João 9

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Sisas ai nafɨ-süŋgu huhündamboyu nindou hɨmboatɨharɨ hoeimarirɨ. Nindou ra hondɨ ai hɨmboatɨharɨ yahurai wakɨmarɨmɨndo.
1 Orot matan fim auman tufuw ma’am Jesu remor inan itin.
2 Ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Yamundo-randeimbɨ, dade moaruwai hohoanɨmo nindou ndanahambo ramarera asu ai hɨmboatɨharayua? Ahandɨ moaruwai hohoanɨmoyo, asu hondafɨndɨ-yafe-mayoyo?” mehomondamboyu.
2 Ana bai’ufununayah Jesu hibatiy, “Bai’obaiyenayan, yait ana kakafinamaim iwa’an iti orot matan fim auman tufuw? I taiyuwin ana kakafin o i hinah tamat hai kakafinamaim?”
3 Asu Sisas ai ahamumbo sɨmborɨ yahuya, “Nindou ndanahandɨ hɨmboatɨharɨ ra ahandɨ-mayo, asu hondafɨndɨ-yafe-mayo moaruwai hohoanɨmo ranambo rareranɨ refimboyupoanɨ. Ŋga nindou ai yare hɨmboatɨharɨ-mayu ra Godɨndɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ refewanɨ hoeifembohündamboyu yare hɨmboatɨharɨ-mayu.
3 Jesu eo, “Orot matan fim i men anabowabow kakafinamaim iwa’an matan ifimemih o i hinah tamah hai kakafinamaim, baise i ana fimemaim God ana fair iti orot biyanamaim nirerereb hina’itin.
4 God ai wambo koamarɨhendɨra makosahane, ŋga hüfɨhamɨndɨ ndare nüŋguambe sɨhɨrɨ ahandɨ ratüpurɨ ratüpurɨ-ndefomboane. Ŋga nɨmbɨ pɨrayo ana, asu ŋgɨrɨ nindou ŋgorü ai-amboanɨ ratüpurɨndu.
4 Iti ana veya’amaim yait ayu iyunu anan i ana bowabow tanabow, gugumin i enan men karam yait ta nabow.
5 Ro hɨfɨ ndanɨhü nɨmboahambe ana ro nɨmorehɨ nindowenihɨ-yafe si-anahɨ,” mehu.
5 Ayu boun iti tafaramamaim ama’am, ayu i tafaram ana marakaw.”
6 Ranɨyu Sisas ai yare hoafɨyu mbura, hɨfɨfihɨ ŋgurɨ tɨfɨfi fandeamunde mbura, nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ahandɨ hɨmboarambe pamareandɨ.
6 Iti tur eo ufunamaim, Jesu kwei me yan re naatu iyuriyur bai bora’ah orot matan idadawir.
7 Ranɨyu ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ŋgafɨ Siroam kakɨmarɨhündɨ hoeambe sɨhafɨ hɨmboarɨ ra popoaindandɨ,” mehu. (Hoafɨ Siroam ra ‘koarɨhefeyoa ho’ hoaf-ane.) Ranɨyu asu nindou ranai hu ranɨhü ahandɨ ŋgusümboarɨ ra popoaira mbura, hɨhɨrɨfi süfumbo aboedɨ hɨmboarɨmayu.
7 Naatu iu, “Kwen harew Siloam kukuf (nati wab anayabin iyafar) imaim kururub.” Imih orot in rurub naatu matan nuw sawar itah auman matabir au bar in.
8 Ranɨyei asu nindou akɨmɨ worɨ yimburɨhi nɨmareimbɨ asu ahambo horombo hoeirɨhoreimbɨ, ai horombo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo kakɨnapombo moako-moakoyu marandɨ ranɨmbo hoeirɨhorɨ hehimbo hoafɨyeihɨ seiya, “Awi sapo nindou ndanɨmbaiyu nɨmarɨ yaŋgɨrɨ nɨmarümbo aheimbo moako-moakoyu marandɨ?” masei.
8 Orot tain tuwan naatu sabuw afa marasika hi’i’itin ma fefefeyan, hibatiy, “Iti orot ta’imon mar etei ema efefefeyanaban i iti?”
9 Bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, nindou aiyu refi marandɨ.” Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Wanɨ. Ai nindou yahuraiyusɨ, ŋga ai-yupoanɨ, ŋga nindou ŋgorüyu,” masei. Nindou amurɨ ai ranɨ wataporɨmayeiamboyu asu ahandɨhoarɨ yahuya, “Ro-anahɨ,” mehu.
9 Sabuw afa hi’o, “Orot i nati.” Afa hi’o, “En nati i ana yumatabe.”
10 Asu ai ahambo düduyahindowohü seiya, “Asu sɨhafɨ hɨmboarɨ ra nüŋgure bɨrɨhoaimboyoa?” maseiamboyu.
10 Sabuw hibatiy, “Mi’itube o mat igewasin kunuwanuw?”
11 Asu ranai sɨmborɨ yahuya, “Nindou Sisas sei-arɨhündɨ ranai hüburukonambo wandɨ hɨmboarambe fandɨfoareandɨrühɨ yahuya, ‘Se ŋgafɨ Siroam kakɨmarɨhündɨ hoe ranambe hɨmboarɨ sɨhafɨ ra popoaindandɨ,’ mehuamboyahɨ ro ha popoairɨhanda asu wandɨ hɨmboarɨ ra aboedɨ hɨmboarɨmayahɨ,” mehuamboyei.
11 Orot iyafutih eo, “Orot wabin te’o Jesu i yur bai matou idadawir naatu na Siloam harew kukufamaim rurubamih iuwu. Imih ayu an arurub, naatu matou to iwa’an anuwanuw.”
12 Asu ai düdurɨhorühɨ seiya, “Nindou ra nahi amarua?” maseiamboyu. Asu nindou ranai yahuya, “Nahümbei amaru ra moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehuamboyei.
12 Sabuw hibatiy, “Bo iti orot i menamaim ema’am?”
13 Ranɨyei ai nindou hɨmboatɨharɨ-mayu Sisas aboedɨ-marirɨ ranahambo Farisimbo sowana sahorɨmɨndei mahei.
13 Nati orot Jesu biyawas hibai hina Pharisee biyah hitit.
14 Ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranɨ-sɨmboanɨyu Sisas ai nindou ranahandɨ hɨmboarɨ aboedɨmareandɨ.
14 Baiyarir ana veya’amaim Jesu nati orot matan fim yuramaim idawir matan igewasin nuw.
15 Asu Farisi ai nindou-mayu ranahambo düdururühɨ yahomoya “Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra nüŋgure aboedɨyomboyoa?” mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sisas ai hüburuko wandɨ hɨmboarambe pamareandɨramboyahɨ asu ro ha popoaimarɨhandamboyo wandɨ hɨmboarɨ ra aboedɨmayo,” mehu.
15 Isan imih Pharisee ibanak maiye orot hibatiy mi’itube matan igewasin. Orot hai tur eowen eo, “I yuramaim matou idadawir uwu harewamaim arurub naatu boun i anuwanuw.”
16 Ranɨmboemo asu Farisi bɨdɨfɨrɨ ai yahomoya, “Nindou ndanahambo God ai koarɨheira kusümboyupoanɨ, ŋga ai moai moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo hohoanɨmo ra süŋgureandɨ,” mehomo. Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Asu nindou moaruwai hohoanɨmoyumbü ai ŋgɨrɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yahurai ratüpurɨndu?” mehomo. Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hohoanɨmoyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hohoanɨmoyomo marundɨ.
16 Pharisee afa hi’o, “Iti orot i men Godane na, anayabin Baiyarir ana ofafar i men ekakaif.”
17 Ranɨyomo asu nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ahambo hɨhɨrɨyafu asükaiyomo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Nindou sɨhafɨ hɨmboarɨ aboedɨmareanɨnɨ ranahambo se nüŋguro hoafɨyafɨndoa?” mehomondamboyu. Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimb-ani,” mehu.
17 Imih Pharisee hitatabir orot ibanak hibatiy maiye, “Iti orot o mata iwa’an bigewasin isan o boro mi’itube inao?”
18 Nindou ra ai horombo hɨmboatɨharɨ-mayu-anisɨ, ŋga asu ai ranahambo anɨhondümbofembo moei mehomo. Ranɨmboemo asu nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ahandɨ hondafɨndambo ranɨ hoafɨ ra fɨfɨrɨfembohünda mɨŋgɨyomo hümarɨhaupɨrɨ.
18 Jew hai ukwarih men kafa’imo hititumatum iti orot matan fim ma’am naatu bounabo matan nuw, naatu orot hinah tamah isah hi’af hina, imaibo hibatiyih.
19 Asu ai ahafembo düdurüpɨrühɨ yahomoya, “Nindou nda sɨhafe nɨmorɨyu? Asu se safeya ro hɨmboatɨharɨ yahurai wakɨmarɨ-horɨmɨndehane masafe, ŋga asu nɨmboe ai haponda aboedɨ hɨmboarayua?” mehomo.
19 “Iti orot i kwa natu? Kwa kwa’o’o i matan fim auman tutufuw kekeban iti? Naatu boun i mi’itube enuwanuw?”
20 Asu ahandɨ hondafɨndɨ ai safeya, “Yɨnɨ, ro ahambo fɨfɨrɨhorɨ ai yɨhoehɨ nɨmor-ani asu ai horombo hɨmboatɨharɨ wakɨmarɨ-horɨmɨndehɨ.
20 Hinah tamah hiyafutih hi’o, “Aki aso’ob iti kek i aki natu, naatu matan fim auman tufuw.
21 Ŋga haponda moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ ai nünüŋgufimbombei ahandɨ hɨmboarɨ ra aboedɨ hɨmboarayu. Asu ro moai fɨfɨrɨhorɨ nindou ahandɨ hɨmboarɨ aboedɨmarirɨ ranahambo. Düduyafundosɨ, ai adükarɨwambo sɨhamumbo ahandɨ fimbo hoafɨndüpurɨmbui,” masafe.
21 Baise aki men aso’ob, boun i mi’itube enuwanuw, o yait matan iwa’an igewasin, kwaibatiy i sanaman, karam taiyuwin isan boro nao.”
22 Hondafɨndɨ ai Sudambo yɨhɨmborɨnapurühɨyafe ai ahamumbo rarɨne hoafɨmefe. Horombo Suda ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya: “Nindou ai weindahɨ hoafɨyeihɨ, ‘Sisas ra nindou God ai ahandɨ nendambo aboedɨfembo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ Krais-ani,’ seianɨ ana, asu aheimbo rotu worambeahɨndɨ hɨhaiboadundüra ŋgɨrɨ ai-babɨdɨ rotundei,” mehomo.
22 Hinah tamah iti tur hi’o, i Jew sabuw isah hibir, anayabin iti tur i marasika Jew ukwa’ukwarih hi’o hibasit, yait Jesu isan naorereb Keriso nararauw boro kou’ay barene hinabotait ufun nama.
23 Ranɨmboyafe asu hondafɨndɨ ai hoafɨyafeihü “Ahambo düduyafundosɨ, ŋga ai adükarɨwambo sɨhamumbo ahandɨ fimbo hoafɨndüpurɨmbui,” masafe.
23 Iti isan imih i hinah tamah hi’o, “Kwa taiyuw kwaibatiy kwa’itin, i sanaman.”
24 Ranɨyomo asükai nindou hɨmboatɨharɨ-mayu ranahambo mɨŋgɨmemonda masünu. Asu ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Se Godɨmbo ndürɨ adükarümb-ani mbɨsafɨndowohü anɨhondümbo hoafɨndafɨ. Ro fɨfɨrɨhumboanefɨ nindou ndanana moaruwai hohoanɨmoyu-randeimb-ani,” mehomo.
24 Mar bairu’abin orot matan fim nuwanuw isan hi’af na, naatu hibatiy maiye, “Turobe God nanamaim ai tur ina’owen! Aki aso’ob orot yait o biyawasi i bowabow kakafin wairafin.”
25 Asu nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ, ŋga awi ai moaruwai hohoanɨmo-yumbümbeiyo asu wanɨmbeiyo. Mamɨ moatükunɨ ro fɨfɨrɨmarɨheandɨ ana, yɨnɨ ro horombo hɨmboatɨharɨ manɨmboahɨyahɨ, ŋga hapondanana ro aboedɨ hɨmboarayahɨ,” mehu.
25 Orot iyafutih eo “Ayu men aso’ob i bowabow kakafin wairafin o en? Ayu sawar ta’imonamo asoso’ob i ayu matou fim ama’am naatu boun i anuw a’i’itah.”
26 Asu Suda ai düduyafundowohü yahomoya, “Sɨhambo nünüŋgureanɨnɨmboyua? Sɨhafɨ hɨmboarɨ ra nünüŋgure aboedɨreanɨnɨmboyua?” mehomondamboyu.
26 Naatu orot hibatiy, “Abistanawat o isa sinaf? Mi’itube sinaf o mata botawiy?”
27 Asu ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo hoafɨmayahapurɨyo, ŋga asu se hoafɨ ranahambo moai hɨmborɨyomo. Asükai se hɨmborɨmbo yahomomboemo? Se-amboa ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo tüküfembo yahomomboemo?” mehu.
27 Orot iyafutih eo, “Ayu marasika kwa isa aoka naatu kwa men kwanowar. Aisim kwakokok anao maiye kwananowar? Ta’itin kwa auman kwakokok i ana bai’ufununayah kwanamatar?”
28 Asu Suda ai nindou ranahambo ŋgɨnɨndɨrurühɨ moaruwai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Seana Sisasɨmbo süŋgurɨrɨ-randeimb-anafɨ. Ŋga roana Mosesɨmbo süŋgurɨhu-rɨhundeimb-anefɨ.
28 Hi’obaibiyab naatu hi’o, “O i nati orot ana bai’ufununayan, baise aki i Moses ana bai’ufununayah.
29 God ai Mosesɨmbo hoafɨmayundo ra ro fɨfɨrɨhundɨ. Ŋga nindou rananɨmbo ai dagüdambuia? Roana moai ahambo fɨfɨrɨhurɨ,” mehomo.
29 Aki aso’ob God mutufor Moses hairi hi’o, baise orot nati Jesu tibiwab, aki men kafa’imo aso’ob i menane na?”
30 Asu nindou ranai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ndanana wambo ranɨ-poanɨmbo moatükun-ane! Aiyu wandɨ hɨmboarɨ aboedɨmareanda asu ro aboedɨ hɨmboarayahɨ. Ŋga nɨmboemo se hoafɨyomondühɨya, ai nahanɨnɨpoedɨyu ro moai fɨfɨrɨhurɨ ehomoa?
30 Orot matan fim bigewasin iyafutih eo, “Abifofofor men kafaita! I menane nan kwa men kwaso’ob, baise i ayu matu fim iwa’an anuwanuw.
31 Ro fɨfɨrɨhumboanefɨ, ŋga God ana moai moaruwai hohoanɨmoyomo-rundeimbɨyomondɨ hoafɨ ana hɨmborɨyu randɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou ranai Godɨmbo hohoanɨmoyuhü asu ahandɨ hoafɨ süŋgumareandɨ ranahandɨ hoaf-ane God ai hɨmborɨyu arandɨ.
31 It Taso’ob bowabow kakafih wairafih God hai tur men enonowar. God ana sabuw i ana kok tesisinaf naatu isan tekakakaf i hai tur enonowar.
32 Moai horombo nindou mamɨ hondɨ ai hɨmboatɨharɨ wakɨrɨmɨndoanɨ asu nindou ŋgorü ai ahandɨ hɨmboarɨ aboedɨ-marirɨ hoafɨ ra yaŋgoro, ŋga wanɨ.
32 Men yait ta tafaram wanawanan orot matan fim auman tufuw ma’am matan botawiy nuwanuw ana tur nowaramih.
33 Asu God ai nindou nda koehefikoate-mbei-mbonana, asu ŋgɨrɨ raranɨ-moatükunɨ hɨfɨ ndanɨhü ratüpurɨyu,” mehu.
33 Iti orot men Godane tanan na’at, i boro men karam iti bowabow tasinaf.”
34 Asu sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Horombo me ai sɨhambo moaruwai hohoanɨmo ranambo wakɨmaramɨndɨnɨnɨ asu se hɨmboatɨharɨmayafɨ ranɨmboanefɨ ro fɨfɨrarɨhunɨnɨ. Se nindou moaruwai hohoanɨmo-yafeimb-anafɨ. Asu se yɨhoefombo yamundɨfemunɨmbo safomboyafɨ?” Ai ahambo yaru hoafɨyomondowohüyomo rotu worambeahɨndɨ hɨhaifoarüwurɨ weindanɨ hɨnɨŋgɨmarüwurɨ.
34 Iti isan hi’o, “O bowabow kakafin wanawanan itufuw ira’at iyey, i boun aki ini’obaiyi!” Naatu kou’ay barene hibotait tit ufun ma.
35 Sisas ai ranɨmbo hɨmborɨyu haya, kokorürɨ hu hoeirirühɨ yahuya, “Se Nindou Hondü ranahambo anɨhondümbo-roworai wanɨyo?” mehundowamboyu.
35 Jesu orot hinun tit ufun ma’am ana tur nowar, naatu titita’ur anamaramaim ibatiy, “O Orot Natun kubitumitum?”
36 Asu nindou ranai sɨmborɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Adükarɨ, Nindou Hondü ra düdia? Se wambo hoafɨyafɨ-ndɨran-anɨmbo ro ahambo anɨhondümbo-ndɨhinɨ.”
36 Orot Jesu ibatiy, “Regah, iti orot i menatan ku’o anowar saise i anitumitum!”
37 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ahambo hoeimarɨworɨ. Aiani se-dɨbo wataporayu nda,” mehuamboyu.
37 Jesu orot isan eo, “Orot i iti kwi’i’itin, boun iti airi kwa’o’o.”
38 Asu nindou ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, ro anɨhondümbo-arɨheanɨnɨ.” Ai yahu mbura Sisasɨmbo yimɨndɨho yimbu pusɨre nɨmarümbo hohoanɨmomayundo.
38 Naatu orot eo, “Regah, Ayu abitumatum.” Naatu Jesu nanamaim sun yowen kwafir.
39 Asu Sisas ai yahuya, “Ro nindouyei hohoanɨmo yɨbobofemboyahɨ hɨfɨ ndanɨhü makosahɨ. Ranɨmboane asu nindou Godɨndɨ hoafɨ fɨfɨrɨfekoate-yeimbɨ ai nindou hɨmboatɨharɨ aboedehindɨ nahurai fɨfɨrɨndɨhimboyei asu Godɨndɨ hoafɨ fɨfɨrɨhundeimb-anefɨ asei ai hɨmboatɨharɨ nahurai fɨfɨrɨfekoate-ndeimboyei,” mehu.
39 Jesu eo, “Ayu ana iti tafaramaim atitit anayabin i sabuw ana kusibih, saise iyab mata fim boro hinanuw, naatu iyab tenuwanuw boro matah fimabe hinamatar.”
40 Farisi bɨdɨfɨrɨ ai ahandɨ fikɨmɨ nɨŋgomombo ahandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo yahomoya, “Asu ro-amboa hɨmboatɨharɨyefɨ?” mehomondamboyu.
40 Pharisee afa nati’imaim bairi hima’am iti tur eo’o hinowar, naatu hibatiy, “Nati tur ku’o’o, aki auman matai fim?”
41 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se hɨmboatɨharɨmbemo-mbonana, hohoanɨmo moaruwai ra moai sɨhamundɨ fiambe nɨmaropurɨ. Ŋga se hoafɨyomondühɨ, ‘Yɨhoefɨ hɨmboarana aboed-ane,’ yahomo arundɨ, ranɨmboane asu hohoanɨmo moaruwai ra awi sɨhamundɨ fiambe amaropurɨ,” mehu.
41 Jesu iyafutih eo, “Kwa mata fim na’at, kwa boro men kakafimih. Baise boun kwa kwa’o’o aki matai anuwanuw, kwa a kakafih i tema’am.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.