Atos 21
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC
1 Ranɨhü Efesusɨhündɨ hɨfandɨ-rundeimbɨ hɨnɨŋgɨrɨhupurɨ mburɨhu sipambe farɨyahu hohu refe ho refe ho rakoate Kos airanɨna mahefɨ. Ranɨhünda simayowa Rodes airanɨna hefɨ mburɨhu asükai hefɨ adükarɨ ŋgoafɨ Patarahü tükümehundɨ.
1 Depois de nos separarmos dele, embarcamos e fomos em direção a Cós, e no dia seguinte a Rodes e dali a Pátara.
2 Ranɨhü tüküyahundane, sip mamɨ ranai Finisia hɨfɨna hombo yahohaya ramefeyo-wamboyefɨ hoeirɨhu hohu ranambe farɨyahu hohu mahefɨ.
2 Encontramos aí um navio que ia partir para a Fenícia. Entramos e seguimos viagem.
3 Mamɨ hefɨ Saiprus airan hoeirɨhu hohu warɨ kadüdanɨ hefɨ hohu Siria hɨfɨnambo mahefɨ. Ranɨyefɨ asu hefɨ Tair ŋgoafɨhü tükümehundɨ sip ai ranɨhü napo mbahɨbadɨ-foefembomayowa.
3 Quando estávamos à vista de Chipre, deixando-a à esquerda, continuamos rumo à Síria e aportamos em Tiro, onde o navio devia ser descarregado.
4 Ranɨhü hefɨ nindou Adükarɨmbo süŋgurɨhindeimbɨ mamareia hoeirɨhurɨ hohu asu ai-babɨdɨ 7 si manɨmboefɨ. Yifiafɨ Aboedɨ ranai aheimbo ŋgusüfoambe botɨmareandüra Porɨmbo hoafɨyeihɨ seiya, “Se yowanɨ Serusaremɨnambo hɨfopoanɨ,” masahündo.
4 Como achássemos uns discípulos, detivemo-nos com eles por sete dias. Eles, sob a inspiração do Espírito, aconselhavam Paulo que não subisse a Jerusalém.
5 Ndeara ranɨhü nɨmboefɨ mburɨhumboyefɨ asu ranɨhünda botɨyahu hohu mahefɨ. Ranɨyomo asu Adükarɨmbo süŋguru-reimbɨ ai ahamundɨ nɨmorehɨ nɨmoakɨdɨbou-babɨdɨ adükarɨ ŋgoafɨ tebünanɨ sahümündihümunɨ hei gudihɨ tüküyahu yirɨ yimbu pupusɨrɨhu nɨmarefɨmbo ai-babɨdɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨmefɨ.
5 Mas, passados que foram esses dias, partimos e seguimos a nossa viagem. Todos eles com suas mulheres e filhos acompanharam-nos até fora da cidade. Ajoelhados na praia, fizemos a nossa oração.
6 Ranɨyefɨ sɨmborɨ hɨhɨfürɨyefɨ mburɨhu asu ro sipambe farɨyahu hohu mahefa ai asükai hɨhɨrɨyahi ŋgoafɨna mahüsi.
6 Despedimo-nos então e embarcamos, enquanto eles voltaram para suas casas.
7 Sipambe farɨyahu hohu hefɨ Tair ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ Toremes ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Ranɨyefɨ ranɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ wandafɨ mamɨ aheimbo hoeirɨhundürɨ hohu asu ranɨhü mamɨ si mamarefɨ.
7 Navegando, fomos de Tiro a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos, passando um dia com eles.
8 Asükai ŋgorü sihɨ Toremes ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu hefɨ Sisaria ŋgoafɨhü tükümehundɨ. Asu nindou mamɨ Firip aboedɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨndɨ worambe farɨyahu mapoefɨ. Nindou ranai ana farɨhoundürɨ rundeimbɨ 7 ranambeahɨndɨ mbusümonɨndɨyu hayamboyu.
8 Partindo no dia seguinte, chegamos a Cesaréia e, entrando na casa de Filipe, o Evangelista, que era um dos sete {diáconos}, ficamos com ele.
9 Nindou ranai ana nɨmorehɨ nɨmorɨ yimbuyimbu anamɨndɨhü-fekoate Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyei rɨhündeimbɨ-yei afɨndɨyu.
9 Tinha quatro filhas virgens que profetizavam.
10 Ro Sisaria ŋgoafɨhü yahunümbɨ nɨmbɨ nɨmarefanɨyo asu Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Agabus ai Sudia hɨfɨ hɨnɨŋgɨre haya Sisaria ŋgoafɨnambo makusu.
10 Já estávamos aí fazia alguns dias, quando chegou da Judéia um profeta, chamado Ágabo.
11 Ranɨyu ai yɨhoefɨmbo sowahɨ kusü tüküfi haya Porɨndɨ-mayo hoearɨ kɨkɨhɨrɨhefembo ret ra semündü haya ahandɨ yitɨŋarɨ watɨŋarɨ ra ahandɨhoarɨ hüputüpo-marɨhoayu. Ai hoafɨyuhü yahuya “Yifiafɨ Aboedɨ ai yare hoafɨmayo, ‘Ndahurai nindou Sudahündɨ Serusaremɨhü mamarɨmo ranai ana hoearɨ kɨkɨhɨrɨhefembo aharambürɨ ndanahambo hüputüpugawurɨ mbundu Suda-yafe ndɨfombo dabupurɨmboemo ahambo moaruwaimbo-fimbohünda,’ mehu,” mehu.
11 Veio ter conosco, tomou o cinto de Paulo e, amarrando-se com ele pés e mãos, disse: Isto diz o Espírito Santo: assim os judeus em Jerusalém ligarão o homem a quem pertence este cinto e o entregarão às mãos dos pagãos.
12 Nɨmorehɨ nindouwenihɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ-babɨdɨ ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyefɨ hohumboyefɨ asu Porɨmbo Serusarem ŋgoafɨna se hafopoanɨ sefɨ hohu kɨkɨfoefimbɨ hoafɨ hoafɨmehundo.
12 A estas palavras, nós e os fiéis que eram daquele lugar, rogamos-lhe que não subisse a Jerusalém.
13 Ranɨyu asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyuhü yahuya, “Se nɨmboe aranɨ-aranɨyeihɨ wandɨ hohoanɨmo moaruwaimbo-arɨhinda? Ro moai karabusɨmbo yaŋgɨrɨ hohoanɨmoyahɨ, ŋga ro Serusarem ŋgoafɨhü Adükarɨ Sisasɨndɨ süŋgu yɨfɨmbo waŋgei samboanahɨ hohoanɨmoayahɨ,” mehu.
13 Paulo, porém, respondeu: Por que chorais e me magoais o coração? Pois eu estou pronto não só a ser preso, mas também a morrer em Jerusalém pelo nome do Senhor Jesus.
14 Ŋga ro ŋgɨrɨ Porɨndɨ hohoanɨmo ŋgorü-süŋgundɨhundɨ sefɨ hohumboyefɨ asu hoafɨ ranahambo ambe masefɨ. Ranɨyefɨ hoafɨyefühɨ sefɨya, “Adükarɨndɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨr-anɨmbo ranɨ moatükunɨ ra tükümbɨfeyo-wamboane,” masefɨ.
14 Como não pudéssemos persuadi-lo, desistimos, dizendo: Faça-se a vontade do Senhor!
15 Yahunümbɨ nɨmbɨyefɨ mburɨhu asükai yɨhoefɨ napo fufurɨhumɨndefɨ hohu Serusaremɨnambo mahahifɨ.
15 Depois desses dias, terminados os preparativos, subimos a Jerusalém.
16 Ranɨyei asu süŋgurɨhindeimbɨ nindou Sisariahündɨ ai ro-babɨdɨ mahüsi. Ai yɨhoefɨmbo nindou mamɨ Saiprusɨhündɨ horombo ai boatei Sisasɨmbo süŋgurireimbɨ ahandɨ ndürɨ Nason ahandɨ worɨnambo sowandümunɨ houmbo mahefɨ ahandɨ worambe nɨŋgombohünda.
16 Foram também conosco alguns dos discípulos de Cesaréia, que nos levaram à casa de Menason de Chipre, um antigo discípulo em cuja casa nos devíamos hospedar.
17 Hefɨ Serusarem ŋgoafɨhü tükümehu-ndamboyei süŋgurɨhindeimbɨ ai yɨhoefɨmbo hoeirɨhimunɨ hehi hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei.
17 À nossa chegada em Jerusalém, os irmãos nos receberam com alegria.
18 Ŋgorü sihɨ Por ai ro-babɨdɨ Semsɨmbo hoeifimbohünda hefane, asu hɨfandɨ-rundeimbɨ muŋgu ranɨhü mamarɨmo.
18 No dia seguinte, Paulo dirigiu-se conosco à casa de Tiago, onde todos os anciãos se reuniram.
19 Por ai ahamumbo hɨhɨfɨrapurɨ mbura muŋgua-moatükunɨ God ai ahandɨ warɨ süŋgu Suda-yafe ndɨfoyei mbusümo ramareandɨ ranahambo ndore wataporɨmbo-marandɨ.
19 Tendo-os saudado, contou-lhes uma por uma todas as coisas que Deus fizera entre os pagãos por seu ministério.
20 Ranɨyomo ai hoafɨ ra hɨmborɨyomo hou Godɨmbo aboed-ani mehomo. Asu ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Wandafɨ, se fɨfɨrowandɨ. Sudahündɨ nindou afɨndɨ tausen ai Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhorɨmboanei. Ŋga muŋgua anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranai Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra süŋgufembohünda tɨtaboarayei.
20 Ouvindo isso, glorificaram a Deus e disseram a Paulo: Bem vês, irmão, quantos milhares de judeus abraçaram a fé sem abandonar seu zelo pela lei.
21 Ŋga nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨhambohünda hoafɨyahündürühɨ seiya, ‘Por ai Suda bɨdɨfɨrɨ Grikɨ-yomondɨ hɨfɨhü anɨboadei aheimbo hoafɨyundüruhü yahuya, “Mosesɨndɨ hohoanɨmo ra se süŋgundɨhindühɨ asu nɨmoakɨdɨbou-yomondɨ hoearɨ kandɨhi tɨrɨndɨhehimboyei. Yaboateihündɨ hohoanɨmo ranana se süŋgundühümboyei,” mehu,’ masei.
21 Eles têm ouvido dizer de ti que ensinas os judeus, que vivem entre os gentios, a deixarem Moisés, dizendo que não devem circuncidar os seus filhos nem observar os costumes {mosaicos}.
22 Se sühüfɨmboanafɨ hoafɨ ra ai hɨmborɨ-ndeimboyei. Ŋga sɨhambo moaruwaimbofembo hohoanɨmo-ndeiyeiya, asu sɨhɨrɨ nüŋgumanda-hunda?
22 Que se há de fazer? Sem dúvida, saberão de tua chegada.
23 Ŋga ro sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨndahunɨnanɨ anɨmbo asu se ranɨ-süŋgundɨwandɨ. Yɨhoefɨ-memo nindou yimbuyimbu Godɨmbo mamɨ moatükunɨ refemboane yahomo houmbo-anemo anɨŋgomo.
23 Faze, pois, o que te vamos dizer. Temos aqui quatro homens que têm um voto.
24 Se ai-babɨdɨ ŋgafühɨ anɨmbo asu ahamundɨ fi Godɨndɨ hɨmboahü aboedɨ tüküfembo hohoanɨmo ra randundɨ. Asu ahamumbohünda kakɨ dabapura ai ahamundɨ mbɨrɨnaŋɨ ra kɨkɨmbɨru-ndamboane. Ai randundanɨ rananɨmbo asu Suda ai sɨhambo nɨne hoafɨmemo ra nindou-yei hɨmboahü tɨkai nahurai hɨmbondɨmboe. Rananɨmbo ai-amboanɨya awi Por amboanɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo süŋgureandeimb-ani mbɨseimboyei.
24 Toma-os contigo, faze com eles os ritos da purificação e paga por eles {a oferta obrigatória} para que rapem a cabeça. Então todos saberão que é falso quanto de ti ouviram, mas que também tu guardas a lei.
25 Suda-yafe ndɨfo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranaheimbo pas sürü papɨrɨhu koarɨhehundühɨ hoafɨmayefɨ sapo horombo ro Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo masɨhehundɨ ranɨmbohünda. Pas ranambe se sɨsamɨ godɨmbo sesɨ dɨdɨbafɨfe sɨhefeimbɨ sesɨpoanɨ, se horɨ sesɨpoanɨ, se nɨnɨhondɨ amɨndawofɨfeimbɨ sesɨpoanɨ asu se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyo nindouwenihɨ bɨrabɨrɨ-yorapoanɨ, masefɨ,” mehomo.
25 Mas a respeito dos que creram dentre os gentios, já escrevemos, ordenando que se abstenham do que for sacrificado aos ídolos, do sangue, da carne sufocada e da fornicação.
26 Ranɨyu Por ai ŋgorü sihɨ nindou ranahamumbo sepurɨmündü haya hanü fi aboedɨ tüküfembo moatükunɨ ra ai-babɨdɨ ramareandɨ. Ranɨyu ai Godɨndɨ worambe kamefuendɨ. Ranɨ si fi aboedɨ tüküfembo hohoanɨmo ra moendɨndowanɨ anɨmbo asu mamamɨ Godɨmbo sesɨ segodɨmbo ranahambo Por ai sesɨ sɨhou-rundeimbɨmbo hoafɨmepurɨ.
26 Então Paulo acompanhou aqueles homens no dia seguinte e, purificando-se com eles, entrou no templo e fez aí uma declaração do termo do voto, findo o qual se devia oferecer um sacrifício a favor de cada um deles.
27 Fi aboedɨ tüküfembo moatükunɨ moendɨmayowamboyo 7 si ra muŋgumbo yaŋgɨrɨ-yoambeyahɨ Suda bɨdɨfɨrɨ ai Esia hɨfɨhündɨ Porɨmbo Godɨndɨ worambe hoeimarüwurɨ. Ranɨyomo asu ai nindou afɨndɨ ranahamumbo ŋgusüfoambe botɨmarɨpura Porɨmbo kɨkɨhɨmaründümo.
27 Ao fim dos sete dias, os judeus, vindos da Ásia, viram Paulo no templo e amotinaram todo o povo. Lançando-lhe as mãos,
28 Ai puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Israerɨhündɨ nindou, se farɨhaumunɨ! Nindou ndan-ani muŋguambo hɨfɨ ra hoahoaŋguhü nindou muŋguambo sɨhɨrɨ Israerɨhündɨ asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo asu Godɨndɨ worɨ ndanahambo hɨfɨnambore arandɨ. Ranɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga haponda ai nindou Grikɨhündɨ sɨhefɨ Godɨndɨ worɨ ndanambe sepurümündü kefue raraorandühɨ worɨ nda moaruwaimbo-reamboani,” mehomo.
28 gritavam: Ó judeus, valei-nos! Este é o homem que por toda parte prega a todos contra o povo, a lei e o templo. Além disso, introduziu até gregos no templo e profanou o lugar santo.
29 Grik hɨfɨhündɨ Efesus ŋgoafɨhündɨ Trofimus ai Por-dɨbo Serusarem ŋgoafɨhü manüŋguwa hoeirüwurɨ houmboemo ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou yɨhoefɨ ndɨfohündɨ ndanana Por ai Godɨndɨ worɨ ranambe serümündü kambeifuai,” yahomo houmbo hoafɨmemo.
29 É que tinham visto Trófimo, de Éfeso, com ele na cidade, e pensavam que Paulo o tivesse introduzido no templo.
30 Ranɨyo hoafɨ ra Serusarem ŋgoafɨhü mahowa hɨmborɨyomo houmbo muŋgu fandu mburu pɨpɨna mahomo. Ranɨyomo asu ai Porɨmbo kɨkɨhɨründümo houmbo Godɨndɨ worambeahɨndɨ weindana kiafu hüründümondühɨ nɨmai worɨ yipurɨ ra pamarundɨ.
30 Alvoroçou-se toda a cidade com grande ajuntamento de povo. Agarraram Paulo e arrastaram-no para fora do templo, cujas portas se fecharam imediatamente.
31 Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai Por hɨfokoefimbo sei hehimbo hohoanɨmomayei. Ranɨyo hoafɨ afɨndɨ afɨndɨmayeiya, Rom ami bogorɨ hondü Serusaremɨhü amaru ranai tɨŋɨrɨfo tükefeyo yahu fɨfɨrɨmareandɨ.
31 Como quisessem matá-lo, o tribuno da coorte foi avisado de que toda Jerusalém estava amotinada.
32 Ranɨyo asu nɨmehünou ami bogorɨ hondü ai ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ bogorɨ-yomo asu ami bɨdɨfɨrɨ-yomo ahamumbo sepurümündü haya ahamumbo sowana pɨpɨmemo hanɨmo. Nindou afɨndɨ ranai ami bogorɨ asu ami hoeirüpurɨ houmboemo Porɨmbo bubumarüwurɨ hündɨ kɨkɨmaründümo.
32 Ele tomou logo soldados e oficiais e correu aos manifestantes. Estes, ao avistarem o tribuno e os saldados, cessaram de espancar Paulo.
33 Ranɨyu ami bogorɨ ai Por sowana hüfu kɨkɨhɨrümündɨ mbura hoafɨyuhü sen yimbunambo hüputüpugawurɨ mehu. Ranɨyu ai düdufihɨ yahuya, “Nindou nda düdia? Asu ai nɨnɨ-moatükunɨ moaruwai rareanda?” mehuamboyomo.
33 Aproximando-se então o tribuno, prendeu-o e mandou acorrentá-lo com duas cadeias. Perguntou então quem era e o que havia feito.
34 Ranɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü hoafɨ hoafɨyomo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-moatükunɨ hoafɨyomondühɨ hoafɨ afɨndɨ afɨndɨmemo. Ai mamɨpo hoafɨkoate ŋgorü kiafu ŋgorü kiafu raraomarundamboyu ami bogorɨ ai fɨfɨrɨfekoateyuhü ahandɨ amimbo yahuya, “Ndowaründümo ami worɨna gafomo keboundɨ,” mehupurɨ.
34 Na multidão todos gritavam de tal modo que, não podendo apurar a verdade por causa do tumulto, mandou que fosse recolhido à cidadela.
35 Por ai yɨpɨŋɨ saboagoambe tüküfiyuane, nindou afɨndɨ ranai ahambo bubumbo mehomonda ami ai hoeiru houmbo warɨhü-warɨhüru sowaründümo mahafomo.
35 Quando Paulo chegou às escadas, foi carregado pelos soldados, por causa do furor da multidão.
36 Ranɨyomo asu nindou afɨndɨ Porɨndɨ süŋgu mahomo ranai puküna hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ahambo hɨfokoarüwurɨ,” mehomo homo.
36 O povo o seguia em massa dizendo aos gritos: À morte
37 Ami ai ndeara Porɨmbo ahamundɨ worɨ safanambo sowaründümo hafomo kefoefembo yaŋgɨrɨ-memondamboyu asu Por ai ami bogorɨ hondümbo hoafɨyundowohü yahuya, “Ro awi sɨhambo mamɨ hoafɨ hoafɨndahanɨnɨ samboanahɨ,” mehuamboyu. Asu ami bogorɨ ai düdufindowohü yahuya, “Se Grik hoafɨyafɨ-randühɨyafɨ?”
37 Quando estava para ser introduzido na fortaleza, Paulo perguntou ao tribuno: É-me permitido dizer duas palavras? Este respondeu: Sabes o grego!
38 Hamanda Isipɨhündɨ mamɨ ai gafman-babɨdɨ yifiarɨ botɨmareandɨ. Ai 4,000 yifiarɨyomo-rundeimbɨ sepurɨmündü nɨmɨ wohɨ furɨkoate-reandühɨ mahu. Se-mbayafɨnawe masahɨ, ŋga wanɨ. Nɨmboe se Grik hoafɨ fɨfɨrowandɨ,” mehundowamboyu.
38 Não és tu, portanto, aquele egípcio que há tempos levantou um tumulto e conduziu ao deserto quatro mil extremistas?
39 Asu Por ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro-ana Sudahünd-anahɨ. Ro-ana Tarsus ŋgoafɨ Sirisia hɨfɨhünd-anahɨ. Ŋga wandɨ ŋgoafɨ ana ndürɨ adükarɨ yaŋgorümb-ane. Ŋga karɨhasɨ awi ro nindou ndanaheimbo hoafɨnda samboanahɨ,” mehuamboyu.
39 Paulo replicou: Eu sou judeu, natural de Tarso, na Cilícia, cidadão dessa ilustre cidade. Mas rogo-te que me permitas falar ao povo.
40 Asu ami-yomondɨ bogorɨ ai hoafɨyafɨpurɨ mehuamboyu Por ai yɨpɨŋɨwamɨ botɨfi nüŋgumbo nindou ranahamumbo warɨna pakamafoareapurɨ. Muŋgu ai hoafɨ kɨbodɨrɨ-maründümo-ndamboyu Por ai Hibru ahamundɨ hoafɨnambo hoafɨmepurɨ.
40 O tribuno lho permitiu. Paulo, em pé nos degraus, acenou ao povo com a mão e se fez um grande silêncio. Falou em língua hebraica do seguinte modo:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.