adükarɨwambo sɨhamumbo ahandɨ fimbo hoafɨndüpurɨmbui,” masafe.
23 Por isso, é que disseram os pais: Ele idade tem, interrogai-o.
24 Ranɨyomo asükai nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ranahambo mɨŋgɨmemonda masünu. Asu ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se Godɨmbo ndürɨ adükarümb-ani mbɨsafɨndowohü anɨhondümbo hoafɨndafɨ. Ro fɨfɨrɨhumboanefɨ nindou ndanana moaruwai hohoanɨmoyu-randeimb-ani,” mehomo.
24 Então, chamaram, pela segunda vez, o homem que fora cego e lhe disseram: Dá glória a Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 Asu nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ, ŋga awi ai moaruwai hohoanɨmo-yumbümbeiyo asu wanɨmbeiyo. Mamɨ moatükunɨ ro fɨfɨrɨmarɨheandɨ ana, yɨnɨ ro horombo hɨmboatɨharɨ manɨmboahɨyahɨ, ŋga hapondanana ro aboedɨ hɨmboarayahɨ,” mehu.
25 Ele retrucou: Se é pecador, não sei; uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 Asu Suda ai düduyafundowohü yahomoya, “Sɨhambo nünüŋgureanɨnɨmboyua? Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra nünüŋgure aboedɨreanɨnɨmboyua?” mehomondamboyu.
26 Perguntaram-lhe, pois: Que te fez ele? como te abriu os olhos?
27 Asu ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafɨmayahapurɨyo, ŋga asu se hoafɨ ranahambo moai hɨmborɨyomo. Asükai se hɨmborɨmbo yahomomboemo? Se-amboa ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo tüküfembo yahomomboemo?” mehu.
27 Ele lhes respondeu: Já vo-lo disse, e não atendestes; por que quereis ouvir outra vez? Porventura, quereis vós também tornar-vos seus discípulos?
28 Asu Suda ai nindou ranahambo ŋgɨnɨndɨrurühɨ moaruwai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Seana Sisasɨmbo süŋgurɨrɨ-randeimb-anafɨ. Ŋga roana Mosesɨmbo süŋgurɨhu-rɨhundeimb-anefɨ.
28 Então, o injuriaram e lhe disseram: Discípulo dele és tu; mas nós somos discípulos de Moisés.
29 God ai Mosesɨmbo hoafɨmayundo ra ro fɨfɨrɨhundɨ. Ŋga nindou rananɨmbo ai dagüdambuia? Roana moai ahambo fɨfɨrɨhurɨ,” mehomo.
29 Sabemos que Deus falou a Moisés; mas este nem sabemos donde é.
30 Asu nindou ranai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndanana wambo ranɨ-poanɨmbo moatükun-ane! Aiyu wandɨ hɨmboarɨ aboedɨmareanda asu ro aboedɨ hɨmboarayahɨ. Ŋga nɨmboemo se hoafɨyomondühɨya, ai nahanɨnɨpoedɨyu ro moai fɨfɨrɨhurɨ ehomoa?
30 Respondeu-lhes o homem: Nisto é de estranhar que vós não saibais donde ele é, e, contudo, me abriu os olhos.
31 Ro fɨfɨrɨhumboanefɨ, ŋga God ana moai moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨyomondɨ hoafɨ ana hɨmborɨyu randɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou ranai Godɨmbo hohoanɨmoyuhü asu ahandɨ hoafɨ süŋgumareandɨ ranahandɨ hoaf-ane God ai hɨmborɨyu arandɨ.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores; mas, pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 Moai horombo nindou mamɨ hondɨ ai hɨmboatɨharɨ wakɨrɨmɨndoanɨ asu nindou ŋgorü ai ahandɨ hɨmboarɨ aboedɨ-marirɨ hoafɨ ra yaŋgoro, ŋga wanɨ.
32 Desde que há mundo, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 Asu God ai nindou nda koehefikoate-mbei-mbonana, asu ŋgɨrɨ raranɨ-moatükunɨ hɨfɨ ndanɨhü ratüpurɨyu,” mehu.
33 Se este homem não fosse de Deus, nada poderia ter feito.
34 Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Horombo me ai sɨhambo moaruwai hohoanɨmo ranambo wakɨmaramɨndɨnɨnɨ asu se hɨmboatɨharɨmayafɨ ranɨmboanefɨ ro fɨfɨrarɨhunɨnɨ. Se nindou moaruwai hohoanɨmo-yafeimb-anafɨ. Asu se yɨhoefombo yamundɨfemunɨmbo safomboyafɨ?” Ai ahambo yaru hoafɨyomondowohüyomo rotu worambeahɨndɨ hɨhaifoarüwurɨ weindanɨ hɨnɨŋgɨmarüwurɨ.
34 Mas eles retrucaram: Tu és nascido todo em pecado e nos ensinas a nós? E o expulsaram.
35 Sisas ai ranɨmbo hɨmborɨyu haya, kokorürɨ hu hoeirirühɨ yahuya, “Se Nindou Hondü ranahambo anɨhondümbo-roworai wanɨyo?” mehundowamboyu.
35 Ouvindo Jesus que o tinham expulsado, encontrando-o, lhe perguntou: Crês tu no Filho do Homem?
36 Asu nindou ranai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, Nindou Hondü ra düdia? Se wambo hoafɨyafɨ-ndɨran-anɨmbo ro ahambo anɨhondümbo-ndɨhinɨ.”
36 Ele respondeu e disse: Quem é, Senhor, para que eu nele creia?
37 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ahambo hoeimarɨworɨ. Aiani se-dɨbo wataporayu nda,” mehuamboyu.
37 E Jesus lhe disse: Já o tens visto, e é o que fala contigo.
38 Asu nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, ro anɨhondümbo-arɨheanɨnɨ.” Ai yahu mbura Sisasɨmbo yimɨndɨho yimbu pusɨre nɨmarümbo hohoanɨmomayundo.
38 Então, afirmou ele: Creio, Senhor; e o adorou.
39 Asu Sisas ai yahuya, “Ro nindouyei hohoanɨmo yɨbobofemboyahɨ hɨfɨ ndanɨhü makosahɨ. Ranɨmboane asu nindou Godɨndɨ hoafɨ fɨfɨrɨfekoate-yeimbɨ ai nindou hɨmboatɨharɨ aboedehindɨ nahurai fɨfɨrɨndɨhimboyei asu Godɨndɨ hoafɨ fɨfɨrɨhundeimb-anefɨ asei ai hɨmboatɨharɨ nahurai fɨfɨrɨfekoate-ndeimboyei,” mehu.
39 Prosseguiu Jesus: Eu vim a este mundo para juízo, a fim de que os que não veem vejam, e os que veem se tornem cegos.
40 Farisi bɨdɨfɨrɨ ai ahandɨ fikɨmɨ nɨŋgomombo ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo yahomoya, “Asu ro-amboa hɨmboatɨharɨyefɨ?” mehomondamboyu.
40 Alguns dentre os fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: Acaso, também nós somos cegos?
41 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se hɨmboatɨharɨmbemo-mbonana, hohoanɨmo moaruwai ra moai sɨhamundɨ fiambe nɨmaropurɨ. Ŋga se hoafɨyomondühɨ, ‘Yɨhoefɨ hɨmboarana aboed-ane,’ yahomo arundɨ, ranɨmboane asu hohoanɨmo moaruwai ra awi sɨhamundɨ fiambe amaropurɨ,” mehu.
41 Respondeu-lhes Jesus: Se fôsseis cegos, não teríeis pecado algum; mas, porque agora dizeis: Nós vemos, subsiste o vosso pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.