Atos 23
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARC
1 Por ai kansɨrɨmbo hübudureapurühɨ yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, ro Godɨndɨ hɨmboahü moai nɨnɨ moaruwai yarɨheandɨ. Ro nɨne wandɨ ŋgusüfoambe aboed-ane masahɨ ranɨyo yarɨhe marɨhandɨ,” mehu.
1 E, pondo Paulo os olhos no conselho, disse: Varões irmãos, até ao dia de hoje tenho andado diante de Deus com toda a boa consciência.
2 Ai hoafɨmayuwamboyu asu sesɨ sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ Ananaias ai nindou Porɨndɨ fikɨmɨ manɨŋgomo ahamumbo Porɨmbo yafambe hoearühɨ harɨmbo hoafɨmepurɨ.
2 Mas o sumo sacerdote, Ananias, mandou aos que estavam junto dele que o ferissem na boca.
3 Asu Por ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se-ana yimbu hohoanɨmoeimb-anafɨ. Ŋga asu God ai harɨndününɨmbui. Se ndanɨhü amarɨfɨ ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgufehü wambo hoafɨ dɨboadofembo safɨmboanafɨ, ŋga se-ana ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra sowandɨfɨ pirowandühɨ wambo harɨmbo hoafɨmefɨpurɨ,” mehuamboyu.
3 Então, Paulo lhe disse: Deus te ferirá, parede branqueada! Tu estás aqui assentado para julgar-me conforme a lei e, contra a lei, me mandas ferir?
4 Nindou Porɨndɨ fikɨmɨ manɨŋgomo ranai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se-ana Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranahambo moaruwai hoafɨyafɨndowohanafɨ,” mehomondo.
4 E os que ali estavam disseram: Injurias o sumo sacerdote de Deus?
5 Asu sɨmborɨ ai yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, nindou ranai Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ-mayu ra ro moai fɨfɨrɨhinɨ. Godɨndɨ Buk ai hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou sɨhei bogorɨ ranahambo se moaruwai hoafɨndamboyafɨ,’ meho ra fɨfɨrɨheandɨ,” mehu.
5 E Paulo disse: Não sabia, irmãos, que era o sumo sacerdote; porque está escrito: Não dirás mal do príncipe do teu povo.
6 Por ai fɨfɨreandɨ kansɨr bɨdɨfɨrɨ ai Sadyusi-yomo asu bɨdɨfɨrɨ ai Farisi-yomo. Ranɨmboyu ai ahamumbo puküna hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, ro-ana Farisi ambeahɨnd-anahɨ asu wandɨ ape-amboanɨ Farisi-ambeahɨnd-ani. Ro anɨhondümbo fɨfɨrɨheamboanahɨ nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ranai ana asükaindei botɨndahi-mboyei ranɨ hoaf-ane nda hoafayahɨ. Ranɨmbo-hündamboane wambo hoafɨ eŋgoro,” mehu.
6 E Paulo, sabendo que uma parte era de saduceus, e outra, de fariseus, clamou no conselho: Varões irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseu! No tocante à esperança e ressurreição dos mortos sou julgado!
7 Ranɨyo Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨmayuwambo Sadyusi Farisi ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomo-ndühɨyomo yɨbobomarundɨ.
7 E, havendo dito isto, houve dissensão entre os fariseus e saduceus; e a multidão se dividiu.
8 Ŋga Sadyusi ai hoafɨyomondühɨ yahomoya nindou yɨfɨhündɨ botɨfe asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai yifiafɨkoate-anei yahomo marundɨ. Ŋga Farisi ai muŋguambo hoafɨ ranahambo anɨhondümboru marundɨ.
8 Porque os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito; mas os fariseus reconhecem uma e outra coisa.
9 Ranɨyo asu Sudahündɨ ranai pukünambo hoafɨyomo wakɨmarundɨ. Asu Farisi-ambeahɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai botɨyafu nɨŋgomombo puküna sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanahambo ana ro hoeirɨhuranɨ moai ahandɨ nɨnɨ hoafɨ yaŋgoro. Ao, yifiafɨ mamɨmbayo asu sünambeahɨndɨ nendɨmbayo ahambo hoafɨmendo ra anɨhondüyohüpo,” mehomo.
9 E originou-se um grande clamor; e, levantando-se os escribas da parte dos fariseus, contendiam, dizendo: Nenhum mal achamos neste homem, e se algum espírito ou anjo lhe falou, não resistamos a Deus.
10 Sɨmborɨ hoafɨ ranai moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ tükümefeyo-wamboyu asu ami bogorɨ hondü ranai Porɨmboya hɨfokoandüwurɨ-mboemo yahuhaya yɨhɨmbomayu. Ranɨyu asu ai ahandɨ amimbo se hanɨmo Porɨmbo ahamundɨ warambeahɨndɨ hüründümo houmbo sɨhamundɨ worɨna hafomo mehu.
10 E, havendo grande dissensão, o tribuno, temendo que Paulo fosse despedaçado por eles, mandou descer a soldadesca, para que o tirassem do meio deles e o levassem para a fortaleza.
11 Ŋgorü nɨmbokoanɨ Adükarɨ ai Porɨmbo sowahɨ tüküfi nüŋgumbo hoafɨyundowohü yahuya, “Se ŋgɨnɨndɨ nɨmbafɨ! Serusarem ŋgoafɨhü ndanɨhü se wambohünda anɨhondümbo hoafɨmayafɨ, ŋga asu Rom ŋgoafɨhü amboanɨ rahurai anɨmbo hoafɨndafɨ,” mehu.
11 E, na noite seguinte, apresentando-se-lhe o Senhor, disse: Paulo, tem ânimo! Porque, como de mim testificaste em Jerusalém, assim importa que testifiques também em Roma.
12 Ranɨyomo asu siambe Suda bɨdɨfɨrɨ ai gugurɨyafu hoafɨ fɨmaründümo. Ranɨyomo ai dabarɨyafundühɨ yahomoya, ŋgɨrɨ sesɨ dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ ndɨhundɨ, ŋga Porɨmbo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo randɨhumboyefɨ mehomo.
12 Quando já era dia, alguns dos judeus fizeram uma conspiração e juraram dizendo que não comeriam nem beberiam enquanto não matassem a Paulo.
13 Nindou bodɨmondɨ 40 ŋgasünde-andeimbɨ-yomo hoafɨ ra fɨründümo masɨhoemo.
13 E eram mais de quarenta os que fizeram esta conjuração.
14 Ranɨyomo ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Suda-yomondɨ bogorɨ sowahɨ hafomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro-ana Porɨmbo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo sesɨ dagudimboyefɨ sefɨ anɨhondümbo dabarɨmehundɨ.
14 Estes foram ter com os principais dos sacerdotes e anciãos e disseram: Conjuramo-nos, sob pena de maldição, a nada provarmos até que matemos a Paulo.
15 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo se-anemo asu kansɨr-anemo se ami bogorɨ hondü ranahambo sɨhamumbo sowana Porɨmbo semündü-kosɨmbohünda hoafɨ koandɨhoemo. Rananɨmboya kudüwanɨ ahandɨ hoafɨ eŋgoro ra wudɨpoapondɨhu fɨfɨrɨndɨhumboane mbɨsɨmo. Ŋga ro-ana muŋguambo moatükunɨ nafɨrɨhumɨndefo-mboanefɨ, ŋga ndühɨ tüküfekoate-yuwambe anɨmbo nafɨnɨ ahambo hɨfokoa-ndɨhurɨmboyefɨ,” mehomo.
15 Agora, pois, vós, com o conselho, rogai ao tribuno que vo-lo traga amanhã, como querendo saber mais alguma coisa de seus negócios, e, antes que chegue, estaremos prontos para o matar.
16 Ŋga Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ ai hoafɨ fɨmaründümo ra hɨmborɨyu haya ami-yomondɨ worambe farɨfi hu Porɨmbo ranɨ hoafɨ ra hoafɨmeindo.
16 E o filho da irmã de Paulo, tendo ouvido acerca desta cilada, foi, e entrou na fortaleza, e o anunciou a Paulo.
17 Ranɨyu asu Por ai ami bogorɨ ŋgorü hoafɨmeinduwa makusuwambo hoafɨyunduwohü yahuya, “Nindou hoarɨfɨ nda sowarɨndɨfɨ ami bogorɨ hondü sowana hafɨ. Ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ahambo hoafendombo yahumboani,” mehundo.
17 E Paulo, chamando a si um dos centuriões, disse: Leva este jovem ao tribuno, porque tem alguma coisa que lhe comunicar.
18 Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ serümündü haya hahüfanɨ bogorɨ hondü-mayu ranahambo sowahɨ tüküyafɨne hoafɨyundühɨ yahundoya, “Sapo karabusɨhündɨ Por ranai wambo hoafɨyu koamarɨhendɨra nindou hoarɨfɨ nda sɨhambo sowana sahümɨndɨ asɨhühɨ. Ai sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨyonɨnɨ-mbohünda,” mehundo.
18 Tomando-o ele, pois, o levou ao tribuno e disse: O preso Paulo, chamando-me a si, me rogou que te trouxesse este jovem, que tem alguma coisa que dizer-te.
19 Ranɨyo asu ami bogorɨ hondü ranai nindou ranahambo wamburümündɨ haya aipoanɨmbo hafanɨ düdufindühɨ yahuya, “Nɨnɨ hoafɨmboyafɨ hoafɨyondɨrɨmbo masafa?” mehundo.
19 E o tribuno, tomando- o pela mão e pondo-se à parte, perguntou-lhe em particular: Que tens que me contar?
20 Asu Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Suda ai sɨhambo tɨkandu houmbo anɨmboya sümbu se Por kansɨrɨmbo sowana semündü hanɨ ahamumbo sowahɨ ahandɨ hoafɨ eŋgoro ra wudɨpoapofe fɨfɨrɨfembo hünda mbɨsɨmboemo.
20 E disse ele: Os judeus se concertaram rogar-te que amanhã leves Paulo ao conselho como tendo de inquirir dele mais alguma coisa ao certo.
21 Se hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-ndowamboyafɨ, ŋga sapo nindou bodɨmondɨ 40 ŋgasündeandeimbɨ nafɨnɨ worarɨndu houmbo hɨbadümboemo Porɨmbo hɨfokoe-fimbohünda. Ai yahomoya awi ŋgɨrɨ sesɨ dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ ndɨhundɨ, ŋga ahambo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo randɨhumboyefɨ mehomo. Ai-ana ndeara muŋgu-moatükunɨ nafɨrundümo houmbo-anemo asu sɨhamboane türu hɨfandarundɨ se yɨnɨ mbɨsafanɨ anɨmbo yahomo houmbo,” mehundowamboyu.
21 Mas tu não os creias, porque mais de quarenta homens dentre eles lhe andam armando ciladas, os quais se obrigaram, sob pena de maldição, a não comerem nem beberem até que o tenham morto; e já estão apercebidos, esperando de ti promessa.
22 Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ hondü ranai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nindou ŋgorümbo hoafɨndafühɨya wamboya ahambo rarɨhe hoafɨmehando mbɨsamboyafɨ, ŋga yowanɨ.” Rayahundo mburamboyu asu ai nindou hoarɨfɨ-mayu ranahambo koamarɨheira mahu.
22 Então, o tribuno despediu o jovem, mandando-lhe que a ninguém dissesse que lhe havia contado aquilo.
23 Ami bogorɨ hondü ai ahandɨ hoarehɨ bogorɨ-mefanɨ ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ami 200 pisao sowandümondeimbɨ, asu 70 nindou hos wamɨ nɨmarɨmondeimbɨ ŋgorü, 200 nindou yifiarɨ sowandümondeimbɨ ra gugurɨndɨneapurɨ mbundɨna muŋgu-moatükunɨ nafɨndündümo dɨgau houmbo anɨmbo asu Sisaria ŋgoafɨna nɨmoakɨdɨbou boabofoefeambe gadɨmo.
23 E, chamando dois centuriões, lhes disse: Aprontai para as três horas da noite duzentos soldados, e setenta de cavalo, e duzentos lanceiros para irem até Cesareia;
24 Hos bɨdɨfɨrɨ Por ai ranɨwamɨ hanɨmbohünda kokoboadu hɨnɨŋgɨndu mbundümbo anɨmbo asu ahambo ndondurɨ Rom bogorɨ nindou Feriks sowana hɨbadürɨ gadɨmo,” mehu.
24 e aparelhai cavalgaduras, para que, pondo nelas a Paulo, o levem salvo ao governador Félix.
25 Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai pas ra ndare sürü papɨrandühɨya.
25 E escreveu uma carta que continha isto:
26 Karɨhasɨ, Ro Krodius Risias-anahɨ gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨ Feriksɨmbo pas nda sürü paparɨhandɨ:
26 Cláudio Lísias a Félix, potentíssimo governador, saúde.
27 Suda ai nindou ndanahambo mburündümo houmbo ndeara akɨmɨ hɨfokoefimbo yaŋgɨrɨmemo. Ŋga asu ro hɨmborɨmayahɨ ananɨya ai ana Romɨhündɨ mayuwamboyahɨ asu ro wandɨ ami-babɨdɨmbo ahambo ahamundɨ warambeahɨndɨ hümarɨhehurɨ.
27 Este homem foi preso pelos judeus; e, estando já a ponto de ser morto por eles, sobrevim eu com a soldadesca e o livrei, informado de que era romano.
28 Ai nɨmborurɨ ahambo papɨ-hoafarurɨ saheheamboyahɨ asu ro ahamundɨ kansɨr sowana sahümɨndɨ mahanɨhɨ.
28 Querendo saber a causa por que o acusavam, o levei ao seu conselho.
29 Ro hoeirɨheandanɨ ana ai ahamundɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨmboyo moanɨ hoaŋgɨrüwurɨ houmbo papɨ-hoafɨmarurɨ. Ŋga moai nɨnɨ hoafɨ ahambo hɨfokoefi asu karabusɨfi rambo papɨ-hoafɨ ranambe tüküfeyo, ŋga wanɨ.
29 E achei que o acusavam de algumas questões da sua lei, mas que nenhum crime havia nele digno de morte ou de prisão.
30 Suda ai Porɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ dɨbo masɨhoemo ra ro hɨmborɨmayahɨ. Ranɨmboanahɨ asu sɨhambo sowana ro ahambo nɨmai koarɨhehina akusu. Nindou düdi ahambo papɨ-hoafɨmarürɨ ranahamumbo sɨhambo sowahɨ tüküyafu hoafɨ dɨdɨboado-mbɨrundamboane sahehea hoafɨmehapurɨ.
30 E, sendo-me notificado que os judeus haviam de armar ciladas a esse homem, logo to enviei, mandando também aos acusadores que perante ti digam o que tiverem contra ele. Passa bem.
31 Ranɨyomo asu ami ai ahamundɨ ratüpurɨwambo refembo yahomo houmbo Porɨmbo sowaründümo ranɨ nɨmbokoanɨ Andipatris ŋgoafɨna mahanɨmo.
31 Tomando, pois, os soldados a Paulo, como lhes fora mandado, o trouxeram de noite a Antipátride.
32 Ŋgorü sihɨ ami hɨfɨnafɨ mahanɨmo ranai ahamundɨ worɨna hɨhɨrɨyafu Serusaremɨnambo hafomondühɨ-yomo asu hosɨwamɨ homo-rundeimbɨ ahamumbo koamarɨ-haupura Porɨmbo Sisaria ŋgoafɨnambo sowaründümo mahanɨmo.
32 No dia seguinte, deixando aos de cavalo irem com ele, tornaram à fortaleza;
33 Ai sowaründümo hanɨmo Sisaria ŋgoafɨhü tüküyafu gafmanɨ-yomondɨ nindou bogorɨ Feriksɨmbo pas sabudowohü asu Porɨmbo ahambo sowahɨ pamarüwurɨ.
33 os quais, logo que chegaram a Cesareia e entregaram a carta ao governador, lhe apresentaram Paulo.
34 — ausente —
34 E o governador, lida a carta, perguntou de que província era; e, sabendo que era da Cilícia,
35 — ausente —
35 disse: Ouvir-te-ei quando também aqui vierem os teus acusadores. E mandou que o guardassem no pretório de Herodes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.