Atos 18

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Süŋgunambo Por ai Atens ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya Korin ŋgoafɨna mahu.
1 Depois disso, saindo de Atenas, Paulo dirigiu-se a Corinto.
2 Ranɨhü ai Sudahündɨ mamɨ ahandɨ ndürɨ Akwira hoeimarirɨ. Aiana Pondus-hündɨyu. Nindou ranɨyu ai ahandɨ nɨmorehɨ Prisira-dɨbo Itari hɨfɨ hɨnɨŋgɨrɨne hena asu Korinɨna mahafe. Nindou mamɨ Rom ŋgoafɨhü adükarɨ bogorɨmbofi nɨmarümbɨ ahandɨ ndürɨ Krodius ai Sudahündɨ nindou muŋgu aheimbo yahuya, “Se Rom ŋgoafɨ nda hɨnɨŋgɨndɨhi hehimbo ŋgorü hɨfɨna-ndahindɨ,” mehuamboyafe ai Korinɨnambo mahafe. Ranɨyu asu Por ai ahafembo ranɨhü hoeifepɨrɨmbo mahu.
2 Encontrou ali um judeu chamado Áquila, natural do Ponto, e sua mulher Priscila. Eles pouco antes haviam chegado da Itália, por Cláudio ter decretado que todos os judeus saíssem de Roma. Paulo uniu-se a eles.
3 Nindou yimbu ranai Por-babɨdɨ mamɨ ranɨ ratüpurɨ ra ratüpurɨyei rɨhündeimbɨ wamboyu Por ai, ai-dɨbo nüŋgumbo serɨ worɨ kakɨyei marɨhündɨ.
3 Como exercessem o mesmo ofício, morava e trabalhava com eles. {Eram fabricantes de tendas.}
4 Muŋguambo moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si Por ai Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nüŋgumbo Sudahündɨ nindou ranaheimbo wataporɨyu marandɨ. Nindou Sudahündɨ asu Grikɨhündɨ aheimboya ahei ŋgusüfoambe botɨndɨheiranɨ asu Sisasɨmbo anɨhondümbo-mbɨrɨhinda yahuhayamboyu hüfu hoafɨmendürɨ.
4 Todos os sábados ele falava na sinagoga e procurava convencer os judeus e os gregos.
5 Sairas asu Timoti ai Masadonia hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨrɨne hena Korin ŋgoafɨna kosafandanɨ Por ai Sudahündɨ ranaheimbo aboedɨ hoafɨ yamundeandürühɨ manüŋgu. Ai Suda-mayei aheimbo anɨhondümbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Sisas ana nindou God ai nindou aboedambofembo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarir-ani,” mehu.
5 Quando Silas e Timóteo chegaram da Macedônia, Paulo dedicou-se inteiramente à pregação da palavra, dando aos judeus testemunho de que Jesus era o Messias.
6 Ŋga ai ahandɨ hoafɨ ra sahümündi pirɨhi mburɨhü asu ahambo tɨrɨfoarɨhorɨ hoafɨmehündo. Ranɨyu asu Por ai ahandɨ hoearɨ fihɨndɨ düdübudɨ püpürüfɨ-foareandühɨ sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se hoafɨ ra hɨmborɨkoate-yeihɨ awararɨhehindɨ ana, ro hütirɨharüpoanɨ, ŋga sɨheihoar-anei. Ŋga haponda ndühünda ro-ana sɨheimbo hɨnɨŋgɨndɨhearü hehea asu nindou sɨhefɨ ndɨfo sowana, ŋgamboyahɨ,” mehu.
6 Mas como esses contradissessem e o injuriassem, ele, sacudindo as vestes, disse-lhes: O vosso sangue caia sobre a vossa cabeça! Tenho as mãos inocentes. Desde agora vou para o meio dos gentios.
7 Ranɨyu asu ai rotu worɨ ra hɨnɨŋgɨre haya worɨ akɨmɨ Titius Sastusɨndɨ worɨna mahu. Nindou ranai ana Suda-yafe ndɨfoyu, ŋga asu Godɨndɨ hoafɨ süŋgure randeimbɨyu.
7 Saindo dali, entrou em casa de um prosélito, chamado Tício Justo, cuja casa era contígua à sinagoga.
8 Suda-yafe rotu worɨ hɨfanda-randeimbɨ ahandɨ ndürɨ Krispusɨyu asu ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ-yei ai Adükarɨmbo anɨhondümbo-marɨhorɨ. Asu nindou afɨndɨ Korin ŋgoafɨhündɨ ranai Porɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei mburɨhü anɨhondümbo-marɨhinda aheimbo hundürümarandürɨ.
8 Entretanto Crispo, o chefe da sinagoga, acreditou no Senhor com todos os da sua casa. Sabendo disso, muitos dos coríntios, ouvintes de Paulo, acreditaram e foram batizados.
9 Por ai mamɨ nɨmbokoanɨ ranɨpoanɨmbo moatükunɨ yafogoadɨnambo nahurai hoeireandane, God ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndamboyafɨ, ŋga hoafɨndafɨ ndandɨ.
9 Numa noite, o Senhor disse a Paulo em visão: Não temas! Fala e não te cales.
10 Ŋga ro se-dɨbo nɨmboamboanahɨ ranɨmboane asu sɨhambo nindou ŋgorü ai ŋgɨrɨ moaruwaimbo-ndeanɨnɨ. Ŋga wandɨ nendɨ afɨndɨ ai adükarɨ ŋgoafɨ ndanɨhü nɨmandeimboyei,” mehu.
10 Porque eu estou contigo. Ninguém se aproximará de ti para te fazer mal, pois tenho um numeroso povo nesta cidade.
11 Ranɨmboyu Por ai mamɨ hɨmbanɨ asu 6 amoamo ranɨhü nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ aheimbo yamundeandürɨ marandɨ.
11 Paulo deteve-se ali um ano e seis meses, ensinando a eles a palavra de Deus.
12 Gario ai Akaia-yomondɨ gafman bogorɨmbofi nüŋguambeahɨyo asu Suda ai mamɨhüyafu mburümbo Porɨmbo ŋgɨnɨndɨmarurɨ. Ranɨyomo ai ahambo sowaründümo hoafɨ dɨdɨboadofe worɨna mahomo.
12 Sendo Galião procônsul da Acaia, levantaram-se os judeus de comum acordo contra Paulo e levaram-no ao tribunal e disseram:
13 Ai yahomoya, “Nindou ndanai ana nɨmorehɨ nindouwenihɨ aheimbo Godɨmbo hohoanɨmombo ra ranɨpoanɨmbo yamunde-andürühani asu ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo hɨfɨnambo-mareandɨ,” mehomo.
13 Este homem persuade os ouvintes a {adotar} um culto contrário à lei.
14 Por ai sɨmborɨ ahamumbo hoafɨyupurɨmbo yahuhayamboyusɨ, ŋga Gario ai Sudambo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ndanai sɨhefɨ gafmanɨ-yafe hohoanɨmo ra hɨfɨnamboreandühɨ moaruwai hohoanɨmombei-mbonana ro sɨhamundɨ hoafɨ ra hɨmborɨya.
14 Paulo ia falar, mas Galião disse aos judeus: Se fosse, na realidade, uma injustiça ou verdadeiro crime, seria razoável que vos atendesse.
15 Ŋga Suda se-ana sɨhamundɨ hoafɨ, ndürɨ asu sɨhamundɨ hohoanɨmo ranɨmboanemo se wambo sɨfomo düduefundɨrɨ, ŋga ambe, ranɨ-moatükunɨ ana sɨhamundɨhoarɨ ŋgomo dɨdɨboadondundɨ. Ro-ana yahurai hoafɨ hɨmborɨyo mburɨmbo yɨbobofembo-yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ,” mehu.
15 Mas se são questões de doutrina, de nomes e da vossa lei, isso é lá convosco. Não quero ser juiz dessas coisas.
16 Ranɨyu asu ai ahamumbo hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranambeahɨndɨ koamarɨhepurɨ.
16 E mandou-o sair do tribunal.
17 Ranɨyomo nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou ahandɨ ndürɨ Sostenis, Suda-yomondɨ rotu worɨ hɨfanda-randeimbɨ bogorɨ, ranahambo kɨkɨhɨrundümo mburu hoafɨ dɨdɨboadofe worɨ ranɨ haŋgɨfoanɨ harɨmemondo. Ŋga asu Gario ai moai ranɨ-moatükunɨ ranahambo afɨndɨ hohoanɨmoyu, ŋga wanɨ.
17 Então todos pegaram em Sóstenes, chefe da sinagoga, e o espancaram diante do tribunal, sem que Galião fizesse caso algum disso.
18 Por ai Korin ŋgoafɨhü afɨndɨ si nüŋgu mbura asu ai anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ aheimbo hɨnɨŋgɨreandürɨ haya Senkrianambo mahu. Ranɨyo Prisira asu Akwira ai Porɨndɨ süŋgu mahafe. Horombo Por ai Godɨmbo hoafɨyunduhü yahuya ro mamɨ moatükunɨ randɨheamboyahɨ mehu. Ranɨmbo nafuimbohünda ai ahandɨ mbɨro ra tüpurɨmarandɨ. Ranɨyei asu ai Sirianambo sipambe farɨyahi hehi mahei.
18 Paulo permaneceu ali {em Corinto} ainda algum tempo. Depois se despediu dos irmãos e navegou para a Síria e com ele Priscila e Áquila. Antes, porém, cortara o cabelo em Cêncris, porque terminara um voto.
19 Ai hei Efesus ŋgoafɨhü tüküyahi mburɨhümboyei asu ranɨhü Prisira Akwira hɨnɨŋgɨreapɨrɨ haya ai yaŋgɨrɨ Suda-yafe rotu worɨ ranambe kefuai hüfu nüŋgumbo Godɨndɨ hoafɨ ai-babɨdɨmbo wataporɨmayu.
19 Chegaram a Éfeso, onde os deixou. Ele entrou na sinagoga e entretinha-se com os judeus.
20 Ranɨyomo asu ai ahambo hoafɨyomondowohü yahomoya, “Awi se ndanɨhü gedühɨ nɨmbafɨ,” mehomondo, ŋga “Ŋgɨrɨndahɨ,” mehu.
20 Pediram-lhe estes que ficasse com eles ali por mais tempo, mas ele não quis.
21 Asükaiyu ahamumbo hɨnɨŋgɨfepurɨmbo yaŋgɨrɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “God ai yifirayu ana, awi ro asükainda hɨhɨrɨndahe dɨdɨmboyahɨ,” mehu. Ranɨyu asu ai sipambe farɨfi mbura Efesus ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨre haya mahu.
21 Ao despedir-se, disse: Voltarei a vós, se Deus quiser. E partiu de Éfeso.
22 Ranɨyo asu sip ai ho Sisaria ŋgoafɨhü tükümefeyo-wamboyu asu Por ai kusɨfoai haya hafu Serusarem ŋgoafɨhü anɨhondümbo-rɨhindeimbɨmbo hɨhɨfɨrɨrü haya Andiokɨnambo mahanu.
22 Viajou até Cesaréia, subiu {a Jerusalém} e saudou a comunidade e logo em seguida desceu a Antioquia.
23 Ranɨyu asu Por ai Andiok ŋgoafɨhü gedühɨ nüŋgu mburamboyu Garesia asu Frisia-yafeambe ŋgoafɨ daburɨ wakɨreandühɨ ranɨhü Sisasɨmbo anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ amarei aheimbo kɨkɨmɨ-foefendürɨmbo mahu.
23 Aí se demorou apenas por algum tempo, partiu de novo e atravessou sucessivamente as regiões da Galácia e da Frígia, fortalecendo todos os discípulos.
24 Nindou mamɨ, ahandɨ ndürɨ Aporos Sudahündɨ, Areksandria ŋgoafɨhündɨ Efesus ŋgoafɨhü manüŋgu. Nindou ai-ana hoafɨ aboedɨ hoafɨyu-randeimbɨ asu Godɨndɨ hoafɨ ra aboedɨ hamɨndɨ ndore fɨfɨreandeimbɨyu.
24 Entrementes, um judeu chamado Apolo, natural de Alexandria, homem eloqüente e muito versado nas Escrituras, chegou a Éfeso.
25 Horombo ahambo Adükarɨmbo süŋgufi hombo ranɨ hohoanɨmo ra yamundɨ-marɨhor-ane. Ranɨyu asu ai ŋgusüfoambe botɨreirühɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo hoafɨ aboedɨ sagadürühɨ Sisas ai nindou God koamafoarirɨ ranahambo wudɨpoapore hoafɨyundürɨ marandɨ. Ŋga ai moai Sisasɨndɨ hoafɨ aboedɨ muŋgua fɨfɨreandɨ, ŋga Son hundürü-marandürɨ ranahambo yaŋgɨrɨ fɨfɨrɨmareandɨ.
25 Era instruído no caminho do Senhor, falava com fervor de espírito e ensinava com precisão a respeito de Jesus, embora conhecesse somente o batismo de João.
26 Asu ai hüfu Suda-yafe rotu worambe kefuai nüŋgumbo yɨhɨmbokoate pɨyu haya Godɨndɨ hoafɨ hoafɨmayundürɨ. Prisira asu Akwira ai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyafe hena ahambo sowarɨndɨfe hüfe ahafe worambe Godɨmbo süŋgufimbo hohoanɨmo ra ndorɨne hoafɨmefɨnando.
26 Começou, pois, a falar na sinagoga com desassombro. Como Priscila e Áquila o ouvissem, levaram-no consigo, e expuseram-lhe mais profundamente o caminho do Senhor.
27 Ranɨyu asükai Aporos ai Akaia-yafe hɨfɨna ŋga yahu haya ramefiyu-wamboyei, Efesusɨhündɨ ai ahambo farɨhehorɨ hehi Aporos ai tükündɨfiyuanɨ ndahorɨmɨndei sei hehi Godɨndɨ hoafɨ süŋgurɨhi-ndeimbɨmbo pas sürü papɨmarɨhündɨ. Ranɨyu Aporos ai hu Akaia hɨfambe tüküfi mbura asu nindou ranɨhünda God ai aheimbo hɨpoambo-mareandüra anɨhondümbo-marɨhindɨ ranaheimbo afɨndɨmbo aboedɨ mafarɨhendürɨ.
27 Como ele quisesse ir à Acaia, os irmãos animaram-no e escreveram aos discípulos que o recebessem bem. A sua presença {em Corinto} foi, pela graça de Deus, de muito proveito para os que haviam crido,
28 Ai Suda-babɨdɨ sɨmborɨ-sɨmborɨyuhɨ ndore hoafɨyuhü ahei hoafɨ hɨfɨnambo-mareandɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ-yafe hɨmboahü. Ai Godɨndɨ Bukambe hoafɨ ranɨnambo Sisas ra God ai nindou aboedambo-fendürɨmbo kafoarirɨ hɨnɨŋgɨmarir-ani yahu hoafɨyuhü nafuimayundürɨ.
28 pois com grande veemência refutava publicamente os judeus, provando, pelas Escrituras, que Jesus era o Messias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.