Atos 26
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs AAI
1 Ranɨyu asu Agripa ai Porɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Hapoananɨ se sɨhafɨ fimbo hoafɨ ra hoafɨyafɨsɨ,” mehuwamboyu. Ranɨyu asu Por ai ahandɨ warɨ nɨmoamoreandühɨ ahandɨ fimbo yare hoafɨyuhü yahuya,
1 Agripa iu, “O i baibasit abit taiyuw isa inao.” Paul uman bora’ah naatu taiyuwin wasfafar eo,
2 “Bogorɨ adükarɨ Agripa, ro hohoanɨmoyahanɨ aboedɨ saf-ane sɨhafɨ hɨmboahü Suda ai wambo papɨ-hoafɨ-maründɨrɨ ranahambo weindahɨ hoafɨndamboyahɨ.
2 “Aiwob Agripa, ayu i abiyasisir anayabin boun o namaim Jew sabuw abisa isan ayu ubar hibitu i boro ana wasfafaru anao inanowar. Paul aiwob Agripa isah ibibinan|alt="Paul speaking to crowd" src="cn01993b.tif" size="col" loc="Act 26.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="26.1-2"
3 Ndanana awi anɨhond-ane, ranɨ-moatükunɨ ra nɨmboe se Suda yɨhoefɨ Godɨmbo hohoanɨmo sɨmborɨ hoafɨyefɨ arɨhundɨ ra wudɨpoaporo fɨfɨrowandɨ. Ranɨmbo anɨmbo asu se wandɨ hoafɨ nda afurɨndo nɨmandɨfɨ hɨmborɨndafɨ.
3 Iti ao i turobe, anayabin o i Jew sabuw hai binanakwar naatu hai ofafar iso’ob kwanekwan, imih o abifefeyani yatenanub inama ana’o inanowar.
4 Horombo ro akɨdouyahambe peya hehea hahambo haponda ndanɨ sɨmboanɨ tükeheandɨ ra Suda ai ro hohoanɨmo süŋguarɨheandɨ ra fɨfɨrundɨ. Horombo ro wandɨ hɨfɨhüyo asu Serusarem ŋgoafɨhü nɨmboahambe peyomo houmbo ai wandɨ hohoanɨmo fɨfɨrundɨ.
4 Jew sabuw etei ayu kek ana veya mi’itube ama’am i hiso’ob, ayu au yawas no aneika au tafaramamaim mi’itube ama’am ana Jerusalem atit ama’ama etei i hiso’ob.
5 Farisi-yafe hohoanɨmo ranana ai tüŋümbɨ safɨyo hayamboyo asu Suda yɨhoefɨ hohoanɨmo ranahambo ŋgasünde-andeimbɨyo. Ro ranɨ hohoanɨmo süŋgumarɨhandɨ. Ai fɨfɨrundɨrɨ-mboanemo, ŋga asu ai hoafɨndɨmondühɨ ana, ra anɨhond-ane mbeyahomo-ndamboane.
5 Ayu i manin maiyow bairi ama, imih ayu i hisu’ubu kwanekwan. Hinakokok na’at hina’orereb. Anaika ayu i Pharisee orot, kwafiren ana ofafar fokarin wanawanan i ayu ama, naatu men kafa’imo ofafar ta astu’ub.
6 Ŋga haponda ro ndanɨhü manɨmboaha ai wambo papɨ-hoafaründɨrɨ. Ndanahandɨ nɨmɨndɨ nda yahurai-ane: God ai yɨhoefɨ amoao mamɨ ranaheimboya sɨheimbo aboedɨ-aboedɨ ndɨheandürɨ-mboyahɨ mehu ranɨmbo anɨhondümborɨhe heheamboanahɨ hɨfandɨhɨ anɨmboahɨ.
6 Naatu boun ayu iti ubar tibitu anayabin God ana’omatanen ai a’agir bitih imaim ayu nuhufot ama’am isan, ubar hitu bairi tao.
7 Yɨhoefɨ 12 sɨrɨ ranai Godɨmbo nɨmboambo sɨrühɨ dɨdɨbafɨyahindo rɨhündühɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo yaŋgɨrɨyei ai anɨhondümborɨhi hehi hɨfandɨmarɨhündɨ. Ŋga Bogorɨ, ro-amboanɨ hoafɨ ranahamboane anɨhondümborɨhe hehea hɨfandarɨhandɨ. Ŋga ranahandɨ nɨmɨndɨhündɨyo Suda ai wambo papɨmaründɨrɨ.
7 Iti omatanen i aki ai big etei 12 hibitumitum mi’itube hita’itin titurobe, imih fai mar dogoroh tutufin etei God hikwakwafir, naatu anayabin iti baitumatum isan. Aiwobomon, Jew sabuw ayu ubar hitu iti tao.
8 Nɨmboe bɨdɨfɨrɨ se ŋgɨrɨ ro-ana God ai yɨfɨyeimbɨ nendɨ botareandürɨ ranahambo anɨhondümbo-ndɨhundɨ aseia? God ai aboedɨ-aboedɨ-ndemunühɨ yɨfɨhündɨ botɨnde-amunɨmbui.
8 Kwa Jew sabuw iyab iti kwabatabat aisim God sabuw murumurubih ibiyawasih baitutumin isan kwa isa efofokar?
9 Horombo ro wandɨhoarɨ rarɨhe hohoanɨmoyahühɨ sahɨya awi ro Sisas Nasaretɨhündɨ ahandɨ ndürɨ hɨfɨnambofimbo afɨndɨ ratüpurɨ ratüpurɨnda masahɨyosɨ.
9 Ayu auman mat i na’atube anot, sawar moumurih na’in ata sinaf Jesu Nazareth mowan wabin ati’ib isan.
10 Ranɨyo asu ranɨ-moatükunɨ ra Serusarem ŋgoafɨhü ramarɨheandɨ. Ranɨyahɨ ro Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomondɨ ŋgɨnɨndɨ sahamɨndɨ hehea asu Godɨndɨ nendɨ aheimbo karabusɨ-marɨheandürɨ. Ranɨyahɨ asu ro nindou bɨdɨfɨrɨ-babɨdɨyahe hehea aheimbo hɨfokoefendürɨmbo sahehea refemboane masahɨ.
10 Naatu nati na’atube Jerusalemamaim asinaf. Firis ukwarih biyahine fair abai God ana sabuw moumurih maiyow abow dibur aya. Naatu rouw morobomih teo ana veya ayu auman aibasit terouw temomorob.
11 Asu ro aheimbo afɨndɨmbo Suda-yafe rotu worɨ muŋguambo ranambe tɨŋɨrɨfo afɨndɨ sahandürɨ marɨhandɨ. Ro aheimbo ramarɨheandürɨ ra Adükarɨmbo moaruwai-moaruwaimbofe hoafɨ, hoafɨmbeyahündowa saheheamboyahɨ ramarɨheandürɨ. Ro ŋgusüfoambe ŋgɨnɨndɨ-rɨhandürühɨ aheimbo ŋgoafɨ adükarɨ aŋgunɨ manaŋgo ranɨhü amboanɨ ha kokofoa-rɨheandürɨ marɨhandɨ.”
11 Mar moumurih maiyow Kou’ay Bar efan tata’amaim abow biyababan aitih, naatu hai baitumatum baihamiyin isan a’okikimih. Na’atube hai baitumatum baigigimin isan a’okimih, naatu atit an menah tatabirih hai bar hai meraramaim bai akir kakafin maiyow aitih.
12 “Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ ai wambo yɨnɨ yahomo houmbo ŋgɨnɨndɨ masaundɨra Damaskus adükarɨ ŋgoafɨnambo mahahɨ.
12 Ana’an iti isan ayu firis ukwarih biyahine fair hitu hiyunu an Damaskas atit.
13 Nindou Bogorɨ Adükarɨ, ro hüfɨnɨmbo nafɨ mbusümo hahühɨ si mamɨ sünambeahɨndɨ makosowa hoeimarɨheandɨ. Si ranai ana hüfɨhamɨndɨ siayu ranahambo ŋgasünde-andeimbɨyo. Ranɨyo asu si ranai nindou ro-babɨdɨ nafɨsüŋgu mahefɨ yɨhoefɨmbo kosɨ boakɨma-foareamunɨ.
13 Baise efamaim anan bi’auyit auman, Aiwobomon, marakaw no marane, mamarakaw men veya na’atube, marakaw kwanekwan re ayu au sabuw bairi anan tarbebera’uhi.
14 Ranɨyefɨ asu ro muŋguambo hɨfɨnɨ pütapɨyefɨ korɨyefɨmbo ro hɨmborɨyahane, hoafɨ mamɨ ai yare hoafɨyowohü Hibru-yafe hoafɨnambo yahoya, ‘Sor! Sor! Nɨmboe se wambo moaruwai-mboarowandɨra? Se ana yihɨmɨndɨ moatükunɨmbo yitarowandɨ ranɨmboane asu sɨhafɨhoarɨ asübusɨmboayafɨ,’ mehoamboyahɨ.
14 Aki etei’imak me yan are, naatu ayu orot fanan anowar Hebrew turamaim iuwu eo, ‘Saul! Saul! aisim ayu irabu kubia’akiru? Ayu kubi’a’akiru i o taiyuw biya irab kubi’a’afiy.’
15 Asu ro duduyaheandühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, se dɨdɨyafa?’ masahamboyu. Asu sɨmborɨ Adükarɨ ai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Ro Sisas-anahɨ, ŋga asu se-ana wamboane moaruwaimbo-arowandɨrɨ.
15 Ayu aibatiy ao, ‘O yait Regah?’ Naatu Regah eo, ‘Ayu i Jesu, o irabu kubia’akiru.
16 Se botɨyafo nɨmbafɨ. Ro tükümeheandɨ nda sɨhambo wandɨ ratüpurɨ-mbohünda kafoefe hɨnɨŋgɨfenɨnanɨ wandɨ ratüpurɨ semɨndɨmboyahɨ. Ro sɨhambo nɨne-moatükunɨ haponda nafuimehanɨnɨ, asu süŋgunambo nafuinda-hanɨnɨmboyahɨ ranɨ-moatükunɨ ranahambo nindou bɨdɨfɨrambo anɨhond-ane mbɨsafɨ.
16 Baise kumisir kubat, ayu o isa abirerereb ana rubini isou inabow naatu boun abisa isa mamatar sabuw afa hai tur ina’owen. Naatu abisa isa namamatar boro ani’obaiyi.
17 Ro ŋgɨrɨ hɨnɨŋgɨ-ndɨheanɨnanɨ, sɨhafɨ nendɨ Suda anei asu ahei ndɨfo anei ranai moaruwaimbo-ndɨhinɨnɨ. Ŋga ro aheimbo sowanamboanahɨ koararɨ-heheanɨnɨ.
17 Ayu o a sabuw Jew umahine naatu Ufun Sabuw umahine boro anatafafari. Ayu abiyafari nati sabuw wanawanahimaim inan,
18 Rananɨmbo se ahei hɨmboarɨ bɨrɨdɨhawandüra nɨmbɨ ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi si ranɨ-sowana mbeyahindamboane. Asu Satanɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ra hɨnɨŋgɨrɨhi hehi God sowana mbeyahindamboane. Rananɨmbo asu wambo anɨhondümbo-ndɨhindɨranɨ ahei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbɨsahanɨ asu nindou God ai wand-anei mehundürɨ ranɨ-babɨdɨmbo nɨmandeimboyei,’ Adükarɨ ai ramehundɨrɨ,” mehu.
18 matah inabotawiy naatu guguminane inanawiyih hinatit marakawamaim hinarun. Naatu Satan umane inabow God initin, saise bowabow kakafihine notawiyen hinab, naatu God ana rourubin sabuw wanawanahimaim hai efan hinab hinamare.’
19 Por ai asükai hoafɨyuhü yahuya, “Bogorɨ Agripa, ro sünambeahɨndɨ moatükunɨ tükümefeyo ra hoeirɨhe heheambowambo asu ro ŋgɨrɨ hoafɨ hɨmborɨnda hɨnɨŋgɨ-ndɨheandɨ.
19 Nati isan Aiwobomon Agripa, ayu abisa marane re ai’itin men ai fanasair.
20 Ŋga Damaskus ŋgoafɨhü boatei hoafɨyahandürɨ heheamboyahɨ asu Serusarem ŋgoafɨhü, Sudia-yafe hɨfambe, Suda-yafe ndɨfo aheimbo amboanɨ hoafɨmehandürɨ. Ro sahɨya, ‘Se sɨhei moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndɨhi hehi God sowana ŋgei. Asu se sɨhei moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨfembo nafuimbohünda aboedɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,’ masahɨ.
20 Bowabow wantoro’ot i Damaskas imaim abusuruf naatu ana sabuw iyab Jerusalem hima’am isah atit, Judea wanawanan etei abinan naatu Eteni Sabuw wanawanahimaim auman a binan. Abibinan anayabin sabuw bowabow kakafihine God isan hitatatabir naatu hai bowabowamaim titurobe i dogor baikitabir hibai.
21 Ranɨmbo-hündamboyo Suda ai wambo Godɨndɨ worambe kɨkɨhɨründümondɨrɨ mburu hɨfokoe-fendɨrɨmbo mehomo.
21 Ana’an nati isan Jew sabuw ayu Tafaror Bar wanawanan ana sebosebomaim hibuwu hifatumu rabu morobomih hiwa’an.
22 Ŋga God ai mafarɨhendɨra aboedɨ nɨmboambo nindou moanɨnd-anei asu bogorɨmbo-yafundeimb-anemo mamamɨ sɨheimbo hoafɨ nda hoafehandürɨ. Ro ŋgorüpoanɨmbo hoafɨrɨhandɨpoanɨ hoafayahɨ, ŋga Godɨndɨ hoafɨ, hoafɨyomo-rundeimbɨ asu Moses ai hoafɨmemo ranahanda-mbohünd-ane hoafayahɨ.
22 Baise God tafafaru yawasu ama ana it boun atit, imih o namaim abat orot babin kikimin yen in orot babin gagamin etei matahimaim abisa isou mamatar i ao’orerereb. Ayu au tur ao i dinab oro’orot naatu Moses sawar abisa mataramih hi’o inu’in mamatar imaim ao.
23 Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Krais ranai yɨfɨndu mbunda asu muŋguambo nindou ai botɨfekoate-yeiambe ai-boatei botɨndüfimbui. Rananɨmbo Suda anei asu ahei ndɨfo ran-anei aheimbo aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbo-ndandürümbui,’ mehomo,” mehu.
23 Roubininenayan boro biyan nababan ni’akir naatu morobone, moroboyah wanawanahimaim i boro wan namisir marakaw ana yawas Jew sabuw naatu Ufun Sabuw isah nakurereb.”
24 Por ai ranɨ hoafɨ ra ahandɨ fimbo güre-gürerandühɨ hoafɨmayu huwamboyu asu Festus ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Por, se-ana mamɨkarɨ hohoanɨmoayafɨ. Se sɨhafɨ fɨfɨrɨfe afɨndɨ yamundɨmara hafɨ, ranɨnamboane sɨhambo mamɨkarɨ hohoanɨmoaranɨnɨ,” mehuamboyu.
24 Paul iti na’atube taiyuwin wasfafar eo inan auman Festus Paul isan iwow eo, “O i kubikoko’aw so’obamaim nawiyi in kubikoko’aw!”
25 Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Adükarɨ Festus, ro-ana moai mamɨkarɨ hohoanɨmoyahɨ. Ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨhe heheamboanahɨ anɨhondümbo hoafayahɨ.
25 Paul iya’afut eo, “Ayu i men abikoko’aw, au Aiwobomon! Tur abisa ao i turobe hai yabih auman.
26 Bogorɨ Adükarɨ Agripa ai ndanɨ-moatükunɨ ra muŋgu fɨfɨreamboani, ŋga ahambo yɨhɨmbokoate-nɨmboambo hoafayahando. Ro fɨfɨrɨheandɨ ai moai ranɨ-moatükunɨ ra mamamboanɨ bodɨfoareandɨ, ŋga nɨnɨ-moatükunɨ Sisasɨmbo tükümefeyo ra moai dɨbo tüküfeyo.
26 Aiwob Agripa, ayu o namaim men erebir auman ao’omih, anayabin iti sawar etei o iso’ob, naatu sawar iti himamatar boro men karam nuhinaburumih. Anayabin iti sawar men ta umasusunamaim mataramih.
27 Bogorɨ Adükarɨ Agripa, se Godɨndɨ hoafɨ, hoafɨyomo-rundeimbɨ yomondɨ hoafɨ anɨhondümbo-rowandai? Awi ro fɨfɨrɨheamboanahɨ, se-ana rambefoandɨ!” mehuamboyu.
27 Aiwob Agripa o dinab orot kubitutumih? Ayu aso’ob o kubitumatum!”
28 Asu Agripa ai Porɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “E, nɨmboea, hapondanɨ yaŋgɨrɨ hamɨndɨ se wambo rando hoafɨndafɨndɨra Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨheandeimbɨ tükümandaheyo?” mehu.
28 Aiwob Agripa Paul iya’afut eo, “O kunotanot iti veya ta’imon o boro ayu dogorou inikitabir anan Kirisiyan anamatar?”
29 Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Bodɨfohüyo asu hoandarühɨyo ranamboa aboed-ane. Ŋga ro yarɨhe Godɨmbo dɨdɨbafeheandɨ. Se-anafɨ asu nindou muŋgu düdi ai haponda wandɨ hoafɨ hɨhɨmborayei muŋguambo se ro nahurai tükündahindɨ samboanahɨ. Ŋga asu sɨheimbo senɨnambo nahurai hɨmondɨ-hefendüra se karabusambe nɨmarɨmbo ro moei asahɨ,” mehuamboemo.
29 Paul iya’afut eo, “Veya kabumin o veya manin ayu au yoyoban God isan i men o akis baise kwa iyab iti boun ao kwanonowar i mi’itube kwatan ayu ama’am na’atube kwatamatar. Baise men akokok hinafatum dibur hinayariyi kwanama.”
30 — ausente —
30 Naatu Aiwob orot, gawan orot Bernis, naatu sabuw afa hima’am etei himisir.
31 — ausente —
31 Efan hima tur hinonowar hihamiy hitit, naatu taiyuwih turahinah bairi hibidudur hio, “Iti orot i men abisa ta kakafin sinaf boro namorob o dibur narun.”
32 Ranɨyu asu Agripa ai Festusɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou ndanai Sisarɨmbo hoafɨyowanɨ ahandɨ papɨ-hoafɨ hɨmborɨkoate-yumbonana se ahambo moanɨ koarɨhawuranɨ hu,” mehu.
32 Naatu Aiwob Agripa Festus isan eo, “Iti orot Caesar isan baifefeyanina’e tama’am, iti boun boro ata botait.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.