João 21
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ACF
1 Asükaiyu süŋgunambo Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ sowahɨ Taiberias kurɨhoe puiarühɨ ndahurai ndare tükümefiyu.
1 Depois disto manifestou-se Jesus outra vez aos discípulos junto do mar de Tiberíades; e manifestou-se assim:
2 Saimon Pita, Tomas, ndürɨ ahandɨ ŋgorü Didimus yahomo-rundeimbɨyu, Natanier Kenɨhündɨ Gariri hɨfɨhündɨyu, Sebedindɨ nɨmorɨ yimbuyafanɨ, asu ŋgorü yimbu ahambo süŋgurɨ-neandeimbɨyafanɨ ai manɨŋgomo.
2 Estavam juntos Simão Pedro, e Tomé, chamado Dídimo, e Natanael, que era de Caná da Galiléia, os filhos de Zebedeu, e outros dois dos seus discípulos.
3 Ranɨyu asu Saimon Pita ai ahandɨ horombodɨdɨ ratüpurɨ asükai semɨndɨmbo hohoanɨmoyuhü yahuya, “Ro ana andürɨnambo kinɨ wowarɨmboanahɨ,” mehuamboemo. Asu ai yahomoya, “Ro-amboanɨ se-dɨbo ŋgefo sefomboanefɨ,” mehomo. Ranɨyomo ai homo houmbo, botambe mafareafundɨ. Ŋga ranɨ nɨmbɨnambo ai moai kinɨ mam-amboanɨ hürühoundɨ, ŋga wanɨ.
3 Disse-lhes Simão Pedro: Vou pescar. Dizem-lhe eles: Também nós vamos contigo. Foram, e subiram logo para o barco, e naquela noite nada apanharam.
4 Hapoadümbo siambe hüfɨhamɨndɨ forɨforɨyuambe, Sisas ai hoe kɨmɨ manüŋguambo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai Sisasɨmbeipoanɨ mehomo.
4 E, sendo já manhã, Jesus se apresentou na praia, mas os discípulos não conheceram que era Jesus.
5 Ranɨyu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandafɨ mamɨ, se moai kinɨ wakɨründɨmoyoa?” mehuamboemo. Asu ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Wanɨ,” mehomondamboyu.
5 Disse-lhes, pois, Jesus: Filhos, tendes alguma coisa de comer? Responderam-lhe: Não.
6 Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Andürɨ ra naha se warɨhondü waranɨ bot ranɨhundünɨ daboadundan-anɨmbo, se kinɨ bɨdɨfɨrɨ hoeindumboemo,” mehuamboemo. Asu ai andürɨ ra hoafɨmayu ranambe masafoarunda, kinɨ afɨndɨ ranai andirɨ ra tükümefeyoa, himɨndɨmbo sɨsamɨndɨmarundɨ.
6 E ele lhes disse: Lançai a rede para o lado direito do barco, e achareis. Lançaram-na, pois, e já não a podiam tirar, pela multidão dos peixes.
7 Sisas ahambo süŋgurürɨ-randeimbɨ wudɨyafandeimbɨ-mayu ranai Pitambo yahuya, “Pita, nindou ranana Sisas-ani,” mehunduamboyu. Asu Saimon Pita ai nɨmai ahandɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ yimündɨhai masɨhendɨ ra hühɨre hɨnɨŋgɨre haya hɨmonɨ pɨmayu.
7 Então aquele discípulo, a quem Jesus amava, disse a Pedro: É o Senhor. E, quando Simão Pedro ouviu que era o Senhor, cingiu-se com a túnica (porque estava nu) e lançou-se ao mar.
8 Asu bɨdɨfɨrɨ ai botambe gudi sowana hafomo mburu, andürɨ ra kinɨ kameihɨ hüründümo. Asu ai gudi ranɨ fikɨmɨ aŋgunɨ safɨyomopoanɨ, ŋga 100 mitayo manɨŋgomo.
8 E os outros discípulos foram com o barco (porque não estavam distantes da terra senão quase duzentos côvados), levando a rede cheia de peixes.
9 Gudikɨmɨ hɨfomo tüküyafu hoeirundane, asu hai ranai gudiwamɨ horowohüyo ranambe kinɨ mamɨ huru asu bret mamɨ yaŋgurü marandɨ.
9 Logo que desceram para terra, viram ali brasas, e um peixe posto em cima, e pão.
10 Ranɨyu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Kinɨ haponda wakɨmaründümo bɨdɨfɨrɨ ra sowandümo sɨfomo,” mehuamboemo.
10 Disse-lhes Jesus: Trazei dos peixes que agora apanhastes.
11 Ranɨyu asu Saimon Pita ai botambe kefuai nɨmarümbo, andürɨ ra gudiana hüramündɨ masüfu. Ranɨyo asu andürɨ ranambe kinɨ afɨndɨ boagɨrɨ-boagɨrɨ 153 pütapɨmayo. Kinɨ ranai afɨndɨyosɨ, ŋga asu andürɨ ranai moai kɨkɨfeyo.
11 Simão Pedro subiu e puxou a rede para terra, cheia de cento e cinqüenta e três grandes peixes e, sendo tantos, não se rompeu a rede.
12 Ranɨyu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sɨfomo, kinɨ sowasümo!” mehu. Ŋga asu moai nindou mamɨ ai ahambo düdurirühɨ, ‘Se dɨdɨyafɨ?’ yahundo. Ŋga ai muŋguambo Adükar-ani yahomo fɨfɨrüwurɨ.
12 Disse-lhes Jesus: Vinde, comei. E nenhum dos discípulos ousava perguntar-lhe: Quem és tu? sabendo que era o Senhor.
13 Ranɨyu Sisas ai süfu kinɨ ra yimbureapurɨ mbura asu bret ranamboanɨ rasüŋgu-rasüŋgumareapurɨ.
13 Chegou, pois, Jesus, e tomou o pão, e deu-lhes e, semelhantemente o peixe.
14 Sisas ai hoŋguambe-ahɨndɨ tüküfi hayamboyu, asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ-yomondɨ hɨmboahü ŋgɨmɨmbo tükümefiyu.
14 E já era a terceira vez que Jesus se manifestava aos seus discípulos, depois de ter ressuscitado dentre os mortos.
15 Ai sowasümondühɨ nɨmarɨmomboemo, Sisas ai Saimon Pitambo yahuya, “Saimon, Sonɨndɨ nɨmorɨ, awi se nindou ndanahamumbo ŋgasündowapurɨ hawambo, wambo se afɨndɨ hohoanɨmo-yafɨndɨrühɨ-yafɨndɨrɨ?” mehuamboyu. Asu Pita ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Yɨnɨ, Adükarɨ, se fɨfɨrowandɨ, ro sɨhambo aboedɨ hohoanɨmoayahanɨnɨ,” mehuamboyu. Asu Sisas ai hoafɨyunduhü yahuya, “Se wandɨ sipsip weihoandɨ ranaheimbo sesɨ maŋguindandürɨ ndandɨ,” mehu.
15 E, depois de terem jantado, disse Jesus a Simão Pedro: Simão, filho de Jonas, amas-me mais do que estes? E ele respondeu: Sim, Senhor, tu sabes que te amo. Disse-lhe: Apascenta os meus cordeiros.
16 Asükaiyu yimbumbore hoafɨyunduhü yahuya, “Saimon Sonɨndɨ nɨmorɨ, se wambo anɨhondü hohoanɨmo-yafɨndɨrai wanɨyo?” mehundowamboyu. Asu Saimon ai hoafɨyunduhü yahuya, “Yɨnɨ, Adükarɨ, se fɨfɨrowandɨ ro sɨhambo hohoanɨmo-yahanɨnɨ,” mehundowamboyu. Asu Sisas ai hoafɨyunduhü yahuya, “Se wandɨ sipsip weihoandɨ ranaheimbo sesɨ maŋguindandürɨ ndandɨ,” mehu.
16 Tornou a dizer-lhe segunda vez: Simão, filho de Jonas, amas-me? Disse-lhe: Sim, Senhor, tu sabes que te amo. Disse-lhe: Apascenta as minhas ovelhas.
17 Asükaiyu ŋgɨmɨmbore hoafɨyunduhü yahuya, “Saimon, Sonɨndɨ nɨmorɨ, se wambo hohoanɨmo-yafɨndɨrühɨyafɨ?” mehuamboyu. Ranɨmboyu asu Saimon Pita ai ŋgusüfo afɨndɨ kümareandɨ Sisas ai ŋgɨmɨmbore hoafɨyuhɨ, “Se wambo hohoanɨmo-yafɨndɨrühɨyafɨ,” mehu ranɨmbo. Ranɨmboyu ai Sisasɨmbo yahuya, “Adükarɨ, se muŋgu moatükunɨ fɨfɨrɨwamboanafɨ. Se fɨfɨrowandɨ ro sɨhambo hohoanɨmoyahanɨnɨ,” mehundowamboyu. Asu Sisas ai hoafɨyunduhü yahuya, “Se wandɨ sipsip weihoandɨ ranaheimbo sesɨ maŋguindandürɨ ndandɨ.
17 Disse-lhe terceira vez: Simão, filho de Jonas, amas-me? Simão entristeceu-se por lhe ter dito terceira vez: Amas-me? E disse-lhe: Senhor, tu sabes tudo; tu sabes que eu te amo. Jesus disse-lhe: Apascenta as minhas ovelhas.
18 Ro anɨhondümboanahɨ hoafayahanɨnɨ, se horombo hoarɨfɨ nɨmbafambeyafɨ ret sɨhafɨ hondü ra güdo hawa hɨfɨ se hombo yifirɨmayafɨ ranɨ-süŋgu yaŋgɨrɨ mahahabodɨfɨ. Ŋga süŋgunambo se boagɨrɨyafambe ana, sɨhafɨ watɨŋarɨ ra ŋgurɨndohoefɨ hawa asu nindou ŋgorü ai sɨhafɨ ret ra sɨhambo güdeanɨnɨ haya, se nahanɨnɨyo hombo moei safanɨ nindou ranai sɨhambo ndemündünɨnɨ ŋgumbui,” mehu.
18 Na verdade, na verdade te digo que, quando eras mais moço, te cingias a ti mesmo, e andavas por onde querias; mas, quando já fores velho, estenderás as tuas mãos, e outro te cingirá, e te levará para onde tu não queiras.
19 Sisas ranɨ hoafɨ yare hoafɨmayu ranahandɨ nɨmɨndɨ ra: Süŋgunambo Pita ai Sisasɨndɨ ratüpurɨ ratüpurɨmayu ranɨmbo Godɨmbo ndürɨ adükarɨ segodombohünda yɨfɨndümbui. Ai Pitambo hoafɨyunduhü yahuya, “Se wambo süŋgundandɨrɨ,” mehu.
19 E disse isto, significando com que morte havia ele de glorificar a Deus. E, dito isto, disse-lhe: Segue-me.
20 Pita ai hɨhɨrɨfi hoeirirane, Sisas ahambo süŋgurürɨ-randeimbɨ ŋgusüfoahündɨ-mayu ai ahafandɨ süŋgu mahu. Nindou ranana horombo sowasümondühɨ nɨmarɨmombo Sisasɨndɨ haŋgɨfoanɨ nɨmarümbo hoafɨyuhɨ, “Adükarɨ, nindou dɨdai sɨhambo hürütümbɨ-yomondɨ warɨhümandeanɨnɨ?” mehu, aiyu ahandɨ süŋgu mahu.
20 E Pedro, voltando-se, viu que o seguia aquele discípulo a quem Jesus amava, e que na ceia se recostara também sobre o seu peito, e que dissera: Senhor, quem é que te há de trair?
21 Pita ai hoeirirɨ haya, Sisasɨmbo yahuya, “Adükarɨ, nindou nda nüŋgufimboyua?” mehuamboyu.
21 Vendo Pedro a este, disse a Jesus: Senhor, e deste que será?
22 Asu Sisas ai hoafɨyunduhü yahuya, “Ai nüŋguanɨ ro asükainda tüküfembo sahehea hohoanɨmoayahɨ ana, asu ranɨ hohoanɨmo ra sɨhafɨyo? Se wambo süŋgundandɨrɨ!” mehu.
22 Disse-lhe Jesus: Se eu quero que ele fique até que eu venha, que te importa a ti? Segue-me tu.
23 Ranɨyo asu yafui hoafɨ ra nindou muŋgu ahei mbusümo tüküfeyowohü yahoya: ‘Süŋgurürɨ-randeimbɨ ra ŋgɨrɨ yɨfɨndu,’ meho. Ŋga Sisas ai moai hoafɨyu, ‘Ai ŋgɨrɨ yɨfɨndu’ yahumboyupoanɨ. Ŋga ai yahuya, ‘Ai nüŋguanɨ ro asükainda tüküfembo sahehea hohoanɨmoyahɨ ana, asu ranɨ hohoanɨmo ra sɨhafɨyo?’ mehu.
23 Divulgou-se, pois, entre os irmãos este dito, que aquele discípulo não havia de morrer. Jesus, porém, não lhe disse que não morreria, mas: Se eu quero que ele fique até que eu venha, que te importa a ti?
24 Süŋgurürɨ-randeimbɨ ranai-ani ndanɨ hoafɨ nda sürü papɨmarandɨ. Asu ro rarɨhu fɨfɨrɨhundɨ ahandɨ hoafɨ anɨhond-ane.
24 Este é o discípulo que testifica destas coisas e as escreveu; e sabemos que o seu testemunho é verdadeiro.
25 Afɨndɨ moatükunɨ bɨdɨfɨrɨ Sisas ratüpurɨmayu ra eŋgoro, ŋga moai muŋgu sürü papɨyo. Ŋga asu nindou ai muŋgu moatükunɨ Sisas ratüpurɨmayu ra muŋgu hondü mamamɨ randühɨ paparandɨ ana, asu buk ranambe sürü ra afɨndɨ safɨ papɨndɨmboe. Asu ro hohoanɨmoayahɨ muŋguambo hɨfɨ ŋgɨrɨ sɨmoŋgorɨndo.
25 Há, porém, ainda muitas outras coisas que Jesus fez; e se cada uma das quais fosse escrita, cuido que nem ainda o mundo todo poderia conter os livros que se escrevessem. Amém.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.