Atos 23
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARIB
1 Por ai kansɨrɨmbo hübudureapurühɨ yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, ro Godɨndɨ hɨmboahü moai nɨnɨ moaruwai yarɨheandɨ. Ro nɨne wandɨ ŋgusüfoambe aboed-ane masahɨ ranɨyo yarɨhe marɨhandɨ,” mehu.
1 Fitando Paulo os olhos no sinédrio, disse: Varões irmãos, até o dia de hoje tenho andado diante de Deus com toda a boa consciência.
2 Ai hoafɨmayuwamboyu asu sesɨ sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ Ananaias ai nindou Porɨndɨ fikɨmɨ manɨŋgomo ahamumbo Porɨmbo yafambe hoearühɨ harɨmbo hoafɨmepurɨ.
2 Mas o sumo sacerdote, Ananias, mandou aos que estavam junto dele que o ferissem na boca.
3 Asu Por ai ahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se-ana yimbu hohoanɨmoeimb-anafɨ. Ŋga asu God ai harɨndününɨmbui. Se ndanɨhü amarɨfɨ ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo süŋgufehü wambo hoafɨ dɨboadofembo safɨmboanafɨ, ŋga se-ana ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra sowandɨfɨ pirowandühɨ wambo harɨmbo hoafɨmefɨpurɨ,” mehuamboyu.
3 Então Paulo lhe disse: Deus te ferirá a ti, parede branqueada; tu estás aí sentado para julgar-me segundo a lei, e contra a lei mandas que eu seja ferido?
4 Nindou Porɨndɨ fikɨmɨ manɨŋgomo ranai hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se-ana Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranahambo moaruwai hoafɨyafɨndowohanafɨ,” mehomondo.
4 Os que estavam ali disseram: Injurias o sumo sacerdote de Deus?
5 Asu sɨmborɨ ai yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, nindou ranai Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ-mayu ra ro moai fɨfɨrɨhinɨ. Godɨndɨ Buk ai hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou sɨhei bogorɨ ranahambo se moaruwai hoafɨndamboyafɨ,’ meho ra fɨfɨrɨheandɨ,” mehu.
5 Disse Paulo: Não sabia, irmãos, que era o sumo sacerdote; porque está escrito: Não dirás mal do príncipe do teu povo.
6 Por ai fɨfɨreandɨ kansɨr bɨdɨfɨrɨ ai Sadyusi-yomo asu bɨdɨfɨrɨ ai Farisi-yomo. Ranɨmboyu ai ahamumbo puküna hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ wandafɨ mamɨ, ro-ana Farisi ambeahɨnd-anahɨ asu wandɨ ape-amboanɨ Farisi-ambeahɨnd-ani. Ro anɨhondümbo fɨfɨrɨheamboanahɨ nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ranai ana asükaindei botɨndahi-mboyei ranɨ hoaf-ane nda hoafayahɨ. Ranɨmbo-hündamboane wambo hoafɨ eŋgoro,” mehu.
6 Sabendo Paulo que uma parte era de saduceus e outra de fariseus, clamou no sinédrio: Varões irmãos, eu sou fariseu, filho de fariseus; é por causa da esperança da ressurreição dos mortos que estou sendo julgado.
7 Ranɨyo Por ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨmayuwambo Sadyusi Farisi ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomo-ndühɨyomo yɨbobomarundɨ.
7 Ora, dizendo ele isto, surgiu dissensão entre os fariseus e saduceus; e a multidão se dividiu.
8 Ŋga Sadyusi ai hoafɨyomondühɨ yahomoya nindou yɨfɨhündɨ botɨfe asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai yifiafɨkoate-anei yahomo marundɨ. Ŋga Farisi ai muŋguambo hoafɨ ranahambo anɨhondümboru marundɨ.
8 Porque os saduceus dizem que não há ressurreição, nem anjo, nem espírito; mas os fariseus reconhecem uma e outra coisa.
9 Ranɨyo asu Sudahündɨ ranai pukünambo hoafɨyomo wakɨmarundɨ. Asu Farisi-ambeahɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai botɨyafu nɨŋgomombo puküna sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou ndanahambo ana ro hoeirɨhuranɨ moai ahandɨ nɨnɨ hoafɨ yaŋgoro. Ao, yifiafɨ mamɨmbayo asu sünambeahɨndɨ nendɨmbayo ahambo hoafɨmendo ra anɨhondüyohüpo,” mehomo.
9 Daí procedeu grande clamor; e levantando-se alguns da parte dos fariseus, altercavam, dizendo: Não achamos nenhum mal neste homem. E se algum espírito ou anjo lhe falou, não resistamos a Deus.
10 Sɨmborɨ hoafɨ ranai moanɨ afɨndɨ hamɨndɨ tükümefeyo-wamboyu asu ami bogorɨ hondü ranai Porɨmboya hɨfokoandüwurɨ-mboemo yahuhaya yɨhɨmbomayu. Ranɨyu asu ai ahandɨ amimbo se hanɨmo Porɨmbo ahamundɨ warambeahɨndɨ hüründümo houmbo sɨhamundɨ worɨna hafomo mehu.
10 E avolumando-se a dissenção, o comandante, temendo que Paulo fosse por eles despedaçado, mandou que os soldados descessem e o tirassem do meio deles e o levassem para a fortaleza.
11 Ŋgorü nɨmbokoanɨ Adükarɨ ai Porɨmbo sowahɨ tüküfi nüŋgumbo hoafɨyundowohü yahuya, “Se ŋgɨnɨndɨ nɨmbafɨ! Serusarem ŋgoafɨhü ndanɨhü se wambohünda anɨhondümbo hoafɨmayafɨ, ŋga asu Rom ŋgoafɨhü amboanɨ rahurai anɨmbo hoafɨndafɨ,” mehu.
11 Na noite seguinte, apresentou-se-lhe o Senhor e disse: Tem bom ânimo: porque, como deste testemunho de mim em Jerusalém, assim importa que o dês também em Roma.
12 Ranɨyomo asu siambe Suda bɨdɨfɨrɨ ai gugurɨyafu hoafɨ fɨmaründümo. Ranɨyomo ai dabarɨyafundühɨ yahomoya, ŋgɨrɨ sesɨ dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ ndɨhundɨ, ŋga Porɨmbo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo randɨhumboyefɨ mehomo.
12 Quando já era dia, coligaram-se os judeus e juraram sob pena de maldição que não comeriam nem beberiam enquanto não matassem a Paulo.
13 Nindou bodɨmondɨ 40 ŋgasünde-andeimbɨ-yomo hoafɨ ra fɨründümo masɨhoemo.
13 Eram mais de quarenta os que fizeram esta conjuração;
14 Ranɨyomo ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu Suda-yomondɨ bogorɨ sowahɨ hafomo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro-ana Porɨmbo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo sesɨ dagudimboyefɨ sefɨ anɨhondümbo dabarɨmehundɨ.
14 e estes foram ter com os principais sacerdotes e anciãos, e disseram: Conjuramo-nos sob pena de maldição a não provarmos coisa alguma até que matemos a Paulo.
15 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo se-anemo asu kansɨr-anemo se ami bogorɨ hondü ranahambo sɨhamumbo sowana Porɨmbo semündü-kosɨmbohünda hoafɨ koandɨhoemo. Rananɨmboya kudüwanɨ ahandɨ hoafɨ eŋgoro ra wudɨpoapondɨhu fɨfɨrɨndɨhumboane mbɨsɨmo. Ŋga ro-ana muŋguambo moatükunɨ nafɨrɨhumɨndefo-mboanefɨ, ŋga ndühɨ tüküfekoate-yuwambe anɨmbo nafɨnɨ ahambo hɨfokoa-ndɨhurɨmboyefɨ,” mehomo.
15 Agora, pois, vós, com o sinédrio, rogai ao comandante que o mande descer perante vós como se houvésseis de examinar com mais precisão a sua causa; e nós estamos prontos para matá-lo antes que ele chegue.
16 Ŋga Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ ai hoafɨ fɨmaründümo ra hɨmborɨyu haya ami-yomondɨ worambe farɨfi hu Porɨmbo ranɨ hoafɨ ra hoafɨmeindo.
16 Mas o filho da irmã de Paulo, tendo sabido da cilada, foi, entrou na fortaleza e avisou a Paulo.
17 Ranɨyu asu Por ai ami bogorɨ ŋgorü hoafɨmeinduwa makusuwambo hoafɨyunduwohü yahuya, “Nindou hoarɨfɨ nda sowarɨndɨfɨ ami bogorɨ hondü sowana hafɨ. Ai bɨdɨfɨrɨ moatükunɨ ahambo hoafendombo yahumboani,” mehundo.
17 Chamando Paulo um dos centuriões, disse: Leva este moço ao comandante, porque tem alguma coisa que lhe comunicar.
18 Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ serümündü haya hahüfanɨ bogorɨ hondü-mayu ranahambo sowahɨ tüküyafɨne hoafɨyundühɨ yahundoya, “Sapo karabusɨhündɨ Por ranai wambo hoafɨyu koamarɨhendɨra nindou hoarɨfɨ nda sɨhambo sowana sahümɨndɨ asɨhühɨ. Ai sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨyonɨnɨ-mbohünda,” mehundo.
18 Tomando-o ele, pois, levou-o ao comandante e disse: O preso Paulo, chamando-me, pediu-me que trouxesse à tua presença este moço, que tem alguma coisa a dizer-te.
19 Ranɨyo asu ami bogorɨ hondü ranai nindou ranahambo wamburümündɨ haya aipoanɨmbo hafanɨ düdufindühɨ yahuya, “Nɨnɨ hoafɨmboyafɨ hoafɨyondɨrɨmbo masafa?” mehundo.
19 O comandante tomou-o pela mão e, retirando-se à parte, perguntou-lhe em particular: Que é que tens a contar-me?
20 Asu Porɨndɨ amɨŋgɨrɨ ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Suda ai sɨhambo tɨkandu houmbo anɨmboya sümbu se Por kansɨrɨmbo sowana semündü hanɨ ahamumbo sowahɨ ahandɨ hoafɨ eŋgoro ra wudɨpoapofe fɨfɨrɨfembo hünda mbɨsɨmboemo.
20 Disse ele: Os judeus combinaram rogar-te que amanhã mandes Paulo descer ao sinédrio, como que tendo de inquirir com mais precisão algo a seu respeito.
21 Se hoafɨ ranahambo anɨhondümbo-ndowamboyafɨ, ŋga sapo nindou bodɨmondɨ 40 ŋgasündeandeimbɨ nafɨnɨ worarɨndu houmbo hɨbadümboemo Porɨmbo hɨfokoe-fimbohünda. Ai yahomoya awi ŋgɨrɨ sesɨ dagudifɨ hoe ndɨmɨndefɨ ndɨhundɨ, ŋga ahambo hɨfokoandɨhurɨ hohumbo anɨmbo randɨhumboyefɨ mehomo. Ai-ana ndeara muŋgu-moatükunɨ nafɨrundümo houmbo-anemo asu sɨhamboane türu hɨfandarundɨ se yɨnɨ mbɨsafanɨ anɨmbo yahomo houmbo,” mehundowamboyu.
21 Tu, pois, não te deixes persuadir por eles; porque mais de quarenta homens dentre eles armaram ciladas, os quais juraram sob pena de maldição não comerem nem beberem até que o tenham morto; e agora estão aprestados, esperando a tua promessa.
22 Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ hondü ranai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nindou ŋgorümbo hoafɨndafühɨya wamboya ahambo rarɨhe hoafɨmehando mbɨsamboyafɨ, ŋga yowanɨ.” Rayahundo mburamboyu asu ai nindou hoarɨfɨ-mayu ranahambo koamarɨheira mahu.
22 Então o comandante despediu o moço, ordenando-lhe que a ninguém dissesse que lhe havia contado aquilo.
23 Ami bogorɨ hondü ai ahandɨ hoarehɨ bogorɨ-mefanɨ ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Ami 200 pisao sowandümondeimbɨ, asu 70 nindou hos wamɨ nɨmarɨmondeimbɨ ŋgorü, 200 nindou yifiarɨ sowandümondeimbɨ ra gugurɨndɨneapurɨ mbundɨna muŋgu-moatükunɨ nafɨndündümo dɨgau houmbo anɨmbo asu Sisaria ŋgoafɨna nɨmoakɨdɨbou boabofoefeambe gadɨmo.
23 Chamando dois centuriões, disse: Aprontai para a terceira hora da noite duzentos soldados de infantaria, setenta de cavalaria e duzentos lanceiros para irem até Cesaréia.
24 Hos bɨdɨfɨrɨ Por ai ranɨwamɨ hanɨmbohünda kokoboadu hɨnɨŋgɨndu mbundümbo anɨmbo asu ahambo ndondurɨ Rom bogorɨ nindou Feriks sowana hɨbadürɨ gadɨmo,” mehu.
24 E mandou que aparelhassem cavalgaduras para que Paulo montasse, a fim de o levarem salvo ao governador Félix.
25 Ranɨyu asu ami-yomondɨ bogorɨ ranai pas ra ndare sürü papɨrandühɨya.
25 E escreveu-lhe uma carta nestes termos:
26 Karɨhasɨ, Ro Krodius Risias-anahɨ gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ adükarɨ Feriksɨmbo pas nda sürü paparɨhandɨ:
26 Cláudio Lísias, ao excelentíssimo governador Félix, saúde.
27 Suda ai nindou ndanahambo mburündümo houmbo ndeara akɨmɨ hɨfokoefimbo yaŋgɨrɨmemo. Ŋga asu ro hɨmborɨmayahɨ ananɨya ai ana Romɨhündɨ mayuwamboyahɨ asu ro wandɨ ami-babɨdɨmbo ahambo ahamundɨ warambeahɨndɨ hümarɨhehurɨ.
27 Este homem foi preso pelos judeus, e estava a ponto de ser morto por eles quando eu sobrevim com a tropa e o livrei ao saber que era romano.
28 Ai nɨmborurɨ ahambo papɨ-hoafarurɨ saheheamboyahɨ asu ro ahamundɨ kansɨr sowana sahümɨndɨ mahanɨhɨ.
28 Querendo saber a causa por que o acusavam, levei-o ao sinédrio deles;
29 Ro hoeirɨheandanɨ ana ai ahamundɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranɨmboyo moanɨ hoaŋgɨrüwurɨ houmbo papɨ-hoafɨmarurɨ. Ŋga moai nɨnɨ hoafɨ ahambo hɨfokoefi asu karabusɨfi rambo papɨ-hoafɨ ranambe tüküfeyo, ŋga wanɨ.
29 e achei que era acusado de questões da lei deles, mas que nenhum crime havia nele digno de morte ou prisão.
30 Suda ai Porɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ dɨbo masɨhoemo ra ro hɨmborɨmayahɨ. Ranɨmboanahɨ asu sɨhambo sowana ro ahambo nɨmai koarɨhehina akusu. Nindou düdi ahambo papɨ-hoafɨmarürɨ ranahamumbo sɨhambo sowahɨ tüküyafu hoafɨ dɨdɨboado-mbɨrundamboane sahehea hoafɨmehapurɨ.
30 E quando fui informado que haveria uma cilada contra o homem, logo to enviei, intimando também aos acusadores que perante ti se manifestem contra ele. Passa bem.
31 Ranɨyomo asu ami ai ahamundɨ ratüpurɨwambo refembo yahomo houmbo Porɨmbo sowaründümo ranɨ nɨmbokoanɨ Andipatris ŋgoafɨna mahanɨmo.
31 Os soldados, pois, conforme lhes fora mandado, tomando a Paulo, o levaram de noite a Antipátride.
32 Ŋgorü sihɨ ami hɨfɨnafɨ mahanɨmo ranai ahamundɨ worɨna hɨhɨrɨyafu Serusaremɨnambo hafomondühɨ-yomo asu hosɨwamɨ homo-rundeimbɨ ahamumbo koamarɨ-haupura Porɨmbo Sisaria ŋgoafɨnambo sowaründümo mahanɨmo.
32 Mas no dia seguinte, deixando aos de cavalaria irem com ele, voltaram à fortaleza;
33 Ai sowaründümo hanɨmo Sisaria ŋgoafɨhü tüküyafu gafmanɨ-yomondɨ nindou bogorɨ Feriksɨmbo pas sabudowohü asu Porɨmbo ahambo sowahɨ pamarüwurɨ.
33 os quais, logo que chegaram a Cesaréia e entregaram a carta ao governador, apresentaram-lhe também Paulo.
34 — ausente —
34 Tendo lido a carta, o governador perguntou de que província ele era; e, sabendo que era da Cilícia, disse:
35 — ausente —
35 Ouvir-te-ei quando chegarem também os teus acusadores; e mandou que fosse guardado no pretório de Herodes.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.