Atos 22
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Por ai yahuya, “Wandɨ wandafɨmamɨ, asu apemamɨ se hɨmborɨyomo ro wandɨ fimbo hoafɨ hoafombo samboanahɨ,” mehu.
1 Irmãos e pais, ouvi, agora, a minha defesa perante vós.
2 Por ai Hiburu ahamundɨ hoafɨnambo wataporɨ-mayuamboemo asu ai hoafɨ kɨbodɨründümo houmbo manɨŋgomo-ndamboyu asu ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya,
2 Quando ouviram que lhes falava em língua hebraica, guardaram ainda maior silêncio. E continuou:
3 “Ro-ana Sudahündɨ asu Tarsus ŋgoafɨhü Sirisia hɨfambe tükümeheandɨ, ŋga asu Serusarem ŋgoafɨ ndanɨhü adükarɨmayahɨ. Ranɨyahɨ ro Gamerier-dɨbo nɨmboambo ai wambo sɨhefɨ boagɨrɨ-yomondɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra yamundɨ-mareandɨra ro wudɨpoaporɨhe fɨfɨrɨmarɨheandɨ. Ranɨyahɨ ro Godɨndɨ hohoanɨmo süŋgufembo tɨŋɨrɨfomayahɨ haponda se tɨŋɨrɨfoayei nou.
3 Eu sou judeu, nasci em Tarso da Cilícia, mas criei-me nesta cidade e aqui fui instruído aos pés de Gamaliel, segundo a exatidão da lei de nossos antepassados, sendo zeloso para com Deus, assim como todos vós o sois no dia de hoje.
4 Nindou bɨdɨfɨrɨ Adükarɨndɨ Nafɨ süŋgurɨhindeimbɨ aheimbo ro moaruwaimbo-marɨheandüra bɨdɨfɨrɨ ai yɨfɨmayei. Ro bɨdɨfɨrɨ aheimbo senɨnambo hüputüpurɨhehearü mburɨha karabusɨna sahamɨndɨharü mahahɨ.
4 Persegui este Caminho até à morte, prendendo e metendo em cárceres homens e mulheres,
5 Sesɨ sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨyu asu kansɨr muŋgu ai ro nindou moaruwaimbo-marɨheandɨ hoafɨ ra anɨhond-ane mbɨsɨmo hoafɨndɨmboemo. Sudahündɨ Damaskus ŋgoafɨhü amarei ra aheimbo ai pas sürü papɨru koamarɨ-hoemonda sahamɨndɨ Damaskusɨnambo mahahɨ. Ranɨyahɨ ro nindou Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranɨhü amarei ranaheimbo hüputüpurɨhefendürɨ semündɨndürɨ Serusaremɨna ho karabusɨ-fendürɨmbohünda mahahɨ.
5 de que são testemunhas o sumo sacerdote e todos os anciãos. Destes, recebi cartas para os irmãos; e ia para Damasco, no propósito de trazer manietados para Jerusalém os que também lá estivessem, para serem punidos.
6 Ro ha ndeara Damaskus ŋgoafɨkɨmɨ hüfɨnɨmbo tüküyaheandane nɨmehünou sünambeahɨndɨ si adükarɨ ranai kosɨ wambo boakɨmafoareandɨrɨ.
6 Ora, aconteceu que, indo de caminho e já perto de Damasco, quase ao meio-dia, repentinamente, grande luz do céu brilhou ao redor de mim.
7 Ranɨyahɨ ro hɨfɨnɨ pɨya yaŋgora hɨmborɨyahane hoafɨ mamɨ ranai hoafɨyohü yahoya ‘Sor, Sor, se nɨmboe wambo moaruwai-mborowandɨrɨ aranda?’ mehondɨrɨ.
7 Então, caí por terra, ouvindo uma voz que me dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
8 Asu ro düduyaheandühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, se dɨdɨyafa?’ ‘Ro Sisas Nasaretɨhünd-anahɨ, ŋga asu se wambo süŋgurɨhi-ndeimbɨmbo moaruwaimbo-arɨwandürɨ ana, wambo amboa moaruwaimbo rowandɨrüh-anafɨ,’ mehundɨrɨ.
8 Perguntei: quem és tu, Senhor? Ao que me respondeu: Eu sou Jesus, o Nazareno, a quem tu persegues.
9 Ranɨyomo asu wandɨ wandafɨ mamɨ ai si ra hoeimarundɨ, ŋga asu ai nindou düdi wambo hoafɨmayundɨrɨ ranahandɨ hoafɨ moai hɨmborɨyomo.
9 Os que estavam comigo viram a luz, sem, contudo, perceberem o sentido da voz de quem falava comigo.
10 Asu ro düduyaheandühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, ro nüŋgumandahea?’ masahamboyu. Asu ai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Se botɨndafo hawa Damaskusɨnambo ŋgafɨ, ŋga ranɨhü anɨmbo God ai sɨhambo muŋgu-moatükunɨ ratüpurɨndafɨ mehu ra nindou ranɨhü amaru ranai hoafɨndünɨnɨmbui,’ mehundɨrɨ.
10 Então, perguntei: que farei, Senhor? E o Senhor me disse: Levanta-te, entra em Damasco, pois ali te dirão acerca de tudo o que te é ordenado fazer.
11 Si ranai ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨyo haya hɨmboamupui-randühɨ muŋgu-moatükunɨ hoeifekoate-mehamboemo nindou ro-dɨbo masɨnɨmo ranai wambo warɨhü kɨkɨhɨ-rundümondɨrɨ houmbo Damaskusɨnambo mahefɨ.
11 Tendo ficado cego por causa do fulgor daquela luz, guiado pela mão dos que estavam comigo, cheguei a Damasco.
12 Ranɨhü nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Ananaias Suda sɨhefɨ Godɨmbo ahɨnɨrürühɨ Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra ndore süŋgureandeimbɨ manüŋgu. Nindou ranahambo Sudahündɨ Damaskusɨhü anɨmboei ranai aboed-ani masei.
12 Um homem, chamado Ananias, piedoso conforme a lei, tendo bom testemunho de todos os judeus que ali moravam,
13 Nindou ranai wandɨ fikɨmɨ süfu nüŋgumbo hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Wandafɨ Sor, se asükaindafɨ ndondo hɨmboarɨndafɨ!’ mehundɨrɨ. Asu hoafɨ ra nɨŋgowambe asükaiya aboedɨ hɨmboarɨyahühɨ ahambo hoeimarɨhinɨ.
13 veio procurar-me e, pondo-se junto a mim, disse: Saulo, irmão, recebe novamente a vista. Nessa mesma hora, recobrei a vista e olhei para ele.
14 Ranɨyu asu Ananaias ai yahuya, ‘Sɨhefɨ amoao-yafe God ai sɨhambo, ahandɨ yifirɨ süŋgufembo horombo hondü kafoare hɨnɨŋgɨmareanɨnɨ. Nindou mbumundɨ hamɨndɨ Sisas ranahambo hoeifihɨ asu nɨne hoafɨ ahandɨ yahamonɨndɨ tükefeyo ra hɨmborɨmbohünda kafoare hɨnɨŋgɨmareanɨnɨ.
14 Então, ele disse: O Deus de nossos pais, de antemão, te escolheu para conheceres a sua vontade, veres o Justo e ouvires uma voz da sua própria boca,
15 Seanɨmbo muŋguambo nindou ranaheimbo Adükarɨmbohünda weindahɨ hoafɨndafɨndürɨ nɨne-moatükunɨ se hoeiro asu hɨmborɨyafɨ marandɨ ranahambo.
15 porque terás de ser sua testemunha diante de todos os homens, das coisas que tens visto e ouvido.
16 Asu se haponda nɨmboe gedühɨ hɨfandaranda? Botɨyafo hawa hundüründafühɨ asu ahandɨ ndürɨnambo hoafɨnda-fɨndoanɨ sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ra popoaimbɨhenda-mboane,’” mehu.
16 E agora, por que te demoras? Levanta-te, recebe o batismo e lava os teus pecados, invocando o nome dele.
17 — ausente —
17 Tendo eu voltado para Jerusalém, enquanto orava no templo, sobreveio-me um êxtase,
18 — ausente —
18 e vi aquele que falava comigo: Apressa-te e sai logo de Jerusalém, porque não receberão o teu testemunho a meu respeito.
19 Asu ro sɨmborɨ hoafɨyahühɨ sahɨya, ‘Adükarɨ, horombo ro Suda-yafe rotu worɨ afɨndɨ mafeburo ranambe kefoehe hühühɨ nindou sɨhambo anɨhondümbo-rɨhinɨnei-mbɨmbo karabusɨ-rɨherü hehea harɨyahandürɨ marɨhandɨ ra ai fɨfɨrɨhindɨ,’ masahɨ.
19 Eu disse: Senhor, eles bem sabem que eu encerrava em prisão e, nas sinagogas, açoitava os que criam em ti.
20 Sɨhambo wataporɨmbora randeimbɨ Stifen hɨfokoarüwurɨ sɨmboanɨ ro fikɨmɨ nɨmboambo wandɨ ŋgusüfoambe aboed-ane masahɨ. Ranɨyahɨ asu nindou ahambo hɨfokoamarüwurɨ ranahamundɨ hoandarɨ hoear ra sahamɨndɨ manɨmboahɨ.
20 Quando se derramava o sangue de Estêvão, tua testemunha, eu também estava presente, consentia nisso e até guardei as vestes dos que o matavam.
21 Ranɨyo asu adükarɨ ai hoafɨyundɨrühɨ yahuya, ‘Hafɨsɨ, ŋga ro sɨhambo aŋgunɨ Suda-yafe ndɨfo sowana koandɨhe-heanɨna ŋgamboyafɨ,’” mehu.
21 Mas ele me disse: Vai, porque eu te enviarei para longe, aos gentios.
22 Nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨhɨmborɨyei heimbo asu ‘Suda-yafe ndɨfo’ ra hoafɨmayu-wamboyei puküna hoafɨyeihü seiya, “E, ahambo hɨfokoefimboani, ŋga nindou ndahurai ana ŋgɨrɨ yaŋgɨrɨ nüŋgu!” masei.
22 Ouviram-no até essa palavra e, então, gritaram, dizendo: Tira tal homem da terra, porque não convém que ele viva!
23 Ranɨyei ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ ahei hoearɨ-mayo ra wurakamo-rɨhündühɨ hɨfɨ hasüfɨ nɨmoamo karühümündi pimarɨhindɨ.
23 Ora, estando eles gritando, arrojando de si as suas capas, atirando poeira para os ares,
24 Ranɨmboyu asu ami bogorɨ ai amimbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Por ndowaründümo gafomo sɨhamundɨ worambe koaboadüwurɨ. Suda ai ahambo puküna hoafɨmemondo nɨmɨndɨ ra fɨfɨrɨfembohünda ahambo bubundürühɨ düdundafundo,” mehu.
24 ordenou o comandante que Paulo fosse recolhido à fortaleza e que, sob açoite, fosse interrogado para saber por que motivo assim clamavam contra ele.
25 Ŋga asu ai ahambo bubumbohünda kɨkɨhɨruründümo mburumbo hüputüpo-marɨhawu-ramboyu asu Por ai ami bogorɨ ŋgorü akɨmɨ manüŋgu ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Romɨhündɨ mamɨ ahandɨ hoafɨ dɨboadɨfekoate-ayuambe ahambo bubumbo ra ahɨnümbɨ hohoanɨmo yaŋgoroai wanɨyo?” mehuamboyo.
25 Quando o estavam amarrando com correias, disse Paulo ao centurião presente: Ser-vos-á, porventura, lícito açoitar um cidadão romano, sem estar condenado?
26 Asu ami bogorɨ ai hoafɨ ra hɨmborɨyu haya hu ahamundɨ bogorɨ hondü hɨfanda randeimbɨ ranahambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se ŋgɨrɨ rasüŋgundɨworɨ. Nindou ndanana Romɨhünd-ani,” mehu.
26 Ouvindo isto, o centurião procurou o comandante e lhe disse: Que estás para fazer? Porque este homem é cidadão romano.
27 Ranɨyu asu ami bogorɨ hondü ai Porɨmbo hüfu hoafɨyundühɨ yahuya, “Se wambo hoafɨyafɨndɨrɨ, se Romɨhündɨ hondüyafɨ?” mehuamboyu. Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Yɨnɨ, ro rananahɨ,” mehundo.
27 Vindo o comandante, perguntou a Paulo: Dize-me: és tu romano? Ele disse: Sou.
28 Ranɨyu asu ami bogorɨ hondü ai hoafɨyuhü yahuya, “Ro kakɨ afɨndɨ pirɨheandühɨyahɨ asu Romɨ-hündɨmboyahe tükümeheandɨ,” mehu. Asu Por ai yahuya, “Ŋga wambo wandɨ me ai wakɨmaramɨndɨ-ndɨramboyahɨ ro Romɨ-hündɨmboyahe manɨmboahɨ,” mehu.
28 Respondeu-lhe o comandante: A mim me custou grande soma de dinheiro este título de cidadão. Disse Paulo: Pois eu o tenho por direito de nascimento.
29 Ranɨyomo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ahambo düdufihɨ bubumbo yaŋgɨrɨ-memo ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo nɨmai hɨnŋgɨrüwurɨ süsühümefundɨ. Ranɨyu asu ami bogorɨ hondü ai ahambo hoeirira mayowa nindou ranai Romɨhündɨ-mayuwa ai senɨna hüputɨpo-marɨhawurɨ ranahambo ai-amboanɨ yɨhɨmbo-mayu.
29 Imediatamente, se afastaram os que estavam para o inquirir com açoites. O próprio comandante sentiu-se receoso quando soube que Paulo era romano, porque o mandara amarrar.
30 Porɨmbo Suda ai papɨ-hoafɨmarürɨ nɨmɨndɨ ra ami-yomondɨ bogorɨ hondü ai wudɨpoapondɨhe fɨfɨndɨhea mehu. Ranɨmboyu asu ai rasinambo Porɨmbo senɨnambo hüputüpu-marɨhawurɨ ra fufurɨherü haya Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu Suda-yafe kansɨr-yomo ai babɨdɨ gugurɨfe wataporɨmbo hoafɨmepurɨ. Ranɨyu asu ai Porɨmbo ahamundɨ hɨmboahü nɨŋgombohünda serümündü mahu.
30 No dia seguinte, querendo certificar-se dos motivos por que vinha ele sendo acusado pelos judeus, soltou-o, e ordenou que se reunissem os principais sacerdotes e todo o Sinédrio, e, mandando trazer Paulo, apresentou-o perante eles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.