João 1
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Horombo hondü God ai hɨfɨ nda nafɨkoate-yuambe Hoafɨ nda meŋgoro. Hoafɨ ra ai Godɨndɨ fikɨmɨ meŋgoro asu God-ane.
1 No princípio era o Verbo, e o Verbo estava junto de Deus e o Verbo era Deus.
2 Horombo hondü Hoafɨ ra Godɨndɨ fikɨmɨ meŋgoroane.
2 Ele estava no princípio junto de Deus.
3 God ai Hoafɨ ranɨnambo muŋgu moatükunɨ ra nafɨmarandɨ, ŋga moai ŋgorü-moatükunɨ ŋgorü nafɨ süŋgure tüküfeyo.
3 Tudo foi feito por ele, e sem ele nada foi feito.
4 Hoafɨ ra yaŋgɨrɨ nɨŋgombo nɨmɨndühane asu yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra nindou-yafe si-ane.
4 Nele havia a vida, e a vida era a luz dos homens.
5 Si ra nɨmbɨ ranahambo si asagado, ŋga nɨmbɨ ra ŋgɨrɨ si ranahambo gabudeandɨ.
5 A luz resplandece nas trevas, e as trevas não a compreenderam.
6 Nindou mamɨ God ai koamarɨheira mahu. Ahandɨ ndürɨ Son-ani.
6 Houve um homem, enviado por Deus, que se chamava João.
7 Nindou ranaheimbo si ranahambo anɨhondümbo hoafombohünda mahu. Nindou muŋgu ai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi anɨhondümbo-mbɨrɨhinda yehuenüŋgu mahu.
7 Este veio como testemunha, para dar testemunho da luz, a fim de que todos cressem por meio dele.
8 Son ra si ranɨyupoanɨ, ŋga si ranahambo anɨhondümbo hoafɨyu-randeimbɨ yaŋgɨr-ani.
8 Não era ele a luz, mas veio para dar testemunho da luz.
9 Si ndanana si hond-ane asu ai hɨfɨ ndanɨhü tüküfe haya asu nindou muŋguambo si boakɨfoare arandɨ.
9 {O Verbo} era a verdadeira luz que, vindo ao mundo, ilumina todo homem.
10 Ŋga Hoafɨ ranai hɨfɨ ndanɨhü meŋgoro. Hoafɨ ranɨnambo God ai hɨfɨ nda nafɨmarandɨ, ŋga asu nindou hɨfɨ ndanɨhü anɨboadei ranai moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ.
10 Estava no mundo e o mundo foi feito por ele, e o mundo não o reconheceu.
11 Ai ahandɨ ŋgoafɨ hondüna hu, ŋga asu nindou ahandɨ ŋgoafɨhündɨ ai moai ahambo fihɨrɨhorɨmɨndei.
11 Veio para o que era seu, mas os seus não o receberam.
12 Ŋga dɨdɨyei ahambo anɨhondümbo-rɨhorühɨ fihɨmarɨhorambo asu ai aheimbo kamafoareandüra ai Godɨndɨ nɨmorɨ tükümehindɨ.
12 Mas a todos aqueles que o receberam, aos que crêem no seu nome, deu-lhes o poder de se tornarem filhos de Deus,
13 Moai hɨfɨnɨndɨ moatükunɨnambo Godɨndɨ nɨmorɨmboyahi tüküyahindɨ sɨhɨrɨ boagɨrɨ ramehindɨ nou. Wanɨ, ŋga God ai ahandɨ hohoanɨmo süŋgu ahandɨ nɨmorɨmboyahi marɨhündɨ.
13 os quais não nasceram do sangue, nem da vontade da carne, nem da vontade do homem, mas sim de Deus.
14 Hoafɨ ra nindoumbofe tüküfe mburamboyo asu sɨhefɨ mbusümo manüŋguwa ai ndürɨ adükarümbɨ ra hoeimarɨhurɨ. Ndürɨ adükarümbɨ ra Godɨndɨ nɨmorɨ mamɨ yaŋgɨrɨ ranahand-ane. Ai afɨndɨ hɨpoambore-randeimb-ani asu sɨhefɨmbo Godɨmbo afɨndɨ moatükunɨ anɨhondümbo nafuimaramunɨ.
14 E o Verbo se fez carne e habitou entre nós, e vimos sua glória, a glória que o Filho único recebe do seu Pai, cheio de graça e de verdade.
15 Son ai ahambo anɨhondümbo hoafɨmayu. Ai puküna hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro nindou ndanahamboyahɨ hoafɨmayahandürɨ, ‘Ro boatei tükündaheanda ai wandɨ süŋgu tükündüfimbui, ŋga aiana adükarɨ safɨ ŋgasündeandɨreimb-ani. Nɨmboe ai boateifi manüŋguwa ro tükümeheandane,’” mehu.
15 João dá testemunho dele, e exclama: Eis aquele de quem eu disse: O que vem depois de mim é maior do que eu, porque existia antes de mim.
16 Ahandɨ afɨndɨ hɨpoambofe ranɨ-süŋgu sɨhefɨmbo afɨndɨmbo aboedɨ-aboedɨreamunɨ arandɨ.
16 Todos nós recebemos da sua plenitude graça sobre graça.
17 Mosesɨndɨ warɨ süŋguyo ahɨnümbɨ hohoanɨmo tükümefeyo, ŋga hɨpoambofe hohoanɨmo asu anɨhondümbofe hohoanɨmo ra Sisas Kraisɨndɨ süŋguyo tükümefeyo.
17 Pois a lei foi dada por Moisés, a graça e a verdade vieram por Jesus Cristo.
18 Moai nindou mamɨ ai-amboanɨ God hoeirirɨ, ŋga Godɨndɨ nɨmorɨ mamɨ Afɨndandɨ fikɨmɨ nüŋgumbü ai God-ani asu ai yaŋgɨrɨyu Godɨmbo hoeirirɨ haya sɨhefɨmbo nafuimaramunɨ.
18 Ninguém jamais viu Deus. O Filho único, que está no seio do Pai, foi quem o revelou.
19 Suda bogorɨ ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ Rifai sɨrɨhündɨ babɨdɨmbo koamarɨ-houpura Serusarem hɨnɨŋgɨru houmbo kosɨmo Son sowahɨ tüküyafu düduyafundowohü yahomoya, “Se dɨdɨyafa?” mehomondamboyu.
19 Este foi o testemunho de João, quando os judeus lhe enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para perguntar-lhe: Quem és tu?
20 Ranɨyu asu Son ai moai dɨboreandɨ, ŋga weindahɨ anɨhondümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Roana Nindou God koamafoarirɨ Krais ranɨyahɨpoanɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
20 Ele fez esta declaração que confirmou sem hesitar: Eu não sou o Cristo.
21 Ranɨyomo asu sɨmborɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu se dɨdɨyafa? Asu se Eraisayafɨ?” mehomondamboyu. Asu Son ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wanɨ, roana ranɨyahɨpoanɨ.” Asükaiyomo düduyafundowohü yahomoya, “Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ hɨfandarɨhurɨ, se ranɨyafɨ?” Asükaiyu ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wanɨ, roana ranɨyahɨpoanɨ,” mehupurɨ.
21 Pois, então, quem és?, perguntaram-lhe eles. És tu Elias? Disse ele: Não o sou. És tu o profeta? Ele respondeu: Não.
22 Ranɨyomo asu ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu se dɨdɨyafɨ nɨmora? Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafan-anɨmbo asu ro hoafɨ ra nindou yɨhoefɨmbo koamarɨ-houmunɨ ahamumbo sowana semɨndɨ homboanefɨ. Se sɨhafɨ fimbo nüŋgumambɨsafa?” mehomo.
22 Perguntaram-lhe de novo: Dize-nos, afinal, quem és, para que possamos dar uma resposta aos que nos enviaram. Que dizes de ti mesmo?
23 Ranɨyu asu Son ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro rananahɨ: Nindou mamɨ ahandɨ yasɨmondɨ nɨmɨ wohɨ furɨkoate-yowohü mɨŋgɨyohü yahoya, ‘Bogorɨndɨ nafɨ aboedɨ nafɨndɨhehindɨ,’ meho, ŋga ro rananahɨ,” mehu. Horombo hoafɨ nda Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia rareamboyu yahurai bukambe hoafɨmayu.
23 Ele respondeu: Eu sou a voz que clama no deserto: Endireitai o caminho do Senhor, como o disse o profeta Isaías {40,3}.
24 Farisi aiyomo nindou hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ahamumbo koamarɨ-houpura makosomo.
24 Alguns dos emissários eram fariseus.
25 Nindou ranai Sonɨmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu se Kraisɨyafɨpoanɨ, Eraisayafɨpoanɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨyafɨpoanɨ, ŋga asu nɨmboeafɨ se hundürürandürɨ maranda?” mehomondamboyu.
25 Continuaram a perguntar-lhe: Como, pois, batizas, se tu não és o Cristo, nem Elias, nem o profeta?
26 Ranɨyu asu sɨmborɨ Son ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Roana hoenambo yaŋgɨr-ane hundürɨhɨ arɨhandɨ, ŋga sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ anüŋgu, ŋga asu seana moai nindou ranahambo fɨfɨrɨhorɨ.
26 João respondeu: Eu batizo com água, mas no meio de vós está quem vós não conheceis.
27 Ro boatei weindahɨ ratüpurɨya arɨhandɨ, ŋga nindou ranai anɨmbo süŋgunambo weindahɨ rande ratüpurɨndümbui. Ŋga asu roana nindou aboedɨ hamɨndɨyahɨpoanɨ ahandɨ su wofɨ hɨmondɨmaramündu ra fufurɨhefembohünda,” mehu.
27 Esse é quem vem depois de mim; e eu não sou digno de lhe desatar a correia do calçado.
28 Hoafɨ nda Betani ŋgoafɨhü Sodan hoe gogoanɨnɨ tükümefeyoane. Asu hɨfɨ ranɨhüyo Son ai nɨmorehɨ nindowenihɨ aheimbo hundürümarandürɨ.
28 Este diálogo se passou em Betânia, além do Jordão, onde João estava batizando.
29 Ŋgorü sihɨ Son ai hɨmboyuwane Sisas ahambo sowana masünuwa hoeirirühɨ yahuya, “Godɨndɨ sipsip nɨmorɨ asüfu ra hoeirɨhorɨ. Ranahandɨ süŋgu-anɨmbo God ai nɨmorehɨ nindowenihɨ-yafe hohoanɨmo moaruwai ranahambo amboawi mbüsümbui.
29 No dia seguinte, João viu Jesus que vinha a ele e disse: Eis o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo.
30 Nindou ranahamboyahɨ ro sɨheimbo hoafɨyahandürühɨ, ‘Nindou ai ro nɨmboahanɨ wandɨ süŋgu düdümbui. Nindou ai adükarɨ bogor-ani, ŋga roana ai nahuraiyahɨpoanɨ,’ masahandürɨ. Ŋga asu ro nɨŋgokoate-yahambe ai manüŋgu.
30 É este de quem eu disse: Depois de mim virá um homem, que me é superior, porque existe antes de mim.
31 Asu ro moai fɨfɨrɨhinɨ, ŋga nindou ra dɨdɨmbei, ŋga asu Israerɨhündɨ ai ahambo fɨfɨrɨmbɨrɨhora sahehea sɨnɨ hundürü-marɨhandürɨ,” mehu.
31 Eu não o conhecia, mas, se vim batizar em água, é para que ele se torne conhecido em Israel.
32 Son ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro hoeirɨheandanɨ Yɨfiafɨ Aboedɨ wupufo nahurai sünambeahɨndɨ kosɨ ahandɨwamɨ pühɨyo mamaro.
32 {João havia declarado: Vi o Espírito descer do céu em forma de uma pomba e repousar sobre ele.}
33 Awi ro moai nindou ranahambo fɨfɨrɨhinɨ, ŋga God aiyu wambo hoenambo hundürümbɨrandüra yehuenüŋgu koarɨhendɨrühɨ yahuya, ‘Se hoeindowandanɨ Yifiafɨ Aboedɨ kodɨ nindou ranahandɨwamɨ nɨmandoanɨ ana, asu ai-anɨmbo aheimbo Yifiafɨ Aboedɨnambo hundüründandürɨmbui,’ mehu.
33 Eu não o conhecia, mas aquele que me mandou batizar em água disse-me: Sobre quem vires descer e repousar o Espírito, este é quem batiza no Espírito Santo.
34 Yifiafɨ Aboedɨ ahandɨwamɨ kosɨ mamaro ra hoeimarɨheandɨ asu anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ nindou nda Godɨndɨ nɨmor-ani,” mehu.
34 Eu o vi e dou testemunho de que ele é o Filho de Deus.
35 — ausente —
35 No dia seguinte, estava lá João outra vez com dois dos seus discípulos.
36 — ausente —
36 E, avistando Jesus que ia passando, disse: Eis o Cordeiro de Deus.
37 Son ai ra-mehuamboyafanɨ asu hɨmborɨyafanɨ hena ai Sisasɨndɨ süŋgu mahafanɨ.
37 Os dois discípulos ouviram-no falar e seguiram Jesus.
38 Ranɨyu asu Sisas ai hɨhɨrɨfi hoeireapɨrane ahandɨ süŋgu mahafandamboyu hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se nɨnɨ kokomboyafana?” mehupɨramboyafanɨ, asu sɨmborɨ hoafɨyafɨnandowohü safanea, “Rabai, se nahiyafɨ nɨmbafɨ aranda?” (Ndürɨ ‘Rabai’ ahandɨ nɨmɨndɨ ra yamunde-randeimb-ane.)
38 Voltando-se Jesus e vendo que o seguiam, perguntou-lhes: Que procurais? Disseram-lhe: Rabi {que quer dizer Mestre}, onde moras?
39 Sisas ai hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Sühüfanɨ naha hoeirɨne,” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai hüfanɨ worɨ nɨmarümbɨ ra hoeirɨne hena, asu ranɨ sihɨ ai-dɨbo mamarɨfanɨ ra ndeara nɨmbambeyo.
39 Vinde e vede, respondeu-lhes ele. Foram aonde ele morava e ficaram com ele aquele dia. Era cerca da hora décima.
40 Nindou yimbu ranai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyafanɨ hena Sisasɨndɨ süŋgu mahafandɨ ahafandɨ ndürɨ ra ŋgorü ana Andru, Saimon Pitandɨ akɨdɨyu.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que tinham ouvido João e que o tinham seguido.
41 Ai hu, ahandɨ amoŋgo Saimon kokorürɨ hoeirirɨ haya hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro Mesaia hoeimarɨhurɨ,” mehu. (Ndürɨ Mesaia ra Grik hoafɨnambo Krais-ani.)
41 Foi ele então logo à procura de seu irmão e disse-lhe: Achamos o Messias {que quer dizer o Cristo}.
42 Ranɨyu Andru ai Saimonɨmbo serümündɨ Sisas sowana mahüfu-amboyu, asu Sisas ai Saimonɨmbo hübudurürühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Seana Sonɨndɨ nɨmorɨ Saimon-anafɨ, ŋga sɨhafɨ ndürɨ ana Sifasɨ-mbeyowamboane,” mehu. (Ndürɨ Sifas ranana nɨmoei-ane.)
42 Levou-o a Jesus, e Jesus, fixando nele o olhar, disse: Tu és Simão, filho de João; serás chamado Cefas {que quer dizer pedra}.
43 Ŋgorü si Sisas ai Garirinambo hafombo yahuhaya nɨmarümbo, Firipɨmbo hoeirirühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se mborai wandɨ süŋgu,” mehundo.
43 No dia seguinte, tinha Jesus a intenção de dirigir-se à Galiléia. Encontra Filipe e diz-lhe: Segue-me.
44 Firip, Betsaidahündɨ Andru, Pita-babɨdɨmbo mamɨ ŋgoafɨhünd-ani.
44 {Filipe era natural de Betsaida, cidade de André e Pedro.}
45 Ranɨyu asu Firip ai Natanierɨmbo kokorürɨ hoeirirɨ haya hoafɨyundühɨ yahuya, “Horombo Moses ai ahɨnümbɨ hoafɨ sürü papɨrandühɨ nindou kudümbui mehu ra fɨfɨro. Asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ ai mamɨ yahurai sürü papɨmarundɨ ranahambo hoeimarɨhorɨ. Nindou ranana Sisas-ani Sosepɨndɨ nɨmorɨ Nasaretɨhündɨ,” mehuamboyu.
45 Filipe encontra Natanael e diz-lhe: Achamos aquele de quem Moisés escreveu na lei e que os profetas anunciaram: é Jesus de Nazaré, filho de José.
46 Asu Natanier ai Firipɨmbo düdufinduhü yahuya, “Asu Nasaret ŋgoafɨhü ra aboedɨ moatükunɨ tükümandɨfeyo rane?” mehuamboyu. Asu Firip ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Naha se sühüfɨ hoeirosɨ,” mehu.
46 Respondeu-lhe Natanael: Pode, porventura, vir coisa boa de Nazaré? Filipe retrucou: Vem e vê.
47 Sisas ai Natanierɨmbo hoeiriranɨ mahüfu-amboyu hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou ndanana Israerɨhündɨ hond-ani, ŋga aiana anɨhondümbo yaŋgɨrɨ hoafɨyu-randeimbani,” mehu.
47 Jesus vê Natanael, que lhe vem ao encontro, e diz: Eis um verdadeiro israelita, no qual não há falsidade.
48 Ranɨyu asu Natanier ai Sisasɨmbo düdufindühɨ yahuya, “Se wambo nüŋguro fɨfɨro-wandɨrɨmboyafa?” mehundu-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Firip wambo fɨfɨrɨfe hoafɨkoate-yuambe süfurɨ afümambe manɨmbafa hoeimarɨheanɨnɨ,” mehu.
48 Natanael pergunta-lhe: Donde me conheces? Respondeu Jesus: Antes que Filipe te chamasse, eu te vi quando estavas debaixo da figueira.
49 Ranɨyu asu Natanier ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, seana Godɨndɨ nɨmor-anafɨ! Seana Israerɨhündɨ-yafe adükarɨ bogor-anafɨ!” mehundo-amboyu.
49 Falou-lhe Natanael: Mestre, tu és o Filho de Deus, tu és o rei de Israel.
50 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo süfurɨ afümambe hoeimarɨheanɨnɨ masahɨ ranɨmboanafɨ anɨhondümbo-arowandɨrɨ? Ŋga awi süŋguna se afɨndɨ moatükunɨ ranahambo ŋgasündeandeimbɨ tükündɨfeyoanɨ hoeindowamboyafɨ,” mehu.
50 Jesus replicou-lhe: Porque eu te disse que te vi debaixo da figueira, crês! Verás coisas maiores do que esta.
51 Asükaiyu hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahapurɨ: Süŋgunambo ana sünü sübüdühoehü sünambeahɨndɨ nendɨ ai Nindou Hondündɨwamɨ gafomo kodomo ndundanɨ hoeindumboemo,” mehu.
51 E ajuntou: Em verdade, em verdade vos digo: vereis o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.