João 6

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Sisas ai raraofi mbura ranɨhünda asükaiyu Gariri kurɨhoe sei asu Taiberius sei arɨhündɨ ra barɨhei haya gogoasürünɨ mahu.
1 Depois dessas coisas, Jesus atravessou o mar da Galileia, que é o de Tiberíades.
2 Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai Sisasɨmbo hoeirɨhoranɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ratüpurɨyuhü nindou aŋgünümboyeimbɨmbo aboedɨrearü marandamboyei, asu ahandɨ süŋgu mahei.
2 Uma grande multidão o seguia, porque tinham visto os sinais que ele fazia na cura dos enfermos.
3 Asu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo hafu hɨfɨ wafu wamɨ mamaru.
3 Então Jesus subiu ao monte e sentou-se ali com os seus discípulos.
4 God ai Israer Isipɨhündɨ aboedambo-mareandürɨ ranɨ adükarɨ si Pasofa ra ndeara akɨmɨ tüküfembo yaŋgɨrɨyowanɨyo.
4 Ora, a Páscoa, festa dos judeus, estava próxima.
5 Sisas ai hɨmboarɨyu wakɨreand-ane nindou afɨndɨ ranai ahambo sowana masühüsiamboyu asu Firipɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Dagüdambo sɨhɨrɨ sesɨ afɨndɨ ra pemɨndefɨ mbundɨhumbo nindou afɨndɨ asɨhüsi aheimbo mandahundüra?” mehundo.
5 Então Jesus, erguendo os olhos e vendo que uma grande multidão se aproximava, disse a Filipe:
6 (Sisas ai yare hoafɨmayu ra Firipɨndɨ hohoanɨmo refe hoeifembo-hündamboyu, ŋga ai sesɨ aheimbo segudürɨmbo ra fɨfɨre hayamboyu.)
6 Mas Jesus dizia isto para testá-lo, porque sabia o que estava para fazer.
7 Asu sɨmborɨ Firip ai ahambo hoafɨyunduhü yahuya, “Nindou ranai sesɨ ra akɨdou-amboanɨ ŋgusüfonambɨrɨhorɨ mbɨsefombo ana, sɨhɨrɨ 1200 kina nahurainambo-anɨmbo sesɨ ra pemɨndefɨ koandɨhehumboyefɨ,” mehu.
7 Filipe respondeu: — Nem mesmo duzentos denários de pão seriam suficientes para que cada um recebesse um pedaço.
8 — ausente —
8 Um dos discípulos, chamado André, irmão de Simão Pedro, disse a Jesus:
9 — ausente —
9 — Aqui está um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos. Mas o que é isto para tanta gente?
10 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou aheimbo sowandümondündürɨ sɨfomo hoafɨyomonda mbɨmari,” mehu. Ranühɨ wohɨ afɨndɨ ra furɨmayowamboyei ranɨwamɨ nɨnoumayei. Nindou ra 5,000-yei.
10 Jesus disse: Havia muita relva naquele lugar. Assim, os homens se assentaram, e eram quase cinco mil.
11 Ranɨyu Sisas ai bret ra semündühaya Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura asu nindou afɨndɨ nɨnoumayei aheimbo yimbumareandürɨ. Asükaiyu kinɨ ra ranou-ranou-mareandüramboyei asu sesɨ ra ai sesɨmbo hohoanɨmomayei sɨmogodühɨ masahüsi.
11 Então Jesus pegou os pães e, tendo dado graças, distribuiu-os entre eles; e também igualmente os peixes, tanto quanto queriam.
12 Ai sesɨ ra sahüsimbo ndeara bodomayeiamboyu, Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ai sahüsimbü bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ kurayo ra fufuründümo, ŋga akɨdou bɨdɨfɨrɨ amboanɨyeimbɨpoanɨ,” mehuamboemo.
12 E, quando já estavam satisfeitos, Jesus disse aos seus discípulos:
13 Ranɨyomo asu ai bari bret hondahüyafundeimbɨ akɨdɨbou-mayo ranahandambo ai sahüsimbü bɨdɨfɨrɨ kurɨmayo ra fufuründümo 12 wambürɨ tütükɨru manindundɨ.
13 Assim, pois, o fizeram e encheram doze cestos de pedaços dos cinco pães de cevada, que sobraram depois que todos tinham comido.
14 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ nɨnou-mayei ranai Sisas hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareandɨ ra hoeirɨhi hehi hoafɨyeihɨ seiya, “Yɨnɨ, anɨhond-ane, sapo nindou ndanana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ hɨfɨna kosombo-mayu ranɨmbai,” maseiamboyu.
14 Quando as pessoas viram o sinal que Jesus havia feito, disseram: — Este é verdadeiramente o profeta que devia vir ao mundo.
15 Asu nindou ranai ndeara ahambo sɨfo semündü hefimbo adükarɨ bogorɨmbofi hüti-hütifi hɨnɨŋgɨfimbo maseiamboyu Sisas ai fɨfɨre haya asükaiyu hɨfɨ wafu ranɨwamɨ nɨmarɨmbo ahand-amboanɨ mahafu.
15 Jesus ficou sabendo que estavam para vir com a intenção de fazê-lo rei à força. Então ele se retirou outra vez, sozinho, para o monte.
16 Ranɨyomo asu nɨmbambe ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai Gariri kurɨhoe ranɨnambo mahanɨmo.
16 Ao final do dia, os discípulos de Jesus desceram para o mar.
17 Asu nɨmbɨmareandamboyu Sisas ai moai ahamumbo sowahɨ tüküfiyu. Ai hanɨmo botambe kefou houmbo gogoanɨnɨ barɨhou houmbo Kaperneam ŋgoafɨ naŋgowaneimbɨ mahafomo.
17 E, entrando num barco, passaram para o outro lado, rumo a Cafarnaum. Já estava escuro, e Jesus ainda não tinha ido até onde eles estavam.
18 Raoyafundane asu werɨ afɨndɨ ranai werɨyowohüyo hoe ranai fondamɨndɨ hanɨ hafo marandɨ.
18 E o mar começava a ficar agitado, porque soprava um vento forte.
19 Ranɨyomo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahamund-amboanɨ botɨ-mayo ranambe purɨnambo puru hɨfomombo 5-mbayo asu 6-mbayo kiromita sɨmogodühɨyomondühɨ asu hɨmboyomondane, Sisas ai bot ranɨkɨmɨ nɨmoamo hoe haŋgɨfo wamɨ pühɨyu mara sünüwamboemo asu ai afɨndɨ yɨhɨmbomemo.
19 Os discípulos já tinham navegado uns cinco ou seis quilômetros, quando viram Jesus andando sobre o mar, aproximando-se do barco; e ficaram com medo.
20 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se nɨmboe yɨhɨmboemoa, ŋga roanahɨ ndanana,” mehupuramboemo.
20 Mas Jesus lhes disse:
21 Asu ranɨyomo ai ahambo botambe semündü hɨnɨŋgɨfimbo yahomo houmbo ramefundamboyo asu bot ranai ai hombomemo ranɨnambo nɨmai ho tükümefeyo.
21 Então eles o receberam com alegria, e logo o barco chegou ao seu destino.
22 Asükaiyei siambe nindou afɨndɨ ranai Gariri kurɨhoe gogoanɨnɨ mamarei. Ai fɨfɨrɨhindɨ hamanɨ bot mamɨ yaŋgɨrɨ ranɨhü meŋgoro asu Sisas ana moai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo bot ranambe hüfu, ŋga ahambo hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo ai yaŋgɨrɨyomo mahɨfomo sei hehi mamarei.
22 No dia seguinte, a multidão que tinha ficado do outro lado do mar notou que ali havia apenas um pequeno barco e que Jesus não tinha entrado nele com os seus discípulos, tendo estes partido sozinhos.
23 Asu bot bɨdɨfɨrɨ Taibiriasɨ-yafe-mayo ranai Sisas Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura bret sahüsihɨ sɨnei tükümehindɨ.
23 Entretanto, outros barquinhos de Tiberíades se aproximaram do lugar onde a multidão havia comido o pão depois que o Senhor deu graças.
24 Asu ai hɨmboyeiane Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo ranɨhü nɨmarɨkoate-memondamboyei asu ai bot ranambe farɨyahi hehi Kaperneam ŋgoafɨna Sisasɨmbo kokombo mahüsi.
24 Quando aquela multidão viu que Jesus não estava ali nem os seus discípulos, entraram nos barcos e partiram para Cafarnaum à procura de Jesus.
25 Asu nindou afɨndɨmayei ranai Sisasɨmbo kurɨhoe gogoasürünɨ manüŋgua hoeirɨhorɨ hehi, hoafɨyahündowohü seiya, “Yamundo-randeimbɨ, se nüŋgu-sɨmboanɨ ndanɨhü sühüfɨmboyafa?” maseiamboyu.
25 E, tendo-o encontrado no outro lado do mar, lhe perguntaram: — Mestre, quando o senhor chegou aqui?
26 Asu sɨmborɨ Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se nɨmboe wambo kokoarɨhündɨra? Se bret afɨndɨ sahüsimbo sɨmoŋgorɨ-marɨhümündi ranɨmboyei wambo kokomarɨhündɨrɨ sühüsi. Ŋga asu se ro hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramarɨheandɨ ranɨmbo fɨfɨrɨhi hoeirɨhi hehimboyeipoanɨ wambo kokomarɨhündɨrɨ sühüsi nda.
26 Jesus respondeu:
27 Se sesɨ sümburüyo arandɨ ranahambo hohoanɨmondeihɨ ratüpurɨ-ndeimboyei, ŋga se yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo sesɨ ranahambo-anɨmbo hohoanɨmondeihɨ ratüpurɨndei ndühündɨ. Sesɨ ra sɨheimbo Nindou Hondü ai dagadürɨmbui, sapo God ai ranɨ ranɨmbo-hünda ahambo ŋgɨnɨndɨ masagado-ane,” mehuamboyei.
27 Trabalhem, não pela comida que se estraga, mas pela que permanece para a vida eterna, a qual o Filho do Homem dará a vocês; porque Deus, o Pai, o confirmou com o seu selo.
28 Asu nindou ranai ahambo düdurɨhorühɨ seiya, “Asu ro nüŋgundɨhu ratüpurɨmandefɨ Godɨndɨ ratüpurɨ yaŋgɨrɨ ratüpurɨmbo rana?” masahündowamboyu.
28 Então lhe perguntaram: — Que faremos para realizar as obras de Deus?
29 Asu sɨmborɨ Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “God ai sɨheimbo ratüpurɨ ndanɨmboyu ndandɨhi ratüpurɨndei mehu: Nindou ndanahambo hɨfɨna koamarɨhehinɨ ahambo anambo anɨhondümbo-ndɨhorɨ,” mehundüramboyei.
29 Jesus respondeu:
30 Asu sɨmborɨ düdurohorühɨ sahündoya, “Se nɨnɨ hepünɨfeimbɨ moatükunɨ randowandanɨ hoeindɨhunɨnɨ houhumbo God koamarɨhenɨn-ane mbɨsefɨ sɨhambo anɨhondümbo-mandɨhunɨna? Asu se nɨnɨ ratüpurɨ ratüpurɨmbo safomboyafa?
30 Então eles disseram: — Que sinal o senhor fará para que vejamos e creiamos no senhor? O que o senhor pode fazer?
31 Sɨhefɨ amoao horombo sesɨ mana masahüsi nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ. Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Ai sesɨ nɨmoamo sünambeahɨndɨ semündü haya sesɨmbo masagadürɨ’ meho nou,” maseiamboyu.
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, como está escrito: “Deu-lhes a comer pão do céu.”
32 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨsɨ, ŋga ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, Moses ai moai sɨheimbo sünambeahɨndɨ sesɨ sagadürɨ, ŋga wandɨ Ape aiyu sesɨ hondü sünambeahɨndɨ ra masagadürɨ.
32 Jesus lhes disse:
33 Sesɨ God ai masendɨ ranana sünambeahɨndɨ kosɨ hɨfɨ ndanɨhü nindoumbo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo segudürɨmboane,” mehuamboyei.
33 Porque o pão de Deus é o que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Asu nindou-mayei ranai Sisasɨmbo hoafɨyahündowohü sahündoya, “Adükarɨ, muŋguambo si yɨhoefɨmbo sesɨ rananɨmbo ndawamunɨ ndandɨ,” maseiamboyu.
34 Então lhe disseram: — Senhor, dê-nos sempre desse pão.
35 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sesɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo nɨmɨnd-anahɨ. Nindou ai wambo anɨhondümbo-reandɨrühɨ asünu ana, ŋgɨrɨ wembombondu asu amɨndanɨŋombondu ndandɨ, ŋga wanɨ.
35 Jesus respondeu:
36 Ro sɨheimbo horombo hoafɨmayahandürɨ, se wambo hoeirɨhindɨrɨ, ŋga asu moai anɨhondümbo-rɨhindɨrɨ.
36 Porém eu já disse que vocês não creem, embora estejam me vendo.
37 Muŋguambo nindou wandɨ Ape ai wandɨ warɨhümareandürɨ ranai ana wambo sowana dügüsimboyei. Asu nindou düdi wambo sowanambo asüfu ranahambo ro ŋgɨrɨ yowanɨ mbɨsahɨ.
37 Todo aquele que o Pai me dá, esse virá a mim; e o que vem a mim, de modo nenhum o lançarei fora.
38 Ro sünambeahɨndɨ makosahɨ nda wandɨ hohoanɨmo süŋgufembo-yahɨpoanɨ. Ŋga ro makosahɨ nda nɨne hohoanɨmo Ape yifirayu ranɨ hohoanɨmo süŋgufemboyahɨ makosahɨ.
38 Porque eu desci do céu, não para fazer a minha própria vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 Ai wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ahandɨ hohoanɨmo ra ndahurai-ane. Muŋguambo nindou Ape ai wandɨ warɨhümareandürɨ ra ŋgɨrɨ mam-amboanɨ bodɨboadɨhinɨ, ŋga bɨdɨfɨranɨ si tüküfeyoambe muŋguambo botɨndɨhea-ndürɨmboyahɨ.
39 E a vontade de quem me enviou é esta: que eu não perca nenhum de todos os que ele me deu; pelo contrário, eu o ressuscitarei no último dia.
40 Apendɨ hohoanɨmo ai ndahurai-ane, muŋguambo nindou ranai Nɨmorɨ ranahambo hoeirɨhorühɨ ahambo anɨhondümbo-arɨhorɨ ana, asu ai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨboadeimboyei. Asu rananɨmbo ro nindou ranahambo bɨdɨrɨfanɨ si tüküfeyoambe botɨndɨhinɨmboyahɨ,” mehu.
40 De fato, a vontade de meu Pai é que todo aquele que vir o Filho e nele crer tenha a vida eterna; e eu o ressuscitarei no último dia.
41 Ranɨyei asu Suda ai Sisasɨmbo ŋgɨnɨndɨrɨhorühɨ tehümarɨhorɨ ai hoafɨyuhɨya, ‘Roana yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sesɨ nɨmɨnd-anahɨ sünambeahɨndɨ makosahɨ,’ mehu ranɨmbo.
41 Então os judeus começaram a murmurar contra ele, porque tinha dito: “Eu sou o pão que desceu do céu.”
42 Ranɨyei asu hoafɨyahündowohü seiya, “Nindou ndanana Sisas Sosepɨndɨ nɨmor-ani. Ahandɨ hondafɨndɨ ana ro fɨfɨrɨhu-pɨrɨmboanefɨsɨ. Asu ai nɨnüŋgufi hayamboyu ro sünambeahɨndɨ makosah-anahɨ mehua?” maseiamboyu.
42 E diziam: — Este não é Jesus, o filho de José? Por acaso não conhecemos o pai e a mãe dele? Como é que ele agora diz: “Desci do céu”?
43 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ŋgɨrɨ se sɨheihoarɨ tehündɨhündɨ, ŋga se hɨnɨŋgɨndɨhi hehimbo moanɨ nɨmandei.
43 Jesus respondeu:
44 Nindou mamɨ ai-amboanɨ ŋgɨrɨ aimbo hohoanɨmondu haya wambo sowana ŋgu. Ŋga wandɨ Ape wambo koamarɨhendɨrɨ ai ahambo wambo sowana koandɨheiranɨ ŋguwanɨ asu ro ahambo hɨfɨ nda muŋguyoambe aboedɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombohünda botɨndɨhinɨmboyahɨ.
44 Ninguém pode vir a mim se o Pai, que me enviou, não o trouxer; e eu o ressuscitarei no último dia.
45 Horombo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ ai yaru bukambe sürü papɨrundühɨ yahomoya, ‘God ai nindou muŋguambo yamundeandürɨmbui,’ mehomo. Asu muŋgu ai Apendɨ hoafɨ hɨmborɨyeihɨ ahandɨ warambeahɨndɨ fɨfɨrɨfe ra asahümündi ana, ai wambo sowana dügüsimboyei.
45 Está escrito nos Profetas: “E todos serão ensinados por Deus.” Portanto, todo aquele que ouviu e aprendeu do Pai, esse vem a mim.
46 Asu nindou mamɨ ai-amboanɨ moai Godɨmbo ahandɨ hɨmboarɨnambo hoeirirɨ, ŋga nindou Godɨndɨ-mayu makusu ranɨ yaŋgɨrɨyu Godɨmbo hoeimarirɨ.
46 Não que alguém tenha visto o Pai, a não ser aquele que vem de Deus; este já viu o Pai.
47 Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahapurɨ, nindou düdi wambo anɨhondümbo-areandɨrɨ ana, ai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋgumbui.
47 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem crê em mim tem a vida eterna.
48 Roana yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sesɨ ra nɨmɨnd-anahɨ.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Horombo sɨhei amoao sesɨ ahandɨ ndürɨ mana ra nɨmɨ wohɨ furɨkoate-yowohü masahüsi, ŋga asu ai moai nɨboadei, ŋga ranɨ sesɨ ra sahüsi mburɨhümbo yɨfɨmayei.
49 Os pais de vocês comeram o maná no deserto e morreram.
50 Ŋga roana sesɨ sünambeahɨndɨ makosah-ane, nindou düdi asesu aiana ŋgɨrɨ yɨfɨndu, ŋga aboedɨ nüŋgumbui.
50 Este é o pão que desce do céu, para que todo o que dele comer não pereça.
51 Roana sesɨ koadürümbo nɨŋgo-randeimbɨ sünambeahɨndɨ makoso rananahɨ nda. Asu nindou ai sesɨ nda asesu ana, ai yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo nüŋgumbui. Sesɨ nda ro ndahandürɨmboyahɨ ra wandɨ fi safɨ ranane, nindou hɨfɨ ndanɨhü anɨboadei ai aboedɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo koadürümbo mbɨnɨboadeia samboanahɨ,” mehu.
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu; se alguém comer deste pão, viverá eternamente. E o pão que eu darei pela vida do mundo é a minha carne.
52 Ranɨmboyei asu Suda ai aheihoarɨ ŋgɨnɨndɨ yifiarɨmbo hoafɨ tɨmonɨmarɨhündɨ. Asu ai hoafɨyeihɨ seiya, “Nüŋgunde nindou ndanai ahandɨ fi safɨ ra ndenda madagudifa?” maseiamboyu.
52 Então os judeus começaram a discutir entre si, dizendo: — Como é que este pode nos dar a sua própria carne para comer?
53 Asu Sisas ai aheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Yɨnɨ, asu se Nindou Hondündɨ-mayo fisafɨ ra sesɨ asu ahandɨ horɨ ra sɨmɨndɨ ra-koate-ayei ana, ŋgɨrɨ sɨhei fiambe koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo ra nɨmandondürɨ.
53 Jesus respondeu:
54 Nindou ranai wandɨ safɨ asu horɨ ra sesü sümündɨ arandɨ ana, ai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋguwanɨ, asu ro ahambo hɨfɨ nda muŋguyowambe botɨndɨhinɨmboyahɨ.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Wandɨ safɨ nda aboedɨ sesɨ hond-ane, asu wandɨ horɨ nda aboedɨ sɨmɨndɨ hoe hond-ane.
55 Pois a minha carne é verdadeira comida, e o meu sangue é verdadeira bebida.
56 Nindou ranai wandɨ safɨ sesü asu wandɨ horɨ sümündɨ arandɨ ana, ro ai-dɨbo nɨmandɨhanɨ asu ai ro-dɨbo nɨmandümbui.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue permanece em mim, e eu permaneço nele.
57 Ape koadürümbo nüŋgumbü ai wambo koamarɨhendɨrambo kosɨ ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo anɨmboahɨ ra ai nɨmɨndüh-ani. Ranɨ süŋgunamboane asu nindou ranai wambo asesundɨrɨ aiana wandɨ-mayo yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra ndemündümbui.
57 Assim como o Pai, que vive, me enviou, e igualmente eu vivo por causa do Pai, também quem de mim se alimenta viverá por mim.
58 Ranɨmboane asu, sesɨ ndanana sünambeahɨndɨ makoso-ane. Ŋga sesɨ ra horombo sɨhei amoamo sahüsi hehimbo yɨfɨmayei yahuraiyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga sesɨ hapondadɨdɨ nda nindou ai asesu ana, ai aboedɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋgumboani,” mehu.
58 Este é o pão que desceu do céu, em nada semelhante àquele que os pais de vocês comeram e, mesmo assim, morreram; quem comer este pão viverá eternamente.
59 Hoafɨ nda Sisas ai Kaperneam ŋgoafɨhü Sudayei rotu worambe nindou yamundeandürühɨ hoafɨmayu.
59 Jesus disse essas coisas quando ensinava na sinagoga de Cafarnaum.
60 Ranɨyo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ afɨndɨ ranai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Hoafɨ ndanana awi afɨndɨ tüŋgümb-ane. Hoafɨ ra dɨdɨ hɨmborɨmandü rana?” mehomondamboyu.
60 Muitos dos seus discípulos, tendo ouvido tais palavras, disseram: — Duro é este discurso; quem pode suportá-lo?
61 Asu Sisas aimbo ŋgusüfoambe hohoanɨmoyu fɨfɨre haya hoafɨyuhɨ yahuya ndanana hoafɨ ndanahamboanemo teihümarundɨ yahu haya, hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hoafɨ nda sɨhamundɨ anɨhondümbofe ra mamɨkarɨ-marapuramboemoa?
61 Mas Jesus, sabendo por si mesmo que os seus discípulos murmuravam a respeito do que ele havia falado, disse-lhes:
62 Asu Nindou Hondü sünambeahɨndɨ makusu ranai hoeindüranɨ asükaindu horombo nɨmaruwanambo gafuwanɨ ra se nüŋgundahumbo yahomomboemo?
62 Que acontecerá, então, se virem o Filho do Homem subir para o lugar onde primeiro estava?
63 Yifiafɨ Aboedɨ ranane yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sai arandɨ. Ŋga nindou-yafe ŋgɨnɨndɨ ranana moai yaŋgɨrɨ nɨŋgombo sai randɨ. Hoafɨ sɨheimbo hoafɨmayahandürɨ ranana Yifiafɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo sai-randeimbɨ ranahamboyahɨ hoafɨmayahɨ.
63 O Espírito é o que vivifica; a carne para nada aproveita. As palavras que eu lhes tenho falado são espírito e são vida.
64 Rananemo asu moai bɨdɨfɨrɨ se-amboanɨ hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-rundɨ,” mehu. (Sisas ai nindou horombo ahambo anɨhondümbofe-koate-mayei ra fɨfɨreandɨ. Asu ai fɨfɨreandɨ nindou ranai-anɨmbo ahambo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhündirümbui.)
64 Mas há descrentes entre vocês. Ora, Jesus sabia, desde o princípio, quais eram os que não criam e quem iria traí-lo.
65 Ranɨyu asu hoafɨyuhɨ yahuya, “Hoafɨ nɨmɨndɨ ndanahamboyahɨ ro sɨhamumbo hoafɨmayahapurɨ, ‘Ape ai nindou ranahambo wambo sowanambo sɨfombo yɨnɨ yahokoate-ayu ana, asu nindou ranai ŋgɨrɨ wambo sowana düfu,’” mehu.
65 E prosseguiu:
66 Hoafɨ ra hɨmborɨyomo mburumboemo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai ahandɨ süŋgu hokoate hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo hɨhɨrɨyafu mahomo.
66 Diante disso, muitos dos seus discípulos o abandonaram e já não andavam com ele.
67 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Asu se-amboanɨ wambo hɨnɨŋgɨfendɨrɨ hefe hombo yahomomboemo?” mehuamboemo.
67 Então Jesus perguntou aos doze:
68 Asu Saimon Pita ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Adükarɨ, asu ro dabo sowana maŋgefa? Seana sapo aboedɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo hoafɨ ra sowandɨfɨ-mboanafɨsɨ.
68 Simão Pedro respondeu: — Senhor, para quem iremos? O senhor tem as palavras da vida eterna,
69 Asu ro haponda sɨhambo anɨhondümbo-rɨhu fɨfɨrɨ-hunɨnɨmboanefɨ, seana Nindou sürühoeimbɨ Godɨndɨ-mayafɨ makosaf-anafɨ,” mehuamboyu.
69 e nós temos crido e conhecido que o senhor é o Santo de Deus.
70 Asu sɨmborɨ Sisas ai yahuya, “Nɨmboe sapo süŋguru-rundeimbɨ 12 sɨhamumbo ro kamafoarɨheapur-ane. Ŋga sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ ranai ana moaruwai hohoanɨmoyumb-ani,” mehu.
70 Então Jesus lhes disse:
71 Hoafɨ nda Sisas ai Sudas Saimon Iskariotɨndɨ nɨmorɨ ahamboyu yare hürühai hoafɨmayu. Aiana Sisasɨmbo süŋgurürɨ-randeimbɨyusɨ, ŋga asu süŋguna humboyu Sisasɨmbo hürütümbɨ-yomondɨ warɨhündirümbui.
71 Ele se referia a Judas, filho de Simão Iscariotes, porque este, sendo um dos doze, era quem o haveria de trair.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.