2 Coríntios 11
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARC
1 Awi se wambo rarɨhi hɨnɨŋgɨrɨhindɨranɨ-anɨmbo asu ro hɨhɨndɨ hoafɨ hoafɨnda. Ŋga se wambo hɨnɨŋgɨrɨ-hindɨrɨmboanei.
1 Tomara que me suportásseis um pouco na minha loucura! Suportai-me, porém, ainda.
2 Awi ro ŋgusüfo pararɨheandürɨ God ai sɨheimbo ŋgusüfo parareandürɨ hu nou. Seana moanɨ nɨmorehɨ yihoarɨfɨ hamɨndɨ nindowenihɨ mamɨ ranahambo yaŋgɨrɨ segodombo sei hehi dɨbonɨyei hɨnɨŋgarɨhindɨ nahurai-anei. Nindowenihɨ mamɨ ranai ana Krais ranani.
2 Porque estou zeloso de vós com zelo de Deus; porque vos tenho preparado para vos apresentar como uma virgem pura a um marido, a saber, a Cristo.
3 Sapo amoasɨrɨ tɨkai hoafɨ fɨfɨreandeimbɨ hamɨndɨyo haya Ifɨmbo tɨkai hoafɨmendo ranahamboanahɨ ro afɨndɨ hohoanɨmoayahɨ. Sɨheimbo-so amboa hohoanɨmo yahurai tükündɨfendüranɨ, asu sɨhei Kraisɨmbo hohoanɨmo aboedɨ ŋgusüfo pamarɨhorɨ ranai moaruwaimbo-ndɨfemboe saheheamboanahɨ ro yɨhɨmboayahɨ.
3 Mas temo que, assim como a serpente enganou Eva com a sua astúcia, assim também sejam de alguma sorte corrompidos os vossos sentidos e se apartem da simplicidade que há em Cristo.
4 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai sɨheimbo-so tüküyafu Sisas sapo ro bokarɨhehu arɨhundɨ ranahamboemopoanɨ, ŋga ŋgorü-poanɨmbo Sisas ranahambo bokarɨhou rundühanemo. Asu se ŋgorü-poanɨmbo yifiafɨ masahümündi, ŋga ro Yifiafɨ Aboedɨ ranahambo hoafɨyefɨ arɨhundɨyopoanɨ masahümündi. Asu se ŋgorü-poanɨmbo aboedɨ hoaf-ane sahümündi arɨhündɨ, ŋga aboedɨ hoafɨ ro sɨnefɨ hoafɨyahundürɨ marɨhundɨ ranɨyopoanɨ. Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyomondüranɨ asu se rarɨhi hɨnɨŋgɨrɨhipuranɨ yahurai hoafɨ ra hoafɨyomo arundɨ.
4 Porque, se alguém for pregar-vos outro Jesus que nós não temos pregado, ou se recebeis outro espírito que não recebestes, ou outro evangelho que não abraçastes, com razão o sofrereis.
5 Ro sɨheimbo hoafehandürɨ, nindou ranahamumbo Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ nindou bogor-anemo asei ranahamundɨ hoarehɨ nɨmboambo-yahɨpoanɨ.
5 Porque penso que em nada fui inferior aos mais excelentes apóstolos.
6 Yɨnɨ anɨhond-ane, hoafɨ hoafɨyorambo ra ro aboedɨ hamɨndɨ-yahɨpoanɨ, ŋga fɨfɨrɨfe ranana ro moai mbonɨmbo-rɨhamɨndɨhɨ. Muŋguambo moatükunɨ hohoanɨmo ro rarɨhu marɨhundɨ ra sɨheimbo ranɨ fɨfɨrɨfe ranɨyo muŋguambo nafuiyahundürɨ marɨhundɨ.
6 E, se sou rude na palavra, não o sou, contudo, na ciência; mas já em tudo nos temos feito conhecer totalmente entre vós.
7 Se fɨfɨrɨhindɨ roana sɨheimbo Godɨndɨ-mayo aboedɨ hoafɨ hoafɨyahandürɨ marɨhandɨ ranɨmbo-hünda moai kakɨ napombo semɨndɨmbo warɨyarɨhandɨ. Ro sɨheimboya, ai-anɨmbo nindou aboedɨ hamɨndɨ tükümbeyahindɨ sahehea asu wandɨ fimbo ro hɨfɨnambo-rɨheandühɨ hɨmboarɨ hoafendühɨ hoafɨya marɨhand-ane. Asu ranɨ-moatükunɨ ra nɨmboea? Refe-ana awi wandɨ hohoanɨmo ranambo ro moaruwai hohoanɨmombayahɨyo?
7 Pequei, porventura, humilhando-me a mim mesmo, para que vós fôsseis exaltados, porque de graça vos anunciei o evangelho de Deus?
8 Ro sɨheimbo farɨhefe-ndürɨmbohünda Godɨndɨ nendɨ ŋgorü ŋgoafɨhü amarei ranai wambo kakɨ akɨdou sehi rɨhünda masahamɨndɨhɨ. Ranɨmbo-hündamboyahɨ ro ahei-mayo kakɨ ra moanɨ hümbuhünɨmbo fufurɨhamɨndɨmbo nahurai-mayahɨ.
8 Outras igrejas despojei eu para vos servir, recebendo delas salário; e, quando estava presente convosco e tinha necessidade, a ninguém fui pesado.
9 Ro se-babɨdɨmbo ranɨhü nɨmboahɨ sɨmboanɨ ana ro kakɨ-napo yahurai sɨhefe-koate mbonɨmbo-rɨhamɨndɨhühɨ moai nindou mamɨ sɨhei mbusümo ahambo tɨŋɨrɨfo sahando, ŋga wanɨ. Ŋga wandafɨ mamɨ Masedoniahündɨ ndanɨhü sühüsi tükümehindɨ aiyei nɨne napo ro sɨhefembo mbonɨmbo-marɨhamɨndɨhɨ ra masehindɨrɨ. Horombo maho-ane, asu süŋgunamboane ro ŋgɨrɨ sɨheimbo tɨŋɨrɨfo ndahandürɨ. Ŋga ro ranɨ hohoanɨmo ra süŋgurɨ-heandühanahɨ.
9 Porque os irmãos que vieram da Macedônia supriram a minha necessidade; e em tudo me guardei de vos ser pesado e ainda me guardarei.
10 Kraisɨndɨ hoafɨ hondü ra wandɨ ŋgusüfoambe nɨmarɨmboane, ranane asu ro sɨheimbo anɨhondümbo hoafehandürɨ: Hohoanɨmo ra ro süŋgurɨhe arɨhandɨ ranahambo borayahɨ ra ŋgɨrɨ Akaia hɨfɨhü ŋgorü nindou ai wandɨ borɨ hoafɨ ra kɨkɨndeandɨ.
10 Como a verdade de Cristo está em mim, esta glória não me será impedida nas regiões da Acaia.
11 Nɨmboe ro sɨheimbo tɨŋɨrɨfo saikoate-ayaha? Ro sɨheimbo ŋgusüfo pefindürɨkoate-wamboyahɨ? Ŋga wanɨ. God ai fɨfɨreamboani ro sɨheimbo ŋgusüfo parɨhendürɨ arɨhandɨ ra.
11 Por quê? Porque vos não amo? Deus o sabe.
12 Ro haponda nɨne ratüpurɨ rawarɨheandɨ ra ro moanɨ ranɨ yaŋgɨrɨ ratüpurɨ-yahühanahɨ, nindou bɨdɨfɨrɨ ranahamumbo nafɨ gifepurɨmbohünda. Ai ŋgomondühɨya, roana Por mamɨ ratüpurɨyomo arundɨ yahurai-anefɨ ratüpurɨyefɨ arɨhundɨ mbɨsɨmo houmbo borɨndɨmboemo sahehea.
12 Mas o que eu faço o farei para cortar ocasião aos que buscam ocasião, a fim de que, naquilo em que se gloriam, sejam achados assim como nós.
13 Nindou ranai ana, Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ hondüyomopoanɨ. Aiana ahamundɨ ratüpurɨyomo arundɨ ranahamumbo tɨkai hoafɨyomo rundühanemo nindou amurɨ ranaheimboya, ai Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ hond-anemo sei hoafɨmbɨyeiya yahomo houmbo.
13 Porque tais falsos apóstolos são obreiros fraudulentos, transfigurando-se em apóstolos de Cristo.
14 E! Asu se ahamundɨ hohoanɨmo ranahambo afɨndɨ hohoanɨmo-ndeimboyei. Satan ai-amboanɨ ahandɨ fi ra ŋgorü-süŋgure haya sünambeahɨndɨ nendɨ-yomondɨ si ranɨmbofi haya tüküfi arandɨ.
14 E não é maravilha, porque o próprio Satanás se transfigura em anjo de luz.
15 Ranɨmboane Satan ahandɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ nindou ranai nindou ahei hɨmboahü aboedɨ mbumundɨ ratüpurɨ-yomondeimbɨ ranɨ hoearambeyafu tüküyafunda ranahambo hepünɨfepoanɨ. Nindou ranai ana süŋgunambo ranɨ-moatükunɨ ramarundɨ sɨmoŋgorühɨ asübusɨ ndowandümboemo.
15 Não é muito, pois, que os seus ministros se transfigurem em ministros da justiça; o fim dos quais será conforme as suas obras.
16 Ro asükai hoafayahɨ: Nindou mamɨ ai wamboya, aiana hɨhɨndɨ-hɨndɨndɨyuhani mbüsü haya hohoanɨmondɨmbui, ŋga yowanɨ. Se wambo randɨhi hohoanɨmombondeihɨ ana, ambesɨ, ŋga wamboya, aiana hɨhɨndɨ-hɨhɨndɨyumb-ani mbɨsahündɨran-anɨmbo asu wandɨ fimbo borɨnda habodɨmboanesɨ.
16 Outra vez digo: ninguém me julgue insensato ou, então, recebei-me como insensato, para que também me glorie um pouco.
17 Ro haponda ndarɨhe hoafayahɨ nda: Adükarɨndɨ hohoanɨmo süŋgu hoafɨyambo-yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga ro moanɨ wandɨhoarɨ hɨhɨndɨ-hɨhɨndɨyahühɨyahɨ ro rarɨhe borɨyahühɨ hoafayahɨ.
17 O que digo, não o digo segundo o Senhor, mas, como por loucura, nesta confiança de gloriar-me.
18 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai hɨfɨ ndanɨhündambo hohoanɨmo süŋgu homondühɨ sɨheimbo-so homo ahamundɨ fimbo borɨyomo arundɨ rananɨmbo asu ro-amboanɨ wandɨ fimbo mandɨhe yahurai borɨndamboyahɨ.
18 Pois que muitos se gloriam segundo a carne, eu também me gloriarei.
19 Seana sɨheihoarɨmboya, “Ro hohoanɨmo aboedɨ fɨfɨrɨhu-ndeimbanefɨ,” aseisɨ, ŋga ranɨmboanei se hɨhɨndɨ-hɨhɨndɨyomondeimbɨ nindou ranahamumboya, “Ambemo, ŋga moanɨ ai ranɨ hoafɨmbeyomo,” asei.
19 Porque, sendo vós sensatos, de boa mente tolerais os insensatos.
20 Seana nindou ranai sɨheimbo moanɨ hoafemo süŋgufembo yaŋgɨr-anei hohoanɨmoayei. Asu sɨhei-mayo napo fufemɨndɨ, ahamundɨ wosɨhoaforɨ hoafɨ ranambo sɨheimbo semündündürane, sɨheimbo moaruwai-moaruwaimbo-arundürane, asu ŋgusümboarambe pakararɨhoundür-ane, ranɨ-moatükunɨ ra rarundan-ane asu seana ahamumboya, ai ambemo asei.
20 Pois sois sofredores, se alguém vos põe em servidão, se alguém vos devora, se alguém vos apanha, se alguém se exalta, se alguém vos fere no rosto.
21 Ranɨ-moatükunɨ hohoanɨmo ai rawarundɨ ranahambo ana awi ro ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨyefɨpoanɨ.
21 Envergonhado o digo, como se nós fôssemos fracos, mas, no que qualquer tem ousadia (com insensatez falo), também eu tenho ousadia.
22 Nindou ra Hibruhündɨ-yomosɨ? Ŋga ro-amboanɨ Hibruhünd-anahɨsɨ. Asu ai Israerɨhündɨ-yomosɨ? Asu ro-amboanɨ Israerɨhünd-anahɨsɨ.
22 São hebreus? Também eu. São israelitas? Também eu. São descendência de Abraão? Também eu.
23 Ai Kraisɨndɨ ratüpurɨyomo-rundeimbɨ-yomosɨ? Awi ro hohoanɨmokoate nindou-anahɨ, ŋga roana ratüpurɨ ra refembo ahamumbo ŋgasündɨ-heapurɨmboanahɨ. Roana ratüpurɨ ra afɨndɨ hamɨndɨ tɨŋɨrɨfoya, afɨndɨmbo karabusɨyahe, afɨndɨmbo wambo buburundɨrɨ, raramarundɨr-anesɨ.
23 São ministros de Cristo? (Falo como fora de mim.) Eu ainda mais: em trabalhos, muito mais; em açoites, mais do que eles; em prisões, muito mais; em perigo de morte, muitas vezes.
24 Wambo hondahüfeimbɨmbo wofɨ bogorɨnambo Suda 39 amberamɨndeimbɨyo bubumarundɨrɨ.
24 Recebi dos judeus cinco quarentenas de açoites menos um;
25 Romɨhündɨ ai wambo ŋgɨmɨmbo nɨmɨharɨnambo buburundɨrɨ. Asu mamɨmbo nɨmoeinambo-rundɨrɨ, asu ŋgɨmɨmbo ro nɨmarɨheimbɨ sip ranai hɨmonɨ hɨhɨrɨmafoareandɨ asu ro mamɨ si hɨmonɨ yaŋgɨrɨ boborɨya wakɨmarɨheand-ane.
25 três vezes fui açoitado com varas, uma vez fui apedrejado, três vezes sofri naufrágio, uma noite e um dia passei no abismo;
26 Ro afɨndɨmbo hahabodɨ marɨhandɨ ranambe hohoambumbo ha asu hümbuhünɨ nendɨ afɨndɨ yaŋgorambe ha marɨhandɨ. Asu ranambe yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga Sudahündɨ wandafɨ mamayei asu Suda-yafe ndɨfoyei ai wambo moaruwaimbo-marɨhindɨrɨ. Adükarɨ ŋgoafɨhüyo asu nɨmambe nindou nɨŋgokoate-reandühɨ ranamboanɨ ro moaruwaimbo-fembo yaŋgɨrɨya marɨhandɨ. Sɨrɨwara hɨmoyo asu tɨkai ŋgunindɨyomo ranambe ro moaruwaimbo-fembo yaŋgɨrɨya ha marɨhand-ane.
26 em viagens, muitas vezes; em perigos de rios, em perigos de salteadores, em perigos dos da minha nação, em perigos dos gentios, em perigos na cidade, em perigos no deserto, em perigos no mar, em perigos entre os falsos irmãos;
27 Ro ranɨ-poanɨ ranɨ-poanɨ ratüpurɨ afɨndɨ safɨyo ratüpurɨya marɨhandɨ. Afɨndɨmbo ro nɨmbokoanɨ gedühɨ moai ndorɨhe apo rɨhandɨ. Wembombo-yarɨhandühɨ asu wandɨ amɨndasümo ranai hoe sɨmɨndɨmbo kɨkɨre-yaparɨhoai marandɨ. Ro sesɨ afɨndɨ sɨhefe, worɨ aboedambe nɨmarɨ, hoearɨ aboedɨ güdüfe raraokoate-ya marɨhand-ane.
27 em trabalhos e fadiga, em vigílias, muitas vezes, em fome e sede, em jejum, muitas vezes, em frio e nudez.
28 Ranɨ-moatükunɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ wambo-so tüküfe marandɨ, ŋga wanɨ. Muŋguambo si maho ra Godɨndɨ nindou ŋgorü ŋgoafɨhü amarei ranaheimbo hɨfandɨyondürɨmbo hohoanɨmo ranai-amboanɨ tüküfeyo-anɨyahɨ ro tɨŋümbɨ hohoanɨmo sahamɨndɨ marɨhandɨ.
28 Além das coisas exteriores, me oprime cada dia o cuidado de todas as igrejas.
29 Nindou düdi ai ŋgɨnemɨndɨ-koate-ayu ana, asu ro-amboanɨ ŋgɨnemɨndɨ-koate-anahɨ. Nindou ŋgorü ai rareanda ŋgorü ai moaruwai hohoanɨmoayu ana, asu ro ŋgusüfo nɨmbɨyahühɨ nɨmarɨ arɨhandɨ.
29 Quem enfraquece, que eu também não enfraqueça? Quem se escandaliza, que eu não me abrase?
30 Ro borɨmbo asahɨ ana, sapo ro ŋgɨnemɨndɨ nɨŋgokoate anɨmboahɨ ranahambo-anɨmbo borɨnda habodɨmboyahɨ.
30 Se convém gloriar-me, gloriar-me-ei no que diz respeito à minha fraqueza.
31 God ai God-ani asu Adükarɨ Sisasɨndɨ Afɨnd-ani ranahandɨ ndürɨ koadürümbo-koadürümbo aboed-ani seihanei. Ai wambo fɨfɨreandɨrɨ ro tɨkai hoafɨyo rakoate anɨhondümboanahɨ hoafayahɨ nda.
31 O Deus e Pai de nosso Senhor Jesus Cristo, que é eternamente bendito, sabe que não minto.
32 Ro Damaskus ŋgoafɨhü nɨmarɨhambe bogorɨ nindou ranɨ ŋgoafɨ hɨfanda-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ Arestasɨndɨ hoarehɨ mamaru. Nindou ranai wambo kɨkɨhemɨndɨ mburɨmbo karabusɨ-fendɨrɨmbohünda ami bɨdɨfɨrɨ ŋgoafɨ ginɨrɨ nafɨtambe fikɨmɨ hɨnɨŋgɨ-mareapura manɨŋgomo.
32 Em Damasco, o que governava sob o rei Aretas pôs guardas às portas da cidade dos damascenos, para me prenderem,
33 Ŋga asu wambo ŋgoafɨ ginɨrɨ ranambe nafɨ wandafɨ mamɨ bodɨmondɨ ai basketambe wofɨ küru mburu foarundɨrɨ houmbo masafoarundɨra aboedambomeheandɨ.
33 e fui descido num cesto por uma janela da muralha; e assim escapei das suas mãos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.