2 Coríntios 6
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NVT
1 Ro God-babɨdɨ ŋgɨnɨndɨ nɨmboefombo ratüpurɨyefɨ rɨhundeimbɨ-anefɨ nda sɨheimbo hüti-hoafehundürɨ, “Sapo se Godɨndɨ-mayo hɨpoambo hohoanɨmo masahümündi-ane, ŋga asu se ranɨ-moatükunɨ ra moanɨ-yeimbündühümboyei,” asefɨ.
1 Como cooperadores de Deus, suplicamos a vocês que não recebam em vão a graça de Deus.
2 God ai yare hoafɨyuhü yahuya, “Ranɨ si hamɨndɨ hondü ro sɨhei hoafɨ hɨmborɨmayahɨ. Asu sɨheimbo ro aboedambofe-ndürɨmboayahɨ ranɨ si tüküfeyoambe mafarɨheheandürɨ,” mehu. Se hoafɨ ra hɨmborɨyei! God ai sɨheimbo fehefembo aboedɨ si-ane tükefeyo. Hapondanana God ai sɨheimbo aboedambo-fendürɨmbo yahumboani.
2 Pois Deus diz: “No tempo certo, eu o ouvi; no dia da salvação, eu lhe dei socorro”. De fato, agora é o “tempo certo”. Hoje é o dia da salvação!
3 Roana nindou bɨdɨfɨrɨ ai yɨhoefɨ ratüpurɨ ranahambo moaruwai-ane mbɨseimboyei sefɨ hohumboanefɨ. Asu ro ŋgɨrɨ nindou ranahei hɨmboahü moaruwai ratüpurɨ randɨhundanɨ ai hoeindɨhindühɨ ranana moaruwai hohoanɨmoane mbɨsei.
3 Vivemos de forma que ninguém tropece por nossa causa, nem tenha motivo para criticar nosso ministério.
4 Ŋga roana Godɨndɨ ratüpurɨmbo nindoumboyahu nɨmboefombo wambo, asu muŋguambo si aho ra yɨhoefɨ aboedɨ ratüpurɨ ranɨ-yaŋgɨr-ane muŋguambo nindou ranaheimbo yarɨhu nafuiyahundürɨ arɨhundɨ. Rananefɨ asu roana nɨne tɨŋɨrɨfo yɨhoefɨmbo-so tükefeyoane, asu afɨndɨ hohoanɨmo tükefeyoane, ra moanane sefɨ hohu ŋgɨnɨndɨ anɨmboefɨ.
4 Em tudo que fazemos, mostramos que somos verdadeiros servos de Deus. Suportamos pacientemente aflições, privações e calamidades de todo tipo.
5 Nindou ai yɨhoefɨmbo harɨyahümunɨ, karabusɨrɨhimunɨ, asu mamɨ afɨndɨ gugurɨhi mburɨhü moaruwaimbo-rɨhimunɨ arɨhündɨ. Asu ro gedühɨ ratüpurɨmayefɨ hefɨ ranɨyefɨ ndofe apo, sesɨ, sesɨ raraokoateyefɨ arɨhundɨ.
5 Fomos espancados e encarcerados, enfrentamos multidões furiosas, trabalhamos até a exaustão, suportamos noites sem dormir e passamos fome.
6 Asu ro sürühoeimbɨ hohoanɨmoyefühɨ yɨhoefɨ Godɨmbo fɨfɨrɨfe ra ndorɨhu kɨkɨhɨrɨhumɨndefɨ arɨhündɨ. Yifiafɨ Aboedɨndɨ ŋgɨnɨndɨ ranai yɨhoefɨ fiambe nɨmarowohüyo asu ro nindoumbo aboedɨ ndondorɨhundürɨ arɨhundɨ. Asu ro nindou ranaheimbo Godɨndɨ ratüpurɨyefɨ-rɨhundeimb-anefɨ sefɨ hohu nafuiyefɨ arɨhundɨ.
6 Mostramos quem somos por nossa pureza, nosso entendimento, nossa paciência e nossa bondade, pelo Espírito Santo que vive em nós e por nosso amor sincero.
7 Ro Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨnambo nɨmboefomboanefɨ asu ahandɨ-mayo hoafɨ hondü ra hoafɨyefɨ arɨhundɨ. Ro mbumundɨ hohoanɨmo ra yifiarɨ, nɨmɨnehoarɨ nou sahumɨndefɨ hohumboanefɨ anɨmboefɨ ranɨ-moatükunɨ ra ranɨnambo yifiarɨyo rambohünda.
7 Proclamamos a verdade fielmente, e o poder de Deus opera em nós. Usamos as armas da justiça, com a mão direita para atacar e com a mão esquerda para defender.
8 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai yɨhoefɨmbo dɨdɨboado-rɨhimunühɨ aboed-anemo sei, asu bɨdɨfɨrɨ ai yɨhoefɨmbo moaruwai-anemo sei arɨhündɨ. Bɨdɨfɨrɨ ai yɨhoefɨmbo amoŋgonɨ hoafɨyahümunɨ, ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai nindou bɨdɨfɨramboya, aiana aboedɨ ratüpur-ane ratüpuremo sahümunɨ arɨhündɨ. Bɨdɨfɨrɨ ai yɨhoefɨmboya, aiana wosɨhoaforɨ hoafɨyomo-rundeimb-anemo sahümunɨsɨ, ŋga asu roana hoafɨ hondü ranɨ-yaŋgɨr-ane hoafɨyefɨ arɨhundɨ.
8 Servimos quer as pessoas nos honrem, quer nos desprezem, quer nos difamem, quer nos elogiem. Somos chamados de impostores, apesar de sermos honestos.
9 Ro Kraisɨndɨ hoafɨ sahumɨndefɨ hefɨ-rɨhundeimbɨ-mayefɨ ra nindou bɨdɨfɨrɨ ai moai fɨfɨrɨhimunɨ, ŋga asu afɨndɨ ai se rananemo sei hehi fɨfɨrarɨhimunɨ. Roana nindou ndeara yɨfɨmbo yaŋgɨrɨyefɨsɨ, ŋga asu awi aboedɨ yaŋgɨrɨ anɨmboefɨ. Yɨhoefɨmbo tɨŋɨrɨfo masemunɨyosɨ, ŋga asu awi ro moai moaruwaimbo-yahundɨ.
9 Somos tratados como desconhecidos, embora sejamos bem conhecidos. Vivemos à beira da morte, mas ainda estamos vivos. Fomos espancados, mas não mortos.
10 Ro afɨndɨ hohoanɨmoyefɨ arɨhundɨyosɨ, ŋga asu muŋguambo si ra hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyefɨ arɨhundɨ. Ro nindou moaruwai safɨ anɨmboefɨsɨ, ŋga awi ro muŋguambo nindou ranaheimbo afɨndɨ moatükunɨ aboedɨ sahundürɨ arɨhundɨ. Ro nindou kakɨkoate-ayefɨsɨ, ŋga asu ro napo afɨndeimbɨ nahurai-ayefɨ.
10 Nosso coração se entristece, mas sempre temos alegria. Somos pobres, mas enriquecemos a muitos outros. Não possuímos nada e, no entanto, temos tudo.
11 Wandafɨ mamɨ Korinɨhündɨ, ro sɨheimbo hoafɨ nda hɨmboahü hoafehundürɨ. Ro sɨheimbo yɨhoefɨ ŋgusüfoambe afɨndɨ hamɨndɨ hohoanɨmo-ayahundürɨ.
11 Queridos coríntios, falamos a vocês com toda honestidade e lhes abrimos o coração.
12 Roana sɨheimbo hohoanɨmo kɨkɨrɨhumɨndefɨ hɨmboyefühɨ-yefɨpoanɨ, ŋga asu sɨmborɨ seanei yɨhoefɨmbo moai yahurai hohoanɨmoyahümunɨ.
12 Não falta amor da nossa parte, mas vocês nos negaram seu afeto.
13 Ro haponda sɨheimbo wandɨ nɨmorɨmbo nou hoafehandürɨ: Sɨhei hohoanɨmo ra yɨhoefɨmbo ŋgusüfo pandɨhimunɨ sɨmborɨ ro sɨheimbo rawehundɨ nou.
13 Peço que retribuam esse amor como se fossem meus próprios filhos. Abram o coração para nós!
14 Godɨndɨ hoafɨ anɨhondü-mbofekoate nindou ranɨ-babɨdɨmbo ana se mamɨ ŋgeimboyei, ŋga yowanɨ. Nüŋgundɨne mbumundɨ hohoanɨmo asu hohoanɨmo moaruwai ra mamambemandɨnea? Nüŋgundɨne si-ane asu nɨmb-ane ra mamɨ manɨmbafea?
14 Não se ponham em jugo desigual com os descrentes. Como pode a justiça ser parceira da maldade? Como pode a luz conviver com as trevas?
15 Nüŋgundɨne Krais-ani asu Satan-ani ai hohoanɨmo mamɨ süŋgumandɨnea? Asu nüŋgundɨne nindou ai Kraisɨmbo anɨhondümborirɨ-randeimb-ani asu nindou ai ahambo anɨhondümbofe-koateyu-randeimbɨ ranai hohoanɨmo mamɨ süŋgumandɨnea?
15 Que harmonia pode haver entre Cristo e o diabo? Como alguém que crê pode se ligar a quem não crê?
16 Nüŋgundɨhu Godɨndɨ worɨ ra sanendɨ kabomo worɨ ranɨ-dɨbo mamambe-mandɨfepɨra? Ŋga sɨhɨrɨ ana God Yaŋgɨrɨ Nüŋgumbü ahandɨ wor-anefɨ! God ai ahandɨhoarɨ hoafɨyuhü yahuya, “Ro wandɨ worɨ ra wandɨ nindou ranɨ-babɨdɨ worɨmbondɨhɨ mbundɨha ahei mbusümo nɨmandɨmboyahɨ. Rananɨmbo ro ahei Godɨndahanɨ asu ai wandɨ nendɨ-ndeimboyei,” mehu.
16 E que união pode haver entre o templo de Deus e os ídolos? Pois somos o templo do Deus vivo. Como ele próprio disse: “Habitarei e andarei no meio deles. Serei o seu Deus, e eles serão o meu povo.
17 Ranɨmboane asu Adükarɨ ai hoafɨyuhü yahuya,
17 Portanto, afastem-se e separem-se deles, diz o Senhor. Não toquem em coisas impuras, e eu os receberei.
18 Rananɨmbo asu ro sɨhei apembondahe nɨmboahanɨ,
18 Eu serei seu Pai, e vocês serão meus filhos e minhas filhas, diz o Senhor Todo-poderoso”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.