João 1
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 Horombo hondü God ai hɨfɨ nda nafɨkoate-yuambe Hoafɨ nda meŋgoro. Hoafɨ ra ai Godɨndɨ fikɨmɨ meŋgoro asu God-ane.
1 No princípio era o Verbo, e o Verbo estava com Deus, e o Verbo era Deus.
2 Horombo hondü Hoafɨ ra Godɨndɨ fikɨmɨ meŋgoroane.
2 Ele estava no princípio com Deus.
3 God ai Hoafɨ ranɨnambo muŋgu moatükunɨ ra nafɨmarandɨ, ŋga moai ŋgorü-moatükunɨ ŋgorü nafɨ süŋgure tüküfeyo.
3 Todas as coisas foram feitas por ele, e, sem ele, nada do que foi feito se fez.
4 Hoafɨ ra yaŋgɨrɨ nɨŋgombo nɨmɨndühane asu yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra nindou-yafe si-ane.
4 A vida estava nele e a vida era a luz dos homens.
5 Si ra nɨmbɨ ranahambo si asagado, ŋga nɨmbɨ ra ŋgɨrɨ si ranahambo gabudeandɨ.
5 A luz resplandece nas trevas, e as trevas não prevaleceram contra ela.
6 Nindou mamɨ God ai koamarɨheira mahu. Ahandɨ ndürɨ Son-ani.
6 Houve um homem enviado por Deus, e o nome dele era João.
7 Nindou ranaheimbo si ranahambo anɨhondümbo hoafombohünda mahu. Nindou muŋgu ai hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi anɨhondümbo-mbɨrɨhinda yehuenüŋgu mahu.
7 Este veio como testemunha para testificar a respeito da luz, para que todos viessem a crer por meio dele.
8 Son ra si ranɨyupoanɨ, ŋga si ranahambo anɨhondümbo hoafɨyu-randeimbɨ yaŋgɨr-ani.
8 Ele não era a luz, mas veio para dar testemunho da luz,
9 Si ndanana si hond-ane asu ai hɨfɨ ndanɨhü tüküfe haya asu nindou muŋguambo si boakɨfoare arandɨ.
9 a verdadeira luz, que, vinda ao mundo, ilumina toda a humanidade.
10 Ŋga Hoafɨ ranai hɨfɨ ndanɨhü meŋgoro. Hoafɨ ranɨnambo God ai hɨfɨ nda nafɨmarandɨ, ŋga asu nindou hɨfɨ ndanɨhü anɨboadei ranai moai ahambo fɨfɨrɨhorɨ.
10 O Verbo estava no mundo, o mundo foi feito por meio dele, mas o mundo não o conheceu.
11 Ai ahandɨ ŋgoafɨ hondüna hu, ŋga asu nindou ahandɨ ŋgoafɨhündɨ ai moai ahambo fihɨrɨhorɨmɨndei.
11 Veio para o que era seu, e os seus não o receberam.
12 Ŋga dɨdɨyei ahambo anɨhondümbo-rɨhorühɨ fihɨmarɨhorambo asu ai aheimbo kamafoareandüra ai Godɨndɨ nɨmorɨ tükümehindɨ.
12 Mas, a todos quantos o receberam, deu-lhes o poder de serem feitos filhos de Deus, a saber, aos que creem no seu nome,
13 Moai hɨfɨnɨndɨ moatükunɨnambo Godɨndɨ nɨmorɨmboyahi tüküyahindɨ sɨhɨrɨ boagɨrɨ ramehindɨ nou. Wanɨ, ŋga God ai ahandɨ hohoanɨmo süŋgu ahandɨ nɨmorɨmboyahi marɨhündɨ.
13 os quais não nasceram do sangue, nem da vontade da carne, nem da vontade do homem, mas de Deus.
14 Hoafɨ ra nindoumbofe tüküfe mburamboyo asu sɨhefɨ mbusümo manüŋguwa ai ndürɨ adükarümbɨ ra hoeimarɨhurɨ. Ndürɨ adükarümbɨ ra Godɨndɨ nɨmorɨ mamɨ yaŋgɨrɨ ranahand-ane. Ai afɨndɨ hɨpoambore-randeimb-ani asu sɨhefɨmbo Godɨmbo afɨndɨ moatükunɨ anɨhondümbo nafuimaramunɨ.
14 E o Verbo se fez carne e habitou entre nós, cheio de graça e de verdade, e vimos a sua glória, glória como do unigênito do Pai.
15 Son ai ahambo anɨhondümbo hoafɨmayu. Ai puküna hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro nindou ndanahamboyahɨ hoafɨmayahandürɨ, ‘Ro boatei tükündaheanda ai wandɨ süŋgu tükündüfimbui, ŋga aiana adükarɨ safɨ ŋgasündeandɨreimb-ani. Nɨmboe ai boateifi manüŋguwa ro tükümeheandane,’” mehu.
15 João dá testemunho a respeito dele e exclama: — Este é aquele de quem eu dizia: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois já existia antes de mim.”
16 Ahandɨ afɨndɨ hɨpoambofe ranɨ-süŋgu sɨhefɨmbo afɨndɨmbo aboedɨ-aboedɨreamunɨ arandɨ.
16 Porque todos nós temos recebido da sua plenitude e graça sobre graça.
17 Mosesɨndɨ warɨ süŋguyo ahɨnümbɨ hohoanɨmo tükümefeyo, ŋga hɨpoambofe hohoanɨmo asu anɨhondümbofe hohoanɨmo ra Sisas Kraisɨndɨ süŋguyo tükümefeyo.
17 Porque a lei foi dada por meio de Moisés; a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Moai nindou mamɨ ai-amboanɨ God hoeirirɨ, ŋga Godɨndɨ nɨmorɨ mamɨ Afɨndandɨ fikɨmɨ nüŋgumbü ai God-ani asu ai yaŋgɨrɨyu Godɨmbo hoeirirɨ haya sɨhefɨmbo nafuimaramunɨ.
18 Ninguém jamais viu Deus; o Deus unigênito, que está junto do Pai, é quem o revelou.
19 Suda bogorɨ ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ Rifai sɨrɨhündɨ babɨdɨmbo koamarɨ-houpura Serusarem hɨnɨŋgɨru houmbo kosɨmo Son sowahɨ tüküyafu düduyafundowohü yahomoya, “Se dɨdɨyafa?” mehomondamboyu.
19 Este foi o testemunho de João, quando os judeus lhe enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para perguntar: “Quem é você?”
20 Ranɨyu asu Son ai moai dɨboreandɨ, ŋga weindahɨ anɨhondümbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Roana Nindou God koamafoarirɨ Krais ranɨyahɨpoanɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
20 Ele confessou e não negou; confessou: — Eu não sou o Cristo.
21 Ranɨyomo asu sɨmborɨ hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu se dɨdɨyafa? Asu se Eraisayafɨ?” mehomondamboyu. Asu Son ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wanɨ, roana ranɨyahɨpoanɨ.” Asükaiyomo düduyafundowohü yahomoya, “Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ hɨfandarɨhurɨ, se ranɨyafɨ?” Asükaiyu ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wanɨ, roana ranɨyahɨpoanɨ,” mehupurɨ.
21 Diante disso, lhe perguntaram: — Quem é você, então? Você é Elias? Ele disse: — Não sou. Então perguntaram: — Você é o profeta? Ele respondeu: — Não, não sou.
22 Ranɨyomo asu ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu se dɨdɨyafɨ nɨmora? Se yɨhoefɨmbo hoafɨyafan-anɨmbo asu ro hoafɨ ra nindou yɨhoefɨmbo koamarɨ-houmunɨ ahamumbo sowana semɨndɨ homboanefɨ. Se sɨhafɨ fimbo nüŋgumambɨsafa?” mehomo.
22 Disseram-lhe, então: — Diga quem é você, para podermos dar uma resposta àqueles que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de si mesmo?
23 Ranɨyu asu Son ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro rananahɨ: Nindou mamɨ ahandɨ yasɨmondɨ nɨmɨ wohɨ furɨkoate-yowohü mɨŋgɨyohü yahoya, ‘Bogorɨndɨ nafɨ aboedɨ nafɨndɨhehindɨ,’ meho, ŋga ro rananahɨ,” mehu. Horombo hoafɨ nda Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ Aisaia rareamboyu yahurai bukambe hoafɨmayu.
23 Então ele respondeu: — Eu sou “a voz do que clama no deserto: Endireitem o caminho do Senhor”, como disse o profeta Isaías.
24 Farisi aiyomo nindou hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ahamumbo koamarɨ-houpura makosomo.
24 Ora, os que haviam sido enviados eram do grupo dos fariseus.
25 Nindou ranai Sonɨmbo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Asu se Kraisɨyafɨpoanɨ, Eraisayafɨpoanɨ, Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨyafɨpoanɨ, ŋga asu nɨmboeafɨ se hundürürandürɨ maranda?” mehomondamboyu.
25 E perguntaram a João: — Então por que você batiza, se não é o Cristo, nem Elias, nem o profeta?
26 Ranɨyu asu sɨmborɨ Son ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Roana hoenambo yaŋgɨr-ane hundürɨhɨ arɨhandɨ, ŋga sɨhamundɨ mbusümo nindou mamɨ anüŋgu, ŋga asu seana moai nindou ranahambo fɨfɨrɨhorɨ.
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 Ro boatei weindahɨ ratüpurɨya arɨhandɨ, ŋga nindou ranai anɨmbo süŋgunambo weindahɨ rande ratüpurɨndümbui. Ŋga asu roana nindou aboedɨ hamɨndɨyahɨpoanɨ ahandɨ su wofɨ hɨmondɨmaramündu ra fufurɨhefembohünda,” mehu.
27 Ele vem depois de mim, mas não sou digno de desamarrar as correias das suas sandálias.
28 Hoafɨ nda Betani ŋgoafɨhü Sodan hoe gogoanɨnɨ tükümefeyoane. Asu hɨfɨ ranɨhüyo Son ai nɨmorehɨ nindowenihɨ aheimbo hundürümarandürɨ.
28 Essas coisas aconteceram em Betânia, do outro lado do Jordão, onde João estava batizando.
29 Ŋgorü sihɨ Son ai hɨmboyuwane Sisas ahambo sowana masünuwa hoeirirühɨ yahuya, “Godɨndɨ sipsip nɨmorɨ asüfu ra hoeirɨhorɨ. Ranahandɨ süŋgu-anɨmbo God ai nɨmorehɨ nindowenihɨ-yafe hohoanɨmo moaruwai ranahambo amboawi mbüsümbui.
29 No dia seguinte, vendo que Jesus vinha em sua direção, João disse: — Eis o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Nindou ranahamboyahɨ ro sɨheimbo hoafɨyahandürühɨ, ‘Nindou ai ro nɨmboahanɨ wandɨ süŋgu düdümbui. Nindou ai adükarɨ bogor-ani, ŋga roana ai nahuraiyahɨpoanɨ,’ masahandürɨ. Ŋga asu ro nɨŋgokoate-yahambe ai manüŋgu.
30 Este é aquele a respeito de quem eu falava, quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, porque já existia antes de mim.”
31 Asu ro moai fɨfɨrɨhinɨ, ŋga nindou ra dɨdɨmbei, ŋga asu Israerɨhündɨ ai ahambo fɨfɨrɨmbɨrɨhora sahehea sɨnɨ hundürü-marɨhandürɨ,” mehu.
31 Eu mesmo não o conhecia, mas vim batizando com água a fim de que ele fosse manifestado a Israel.
32 Son ai yare hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro hoeirɨheandanɨ Yɨfiafɨ Aboedɨ wupufo nahurai sünambeahɨndɨ kosɨ ahandɨwamɨ pühɨyo mamaro.
32 E João testemunhou, dizendo: — Vi o Espírito descer do céu como pomba e pousar sobre ele.
33 Awi ro moai nindou ranahambo fɨfɨrɨhinɨ, ŋga God aiyu wambo hoenambo hundürümbɨrandüra yehuenüŋgu koarɨhendɨrühɨ yahuya, ‘Se hoeindowandanɨ Yifiafɨ Aboedɨ kodɨ nindou ranahandɨwamɨ nɨmandoanɨ ana, asu ai-anɨmbo aheimbo Yifiafɨ Aboedɨnambo hundüründandürɨmbui,’ mehu.
33 Eu não o conhecia; aquele, porém, que me enviou a batizar com água me disse: “Aquele sobre quem você vir descer e pousar o Espírito, esse é o que batiza com o Espírito Santo.”
34 Yifiafɨ Aboedɨ ahandɨwamɨ kosɨ mamaro ra hoeimarɨheandɨ asu anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ nindou nda Godɨndɨ nɨmor-ani,” mehu.
34 Pois eu mesmo vi e dou testemunho de que ele é o Filho de Deus.
35 — ausente —
35 No dia seguinte, João estava outra vez na companhia de dois dos seus discípulos
36 — ausente —
36 e, vendo Jesus passar, disse: — Eis o Cordeiro de Deus!
37 Son ai ra-mehuamboyafanɨ asu hɨmborɨyafanɨ hena ai Sisasɨndɨ süŋgu mahafanɨ.
37 Os dois discípulos, ouvindo-o dizer isso, seguiram Jesus.
38 Ranɨyu asu Sisas ai hɨhɨrɨfi hoeireapɨrane ahandɨ süŋgu mahafandamboyu hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se nɨnɨ kokomboyafana?” mehupɨramboyafanɨ, asu sɨmborɨ hoafɨyafɨnandowohü safanea, “Rabai, se nahiyafɨ nɨmbafɨ aranda?” (Ndürɨ ‘Rabai’ ahandɨ nɨmɨndɨ ra yamunde-randeimb-ane.)
38 E Jesus, voltando-se e vendo que o seguiam, disse-lhes: Eles disseram: — Rabi, onde o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “Mestre”.)
39 Sisas ai hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Sühüfanɨ naha hoeirɨne,” mehupɨramboyafanɨ. Asu ai hüfanɨ worɨ nɨmarümbɨ ra hoeirɨne hena, asu ranɨ sihɨ ai-dɨbo mamarɨfanɨ ra ndeara nɨmbambeyo.
39 Jesus respondeu: Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele aquele dia. Eram mais ou menos quatro horas da tarde.
40 Nindou yimbu ranai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyafanɨ hena Sisasɨndɨ süŋgu mahafandɨ ahafandɨ ndürɨ ra ŋgorü ana Andru, Saimon Pitandɨ akɨdɨyu.
40 André, o irmão de Simão Pedro, era um dos dois que tinham ouvido o testemunho de João e seguido Jesus.
41 Ai hu, ahandɨ amoŋgo Saimon kokorürɨ hoeirirɨ haya hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro Mesaia hoeimarɨhurɨ,” mehu. (Ndürɨ Mesaia ra Grik hoafɨnambo Krais-ani.)
41 Ele encontrou primeiro o seu próprio irmão, Simão, a quem disse: — Achamos o Messias! (“Messias” quer dizer “Cristo”.)
42 Ranɨyu Andru ai Saimonɨmbo serümündɨ Sisas sowana mahüfu-amboyu, asu Sisas ai Saimonɨmbo hübudurürühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Seana Sonɨndɨ nɨmorɨ Saimon-anafɨ, ŋga sɨhafɨ ndürɨ ana Sifasɨ-mbeyowamboane,” mehu. (Ndürɨ Sifas ranana nɨmoei-ane.)
42 E o levou a Jesus. Jesus olhou para ele e disse:
43 Ŋgorü si Sisas ai Garirinambo hafombo yahuhaya nɨmarümbo, Firipɨmbo hoeirirühɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Se mborai wandɨ süŋgu,” mehundo.
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a Galileia e encontrou Filipe, a quem disse:
44 Firip, Betsaidahündɨ Andru, Pita-babɨdɨmbo mamɨ ŋgoafɨhünd-ani.
44 Esse Filipe era de Betsaida, cidade de André e de Pedro.
45 Ranɨyu asu Firip ai Natanierɨmbo kokorürɨ hoeirirɨ haya hoafɨyundühɨ yahuya, “Horombo Moses ai ahɨnümbɨ hoafɨ sürü papɨrandühɨ nindou kudümbui mehu ra fɨfɨro. Asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo-rundeimbɨ amboanɨ ai mamɨ yahurai sürü papɨmarundɨ ranahambo hoeimarɨhorɨ. Nindou ranana Sisas-ani Sosepɨndɨ nɨmorɨ Nasaretɨhündɨ,” mehuamboyu.
45 Filipe encontrou Natanael e lhe disse: — Achamos aquele de quem Moisés escreveu na Lei, e a quem se referiram os profetas: Jesus, o Nazareno, filho de José.
46 Asu Natanier ai Firipɨmbo düdufinduhü yahuya, “Asu Nasaret ŋgoafɨhü ra aboedɨ moatükunɨ tükümandɨfeyo rane?” mehuamboyu. Asu Firip ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Naha se sühüfɨ hoeirosɨ,” mehu.
46 Então Natanael perguntou: — De Nazaré pode sair alguma coisa boa? Filipe respondeu: — Venha ver!
47 Sisas ai Natanierɨmbo hoeiriranɨ mahüfu-amboyu hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou ndanana Israerɨhündɨ hond-ani, ŋga aiana anɨhondümbo yaŋgɨrɨ hoafɨyu-randeimbani,” mehu.
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse a respeito dele:
48 Ranɨyu asu Natanier ai Sisasɨmbo düdufindühɨ yahuya, “Se wambo nüŋguro fɨfɨro-wandɨrɨmboyafa?” mehundu-amboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Firip wambo fɨfɨrɨfe hoafɨkoate-yuambe süfurɨ afümambe manɨmbafa hoeimarɨheanɨnɨ,” mehu.
48 Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Ranɨyu asu Natanier ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, seana Godɨndɨ nɨmor-anafɨ! Seana Israerɨhündɨ-yafe adükarɨ bogor-anafɨ!” mehundo-amboyu.
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo süfurɨ afümambe hoeimarɨheanɨnɨ masahɨ ranɨmboanafɨ anɨhondümbo-arowandɨrɨ? Ŋga awi süŋguna se afɨndɨ moatükunɨ ranahambo ŋgasündeandeimbɨ tükündɨfeyoanɨ hoeindowamboyafɨ,” mehu.
50 Ao que Jesus lhe respondeu:
51 Asükaiyu hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümboanahɨ hoafayahapurɨ: Süŋgunambo ana sünü sübüdühoehü sünambeahɨndɨ nendɨ ai Nindou Hondündɨwamɨ gafomo kodomo ndundanɨ hoeindumboemo,” mehu.
51 E acrescentou:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.