2 Coríntios 8
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Wandafɨ mamɨ, ro sɨheimbo Godɨndɨ hɨpoambo aboedɨ Kraisɨndɨ nendɨ Masedonia hɨfɨhü amarei aheimbo masagadürɨ ranahambo hoafɨndahundürɨ sefomboanefɨ.
1 Também, irmãos, vos fazemos conhecer a graça de Deus concedida às igrejas da Macedônia;
2 Aheimbo-so tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükümefeyondüra ai moaruwai napo-koate manɨmboeiyosɨ, ŋga asu ai afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyeihɨ Godɨndɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨ ranaheimbo farɨhefe-ndürɨmbohünda kakɨ gugurɨmarɨhindɨ.
2 porque, no meio de muita prova de tribulação, manifestaram abundância de alegria, e a profunda pobreza deles superabundou em grande riqueza da sua generosidade.
3 Ranɨ-moatükunɨ ra ro fɨfɨrɨhe heheamboanahɨ sɨheimbo weindahɨ nda hoafayahɨ. Ai kakɨ nüŋgunümbɨyo saimbo masei ra masehündürɨyosɨ, ŋga asu ranɨwamɨ bɨdɨfɨrɨ parɨhi mburɨhümboyei masahündürɨ.
3 Porque eles, testemunho eu, na medida de suas posses e mesmo acima delas, se mostraram voluntários,
4 Godɨndɨ nendɨ Sudia hɨfambe amarei ranaheimbo farɨhefendürɨmbo sei hehi ahei hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ yɨhoefɨmboya, se ranahambo yɨnɨ yahomondan-anɨmbo randɨhu sei hehi hoafɨmehümunɨ habodei.
4 pedindo-nos, com muitos rogos, a graça de participarem da assistência aos santos.
5 Horombo ro ai kakɨ dɨgegimboyei sefɨ hohu hohoanɨmomayefɨ. Ŋga asu ai moai ranɨ yaŋgɨrɨ rarɨhindɨ. Boatei ai Adükarɨndɨ yifirɨ ra süŋgufembo hohoanɨmomayei asu mare Godɨndɨ hohoanɨmonambo yɨhoefɨ yifirɨ ran-amboanɨ süŋgufembo hohoanɨmomayei.
5 E não somente fizeram como nós esperávamos, mas também deram-se a si mesmos primeiro ao Senhor, depois a nós, pela vontade de Deus;
6 Horombo Taitus ai hɨpoambofe hohoanɨmo ra sɨhei mbusümo botɨmareandɨ. Ranɨyefɨ asu ro ahambo ranɨ ratüpurɨ ra mando rando ŋgafɨ moendɨndowandɨ sefɨ hohu hüti-hütimarɨhurɨ.
6 o que nos levou a recomendar a Tito que, como começou, assim também complete esta graça entre vós.
7 Muŋgambo moatükunɨ se yarɨhi arɨhündɨ ranana aboedɨ hamɨnd-ane. Sɨhei anɨhondümbofe hohoanɨmo, sɨhei sürühoeyoweimbɨ hoafɨ, sɨhei fɨfɨrɨfe, sɨhei Godɨndɨ ratüpurɨmbo yifirɨ hohoanɨmo, asu yɨhoefɨmbo ŋgusüfo pefemunɨ hohoanɨmo, muŋguambo ra aboedɨ saf-ane. Mandɨhi yahurai hamɨnd-anɨmbo nindou fehefendürɨmbo kakɨ gugurɨndɨhindɨ asefɨ.
7 Como, porém, em tudo, manifestais superabundância, tanto na fé e na palavra como no saber, e em todo cuidado, e em nosso amor para convosco, assim também abundeis nesta graça.
8 Ro sɨheimboya, “Se randɨhindɨ,” saheheambo-yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga nindou bɨdɨfɨrɨ ai aboedɨ ratüpurɨ ranahambo refembo sei hehi hohoanɨmoayei habodei asu ro sɨhei hohoanɨmo ra ai hohoanɨmoayei nou hohoanɨmombayeiyo, asu nüŋgumbehi sahehea moanɨ yarɨhe hoeiarɨheandɨ.
8 Não vos falo na forma de mandamento, mas para provar, pela diligência de outros, a sinceridade do vosso amor;
9 Seana sɨhefɨ Adükarɨ Sisas Kraisɨndɨ hɨpoambofe hohoanɨmo ra fɨfɨrɨhimboanei. Aiana muŋgu-moatükunɨmboyu manüŋgu, ŋga asu sɨheimbo farɨhefe-ndürɨmbo ranɨmboyu ai nindou moaruwai napokoate nahurai tükümefiyu. Se muŋguambo aboedɨ moatükunɨ afɨndeimbɨmbeyeia yahuhayamboyu asu ai nindou napokoate nou manüŋgu.
9 pois conheceis a graça de nosso Senhor Jesus Cristo, que, sendo rico, se fez pobre por amor de vós, para que, pela sua pobreza, vos tornásseis ricos.
10 Haponda wandɨ hohoanɨmo-ane nda sɨheimbo hoafehandürɨ. Ŋgorü hɨmbanɨfihɨyo se nindou fehefembo kakɨ gugurɨfe ratüpurɨ botɨmarɨhindɨ. Ŋga asu se ranɨ ratüpurɨ ra refembo boatei hohoanɨmomayei.
10 E nisto dou minha opinião; pois a vós outros, que, desde o ano passado, principiastes não só a prática, mas também o querer, convém isto.
11 Se ratüpurɨ botɨmarɨhindɨ ra haponda moendɨndɨhindɨ. Horombo seana ratüpurɨ ra refembo hohoanɨmomayei habodei. Yahurai-anɨmbo hapondanɨ amboanɨ nɨne kakɨ eŋgoro ranambo ratüpurɨ ra moendɨfembo amboanɨ hohoanɨmondei habodei.
11 Completai, agora, a obra começada, para que, assim como revelastes prontidão no querer, assim a leveis a termo, segundo as vossas posses.
12 Nindou ai nɨne-moatükunɨ akɨdouyo, adükarɨyo, nindou ŋgorümbo saimbo hohoanɨmoyuhü asɨhendɨ ra asendɨ ana, Godɨndɨ hɨmboahü aboed-ane. Asu kakɨ akɨdouyoweimbɨ ai kakɨ akɨdou asendɨ ana, Godɨndɨ hɨmboahü moaruwaiyopoanɨ.
12 Porque, se há boa vontade, será aceita conforme o que o homem tem e não segundo o que ele não tem.
13 Roana se tɨŋɨrɨfo sahümündi nɨmareianɨ asu bɨdɨfɨrɨ ai aboedɨ mbɨmari samboyahɨpoanɨ, ŋga se muŋgambo mamɨ ndorɨhi mbɨmarei samboanahɨ.
13 Porque não é para que os outros tenham alívio, e vós, sobrecarga; mas para que haja igualdade,
14 Hapondanambe ana sɨhei-mayo afɨndɨ napo ra nindou bɨdɨfɨrɨ ai mbonɨmboarɨhümündi ranaheimbo fehefendürɨmbo ra aboed-ane. Ranɨmbo-anɨmbo asu se-amboa mbonɨmboarɨhümündi ana, asu ai afɨndɨ dɨgegindühɨ amboanɨ sɨheimbo mbɨfarɨhe-hindüramboane. Ranɨ hohoanɨmo süŋguarɨhind-anɨmbo muŋguambo mamɨ ndondɨhi nɨmandeimboyei.
14 suprindo a vossa abundância, no presente, a falta daqueles, de modo que a abundância daqueles venha a suprir a vossa falta, e, assim, haja igualdade,
15 Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “Nindou düdi ai afɨndɨ sesɨ asemündu ana, ai ŋgɨrɨ afɨndɨ fondanɨ dɨgendɨ. Ŋga nindou düdi ai akɨdou sesɨ asemündu ai-anɨmbo ŋgɨrɨ mbonɨmbondamündu,” meho.
15 como está escrito: O que muito colheu não teve demais; e o que pouco, não teve falta.
16 God ai Taitusɨmbo hohoanɨmo botɨmarira marɨhu ro hohoanɨmoayefɨ nou hohoanɨmomayua ranɨmbo ro Godɨmbo hɨhɨfɨmarɨhünɨ. Ai-amboanɨ sɨheimbo farɨhefe-ndürɨmboani hohoanɨmoayu.
16 Mas graças a Deus, que pôs no coração de Tito a mesma solicitude por amor de vós;
17 Ro ahamboya, ai ho sɨheimbo fehefendürɨmbo yifirɨmayefɨsɨ, ŋga ai ahandɨ hohoanɨmonambo sɨheimbo sowana masüfu.
17 porque atendeu ao nosso apelo e, mostrando-se mais cuidadoso, partiu voluntariamente para vós outros.
18 Asu rananefɨ ro yɨhoefɨ wandafɨ mamɨ Taitusɨndɨ süŋgu koarɨhehura asühüfanɨ. Muŋguambo Kraisɨndɨ nendɨyei hɨmboahü nindou ndanai ana aboedɨ hoafɨ hoafɨmbo ra ndürɨmb-ani.
18 E, com ele, enviamos o irmão cujo louvor no evangelho está espalhado por todas as igrejas.
19 Asu ranɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga ro nindou fehefembohünda hahabodefühɨ ratüpurɨyefɨ arɨhundɨ, asu Kraisɨndɨ nendɨ ai ahambo ro-babɨdɨ hombo amboanɨ koamarɨhehorɨ. Ro ranɨ ratüpurɨ rawarɨhundɨ ra Godɨndɨ ndürɨ aboed-ane yahombohünda ro nindou fehefendürɨmbo hohoanɨmoayefɨ ra aheimbo nafuiyo-ndürɨmbohünda.
19 E não só isto, mas foi também eleito pelas igrejas para ser nosso companheiro no desempenho desta graça ministrada por nós, para a glória do próprio Senhor e para mostrar a nossa boa vontade;
20 Kakɨ afɨndɨ masɨhendɨ ra ro hɨfandɨmbo ranahambo nindou ai hoafɨndei habodeimboyei sefɨmboane ahɨnɨyefühɨ nindou ra sahurɨmɨndefɨ ahefɨ.
20 evitando, assim, que alguém nos acuse em face desta generosa dádiva administrada por nós;
21 Roana aboedɨ mbumundɨ ratüpurɨ hohoanɨmo ra Adükarɨndɨ hɨmboahü yaŋgɨrɨ ndofe refembo hohoanɨmoyefühɨ-yefɨpoanɨ, ŋga muŋguambo nindou ahei hɨmboahü kameih-anefɨ refembo asefɨ.
21 pois o que nos preocupa é procedermos honestamente, não só perante o Senhor, como também diante dos homens.
22 Ranɨmboanefɨ asu ro yɨhoefɨ wandafɨ nda ahafandɨ süŋgu koararɨhehurɨ. Ro ahambo afɨndɨmbo ratüpurɨ ra refembohünda yarɨhurɨ hoeirɨhurane, asu ai ranɨ-moatükunɨ refembo yahuhaya ŋgusüfo pamareandɨ. Hapondanɨ ana se mbumundɨ ratüpurɨ hohoanɨmo ranɨ yaŋgɨrɨ süŋgumbɨrɨhinda yahuhayamboani ŋgɨnɨndɨ anɨhondümbo-areandɨ. Ranɨmboane asu ai ranɨ-moatükunɨ ranahambo refembo ra ŋgusüfo parareandɨ.
22 Com eles, enviamos nosso irmão cujo zelo, em muitas ocasiões e de muitos modos, temos experimentado; agora, porém, se mostra ainda mais zeloso pela muita confiança em vós.
23 Taitusɨmbo se randɨhorɨ fɨfɨndɨhorɨ. Aiana wandɨ wandafɨyu haya, asu sɨheimbo farɨhefe-ndürɨrambo ro mamɨ ratüpurɨye-rɨhoandeimb-ani. Ŋga asu yɨhoefɨ wandafɨ yimbu ranahafanɨmbo-anɨmbo se randɨhi fɨfɨrɨndɨhipɨrɨ: Nindou yimbu aiana Godɨndɨ nindouyei ratüpurɨ ratüpurɨyafanɨ rɨnandühɨ asu ai ahafandɨ ratüpurɨ ranɨnambo Adükarɨmbo ndürɨ adükarümb-ani safanɨ-rɨnandeimb-anafanɨ.
23 Quanto a Tito, é meu companheiro e cooperador convosco; quanto a nossos irmãos, são mensageiros das igrejas e glória de Cristo.
24 Se ahafanɨmbo sɨhei hɨpoambofe hohoanɨmo ra nafuindahüpɨrɨ. Rananɨmbo asu Kraisɨndɨ nendɨ muŋguambo ranai sɨhei hɨpoambo hohoanɨmo asu ro sɨheimbo moanɨ borɨ yaŋgɨrɨ borɨyefühɨ-yefɨpoanɨ ra ndorɨhi fɨfɨrɨmbɨrɨhind-amboane.
24 Manifestai, pois, perante as igrejas, a prova do vosso amor e da nossa exultação a vosso respeito na presença destes homens.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.