Atos 25

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Festus ai Sudia-yafe adükarɨ bogorɨmbofi haya hu ranɨhü tükümefiyu. Asu ŋgɨmɨ nɨmbɨ howane, ranɨ-sɨmboanɨ Festus ai Sisaria ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya hafu Serusarem ŋgoafɨhü tüküfi manüŋgu.
1 Tendo, pois, Festo assumido o governo da província, três dias depois, subiu de Cesareia para Jerusalém;
2 Ranɨyo ranɨhü Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu Suda bogorɨ bɨdɨfɨrɨ-yomo ranai ahambo sowana Porɨmbo papɨ-hoafɨyumbo hoafɨ sowandümo mahomo.
2 e, logo, os principais sacerdotes e os maiorais dos judeus lhe apresentaram queixa contra Paulo e lhe solicitavam,
3 Ai Festusɨmbo düdu-düduyomo-ndühɨ yahomoya, “Se yɨhoefɨmbo fandɨhawamunɨ hawambo anɨmbo Porɨmbo koandɨhaworanɨ Serusaremɨnambo mbɨsüfu-wamboane,” mehomo. Ai ramehomo ra nafɨnɨ worarɨfe nɨmarɨhefe Porɨmbo hɨfokoefimbo yahomo houmboemo.
3 pedindo como favor, em detrimento de Paulo, que o mandasse vir a Jerusalém, armando eles cilada para o matarem na estrada.
4 Ranɨyu asu Festus ai ahamumbo sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Por ana Sisaria ŋgoafɨhü karabusambe mbanüŋgu. Ŋga ro-amboanɨ ŋgɨrɨ amɨtata Sisaria ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨndahe gadɨhɨ.
4 Festo, porém, respondeu achar-se Paulo detido em Cesareia; e que ele mesmo, muito em breve, partiria para lá.
5 Rananɨmbo asu sɨhamundɨ bogorɨ nindou bɨdɨfɨrɨ ranai ro-babɨdɨ mbɨhanɨmo-ndamboane. Asu nindou ranai moaruwai hohoanɨmonduanɨ ana, ai ahambo ranɨhü papɨ-hoafɨmbɨru-ramboanesɨ,” mehu.
5 Portanto, disse ele, os que dentre vós estiverem habilitados que desçam comigo; e, havendo contra este homem qualquer crime, acusem-no.
6 Festus ai, ai-babɨdɨ 8 simbaiyo asu 10 simbaiyo nɨmarü mbura asükaiyu Sisaria ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨfi mahanu. Ranɨyu asu ranɨ sinambo papɨ-hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambe nɨmarümbo Porɨmbo papɨ-hoafɨmbohünda ndowaründümo tükündafundɨ mehu.
6 E, não se demorando entre eles mais de oito ou dez dias, desceu para Cesareia; e, no dia seguinte, assentando-se no tribunal, ordenou que Paulo fosse trazido.
7 Ranɨyo asu Por ai ahambo sowahɨ tükümefiyu-wamboemo Suda Serusarem ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨru houmbo makosomo ranai botɨyafu ahandɨ fikɨmɨ wakɨru nɨŋgomombo ahambo papɨ-hoafɨmarurɨ. Ai moaruwai moatükunɨ ramareandɨ yahomo houmbo hoafɨ ranahambo anɨhond-ane yahombo moai nɨnɨ Festusɨmbo nafuiyomo, ŋga wanɨ.
7 Comparecendo este, rodearam-no os judeus que haviam descido de Jerusalém, trazendo muitas e graves acusações contra ele, as quais, entretanto, não podiam provar.
8 Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ ahamumbo güre-gürerapurühɨ yahuya, “Ro moai nɨnɨ moaruwai moatükunɨ nünüŋgurɨheandɨ. Suda-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo, Godɨndɨ adükarɨ worɨ asu Romɨ-yafe bogorɨ adükarɨ Sisarɨmbo amboanɨ muŋguambo ro moai nɨnɨ moaruwai nünüŋgurɨheandɨ, ŋga wanɨ,” mehuamboyu.
8 Paulo, porém, defendendo-se, proferiu as seguintes palavras: Nenhum pecado cometi contra a lei dos judeus, nem contra o templo, nem contra César.
9 Ranɨyu asu Festus ai Suda-memo hɨhɨf-hɨhɨfɨ-yopurɨmbohünda Porɨmbo düdufindowohü yahuya, “Awi se Serusaremɨnambo hafombo safomboyafɨ? Refe-anasɨ ro sɨhafɨ papɨ-hoafɨ eŋgoro ra gagü Serusarem ŋgoafɨhü fɨfɨrɨndɨheamboane,” mehunduwamboyu.
9 Então, Festo, querendo assegurar o apoio dos judeus, respondeu a Paulo: Queres tu subir a Jerusalém e ser ali julgado por mim a respeito destas coisas?
10 Ŋga asu Por ai hoafɨyuhü yahuya, “Haponda hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ndanambe anɨmboahɨ nda ai Romɨ-yafe bogor adükarɨ Sisarɨndɨ wor-ane. Worɨ ndanambe anɨmbo wandɨ hoafɨ nda ndanɨhü dɨdɨboadofemboane. Ŋga se wudɨpoaporo fɨfɨrowandai ro moai Suda ahamumbo nɨnɨ-moaruwai nünüŋgurɨheapurɨ.
10 Disse-lhe Paulo: Estou perante o tribunal de César, onde convém seja eu julgado; nenhum agravo pratiquei contra os judeus, como tu muito bem sabes.
11 Asu ro ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hɨfɨnambo-rɨheandühɨ nɨnɨ-moatükunɨ rawarɨheandɨ ana, ai wambo hɨfokoandundɨra yɨfɨmbo aboed-ane anasɨ. Ŋga ro moai fefoefembo hoafɨyahɨ. Ŋga asu ai wambo papɨ-hoafarundɨrɨ ranɨ-moatükunɨ ai tɨkai yaŋgɨrayo ana, asu dɨdai wambo ahamundɨ warɨhündeandɨrɨ, ŋga wanɨ. Ŋga awi ro Sisarɨmbo hoafɨndahanɨ anɨmbo ai wandɨ hoafɨ nda hɨmborɨmbiyu-wamboane,” mehu.
11 Caso, pois, tenha eu praticado algum mal ou crime digno de morte, estou pronto para morrer; se, pelo contrário, não são verdadeiras as coisas de que me acusam, ninguém, para lhes ser agradável, pode entregar-me a eles. Apelo para César.
12 Asu Festus ai kansɨr-babɨdɨ wataporɨ-yomo mburu hoafɨyuhü yahuya, “Se Sisarɨmbo ai sɨhafɨ hoafɨ ra hɨmborɨmbiyu-wamboane masafɨ ranɨmbohünda se ahambo sowana ŋgafɨ,” mehundo.
12 Então, Festo, tendo falado com o conselho, respondeu: Para César apelaste, para César irás.
13 Ranɨyo asu yahunümbɨ nɨmbɨ howane, Suda-yafe adükarɨ bogorɨ ahandɨ ndürɨ Agripa ai ahandɨ rehɨ Bernaisi-dɨbo Sisarianambo makosafe Festusɨmbo wakɨfoefimbohünda.
13 Passados alguns dias, o rei Agripa e Berenice chegaram a Cesareia a fim de saudar a Festo.
14 Afɨndɨ si Agripa ahoroho ai ranɨ ŋgoafɨhü nɨmbafe hafembo mefeyamboyu asu Festus ai adükarɨ bogorɨ Agripambo Porɨndɨ hoafɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ndanɨhü mbanüŋgu horombo Feriks ai karabusambe hɨnɨŋgɨmarirɨ.
14 Como se demorassem ali alguns dias, Festo expôs ao rei o caso de Paulo, dizendo: Félix deixou aqui preso certo homem,
15 Horombo ro Serusarem ŋgoafɨhü tüküyahe nɨmarɨhane, Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Suda-yafe bogorɨ ai Porɨmbo papɨ-hoafɨrurühɨ-yomo asu ai wamboya se ahambo wagɨrɨyafɨsɨ, ŋga karabusɨ-ndafoandɨ mbɨsafɨndo mehomondɨrɨ.
15 a respeito de quem os principais sacerdotes e os anciãos dos judeus apresentaram queixa, estando eu em Jerusalém, pedindo que o condenasse.
16 Ranɨyahɨ asu ro ahamumbo hoafɨyahapurühɨ sahɨya, ‘Rom-yafe hohoanɨmo süŋgu ro-ana moai moaruwai hohoanɨmo ratüpurɨ ra nindou ŋgorümbo moanɨ-hoaŋgɨrɨhu hohu nɨmborɨ sehu rɨhundɨ. Nindou ranai ahambo hoafɨ eŋgoro ana, ai sapo düdi nɨmorɨ ai ahambo papɨ-hoafɨmarürɨ ahamundɨ hɨmboahü nüŋguanɨ anɨmbo asu ahambo nafɨ sɨhefendowanɨ ai nɨnɨ-moatükunɨmboyo hoafɨ-memondo ranahambo ahandɨhoarɨ güre-gürerandühɨmbo fɨfɨre hoafɨmbiyu-wamboane,’ masahɨ.
16 A eles respondi que não é costume dos romanos condenar quem quer que seja, sem que o acusado tenha presentes os seus acusadores e possa defender-se da acusação.
17 Ranɨmboanahɨ asu ai tükümefunda ro moai afurɨ hɨhɨnɨŋgɨ-rɨheandɨ. Ŋga rasinambo siambe hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambe nɨmarɨmboyahɨ nindou ranahambo sowaründümo sɨfomo masahapurɨ.
17 De sorte que, chegando eles aqui juntos, sem nenhuma demora, no dia seguinte, assentando-me no tribunal, determinei fosse trazido o homem;
18 Ŋga asu nindou sapo ai ahambo papɨ-hoafɨyumbo-memo ranai botɨyafu manɨŋgomo, ŋga asu ai moai ahambo moaruwai moatükunɨmbo papɨ-hoafɨrurɨ. Asu ro ahambo ranɨ-moatükunɨ ranɨmbo randüwurɨmboemo masahɨ, ŋga wanɨ.
18 e, levantando-se os acusadores, nenhum delito referiram dos crimes de que eu suspeitava.
19 Ŋga ai-ana Porɨmbo hoafɨnambo yaŋgɨrɨyo ahamundɨ Godɨmbo süŋgufi asu nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Sisas yɨfɨmayu ranahambohünda raraomarurɨ. Ŋga Por ai yahuya, Sisas ai moai yɨfɨyu, ŋga yaŋgɨrɨ mbanüŋgu mehu.
19 Traziam contra ele algumas questões referentes à sua própria religião e particularmente a certo morto, chamado Jesus, que Paulo afirmava estar vivo.
20 Ro hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨhündɨ ra fɨfɨrɨndɨhe türüboadɨhea saheheamboyahɨsɨ, ŋga asu wambo hohoanɨmo ranai mamɨkar-andɨrühɨyo ro moai fɨfɨrɨheandɨ. Ranɨmboyahɨ asu ro Porɨmbo Serusaremɨnambo gagüfanɨ anɨmbo ranɨhü sɨhafɨ hoafɨ ra yɨbobo-mbɨrundamboane sahehea düdumeheando.
20 Estando eu perplexo quanto ao modo de investigar estas coisas, perguntei-lhe se queria ir a Jerusalém para ser ali julgado a respeito disso.
21 Ranɨyu asu Por ai hoafɨyuhü yahuya, ‘Ro-ana moeisahɨ, ŋga awi moanɨ ratüpurɨndahɨhü nɨmboahanɨ Sisar ai anɨmbo hoafɨ wandɨ ra dɨdɨboado-mbɨreand-amboane,’ mehu. Ranɨmboane ahambo awi karabusambe kɨkɨhɨrümündɨ mbura süŋguna Sisar sowana Romɨnambo koandɨheira mbühuwa samboanahɨ,” mehu.
21 Mas, havendo Paulo apelado para que ficasse em custódia para o julgamento de César, ordenei que o acusado continuasse detido até que eu o enviasse a César.
22 Agripa ai Festusɨmbo yahuya, “Ro wandɨhoarɨ Porɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨ-ndahando samboanahɨ,” mehundowamboyu. Asu sɨmborɨ Festus ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Refe-anasɨ, sümbu anɨmbo hoafɨ ra hɨmborɨndafɨndo,” mehundo.
22 Então, Agripa disse a Festo: Eu também gostaria de ouvir este homem. Amanhã, respondeu ele, o ouvirás.
23 Ranɨyo asu siambe Agripa ai Bernaisi-dɨbo yihuru saharɨ-saharɨyafe hena mahüfe. Ranɨyafe ai ami-yomondɨ bogorɨ-yomo asu nindou ranɨ ŋgoafɨhündɨ bogorɨmbo-yafundeimbɨ-babɨdɨ hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambe kefoehi mahüsi. Ranɨyu asu Festus ai hoafɨmayuwa Porɨmbo sowaründümo mahɨfomo.
23 De fato, no dia seguinte, vindo Agripa e Berenice, com grande pompa, tendo eles entrado na audiência juntamente com oficiais superiores e homens eminentes da cidade, Paulo foi trazido por ordem de Festo.
24 Ranɨyu asu Festus ai hoafɨyuhü yahuya, “Adükarɨ bogorɨ Agripa-ani asu nindou se muŋgu ro-babɨdɨ anɨŋgomo ran-anemo se muŋguambo nindou ndanahambo hoeirüwurɨ. Nindou ranahambo afɨndɨ Sudahündɨ ai ana Serusaremɨhü asu ndanɨhü amboanɨ wandɨ hɨmboahü ahambo papɨ-hoafɨrɨhorühɨ puküna hoafɨyeihɨ seiya, ‘Ahambo hɨfokoandɨworɨ, ŋga ai-ana ŋgɨrɨ asükaindu yaŋgɨrɨ nüŋgu!’ masei.
24 Então, disse Festo: Rei Agripa e todos vós que estais presentes conosco, vedes este homem, por causa de quem toda a multidão dos judeus recorreu a mim tanto em Jerusalém como aqui, clamando que não convinha que ele vivesse mais.
25 Asu ro hoeirɨ-heandanɨ ana ai moai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai ratüpurɨyuwanɨ wambo ahambo hɨfokoa-mandüwurɨ-yopoanɨ. Ŋga ahandɨhoarɨ Rom adükarɨ bogorɨ hondü Sisarɨmbo yahuya, ai anɨmbo wandɨ hoafɨ nda dɨdɨboado-mbɨreand-amboane, mehu. Ranɨmboanahɨ ro ahambo koarɨhefiyuwanɨ hombo hoafɨ nda dɨdɨboadorɨhe asɨheheandɨ.
25 Porém eu achei que ele nada praticara passível de morte; entretanto, tendo ele apelado para o imperador, resolvi mandá-lo ao imperador.
26 Ŋga ro hoeirɨheandanɨ moai ahandɨ hoafɨ ra aboedɨ fɨfɨrɨheandɨ, ranɨmbo-hündambo anɨmbo asu ro sɨhefɨ bogorɨ adükarɨmbo sowana pas nda sürü papɨndɨhɨ koandɨheheamboyahɨ. Bogorɨ Agripa, ranɨmboanahɨ se-anafɨ asu nindou muŋguamboanei sɨheimbo sowana nindou nda sahümɨndɨ koarɨhehina asünu. Sɨhɨrɨ ahandɨ hoafɨ bɨdɨfɨrɨ ndondɨhu hɨmborɨndefɨ mbundɨhumbo anɨmbo asu ro bɨdɨfɨrɨ papɨ-hoafɨ pasambe Sisar sowanambo sürü papɨndɨhamboane.
26 Contudo, a respeito dele, nada tenho de positivo que escreva ao soberano; por isso, eu o trouxe à vossa presença e, mormente, à tua, ó rei Agripa, para que, feita a arguição, tenha eu alguma coisa que escrever;
27 Asu ro nindou karabusɨhündɨ koarɨhehinühɨ nɨne hoafɨ nindou ranahambo papɨ-hoafarɨhorɨ ra pasambe pefe koehefekoate-ayahɨ ana, wandɨ hɨmboahü aboedɨ hamɨndɨyopoanɨ,” mehu.
27 porque não me parece razoável remeter um preso sem mencionar, ao mesmo tempo, as acusações que militam contra ele.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.