João 6

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Sisas ai raraofi mbura ranɨhünda asükaiyu Gariri kurɨhoe sei asu Taiberius sei arɨhündɨ ra barɨhei haya gogoasürünɨ mahu.
1 Depois disso, Jesus atravessou o lago da Galileia, que também é chamado de Tiberíades.
2 Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨmbo hoeirɨhoranɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ratüpurɨyuhü nindou aŋgünümboyeimbɨmbo aboedɨrearü marandamboyei, asu ahandɨ süŋgu mahei.
2 Uma grande multidão o seguia porque eles tinham visto os milagres que Jesus tinha feito, curando os doentes.
3 Asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo hafu hɨfɨ wafu wamɨ mamaru.
3 Ele subiu um monte e sentou-se ali com os seus discípulos.
4 God ai Israer Isipɨhündɨ aboedambo-mareandürɨ ranɨ adükarɨ si Pasofa ra ndeara akɨmɨ tüküfembo yaŋgɨrɨyowanɨyo.
4 A Páscoa , a festa principal dos judeus, estava perto.
5 Sisas ai hɨmboarɨyu wakɨreand-ane nindou afɨndɨ ranai ahambo sowana masühüsiamboyu asu Firipɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Dagüdambo sɨhɨrɨ sesɨ afɨndɨ ra pemɨndefɨ mbundɨhumbo nindou afɨndɨ asɨhüsi aheimbo mandahundüra?” mehundo.
5 Jesus olhou em volta de si e viu que uma grande multidão estava chegando perto dele. Então disse a Filipe:
6 (Sisas ai yare hoafɨmayu ra Firipɨndɨ hohoanɨmo refe hoeifembo-hündamboyu, ŋga ai sesɨ aheimbo segudürɨmbo ra fɨfɨre hayamboyu.)
6 Ele sabia muito bem o que ia fazer, mas disse isso para ver qual seria a resposta de Filipe.
7 Asu sɨmborɨ Firip ai ahambo hoafɨyunduhü yahuya, “Nindou ranai sesɨ ra akɨdou-amboanɨ ŋgusüfonambɨrɨhorɨ mbɨsefombo ana, sɨhɨrɨ 1200 kina nahurainambo-anɨmbo sesɨ ra pemɨndefɨ koandɨhehumboyefɨ,” mehu.
7 Filipe respondeu assim: — Para cada pessoa poder receber um pouco de pão, nós precisaríamos gastar mais de duzentas moedas de prata .
8 — ausente —
8 Então um dos discípulos, André, irmão de Simão Pedro, disse:
9 — ausente —
9 — Está aqui um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos. Mas o que é isso para tanta gente?
10 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou aheimbo sowandümondündürɨ sɨfomo hoafɨyomonda mbɨmari,” mehu. Ranühɨ wohɨ afɨndɨ ra furɨmayowamboyei ranɨwamɨ nɨnoumayei. Nindou ra 5,000-yei.
10 Jesus disse: Então todos se sentaram. (Havia muita grama naquele lugar.) Estavam ali quase cinco mil homens.
11 Ranɨyu Sisas ai bret ra semündühaya Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura asu nindou afɨndɨ nɨnoumayei aheimbo yimbumareandürɨ. Asükaiyu kinɨ ra ranou-ranou-mareandüramboyei asu sesɨ ra ai sesɨmbo hohoanɨmomayei sɨmogodühɨ masahüsi.
11 Em seguida Jesus pegou os pães, deu graças a Deus e os repartiu com todos; e fez o mesmo com os peixes. E todos comeram à vontade.
12 Ai sesɨ ra sahüsimbo ndeara bodomayeiamboyu, Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ai sahüsimbü bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ kurayo ra fufuründümo, ŋga akɨdou bɨdɨfɨrɨ amboanɨyeimbɨpoanɨ,” mehuamboemo.
12 Quando já estavam satisfeitos, ele disse aos discípulos:
13 Ranɨyomo asu ai bari bret hondahüyafundeimbɨ akɨdɨbou-mayo ranahandambo ai sahüsimbü bɨdɨfɨrɨ kurɨmayo ra fufuründümo 12 wambürɨ tütükɨru manindundɨ.
13 Eles ajuntaram os pedaços e encheram doze cestos com o que sobrou dos cinco pães.
14 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ nɨnou-mayei ranai Sisas hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareandɨ ra hoeirɨhi hehi hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, anɨhond-ane, sapo nindou ndanana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ hɨfɨna kosombo-mayu ranɨmbai,” maseiamboyu.
14 Os que viram esse milagre de Jesus disseram: — De fato, este é o
15 Asu nindou ranai ndeara ahambo sɨfo semündü hefimbo adükarɨ bogorɨmbofi hüti-hütifi hɨnɨŋgɨfimbo maseiamboyu Sisas ai fɨfɨre haya asükaiyu hɨfɨ wafu ranɨwamɨ nɨmarɨmbo ahand-amboanɨ mahafu.
15 Jesus ficou sabendo que queriam levá-lo à força para o fazerem rei; então voltou sozinho para o monte.
16 Ranɨyomo asu nɨmbambe ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai Gariri kurɨhoe ranɨnambo mahanɨmo.
16 De tardinha, os discípulos de Jesus desceram até o lago.
17 Asu nɨmbɨmareandamboyu Sisas ai moai ahamumbo sowahɨ tüküfiyu. Ai hanɨmo botambe kefou houmbo gogoanɨnɨ barɨhou houmbo Kaperneam ŋgoafɨ naŋgowaneimbɨ mahafomo.
17 Subiram num barco e começaram a atravessar o lago na direção da cidade de Cafarnaum. Quando já estava escuro, Jesus ainda não tinha vindo se encontrar com eles.
18 Raoyafundane asu werɨ afɨndɨ ranai werɨyowohüyo hoe ranai fondamɨndɨ hanɨ hafo marandɨ.
18 De repente, um vento forte começou a soprar e a levantar as ondas.
19 Ranɨyomo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahamund-amboanɨ botɨ-mayo ranambe purɨnambo puru hɨfomombo 5-mbayo asu 6-mbayo kiromita sɨmogodühɨyomondühɨ asu hɨmboyomondane, Sisas ai bot ranɨkɨmɨ nɨmoamo hoe haŋgɨfo wamɨ pühɨyu mara sünüwamboemo asu ai afɨndɨ yɨhɨmbomemo.
19 Os discípulos já tinham remado uns cinco ou seis quilômetros, quando viram Jesus andando em cima da água e chegando perto do barco. E ficaram com muito medo.
20 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se nɨmboe yɨhɨmboemoa, ŋga roanahɨ ndanana,” mehupuramboemo.
20 Mas Jesus disse:
21 Asu ranɨyomo ai ahambo botambe semündü hɨnɨŋgɨfimbo yahomo houmbo ramefundamboyo asu bot ranai ai hombomemo ranɨnambo nɨmai ho tükümefeyo.
21 Então eles o receberam com prazer no barco e logo chegaram ao lugar para onde estavam indo.
22 Asükaiyei siambe nindou afɨndɨ ranai Gariri kurɨhoe gogoanɨnɨ mamarei. Ai fɨfɨrɨhindɨ hamanɨ bot mamɨ yaŋgɨrɨ ranɨhü meŋgoro asu Sisas ana moai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo bot ranambe hüfu, ŋga ahambo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo ai yaŋgɨrɨyomo mahɨfomo sei hehi mamarei.
22 No dia seguinte a multidão que estava no lado leste do lago viu que ali só havia um barco pequeno. Sabiam que Jesus não tinha embarcado com os discípulos, pois estes haviam saído sozinhos.
23 Asu bot bɨdɨfɨrɨ Taibiriasɨ-yafe-mayo ranai Sisas Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura bret sahüsihɨ sɨnei tükümehindɨ.
23 Enquanto isso, outros barcos chegaram da cidade de Tiberíades e encostaram perto do lugar onde a multidão tinha comido pão depois de o Senhor Jesus ter dado graças.
24 Asu ai hɨmboyeiane Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo ranɨhü nɨmarɨkoate-memondamboyei asu ai bot ranambe farɨyahi hehi Kaperneam ŋgoafɨna Sisasɨmbo kokombo mahüsi.
24 Quando viram que Jesus e os seus discípulos não estavam ali, subiram nos barcos e saíram para Cafarnaum a fim de procurá-lo.
25 Asu nindou afɨndɨmayei ranai Sisasɨmbo kurɨhoe gogoasürünɨ manüŋgua hoeirɨhorɨ hehi, hoafɨyahündowohü seiya, “Yamundo-randeimbɨ, se nüŋgu-sɨmboanɨ ndanɨhü sühüfɨmboyafa?” maseiamboyu.
25 A multidão encontrou Jesus no lado oeste do lago, e perguntaram a ele: — Mestre, quando foi que o senhor chegou aqui?
26 Asu sɨmborɨ Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se nɨmboe wambo kokoarɨhündɨra? Se bret afɨndɨ sahüsimbo sɨmoŋgorɨ-marɨhümündi ranɨmboyei wambo kokomarɨhündɨrɨ sühüsi. Ŋga asu se ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramarɨheandɨ ranɨmbo fɨfɨrɨhi hoeirɨhi hehimboyeipoanɨ wambo kokomarɨhündɨrɨ sühüsi nda.
26 Jesus respondeu:
27 Se sesɨ sümburüyo arandɨ ranahambo hohoanɨmondeihɨ ratüpurɨ-ndeimboyei, ŋga se yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo sesɨ ranahambo-anɨmbo hohoanɨmondeihɨ ratüpurɨndei ndühündɨ. Sesɨ ra sɨheimbo Nindou Hondü ai dagadürɨmbui, sapo God ai ranɨ ranɨmbo-hünda ahambo ŋgɨnɨndɨ masagado-ane,” mehuamboyei.
27 Não trabalhem a fim de conseguir a comida que se estraga, mas a fim de conseguir a comida que dura para a vida eterna. O
28 Asu nindou ranai ahambo düdurɨhorühɨ seiya, “Asu ro nüŋgundɨhu ratüpurɨmandefɨ Godɨndɨ ratüpurɨ yaŋgɨrɨ ratüpurɨmbo rana?” masahündowamboyu.
28 — O que é que Deus quer que a gente faça? — perguntaram eles.
29 Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “God ai sɨheimbo ratüpurɨ ndanɨmboyu ndandɨhi ratüpurɨndei mehu: Nindou ndanahambo hɨfɨna koamarɨhehinɨ ahambo anambo anɨhondümbo-ndɨhorɨ,” mehundüramboyei.
29 — Ele quer que vocês creiam naquele que ele enviou! — respondeu Jesus.
30 Asu sɨmborɨ düdurohorühɨ sahündoya, “Se nɨnɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ randowandanɨ hoeindɨhunɨnɨ houhumbo God koamarɨhenɨn-ane mbɨsefɨ sɨhambo anɨhondümbo-mandɨhunɨna? Asu se nɨnɨ ratüpurɨ ratüpurɨmbo safomboyafa?
30 Eles disseram: — Que milagre o senhor vai fazer para a gente ver e crer no senhor? O que é que o senhor pode fazer?
31 Sɨhefɨ amoao horombo sesɨ mana masahüsi nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ. Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ai sesɨ nɨmoamo sünambeahɨndɨ semündü haya sesɨmbo masagadürɨ’ meho nou,” maseiamboyu.
31 Os nossos antepassados comeram o maná no deserto, como dizem as Escrituras Sagradas : “Do céu ele deu pão para eles comerem.”
32 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨsɨ, ŋga ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, Moses ai moai sɨheimbo sünambeahɨndɨ sesɨ sagadürɨ, ŋga wandɨ Ape aiyu sesɨ hondü sünambeahɨndɨ ra masagadürɨ.
32 Jesus disse:
33 Sesɨ God ai masendɨ ranana sünambeahɨndɨ kosɨ hɨfɨ ndanɨhü nindoumbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo segudürɨmboane,” mehuamboyei.
33 Porque o pão que Deus dá é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Asu nindou-mayei ranai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, “Adükarɨ, muŋguambo si yɨhoefɨmbo sesɨ rananɨmbo ndawamunɨ ndandɨ,” maseiamboyu.
34 — Queremos que o senhor nos dê sempre desse pão! — pediram eles.
35 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sesɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo nɨmɨnd-anahɨ. Nindou ai wambo anɨhondümbo-reandɨrühɨ asünu ana, ŋgɨrɨ wembombondu asu amɨndanɨŋombondu ndandɨ, ŋga wanɨ.
35 Jesus respondeu:
36 Ro sɨheimbo horombo hoafɨmayahandürɨ, se wambo hoeirɨhindɨrɨ, ŋga asu moai anɨhondümbo-rɨhindɨrɨ.
36 Mas eu já disse que vocês não creem em mim, embora estejam me vendo.
37 Muŋguambo nindou wandɨ Ape ai wandɨ warɨhümareandürɨ ranai ana wambo sowana dügüsimboyei. Asu nindou düdi wambo sowanambo asüfu ranahambo ro ŋgɨrɨ yowanɨ mbɨsahɨ.
37 Todos aqueles que o Pai me dá virão a mim; e de modo nenhum jogarei fora aqueles que vierem a mim.
38 Ro sünambeahɨndɨ makosahɨ nda wandɨ hohoanɨmo süŋgufembo-yahɨpoanɨ. Ŋga ro makosahɨ nda nɨne hohoanɨmo Ape yifirayu ranɨ hohoanɨmo süŋgufemboyahɨ makosahɨ.
38 Pois eu desci do céu para fazer a vontade daquele que me enviou e não para fazer a minha própria vontade.
39 Ai wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ahandɨ hohoanɨmo ra ndahurai-ane. Muŋguambo nindou Ape ai wandɨ warɨhümareandürɨ ra ŋgɨrɨ mam-amboanɨ bodɨboadɨhinɨ, ŋga bɨdɨfɨranɨ si tüküfeyoambe muŋguambo botɨndɨhea-ndürɨmboyahɨ.
39 E a vontade de quem me enviou é esta: que nenhum daqueles que o Pai me deu se perca, mas que eu ressuscite todos no último dia.
40 Apendɨ hohoanɨmo ai ndahurai-ane, muŋguambo nindou ranai Nɨmorɨ ranahambo hoeirɨhorühɨ ahambo anɨhondümbo-arɨhorɨ ana, asu ai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨboadeimboyei. Asu rananɨmbo ro nindou ranahambo bɨdɨrɨfanɨ si tüküfeyoambe botɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehu.
40 Pois a vontade do meu Pai é que todos os que veem o Filho e creem nele tenham a vida eterna; e no último dia eu os ressuscitarei.
41 Ranɨyei asu Suda ai Sisasɨmbo ŋgɨnɨndɨrɨhorühɨ tehümarɨhorɨ ai hoafɨyuhɨya, ‘Roana yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sesɨ nɨmɨnd-anahɨ sünambeahɨndɨ makosahɨ,’ mehu ranɨmbo.
41 Eles começaram a criticar Jesus porque ele tinha dito: “Eu sou o pão que desceu do céu.”
42 Ranɨyei asu hoafɨyahündowohü seiya, “Nindou ndanana Sisas Sosepɨndɨ nɨmor-ani. Ahandɨ hondafɨndɨ ana ro fɨfɨrɨhu-pɨrɨmboanefɨsɨ. Asu ai nɨnüŋgufi hayamboyu ro sünambeahɨndɨ makosah-anahɨ mehua?” maseiamboyu.
42 E diziam: — Este não é Jesus, filho de José? Por acaso nós não conhecemos o pai e a mãe dele? Como é que agora ele diz que desceu do céu?
43 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ŋgɨrɨ se sɨheihoarɨ tehündɨhündɨ, ŋga se hɨnɨŋgɨndɨhi hehimbo moanɨ nɨmandei.
43 Jesus respondeu:
44 Nindou mamɨ ai-amboanɨ ŋgɨrɨ aimbo hohoanɨmondu haya wambo sowana ŋgu. Ŋga wandɨ Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ai ahambo wambo sowana koandɨheiranɨ ŋguwanɨ asu ro ahambo hɨfɨ nda muŋguyoambe aboedɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombohünda botɨndɨhinɨmboyahɨ.
44 Só poderão vir a mim aqueles que forem trazidos pelo Pai, que me enviou, e eu os ressuscitarei no último dia.
45 Horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ai yaru bukambe sürü papɨrundühɨ yahomoya, ‘God ai nindou muŋguambo yamundeandürɨmbui,’ mehomo. Asu muŋgu ai Apendɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ ahandɨ warambeahɨndɨ fɨfɨrɨfe ra asahümündi ana, ai wambo sowana dügüsimboyei.
45 Nos
46 Asu nindou mamɨ ai-amboanɨ moai Godɨmbo ahandɨ hɨmboarɨnambo hoeirirɨ, ŋga nindou Godɨndɨ-mayu makusu ranɨ yaŋgɨrɨyu Godɨmbo hoeimarirɨ.
46 Isso não quer dizer que alguém já tenha visto o Pai, a não ser aquele que vem de Deus; ele já viu o Pai.
47 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahapurɨ, nindou düdi wambo anɨhondümbo-areandɨrɨ ana, ai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋgumbui.
47 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem crê tem a vida eterna.
48 Roana yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sesɨ ra nɨmɨnd-anahɨ.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Horombo sɨhei amoao sesɨ ahandɨ ndürɨ mana ra nɨmɨ wohɨ furɨkoate-yowohü masahüsi, ŋga asu ai moai nɨboadei, ŋga ranɨ sesɨ ra sahüsi mburɨhümbo yɨfɨmayei.
49 Os antepassados de vocês comeram o maná no deserto, mas morreram.
50 Ŋga roana sesɨ sünambeahɨndɨ makosah-ane, nindou düdi asesu aiana ŋgɨrɨ yɨfɨndu, ŋga aboedɨ nüŋgumbui.
50 Aqui está o pão que desce do céu; e quem comer desse pão nunca morrerá.
51 Roana sesɨ koadürümbo nɨŋgo-randeimbɨ sünambeahɨndɨ makoso rananahɨ nda. Asu nindou ai sesɨ nda asesu ana, ai yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo nüŋgumbui. Sesɨ nda ro ndahandürɨmboyahɨ ra wandɨ fi safɨ ranane, nindou hɨfɨ ndanɨhü anɨboadei ai aboedɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo mbɨnɨboadeia samboanahɨ,” mehu.
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Se alguém comer desse pão, viverá para sempre. E o pão que eu darei para que o mundo tenha vida é a minha carne.
52 Ranɨmboyei asu Suda ai aheihoarɨ ŋgɨnɨndɨ yifiarɨmbo hoafɨ tɨmonɨmarɨhündɨ. Asu ai hoafɨyeihɨ seiya, “Nüŋgunde nindou ndanai ahandɨ fi safɨ ra ndenda madagudifa?” maseiamboyu.
52 Aí eles começaram a discutir entre si. E perguntavam: — Como é que este homem pode dar a sua própria carne para a gente comer?
53 Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨ, asu se Nindou Hondündɨ-mayo fisafɨ ra sesɨ asu ahandɨ horɨ ra sɨmɨndɨ ra-koate-ayei ana, ŋgɨrɨ sɨhei fiambe koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo ra nɨmandondürɨ.
53 Então Jesus disse:
54 Nindou ranai wandɨ safɨ asu horɨ ra sesü sümündɨ arandɨ ana, ai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋguwanɨ, asu ro ahambo hɨfɨ nda muŋguyowambe botɨndɨhinɨmboyahɨ.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Wandɨ safɨ nda aboedɨ sesɨ hond-ane, asu wandɨ horɨ nda aboedɨ sɨmɨndɨ hoe hond-ane.
55 Pois a minha carne é a comida verdadeira, e o meu sangue é a bebida verdadeira.
56 Nindou ranai wandɨ safɨ sesü asu wandɨ horɨ sümündɨ arandɨ ana, ro ai-dɨbo nɨmandɨhanɨ asu ai ro-dɨbo nɨmandümbui.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue vive em mim, e eu vivo nele.
57 Ape koadürümbo nüŋgumbü ai wambo koamarɨhendɨrambo kosɨ ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo anɨmboahɨ ra ai nɨmɨndüh-ani. Ranɨ süŋgunamboane asu nindou ranai wambo asesundɨrɨ aiana wandɨ-mayo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra ndemündümbui.
57 O Pai, que tem a vida, foi quem me enviou, e por causa dele eu tenho a vida. Assim, também, quem se alimenta de mim terá vida por minha causa.
58 Ranɨmboane asu, sesɨ ndanana sünambeahɨndɨ makoso-ane. Ŋga sesɨ ra horombo sɨhei amoamo sahüsi hehimbo yɨfɨmayei yahuraiyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga sesɨ hapondadɨdɨ nda nindou ai asesu ana, ai aboedɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋgumboani,” mehu.
58 Este é o pão que desceu do céu. Não é como o pão que os antepassados de vocês comeram e mesmo assim morreram. Quem come deste pão viverá para sempre.
59 Hoafɨ nda Sisas ai Kaperneam ŋgoafɨhü Sudayei rotu worambe nindou yamundeandürühɨ hoafɨmayu.
59 Jesus disse isso quando estava ensinando na sinagoga de Cafarnaum.
60 Ranɨyo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ afɨndɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Hoafɨ ndanana awi afɨndɨ tüŋgümb-ane. Hoafɨ ra dɨdɨ hɨmborɨmandü rana?” mehomondamboyu.
60 Muitos seguidores de Jesus ouviram isso e reclamaram: — O que ele ensina é muito difícil! Quem pode aceitar esses ensinamentos?
61 Asu Sisas aimbo ŋgusüfoambe hohoanɨmoyu fɨfɨre haya hoafɨyuhɨ yahuya ndanana hoafɨ ndanahamboanemo teihümarundɨ yahu haya, hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hoafɨ nda sɨhamundɨ anɨhondümbofe ra mamɨkarɨ-marapuramboemoa?
61 Não disseram nada a Jesus, mas ele sabia que eles estavam resmungando contra ele. Por isso perguntou:
62 Asu Nindou Hondü sünambeahɨndɨ makusu ranai hoeindüranɨ asükaindu horombo nɨmaruwanambo gafuwanɨ ra se nüŋgundahumbo yahomomboemo?
62 E o que aconteceria se vocês vissem o
63 Yifiafɨ Aboedɨ ranane yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sai arandɨ. Ŋga nindou-yafe ŋgɨnɨndɨ ranana moai yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sai randɨ. Hoafɨ sɨheimbo hoafɨmayahandürɨ ranana Yifiafɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo sai-randeimbɨ ranahamboyahɨ hoafɨmayahɨ.
63 O Espírito de Deus é quem dá a vida, mas o ser humano não pode fazer isso. As palavras que eu lhes disse são espírito e vida,
64 Rananemo asu moai bɨdɨfɨrɨ se-amboanɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rundɨ,” mehu. (Sisas ai nindou horombo ahambo anɨhondümbofe-koate-mayei ra fɨfɨreandɨ. Asu ai fɨfɨreandɨ nindou ranai-anɨmbo ahambo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhündirümbui.)
64 mas mesmo assim alguns de vocês não creem. Jesus disse isso porque já sabia desde o começo quem eram os que não iam crer nele e sabia também quem ia traí-lo.
65 Ranɨyu asu hoafɨyuhɨ yahuya, “Hoafɨ nɨmɨndɨ ndanahamboyahɨ ro sɨhamumbo hoafɨmayahapurɨ, ‘Ape ai nindou ranahambo wambo sowanambo sɨfombo yɨnɨ yahokoate-ayu ana, asu nindou ranai ŋgɨrɨ wambo sowana düfu,’” mehu.
65 Jesus continuou:
66 Hoafɨ ra hɨmborɨyomo mburumboemo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ahandɨ süŋgu hokoate hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo hɨhɨrɨyafu mahomo.
66 Por causa disso muitos seguidores de Jesus o abandonaram e não o acompanhavam mais.
67 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se-amboanɨ wambo hɨnɨŋgɨfendɨrɨ hefe hombo yahomomboemo?” mehuamboemo.
67 Então ele perguntou aos doze discípulos:
68 Asu Saimon Pita ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, asu ro dabo sowana maŋgefa? Seana sapo aboedɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo hoafɨ ra sowandɨfɨ-mboanafɨsɨ.
68 Simão Pedro respondeu: — Quem é que nós vamos seguir? O senhor tem as palavras que dão vida eterna!
69 Asu ro haponda sɨhambo anɨhondümbo-rɨhu fɨfɨrɨ-hunɨnɨmboanefɨ, seana Nindou sürühoeimbɨ Godɨndɨ-mayafɨ makosaf-anafɨ,” mehuamboyu.
69 E nós cremos e sabemos que o senhor é o Santo que Deus enviou.
70 Asu sɨmborɨ Sisas ai yahuya, “Nɨmboe sapo süŋguru-rundeimbɨ 12 sɨhamumbo ro kamafoarɨheapur-ane. Ŋga sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ranai ana moaruwai hohoanɨmoyumb-ani,” mehu.
70 Jesus disse:
71 Hoafɨ nda Sisas ai Sudas Saimon Iskariotɨndɨ nɨmorɨ ahamboyu yare hürühai hoafɨmayu. Aiana Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨyusɨ, ŋga asu süŋguna humboyu Sisasɨmbo hürütümbɨ-yomondɨ warɨhündirümbui.
71 Ele estava falando de Judas, filho de Simão Iscariotes. Pois Judas, embora fosse um dos doze discípulos, ia trair Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.