Gálatas 2
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 14 hɨmbanɨ süŋguna asükai hɨhɨrɨyahe Serusarem ŋgoafɨnambo wandafɨ Barnabas-dɨbo hahihühɨyehɨ Taitusɨmbo fihɨmarɨ-horɨmɨndehɨ.
1 Catorze anos mais tarde, subi outra vez a Jerusalém com Barnabé, levando também Tito comigo.
2 Ro ranɨ ŋgoafɨna mahahühɨ ra God ai wambo nafuimarandɨr-amboyahɨ mahahɨ. Ranɨyahɨ ro ranɨhü tüküyahe nɨmboambo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ-yei bogorɨ nindoumbo anɨŋgomo ahamumbo poanɨmborɨheapurɨ mburɨha ro Suda-yafe ndɨfo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨya marɨhandɨ ranahambo hoafɨmehapurɨ. Ro nɨne ratüpurɨ horombo ramarɨheandɨ asu haponda rawarɨheandɨ ranai moanɨ ŋgo afurɨndɨhoemboe saheheamboyahɨ ramarɨheandɨ.
2 E subi em conseqüência de uma revelação. Expus-lhes o Evangelho que prego entre os pagãos, e isso particularmente aos que eram de maior consideração, a fim de não correr ou de não ter corrido em vão.
3 Wandafɨ Taitus ai Grikɨhündüyu ro-dɨbo mahehɨ, ŋga asu ahambo moai sɨhafɨ fi-hoearɨ ra kando tɨndɨhawandɨ yahomo houmbo hüti-hütirurɨ.
3 Entretanto, nem sequer meu companheiro Tito, embora gentio, foi obrigado a circuncidar-se.
4 Tɨŋɨrɨfo tükümefeyo ra tɨkaruhou anɨhondümbo-rundeimbɨ nahurai nindou yɨhoefɨ mbusümo dɨbo hasiyafu tüküyafu masɨfomo. Ai ramefundɨ ra sapo sɨhefɨmbo Krais ai Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo-ambeahɨndɨ aboedambo-mareamuna asu sɨhɨrɨ Krais-babɨdɨmbo aboedamboyahu anɨmboefɨ. Ranɨ hoafɨ hɨhɨmborɨyo mburümbo asu sɨhefɨmboya, ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨ hoarehɨ mbɨnɨboadei-amboane moanɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ nou yahomo houmboemo dɨbo masɨfomo.
4 Mas, por causa dos falsos irmãos, intrusos - que furtivamente se introduziram entre nós para espionar a liberdade de que gozávamos em Cristo Jesus, a fim de nos escravizar -,
5 Godɨndɨ aboedɨ hoafɨ hondü ranai sɨheimbo-so koadürümbo mbeyaŋgorowa sefɨ hohumbo wambo asu ro moai ahamundɨ hoafɨ ranɨ hoarehɨyefɨ. Asu Taitusɨmbo fi-hoearɨ kefe tɨrɨhefembo ranɨ hoafɨ ahamundɨ-mayo ranahambo moai yɨnɨ sefɨ, ŋga wanɨ.
5 fomos, por esta vez, condescendentes, para que o Evangelho permanecesse em sua integridade.
6 Nindou bɨdɨfɨrɨ ahamumbo ndüreimb-anemo masei. Ai bogorɨmbo-efundɨyo wanayomoyo ra ambe. Ŋga Godɨndɨ hɨmboahü nindou muŋguambo sɨmogod-anei. Nindou ranai moai nɨnɨ sɨmborɨ hoafɨfimbɨ wandɨ aboedɨ hoafɨ ranɨfihɨ türu hoafɨyomo, ŋga wanɨ.
6 Quanto aos que eram de autoridade - o que antes tenham sido não me importa, pois Deus não se deixa levar por consideração de pessoas -, estas autoridades, digo, nada me impuseram.
7 Ŋga ai yaru fɨfɨrɨmarundɨ God ai wambo Suda-yafe ndɨfo ranaheimbo aboedɨ hoafɨ ra hoafɨmbohünda koamarɨhendɨrɨ, sapo ai Pitambo Suda ranaheimbo ahandɨ hoafɨ hoafɨmbohünda koamarɨherü nou.
7 Ao contrário, viram que a evangelização dos incircuncisos me era confiada, como a dos circuncisos a Pedro
8 Ŋga sapo God ai Pitambo Suda ranaheimbo hoafɨ semɨndɨ ho hoafɨyondürɨ-rambo ramarirɨ nou ai wambo ŋgɨnɨndɨ masendɨ Suda-yafe ndɨfo ranaheimbo Kraisɨmbo aboedɨ hoafɨ semɨndɨ ho hoafɨyo-rambohünda.
8 {porque aquele cuja ação fez de Pedro o apóstolo dos circuncisos, fez também de mim o dos pagãos}.
9 God ai ahandɨ aboedɨ hoafɨ hoafɨyorambo ranɨ-poanɨmbo ratüpurɨ masendɨrɨ ra nindou ranai fɨfɨrɨmarundɨ. Ranɨyomo Sems, Pita, asu Son ai bogorɨ nindoumboyafu nɨŋgomombo Barnabas-dɨbo yɨhoehɨmbo warɨ fumafoarümunɨ sɨhɨrɨ mamɨ ranɨ ratüpurɨyefɨ-rɨhundeimb-anefɨ yahomo houmbo. Ranɨyefɨ asu ro mbɨro fokoakomayefɨ Barnabas-dɨbo ro Suda-yafe ndɨfo-yei mbusümo ratüpurɨndehanɨ asu ai Suda-yei mbusümo ratüpurɨndɨmboemo sefɨ hohu.
9 Tiago, Cefas e João, que são considerados as colunas, reconhecendo a graça que me foi dada, deram as mãos a mim e a Barnabé em sinal de pleno acordo:
10 Ai mamɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ yɨhoehɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Awi se nindou moaruwai rananɨkoate-mayei ranaheimbo-anɨmbo farɨhefendürɨmbo hohoanɨmondafanɨ,’ mehomondamboyahɨ asu ro amboanɨ kameihɨ ranahambo refembo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyahühɨ hohoanɨmomaya hahɨ.
10 iríamos aos pagãos, e eles aos circuncidados. Recomendaram-nos apenas que nos lembrássemos dos pobres, o que era precisamente a minha intenção.
11 Pita ai Andiok ŋgoafɨhü tükümefiyu-amboyahɨ asu ro ahandɨ hɨmboahü ŋgɨnɨndɨ hoafɨmehando ahandɨ hɨhɨndɨ hohoanɨmo ranahambo.
11 Quando, porém, Cefas veio a Antioquia, resisti-lhe francamente, porque era censurável.
12 Sapo ranɨ ŋgoafɨhü nindou bɨdɨfɨrɨ Sems koamarɨhepurɨ ranai tüküfekoate-yomondambe ana, Pita ai Suda-yafe ndɨfo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranɨ-babɨdɨmbo sahüsihü nɨmarü marandɨ. Ŋga asu nindou ranai tükümefundamboyu ai Suda-yafe ndɨfo-babɨdɨ ranɨhü piyu haya moai nɨmarü sesü randɨ Sudambo yɨhɨmborapurühɨ wambo.
12 Pois, antes de chegarem alguns homens da parte de Tiago, ele comia com os pagãos convertidos. Mas, quando aqueles vieram, retraiu-se e separou-se destes, temendo os circuncidados.
13 Ranɨyomo asu Sudahündɨ wandafɨ mamɨ bɨdɨfɨrɨ ranai Pita hohoanɨmomayu süŋgu hohoanɨmomemo. Ranɨyo asu ahamundɨ ranɨ hohoanɨmo ranai Barnabasɨndɨ hohoanɨmo ranahambo mamɨkarɨmarɨra ranɨ-süŋgumareandɨ.
13 Os demais judeus convertidos seguiram-lhe a atitude equívoca, de maneira que mesmo Barnabé foi levado por eles a essa dissimulação.
14 Ranɨyahɨ asu ro ahamumbo hoeirɨheapura aboedɨ hoafɨ anɨhondü meŋgoro ranɨ-nafɨ süŋgufe ho-rakoate-memonda, asu ro nindou muŋguambo ahei hɨmboahü Pitambo hoafɨyahandowohü sahɨya, “Pita, seana Sudahünd-anafɨ, ŋga moai se Suda-yafe hohoanɨmo süŋgurowandɨ, ŋga Suda-yafe ndɨfo nahurai-anafɨ. Ŋga nɨmboe se Suda-yafe ndɨfo ranaheimboya, ‘Se Suda-yafe hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,’ asafɨ,” sa hoafɨmehando.
14 Quando vi que o seu procedimento não era segundo a verdade do Evangelho, disse a Cefas, em presença de todos: Se tu, que és judeu, vives como os gentios, e não como os judeus, com que direito obrigas os pagãos convertidos a viver como os judeus?
15 Ro Sudahünd-anefɨ yɨhoefɨmbo hoafayahɨmunɨ, sapo roana Suda-yafe sɨrambeahɨndɨ tükümehund-anesɨ. Ŋga roana yɨhoefɨ ndɨfo sɨrambeahɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgukoate-yeimbɨ moai tüküyahundɨ, ŋga wanɨ.
15 Nós, judeus de nascença, e não pecadores dentre os pagãos,
16 Ro rarɨhu fɨfɨrɨhumboanefɨ, God aiana moai nindou düdi ahɨnümbɨ hohoanɨmo meŋgoro ra süŋgure huanɨ ranɨmbo nindou mbumund-ani yahu randɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou moanɨ Sisas Kraisɨmbo anɨhondümboarɨhorɨ ranaheimboani nindou mbumund-anei yahu arandɨ.
16 sabemos, contudo, que ninguém se justifica pela prática da lei, mas somente pela fé em Jesus Cristo. Também nós cremos em Jesus Cristo, e tiramos assim a nossa justificação da fé em Cristo, e não pela prática da lei. Pois, pela prática da lei, nenhum homem será justificado.
17 God ai Sudahündɨ yɨhoefɨmbo nindou mbumund-anei mbeyahumuna sefɨ hohu asu ro Kraisɨmbo anɨhondümborɨhurɨ hefühɨ ahɨnümbɨ süŋgukoate-yefeimbɨ nahurai tükümehundɨ nindou amurɨ rawehindɨ nou. Ŋga ranɨmboane asu ro randɨhu hoafɨndefɨhüya, ‘Krais-ana moaruwai hohoanɨmo nɨmɨndɨhani,’ mbɨsefɨ hoafɨmandefɨyo? Ŋgɨrɨ randɨhu hoafɨndefɨ, ŋga wanɨ.
17 Pois, se nós, que aspiramos à justificação em Cristo, retornamos, todavia, ao pecado, seria porventura Cristo ministro do pecado? Por certo que não!
18 Ro mbumundɨ nɨŋgombohünda ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgufembo ra hɨnɨŋgɨrɨhe mburɨha asükai hɨhɨrɨyahe asahamɨndɨhɨ ana, ro nindoumbo moaruwai hohoanɨmoayahɨ ra nafuiya arɨhandɨ.
18 Se torno a edificar o que destruí, confesso-me transgressor.
19 Godɨndɨ hoarehɨ nɨmarɨmbohünda ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahandɨ süŋguyo ro yɨfɨ nahurai-mayahɨ ranɨmbo-hündambo-anɨmbo ahɨnümbɨ hohoanɨmo ŋgɨrɨ wambo hɨbadandɨrɨ.
19 Na realidade, pela fé eu morri para a lei, a fim de viver para Deus. Estou pregado à cruz de Cristo.
20 Ranane asu ro nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ Krais-dɨbo yɨfɨyamboanahɨ, ŋga hapondanambe ana ro moai yaŋgɨrɨ nɨmboahühɨ wandɨhoarɨ hɨfandɨrɨhandɨ, ŋga Kraisɨndɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo hohoanɨmo wandɨ fiambe nɨmarɨmbo wambo hɨfandarandɨrɨ. Ranane asu Godɨndɨ Nɨmorɨ ai wambo hɨpoamboreandɨrɨ haya nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ yɨfɨmayu aboedambofe-ndɨrɨmbohünda ahandɨ ŋgɨnɨndɨnambo ro yaŋgɨrɨ anɨmboahɨ.
20 Eu vivo, mas já não sou eu; é Cristo que vive em mim. A minha vida presente, na carne, eu a vivo na fé no Filho de Deus, que me amou e se entregou por mim.
21 Ro rarɨhe hoafɨyahanɨ moai Godɨndɨ moanɨ hɨpoambofe hohoanɨmo ranahambo yɨboaruko-rɨheandɨ. Ŋga sɨhɨrɨ Suda-yafe ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋguarɨhundɨ ranɨnambo sɨhɨrɨ Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nɨmboefɨ-mbonana, asu Krais sɨhefɨmbohünda yɨfɨmayu ra moanɨmbore.
21 Não menosprezo a graça de Deus; mas, em verdade, se a justiça se obtém pela lei, Cristo morreu em vão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.