João 5
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI
1 Asu ra muŋgumayoambe Suda-yafe adükarɨ si ra Serusaremɨhü tükümefeyoa, Sisas ai Serusaremɨnambo mahafu.
1 Veya bai’ab sawar ufunamaim, Jew hai hiyuw aa isan Jesu yen in Jerusalem.
2 Serusaremɨhü nafɨtambe adükarɨ ahandɨ ndürɨ sipsip nafɨtambe ranɨkɨmɨ foeamoŋgo hoe kakɨru pumarundɨ. Foeamoŋgo ra Hibruyei hoafɨ Betsada-ane. Hoe ranɨkɨmɨ mboasɨnɨ hondahüfeimbɨ (5) mafondarei.
2 Jerusalem wanawanan efan wabin For Hirahir sisibinamaim i harew kukuf, naatu ana seboseb etei umatroun hiwowaben Aramek fanahimaim tisusu’ub Betsaida,
3 — ausente —
3 nati sebosebomaim sabuw sawusawuwih moumurin maiyow hiya hi’inu’in, matah fim, ah umah kafikafirih, naatu ah umah ririmih hima hikakaif harew tabi’etaw isan.
4 — ausente —
4 Anayabin veya ta ta Regah ana tounamatar boro nara’iy harew kukuf nabenei niyabat rarouw nayen. Naatu sabuw sawow ana yumat ta ta hibow hina ti’inu’in, yait wan nara’iy nakifukif i boro nayawas.
5 Mboasɨnɨ ranambe nindou mamɨ ai 38 hɨmbanɨ farasü haya aŋgünümbo yaŋguru.
5 Orot ta sawow bai ma kwamur etei 38 i nati wanawanahimaim.
6 Asu Sisas ai nindou ranahambo hoeirirane aŋgünümbo meŋguruamboyu, nindou ranana gedühɨ aŋgünümboyumboani yahuhaya hoafɨyundühɨ yahundoya, “Se haponda aboedɨ nɨmandɨ safomboyafɨ?” mehunduamboyu.
6 Jesu nuw orot nati’imaim inu’in itin, naatu so’ob orot sawow nati bai virurumin maiyow, imih orot ibatiy, “O kukokok inayawas?”
7 Asu sɨmborɨ nindou aŋgünümbɨ-mayu ranai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahundoya, “Nindou adükarɨ, hoe ranai mɨmɨnɨyowanɨ hɨmonɨ semɨndɨndɨrɨ ho hɨnɨŋgɨfendɨrɨmbo roana nindou wanɨ. Hoe ranai mɨmɨnɨyowanɨ gadɨ sahehea raoyaheandanɨ asu bɨdɨfɨrɨ ai boatei-anei horombo kosɨrɨhehi hanei rɨhündanane asu ro moanɨ nɨmarɨ arɨhandɨ,” mehundo.
7 Orot iya’afut eo, “Regah, anamaramaim harew iyabat rarouw eyey, men yait ta boro nibaisu nabuwu anara’iy harew kukuf yan. Ayu misir ra’iyemih abiwa’an, sabuw afa i wan hira’iyeka.”
8 Asu Sisas ai hoafɨyundühɨ yahundoya, “Botɨyafo, sɨhafɨ hoaparɨ ra sowandɨfɨ hawa hafɨ,” mehunduamboyu.
8 Naatu Jesu orot isan eo, “Kumisir! A ir kunu naatu kuremor kwen.”
9 Ranɨyu nindou ranai nɨmai hoafɨ nɨŋgoambe botɨfi ahandɨ hoaparɨ ra semündü haya mahu.
9 Mar ta’imon orot yawas; misir ana ir nu bat remor.
10 Ranɨyomo asu Suda ai nindou Sisas dɨboadomarira botɨmefiyu, ranahambo hoafɨyomondowohü yahomondoya, “Hapoana moanɨ ratüpurɨkoate ŋgoafɨmbo nɨmarambe-ane. Asu nɨmboe se sɨhafɨ hoaparɨ ra sowandɨfɨ hawa ahafa?” mehomondamboyu.
10 Naatu Jew sabuw orot yayawas isan hi’o, “Iti boun i Baiyarir ana veya, ata ofafar men ebibasit o a ir ina’abar.”
11 Asu sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou wambo aboedɨmareandɨrɨ ranai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Botɨyafo, sɨhafɨ hoaparɨ ra sowandɨfɨ hawa hafɨ,’ mehuamboanahɨ sahamɨndɨ ahahɨ,” mehupurɨ.
11 Baise iya’afutih eo, “Orot yait ayu biyawasu iuwu, ‘Kumisir a ir kunu naatu kubat kuremor.’”
12 Ranɨyo asu sɨmborɨ ahambo düdururühɨ yahomondoya, “Düdi nɨmorɨ sɨhambo hoafɨyunɨnühɨ, ‘Sɨhafɨ hoaparɨ ra sowandɨfɨ hawa hafɨ,’ mehunɨnɨ rana?” mehomondamboyu.
12 Imih hibatiy, “Nati orot i yait uwi a ir inu i’abar ibat kureremor?”
13 Asu nindou aŋgünümbɨ aboedɨmefiyu ranai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ambewambo Sisas ai sɨhai hümarɨmɨndo ra moai nindou ranahambo fɨfɨrirɨ.
13 Orot nati yayawas i men kafa’imo so’ob orot i yait, anayabin sabuw moumurin maiyow nati’imaim hibatabat Jesu sorabon in kasiy.
14 Asükaiyu Sisas ai nindou ranahambo Godɨndɨ worambe mamaruwa hoeirirɨ haya, hoafɨyundühɨ yahuya, “Se hɨmborɨyafɨ, se ndeara sɨhafɨ fi ra aboedɨyafɨmboanafɨ. Ŋga se asükaindafɨ moaruwai hohoanɨmondamboyafɨ. Ŋga asükaindo raranɨ-moatükunɨ ŋgɨnɨndɨ safɨ sɨhafɨfihɨ mbundamɨndoanɨ se mamɨkarɨndamboyafɨ,” mehundowamboyu.
14 Nati ufunamaim Jesu Tafaror Bar wanawanan tita’ur naatu iu, “Kwi’itin, o iyawas. Bowabow kakafih inihamiyen o sawar kakafin anababatun boro biyamaim namatar.”
15 Ranɨyu asu nindou-mayu ranai hu Sudambo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou wambo aboedɨmareandɨrɨ ranana Sisasɨyu,” mehupuramboyomo.
15 Orot nati’imaim tit in, Jew sabuw hai tur eowen i Jesu iyawas.
16 Asu ranɨyomo Suda ai Sisasɨmbo moanɨ hapoadümbo nou pɨyomo houmbo moruwaimbo-moaruwaimbo-marurɨ homo. Nɨmboe asu Sisas ai moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarombo sihɨ nindou ranahambo aboedɨmarirɨ yahomo houmbo.
16 Imih hibusuruf Jesu isan turamaim hi’u hi’a’a’afiy, anayabin i Baiyarir ana veya sawar iti na’atube sinaf isan.
17 Ranɨyu asu Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ Ape ai ratüpurɨyu humbo hapondan-amboa, ratüpurɨyuhani, ranɨmboane asu ro-amboa ratɨpurayahɨ,” mehupuramboemo.
17 Jesu isah eo, “Ayu Tamai i mar etei ebowabow, imih ayu auman boro anabow.”
18 Suda ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ahamundɨ ŋgusüfoambe ŋgɨnɨmboanɨmbo-mareapura Sisasɨmbo hɨfokoefimbo yahomo houmbo raraomemo. Asu moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarambe ratüpurɨmayu ranɨmbo yaŋgɨrɨyomopoanɨ. Ŋga ai hoafɨyupurühɨ, “God ana wandɨ Ape hondani,” mehu ranɨmboemo hoafɨ ranana Sisas ai ‘Ro God nahurai-anahɨ’ mehu yahomo houmbo kameihɨyomo ahambo hɨfokoefimbo raraomemo.
18 Ana’an iti isan Jew hisinaftobon ef hinuwet Jesu asabunin isan; men Baiyarir ana ofafar ea’eastu’ub akisin, baise God isan Tamah rouw eo’omaim, iwa’an taiyuwin bai yen in God hairi anafofonin matar.
19 Ranɨyu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Ro anɨhondümboanahɨ sɨhamumbo hoafayahapurɨ: Nindou nɨmorɨ ra ŋgɨrɨ raranɨ-moatükunɨ aimbo hohoanɨmondu haya ranɨmbondandɨ, ŋga wanɨ. Ai raranɨ-moatükunɨ ratüpurayu ra Afɨndɨ ai ratɨpurayu ra hoeire hayamboani, asu nɨmorɨ ai ra-süŋgure ratɨpurayu. Muŋgu raranɨ-moatükunɨ Afɨndɨ ai ranɨmborandan-ani asu nɨmorɨ ai yare ranɨmboarandɨ.
19 Jesu iyafutih eo. “Turobe a tur ao’owen, Orot Natun akisin ana kok men karam nasinaf; baise Tamah abistan sinaf i i’itinimaim boro nasinaf, anayabin Tamah abistan isisinaf na’atube Natun isisinaf.
20 Afɨndɨ ai ahandɨ nɨmorɨ ranahambo hohoanɨmoyuhü asu ai muŋgu ratüpurɨyumbü ra nɨmorɨmbo nafuimefuendo. Ŋga asu awi Afɨndɨ ai adükarɨ ŋgɨnɨndɨ ratüpurɨ safɨ amboanɨ nɨmorɨmbo nafuindundümbui. Haponda nafuimendu ranana akɨdouyo, ŋga se hepünɨfembohündambo süŋguna nafuiyondomboayu ranana adükarɨ ŋgɨnɨndɨ safɨndɨmboe.
20 Anayabin Tamah i Natun iyabuw sawar etei esisinaf na’atube Natun i’obaiy imaim esisinaf. Turobe, kwa a baifofofor isan, i boro sawar gagamihika ni’obaiy nasinaf men boun iti na’atube.
21 Afɨndɨ ai nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ botɨreandürɨ mbura asu yaŋgɨrɨ nɨŋgo sagadürɨ arandɨ. Ranani asu nɨmorɨ ai-amboanɨ ahandɨ hohoanɨmomayu süŋgureandühɨ nindou botɨreirɨ hɨnɨŋgɨrearü arandɨ.
21 Tamah murumurubih imisiruwih yawas ebitih na’atube, nati ef ta’imon Natun ekok yait yawas baitinamih boro nitin.
22 Moai Afɨndɨ aiana nindou-yafe hohoanɨmo yɨborore randɨ, ŋga wanɨ. Muŋgu ranɨ ratüpurɨ ra nɨmorɨndɨ warɨhümareandane.
22 I na’atube Tamah men yait ta ebibatiy, baise baibabatiyen ana fair tutufin etei Natun itin.
23 Ranɨmboanɨmbo asu nindou ai nɨmorɨmbo ahɨnɨndeihɨ aboedɨ hohoanɨmondeimboyei Afɨndambo rawarɨhorɨ nou. Asu nindou ai nɨmorɨmbo ahɨnɨyohü aboedɨ hohoanɨmokoate-ayei ana, asu Afɨndɨ ai nɨmorɨ koamarɨherü ranahambo amboanɨ ŋgɨrɨ ahɨnɨndeihɨ aboedɨ hohoanɨmondei.
23 Saise sabuw etei Tamah tirurusagiy na’atube, Natun boro hinarusagiy. Imih o yait Natun men kururusagiy, Tamah, i ana baiyonenayan auman men kururusagiy.
24 Ro sɨheimbo anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ, nindou düdi wandɨ hoafɨ nda hɨmborɨyuhü asu wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ ranahambo anɨhondümbo-arirɨ ana, nindou ranai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nüŋgumbui. Asu nindou ranai ŋgɨrɨ Godɨndɨ papɨ-hoafɨ ranambe tükündɨfiyu. Nindou ranai yɨfɨyorambo nafɨ hɨnɨŋgɨre haya yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra süŋgure arandɨ.
24 “Turobe a tur ao’owen, o yait ayu au tur inowar naatu menatan ayu iyafaru anan kubitumitum, o i yawas ma’ama wanatowan ibaika, naatu o boro men baibatebat inab, anayabin morobone irabon yawas wanawanan irun.
25 Yɨnɨ, sapo si tüküfembo-mayo ra ndeara haponda tüküfemboane. Ŋga asu rananɨmbo nindou yɨfɨmayei ranai Godɨndɨ Nɨmorɨndɨ yafambe hɨmborɨndahindühɨ asu nindou dɨdɨyei ahandɨ hoafɨ ndorɨhi hɨmborɨmayei ranai aboedɨ yaŋgɨrɨ yɨfɨkoate nɨmboeimboyei.
25 Turobe a tur ao’owen, veya i enan naatu i na titaka, nati ana veya murumurubih boro God Natun fanan hinanowar naatu iyab fanan hinanonowar boro yawas hinab hinama.
26 Ranɨmboani asu Afɨndɨ ai ahandɨhoarɨ aboedɨ yaŋgɨrɨ yɨfɨkoate nɨŋgombo ra nɨmɨndɨyuhüyu, asu ranɨ-süŋgunambo noure Nɨmorɨmbo yaŋgɨrɨ yɨfɨkoate nɨŋgombo nɨmɨndɨmborirɨ hɨnɨŋgɨmarirɨ.
26 Anayabin Tamah taiyuwin i yawas an, imih nati yawas ta’imon Natun itin yawas an matar.
27 Ai Nindou Hond-ani, ranɨyu asu Afɨndɨ ai ahandɨ Nɨmorɨmbo nindoumbo yɨbobofendürɨrambo hohoanɨmo ra masagado.
27 Naatu i baibabatiyen ana fair Natun itin, anayabin i, i Orot Natun.
28 Asu se ndanahambo hepünahindühɨ afɨndɨ hohoanɨmondeimboyei, ŋga ŋgɨrɨ amɨtata muŋguambo nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ hoŋguambeahɨndɨ ranai ahandɨ yafambe ra hɨmborɨndei.
28 “Tur iti ao isan men kwana’ororsa’ir; veya i nati namamataramaim enan, murumurubih etei boro fanan hinanowar,
29 Asu rananɨmbo ai hoŋguambeahɨndɨ tükündahimboyei. Asu nindou ahandɨ hoafɨ aboedɨ hɨmborɨyeihɨ süŋgurɨhi arɨhündɨ ranai aboedɨ yaŋgɨrɨ yɨfɨkoate tükündahi burɨndeimboyei. Ŋga asu nindou ahandɨ hoafɨ hɨmborɨkoate-yeihɨ moaruwai hohoanɨmombo ratüpurɨ ratüpurɨyei arɨhündɨ ai-anɨmbo tükündahinda God ai aheimbo se hüti-anei mbüsümbui.”
29 hai rahane hinatit, naatu iyab gewasin hisisinaf boro hinamisir yawas hinab, iyab kakafih hinasisinaf boro hinakusairih.”
30 “Raranɨ-moatükunɨ ra roana ŋgɨrɨ rombondɨhe hohoanɨmonda hehea ratüpurɨndahɨ. Ro nindou aheimbo yɨboborɨhe arɨhandɨ ra God ai hoafiyuwanɨ yaŋgɨr-ane yɨboborɨhe arɨhandɨ. Wandɨ yɨbobofe ra mbumundanesɨ, ŋga ropoanɨmbo yifirɨya hehea yɨboborɨheandürühɨ-yahɨpoanɨ, ŋga Ape wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ ranai yifirɨyu haya hoafɨmayundɨr-amboyahɨ ro rarɨhe marɨhandɨ.
30 “Ayu men karam akisu au kok ana sinaf, baise abisa God iu’uwu’umaim sabuw abibabatiyih, imih ayu au baibatiyen i mutufor, anayabin men ayu au kokomaim asisinaf, baise orot yait ayu iyunu anan i anakok asisinaf.
31 Asu ro wandɨhoarɨ yaŋgɨrɨ wandɨ fimbo anɨhondümbo hoafayahɨ ana, asu nindou ai ro wandɨ fimbo hoafayahɨ ra ŋgɨrɨ anɨhondümbo-ndɨhindɨ.
31 Ayu taiyuwu au sinaf isan ana’o’orereb na’at, au tur i men turobe’emih.
32 Ŋga asu ŋgorü ai wambohünda anɨhondümbo hoafɨyu arandɨ ahandɨ hoafɨ ra anɨhondümboani hoafɨyu arandɨ ra ro fɨfɨrɨheandɨ.
32 Baise orot ta ayu isou eo’orereb, i a tur ao’owen i ana orereb ayu isou i turobe.
33 Se horombo Sonɨmbo sowana nindou düdufimbo koamarɨhehipura asu ai sɨheimbo anɨhondü hoafɨ hoafɨmayu.
33 Kwaso’ob gewasomih kob abarayah John isan kwaiyafarih hinan John i turobe kwa a tur eowen.
34 Ŋga nindou yaŋgɨrɨ wambo anɨhondümbo hoafayu ana, ahandɨ hoafɨ ranahambo ro ŋgɨrɨ hohoanɨmondahɨ, ŋga wanɨ. Ŋga God sɨheimbo aboedambo-mbɨreandüra saheheamboanahɨ Sonɨndɨ hoafɨ anɨhond-ane asahɨ.
34 Iti i men kwa orot maiyow isou kwataorereb, baise iti ao saise mi’itube kwa yawas kwatab isan.
35 Son ana ram hai siayo nou yahurai siyuhüyu asu sɨhei fiambe si ranai boakɨmafoa-reiramboyei asu bodɨfohü yaŋgɨrɨ ahandɨ si ranɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbo masei.
35 John i hinow na’atube to’ab marakaw kwa it, naatu mar kikimin kwa ana marakaw isan kwaiyasisir.
36 Ŋga ŋgorü-moatükunɨ sɨheimbo nafuimbohünda ra Sonɨndɨ hoafɨ ŋgasündeandeimb-ane. Raranɨ ratüpurɨ ro ratɨpurayahɨ ra wandɨ Ape ai sendɨrühɨ ‘ratüpurɨndafɨ’ mehuamboanahɨ ro rarɨhe ratɨpurayahɨ. Ranɨ ratüpurɨ ranai sɨheimbo anɨhondümbo nafuimarandürɨ ra Ape ai wambo koamarɨhendɨra makosahɨ.
36 Baise ayu au orererebayan orot i gagamin, men iti John eo’orereb na’atube. Ayu au orererebayan i abisa Tamai iyunu ana asisinaf i eo’orereb, naatu nati ebi’obaiyi ayu i Tamai iyafaru anasinaf isan, orot ta eo’orereb i John eo’orereb natabir, anayabin iti bowabow ayu Tamai bitu i anisawar, naatu iti bowabowamaim eo’orereb Ayu Tamai iyunu ana i ana bowabow anabow.
37 Asu Ape wambo hɨfɨna koamarɨhendɨrɨ aiyu wandɨ fimbo weindahɨ hoafɨmayu. Asu se moai horombo ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyei asu ahambo hoeirɨhorɨ raraorɨhorɨ.
37 Naatu Tamai iyunu anan i taiyuwin ayu isou eo’orereb. Kwa men kafa’imo fanan kwanowar naatu yumatan kwa’itin.
38 Ŋga asu se moai ahandɨ hoafɨ ra sɨhei ŋgusüfoambe nɨmarondürɨ, nɨmboe sapo Ape ai koamarɨhendɨra makosahɨ wambo anɨhondümbofe-koate-mayei ranɨmbo.
38 Kwa ana tur men dogor wanawanan run, anayabin menatan ayu iyunu anan i men kwabitumitum.
39 Se rarɨhi hohoanɨmoyeihɨya, “Godɨndɨ bukambe hoafɨ apenɨŋgo ranai yaŋgɨrɨ koadürümbo-koadürümbo nɨŋgombo sei hehi buk ranambe muŋguambo hoafɨ apenɨŋgo ranahambo türarɨhündɨ. Ŋga bukambeahɨndɨ hoafɨ ra wambo fɨfɨrɨfendɨrɨmbo hoaf-ane apenɨŋgo.
39 Kwa Buk Atamaninamaim hikikirum kwaiyab kwabinotanot anayabin boro imaim yawas wanatowan kwanab. Nati tur i ayu isou eo,
40 Ŋga asu se aboedɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombohündambo wambo sowana moai sɨfombo hohoanɨmoyei.
40 baise men kwakokok kwanan ayu biyau yawas kwanab.
41 Nindou ai wambo seana nindou adükar-anafɨ mbɨseimboyei saheheamboanahɨ ro moei asahɨ.
41 “Ayu men orot babin bora’ara’ahu isan ao’omih.
42 Ŋga ro sɨheimbo fɨfɨrɨ-hearümboanahɨ, asu sɨhei ŋgusüfoambe Godɨndɨ ŋgusüfo pefe hohoanɨmo ra moai nɨmarondürɨ.
42 baise kwa orot babin a yawas ayu aso’ob, kwa a yabow God isan dogoromaim i men ema’am.
43 Ro wandɨ Apembo sowahɨndɨyahɨ makosahɨ, ŋga asu se moai wandɨ hoafɨ hɨmborɨyei. Asu seana nindou ŋgorü ai aipoanɨmbo hohoanɨmoyu haya ahandɨ ŋgɨnɨndɨ ranambo huan-anei ahandɨ hoafɨ hɨmborayei.
43 Ayu Tamai wabinamaim anan kwa men kwabuwu au merar kwayi, baise orot babin ta i taiyuwin wabinamaim nanan boro kwanab ana merar kwanay.
44 Asu seana sɨheihoar-anei nindou hond-anafɨ nindou hond-anafayei. Ŋga God mamɨ yaŋgɨr-ani ai sɨheimbo nindou hond-anafɨ yahombo ra se moei asei. Ŋga asu se nüŋgundɨhi ahambo anɨhondümbo-mandɨhora?
44 Kwa taiyuw baifa’i isan a kok gagamin, baise God ta’imonamo ana baifa’en i men kwakokok, imih ayu abisa ao boro kwanitutumu?
45 Ŋga asu se ŋgɨrɨ wambo randɨhi hohoanɨmondei, ‘Ai yɨhoefombo Afɨndandɨ hɨmboahü papɨ-hoafɨndamunɨ mbɨsei,’ ŋga wanɨ. Nindou sɨheimbo papɨ-hoafɨmarandürɨ ranana Mosesɨyu. Asu se nindou ranahamboyei aiana yɨhoefɨmbo fandɨhemunümbui masei.
45 Men kwananot ayu boro Tamai nanamaim ubar kwa bait kwanarouw en, baise Moses kwa a not tutufin imaim kwayai kwama’am boro ubar nabit kwana’itin.
46 Se Mosesɨndɨ hoafɨ anɨhondümbo-mbarɨhi-mbonana, asu se wandɨ hoafɨ amboanɨ anɨhondümbo-rɨhi. Nɨmboe sapo ai wambo hoafɨ sürü papɨmarandɨ ranɨmbo-hündambo wambo.
46 Moses kwatabitumitum na’at, ayu boro kwatitutumu, anayabin i ayu isou kirum.
47 Asu ai sürü papɨ-randeimbɨ hoafɨ ra anɨhondümbofe-koate-ayei ana, asu nüŋgundɨhi se wandɨ hoafɨ ra anɨhondümbo-mandɨhia?” mehu.
47 Baise Moses abistan kikirum kwa men kwanabitumatum na’at, boro mi’itube ayu ao kwanitumatum?”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.