1 Coríntios 7
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs NAA
1 Haponda ro pasambe hoafɨ sürü papɨmarɨhandɨ ranahambo dɨdɨboadondɨhe wataporɨmbo-ndɨhandürɨ samboanahɨ. Nindou mamɨ ai nɨmorehɨ semɨndɨkoate-ayu ana, ra aboedɨ saf-anesɨ.
1 Quanto ao que vocês me escreveram — “é bom que o homem não toque em mulher” —,
2 Ŋga sɨhei mbusümo nɨmorehɨ sɨsɨhɨmo asu nindowenihɨ bɨrabɨrɨ hohoanɨmo adükarɨ eŋgoro ranɨmbo-hündambo-anɨmbo, mamamɨ nindowenihɨ ai nɨmorehümbɨ yaŋgɨrɨmbɨyomo-ndamboane. Asu nɨmorehɨ mamamɨ ai amboanɨ nindowenihümbɨ yaŋgɨrɨmbɨyei-amboane.
2 digo que, por causa da imoralidade, cada homem tenha a sua esposa, e cada mulher tenha o seu próprio marido.
3 Nindowenihɨ ahandɨ fi ranana ahandɨ nɨmorehɨ ranahandɨ fi-ane, ŋga ranɨmbo-hündambo-anɨmbo nindowenihɨ ai ahandɨ fi ra kɨkɨhemɨndɨpoanɨ. Mare yahurai saf-ane nɨmorehɨndɨ fi amboanɨ ahandɨ nindowenihɨ ranahand-ane, ŋga ranɨmbo-hündambo-anɨmbo nɨmorehɨ ranai-amboanɨ ahandɨ fi ra kɨkɨhemɨndɨpoanɨ.
3 Que o marido conceda à esposa o que lhe é devido, e também, de igual modo, a esposa, ao seu marido.
4 Nɨmorehɨ aiana ahandɨ fi ra ahandɨhoarɨ hɨfandamboyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ahandɨ nindowenihɨ ai-ani hɨfandamboayu. Mare yahurai-ani nindowenihɨ ai-amboanɨ ahandɨ fi ra ahandɨhoarɨ hɨfandamboyupoanɨ, ŋga ahandɨ nɨmorehɨ ai-ane hɨfandamboayo.
4 A esposa não tem poder sobre o seu próprio corpo, e sim o marido; e também, de igual modo, o marido não tem poder sobre o seu próprio corpo, e sim a esposa.
5 Se nɨmorehühɨ asu anamɨndühɨndafɨne hena, sɨhafehoarɨ sɨhafe fi ra sɨmborɨ dɨbokorürɨ-ndamboyafe. Yɨnɨ, asu se sɨhafehoarɨ fi ranahambo bodɨfohü kɨkɨhemɨndɨ mburümbo Godɨmbo dɨdɨbafɨ-fembohünda hoafɨ fɨrandɨfe mburɨna, sɨhafe fi ra kɨkɨhɨrandɨfe anɨmbafe ana, i ra aboed-ane. Ŋga asu sɨhafe fi ra süŋgunambo mamambe-ndɨneandɨ. Ŋga asu se sɨhafe fi ra ndofe hɨfandɨkoate-ndafeanɨ asu Satan ai sɨhafembo rande hoeindeapɨrɨmbui.
5 Não se privem um ao outro, a não ser talvez por mútuo consentimento, por algum tempo, para se dedicarem à oração. Depois, retomem a vida conjugal, para que Satanás não tente vocês por não terem domínio próprio.
6 Ndanɨ hoafɨ ndanana moai ro sɨheimbo randɨhindɨ sahɨ, ŋga sɨheimbo fehefembo se yifirayei ana, randɨhindɨ asahɨ.
6 E digo isto como concessão e não como mandamento.
7 Nüŋgurühɨ ana nindou muŋguambo ro nou anamɨndühɨfe asu nɨmorehühɨfekoate nɨboadei asahɨ, ŋga muŋguambo mamamɨ God ai ranɨ-poanɨ ranɨ-poanɨ ŋgɨnɨndɨ yimbumareand-ane. Ranɨyo nindou ŋgorü ai ŋgorü-poanɨmbo moatükunɨ semündü nindou ŋgorü ai ŋgorü-poanɨmbo semündü marandɨ.
7 Gostaria que todos os homens fossem como eu. No entanto, cada um tem de Deus o seu próprio dom; um, na verdade, de um modo; outro, de outro.
8 Haponda yihoarɨfɨ hoarɨfɨ asu kai aheimbo hoafayahandürɨ: Ro raweheandɨ nou se-amboanɨ moanɨ rarɨhi anɨmboei hei ana, aboed-ane.
8 E aos solteiros e às viúvas, digo que lhes seria bom se permanecessem no estado em que também eu vivo.
9 Ŋga asu se sɨhei hohoanɨmo ra ndofe hohoanɨmokoate fi sɨhei ra mamɨkar-arɨhündɨ ana, awi se nɨmorehühɨ asu anamɨndühɨndahindɨ. Se rawehindɨ ranana aboedɨ saf-ane. Se refekoate-ayei ana, sɨhei hohoanɨmo ranai moaruwai ratüpurɨ hohoanɨmo ranɨmbo ŋgusüfo botɨndearümboe.
9 Mas, se não conseguem se dominar, que se casem; porque é melhor casar do que arder em desejos.
10 Nɨmorehɨ nindowenihühɨ-yeimbɨ aheimboane ndanɨ hoafɨ nda randɨhindɨ asahɨ ranana wandɨ hoafɨyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ranana Adükarɨndɨ hoaf-ane. Hoafɨ ra yahurai-ane: Nɨmorehɨ ai ahandɨ nindowenihɨ ranahambo yowanɨ hɨnɨŋgɨnderɨmboe.
10 Aos casados, ordeno, não eu, mas o Senhor, que a mulher não se separe do marido.
11 Nɨmorehɨ ai randɨfeyowohü ana, ai moanɨ nindowenihɨkoate nɨŋgombondowohü asu ahandɨ nindowenihɨ ra sowana hɨhɨrɨfe hombondowohü. Asu nindowenihɨ ai ahandɨ nɨmorehɨ ranahambo moei mbüsühɨ koandɨhembui, ŋga yowanɨ.
11 Mas, se ela se separar, que não se case de novo ou que se reconcilie com o seu marido. E que o marido não se divorcie da sua esposa.
12 Ŋga nindou amurɨ ranaheimbo ana, royahɨ wandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨrɨ rarɨhe hoafɨmayahɨ, ŋga Adükarɨndɨ hoafɨyopoanɨ. Nindou anɨhondümbo-reandeimbɨ mamɨ ai nɨmorehümbayu ana, asu nɨmorehɨ ranai Godɨmbo anɨhondümbofe-koateayo ranai nindowenihɨ ranɨ-dɨbo nɨŋgombo hohoanɨmondoanɨ ana, asu nindowenihɨ ranai ahambo moei mbüsühɨ hɨnɨŋgɨndeambui, ŋga yowanɨ.
12 Aos outros, digo eu, não o Senhor: se algum irmão estiver casado com uma mulher não crente, e esta concorda em morar com ele, não se divorcie dela.
13 Asu mare anɨhondümbo-reandeimbɨ nɨmorehɨ ai Godɨmbo anɨhondümbofi-koate nindou serɨmɨndoanɨ, nindowenihɨ ranai nɨmorehɨ ranɨ-dɨbo nɨŋgombo hohoanɨmoayu ana, asu ahambo moei mbɨsowohü hɨnɨŋgɨnderɨmboe, ŋga yowanɨ.
13 E se uma mulher estiver casada com um homem não crente, e este concorda em viver com ela, que ela não se divorcie do marido.
14 Se ranahambo ndondɨhi fɨfɨrɨndɨhindɨ, nindou düdi Godɨmbo anɨhondümbofekoate-yumbü, ai ahandɨ nɨmorehɨ Godɨmbo anɨhondümbo-reandeimbɨ-mayondɨ fihɨ ahandɨ fi ra parareandɨ ana, nindou ranai Godɨndɨ hɨmboahü aboed-ani. Asu nɨmorehɨ Godɨmbo anɨhondümbofekoate-yoweimbɨ ai ho nindou Godɨmbo anɨhondümbo-marirɨ ranahandɨ fihɨ ahandɨ fi ra parareandɨ ana, asu nɨmorehɨ ranai Godɨndɨ hɨmboahü aboed-ane. Asu ranɨ-moatükunɨ ra wanayo ana, nɨmorɨ ahafe ranai Godɨmbo anɨhondmbofekoate-yeimbɨ-yafe nɨmorɨ nahuraindɨmboe. Ŋga hapondanɨ ana ai Godɨndɨ hɨmboahü aboed-anei.
14 Porque o marido não crente é santificado no convívio da esposa, e a esposa não crente é santificada no convívio do marido crente. Se não fosse assim, os filhos de vocês seriam impuros; porém, agora, são santos.
15 Ŋga asu, nindou ai Godɨmbo anɨhondmbofekoateyu haya, ahandɨ anɨhondümbo-reandeimbɨ nɨmorehɨ ra moei yahohefembo hɨnɨŋgɨfembo hohoanɨmoayu ana, ambesɨ, ŋga rambɨreandamboane. Ŋga mare nɨmorehɨ amboa mamɨ yahurai-ane. Yahurai moatükunɨ tükündɨfeyoanɨ ana, nindowenihɨyu asu nɨmorehɨyo Kraisɨmbo anɨhondümbo-reandeimbɨ nindou ranai nɨne hohoanɨmo ai hohoanɨmomayei süŋgu, rambürɨhind-amboane, ŋga aheimbo moai nɨnɨ-moatükunɨ kɨkɨhamɨndɨndürɨ. Ŋga God ai se aboedɨ-aboedɨfe nɨmarɨmbohünda hɨnɨŋgɨmareandür-anei.
15 Mas, se o não crente quiser separar-se, que se separe. Em tais casos, não fica sujeito à servidão nem o irmão, nem a irmã; Deus chamou vocês para viverem em paz.
16 Godɨmbo anɨhondümbo-rɨworeimbɨ nɨmorehɨ se nüŋgundo sɨhafɨ nindowenihɨ ranahambo fandɨhaworanɨ, asu ai-amboanɨ anɨhondümbo-reandeimbɨ tüküfembo fɨfɨrowandühɨyafa? Asu Godɨmbo anɨhondümbo-rɨworeimbɨ nindowenihɨ, se nüŋgundo sɨhafɨ nɨmorehɨ ranahambo fandɨhawandanɨ, asu ai-amboanɨ anɨhondümbo-reandeimbɨ tüküfembo ra fɨfɨrɨwandühɨyafa?
16 Pois você, ó mulher, como sabe se salvará o seu marido? Ou você, ó marido, como sabe se salvará a sua mulher?
17 Ŋga Adükarɨ Sisas ai nindoumbo muŋguambo nɨŋgombohünda hohoanɨmo yimbumareandürɨ. Ŋga nindou ranahambo God ai Krais sowana mborai ehu ana, moanɨ ai mamɨ ranɨ hohoanɨmo yaŋgɨrɨ süŋgundandɨ. Yahurai hohoanɨmo ranɨyo ro muŋguambo ŋgoafɨhü Kraisɨndɨ nendɨ amarei ranaheimbo rarɨhe yamundɨhe arɨhandɨ.
17 No mais, que cada um ande segundo o que o Senhor lhe concedeu, conforme Deus o chamou. É isto que ordeno em todas as igrejas.
18 Nindou mamɨ Sudahündɨ ahambo fi-hoearɨ karu tɨrɨhau-reimbɨhündɨ ahambo God ai Krais sowanambo mborai ehu ana, asu ai ŋgɨrɨ ranɨ-moatükunɨ ra asükai koadürü-koadürü-ndeandühɨ dɨbonapɨndeandɨ. Asükai nindou ai ahandɨ fi-hoearɨ ra kefe tɨrɨhefekoate-yu haya, God ai ahambo Krais sowanambo mborai ehu ana, asu ai ŋgɨrɨ ahandɨ fi-hoearɨ ra kande tɨrɨndɨhendɨ.
18 Foi alguém chamado, estando circunciso? Não desfaça a circuncisão. Foi alguém chamado, estando incircunciso? Não se faça circuncidar.
19 Nindou fi-hoearɨ kefe tɨrɨhefe hohoanɨmo-ane asu fi-hoearɨ kefe tɨrɨhefekoate nɨŋgo hohoanɨmo-ane, ranana moanane. Ŋga Godɨndɨ hoafɨ süŋgufe ho ranane ai moanɨ aboedɨ mbumündɨ hond-ayo.
19 A circuncisão, em si, não é nada; a incircuncisão também nada é, mas o que vale é guardar os mandamentos de Deus.
20 Muŋguambo nindou ai nüŋgu-nahurai nindou-yei nɨboadeianɨ, God ai Krais sowana mborai ehu ana, ranɨhü moanɨ randɨhi mbɨnɨboadei-amboane.
20 Cada um permaneça na vocação em que foi chamado.
21 Awi se moanɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ nɨmboeianɨyo God ai sɨheimbo mborai ehua? Awi moanane, ŋga aboedambofembo nafɨ eŋgoro ana, se rasüŋgundahindɨ.
21 Você foi chamado, sendo escravo? Não se preocupe com isso. Mas, se você ainda pode tornar-se livre, aproveite a oportunidade.
22 Ŋga asu nindou ranai moanɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nüŋguanɨ God ai ahambo Krais sowana mborai ehu ana, nindou ranai Godɨndɨ hɨmboahü moanɨ ratüpurɨyo-rakoateyu-randeimb-ani. Mare yahurai-ane nindou düdi moanɨ ratüpurɨyo-rakoate nüŋguanɨ, Krais ai ahambo mborai ehu ana, nindou ranai Kraisɨndɨ moanɨ ratüpurɨyu-randeimbɨ nüŋgumboani.
22 Pois quem foi chamado no Senhor, sendo escravo, é liberto que pertence ao Senhor. Do mesmo modo, quem foi chamado, sendo livre, é escravo de Cristo.
23 God ai sɨheimbo kakɨ adükarɨnambo nahurai masemündündür-anei. Ŋga ranɨmbo-hündambo-anɨmbo se ŋgɨrɨ nindouyafe hohoanɨmo süŋgundowandühɨ moanɨ ratüpurɨyafɨ-randeimbɨ nahuraindafɨ.
23 Vocês foram comprados por preço; não se tornem escravos de homens.
24 Wandafɨ mamɨ, mamamɨ se nɨne-moatükunɨ rarɨhinda God ai Krais sowana mborai ehu ana, se mamɨ ranɨ hohoanɨmo yaŋgɨr-anɨmbo randɨhindühɨ nɨmboei.
24 Irmãos, cada um permaneça diante de Deus na condição em que foi chamado.
25 Yihoarɨfɨ hoarɨfɨ ranaheimbo ro moai Adükarɨndɨ-mayo hoafɨ sahamɨndɨ heheambo-yahɨpoanɨ, ŋga moanɨ wandɨ hohoanɨmonambo yaŋgɨr-anahɨ ro ndarɨhe hoafayahɨ. God ai wambo hɨpoambo-reandɨrühɨ anɨhondümbo-reandɨrɨ haya ahandɨ ratüpurɨ masendɨrɨ.
25 Com respeito às virgens, não tenho mandamento do Senhor, mas dou a minha opinião, como alguém que recebeu do Senhor a misericórdia de ser fiel.
26 Haponda tɨŋɨrɨfo afɨndɨ eŋgoro ranɨmbohünda nindou ai moanɨ yahurai-poanɨmbo mbɨnüŋguwamboane.
26 Por causa da angustiosa situação presente, penso ser bom para o homem permanecer assim como está.
27 Se nɨmorehümbayafɨ ana, asu se nɨmorehɨ ranahambo moei mbɨsamboyafɨ. Awi asu se nɨmorehɨ semɨndɨkoate-ayafɨ ana, asu se nɨmorehɨmbo kokondamboyafɨ.
27 Você tem esposa? Não procure separar-se. Você está solteiro? Não procure esposa.
28 Ŋga asu se nɨmorehɨ asowandɨfɨ ranana moaruwai hohoanɨmoyopoanɨ. Nɨmorehɨ yihoarɨfɨ ranai ho nindowenihɨ aserɨmɨndo ana, ranɨ-moatükunɨ ra ai moaruwai hohoanɨmoyowohü-yopoanɨ. Ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai nɨmorehühɨ nindowenihühɨ-yahindeimbɨ ana, hɨfɨ ndanɨhü tɨŋɨrɨfo afɨndɨ ndahümündimboyei, ŋga ranɨmboanahɨ yahurai moatükunɨ ra sɨheimbo sowahɨ tüküfembo ro moei asahɨ.
28 Mas, se você casar, não estará pecando. E também, se a virgem se casar, não estará pecando. Ainda assim, tais pessoas sofrerão angústia na carne, e eu gostaria de poupar vocês disso.
29 Wandafɨ mamɨ, ro ndahurai-anahɨ ndarɨhe hohoanɨmoayahɨ. Adükarɨndɨ si ra hapondanɨ gedühɨyopoanɨ anɨŋgo. Awi hapoana hombo nindou nɨmorehümbɨ ai nɨmorehɨkoate anüŋgu nou yare yahurai mbünüŋguwamboane.
29 Mas isto digo, irmãos: o tempo se abrevia. Por isso, de agora em diante, não só os casados sejam como se não fossem casados,
30 Nindou düdi aranɨ-aranɨyu-randeimbɨ, ai moanɨ afɨndɨ hohoanɨmokoateyu-randeimbɨ manüŋgu nahurai-mbiyuwamboane. Nindou düdi hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyu-randeimbɨ ai nindou hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨkoateyu-randeimbɨ nahurai-mbiyuwamboane. Nindou düdi napo pemɨyu-randeimbɨ ai nindou napokoateyu-randeimb-mayu nahurai-mbiyuwamboane.
30 mas também os que choram, como se não chorassem; os que se alegram, como se não se alegrassem; os que compram, como se nada possuíssem;
31 Asu nindou hɨfɨ ndanɨhündambo ratüpurɨ ratüpurɨyei-rɨhündeimbɨ, ai ŋgɨrɨ hɨfɨ ndanɨhündambo ratüpurɨ ranahambo yaŋgɨrɨ ŋgusüfo pandɨhindɨ. Hɨfɨ haponda ndare anɨŋgo ra ŋgɨrɨ ndande gedühɨ hamɨndɨ nɨŋgo.
31 e os que se utilizam deste mundo, como se não fizessem uso dele. Porque a aparência deste mundo passa.
32 Se afɨndɨ hohoanɨmoyo wakɨfe ranahamboanahɨ ro moei asahɨ. Anɨhondümbo-reandeimbɨ nɨmorehɨkoate hoarɨfɨ anüŋgu ana, ai Adükarɨndɨ ratüpurɨ ranahamboani afɨndɨ hohoanɨmoyu arandɨ. Adükarɨ ai ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbiyuwa yahuhaya.
32 O que eu realmente quero é que vocês fiquem livres de preocupações. Quem não é casado cuida das coisas do Senhor, de como agradar ao Senhor.
33 Ŋga asu nɨmorehühɨfimbɨ nindou ana hɨfɨ ndanɨhündambo moatükunɨmbo afɨndɨ hohoanɨmoyu arandɨ nɨmorehɨ ai ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyowa yahuhaya.
33 Mas o que se casou cuida das coisas do mundo, de como agradar à esposa,
34 Ranɨmboane asu hohoanɨmo ahandɨ ranai yimbumboareandɨ. Ŋga anɨhondümbo-reandeimbɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ-koate yihoarɨfɨ-mayo ranai ana hohoanɨmo ahandɨ ranai Adükarɨndɨ ratüpurɨ hohoanɨmo ranɨfihɨ yaŋgɨr-ane apenɨŋgondo, ai ahandɨ fi asu yifiafɨ ra Adükarɨndɨ yaŋgɨrɨ mbɨnɨŋgowa yahohaya. Ŋga asu nɨmorehɨ nindoweniheimbɨ ana, ai hɨfɨ ndanɨhündambo moatükunɨ ranahamboane hohoanɨmoyo arandɨ, ahandɨ nindowenihɨ ranahamboya ai hɨhɨfɨ-hɨhfɨmbiyuwa yahohaya.
34 e assim está dividido. Também a mulher, tanto a viúva como a virgem, cuida das coisas do Senhor, para ser santa, assim no corpo como no espírito. Mas a mulher casada se preocupa com as coisas do mundo, de como agradar ao marido.
35 Sɨheimbo ro ranɨ hoafɨ ranahambo yowanɨ sahandürɨhɨ-yahɨpoanɨ, ŋga wanɨ. Ro sɨheimbo fehefendürɨmbo samboanahɨ hoafɨ ra hoafayahɨ. Asu rananɨmbo se mbumundɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindühɨ Adükarɨndɨ ratüpurɨ ranɨ yaŋgɨrɨ randɨhindühɨ nɨmboeianɨ rananɨmbo, asu nɨnɨ-moatükunɨ ranai ŋgɨrɨ sɨheimbo fondamɨndɨndürɨ ŋgo saheheamboanahɨ hoafayahɨ.
35 Digo isto para o próprio bem de vocês, não para impor limitações, mas tendo em vista o que é decente e para que vocês possam se consagrar ao Senhor, sem distração alguma.
36 Ŋga nindou ranai nɨmorehɨ semɨndɨmbo dɨbonɨyahündo-weimbɨ, ranahambo ŋgusüfoambe hohoanɨmoayu ana, asu ai nɨmorehɨ ranahambo semɨndɨmbo afɨndɨ hohoanɨmoayu ana, ra moanɨ sɨsɨkoate mbɨsemündu-wamboane. Ranɨ hohoanɨmo ana moaruwai hohoanɨmoyopoanɨ.
36 Mas, se alguém julga que trata de modo impróprio a sua virgem, se ela tiver passado a flor da idade, e se as circunstâncias o exigem, faça o que quiser; não peca; que casem.
37 Ŋga asu ranɨ hohoanɨmo ranahambo ahandɨ ŋgusüfoambe yaŋgɨrɨ hohoanɨmoyuhü, asu ahambo ranɨ hohoanɨmo ra nɨmai botɨfekoate-ndowohü, ahandɨ hohoanɨmo ranai ŋgɨnɨndɨ nɨmarɨndowohü, nɨmorehɨ ra moanɨ mbɨnɨŋgo ehu ana, ra aboed-ane.
37 Contudo, aquele que está firme em seu coração e não se sente obrigado, mas tem domínio sobre a sua própria vontade e resolveu em seu coração conservar virgem a jovem, fará bem.
38 Nindou ranai sapo ahandɨ nɨmorehɨ dɨbonɨmayei ra asemündu ana, aboed-anesɨ, ŋga asu nindou düdi ai nɨmorehɨ moanɨ dɨbon-ayei ranahambo semɨndɨkoateayu ana, ra moanɨ aboedɨ hamɨnd-ane.
38 Por isso, quem casa com a sua virgem faz bem; quem não casa faz melhor.
39 Nɨmorehɨ nindowenihümbɨ ana nɨne-hohoanɨmo ai hohoanɨmomayo ranɨ-süŋgu ŋgɨrɨ randeandɨ ahandɨ nindowenihɨ ai nüŋguambe ana. Ŋga nindowenihɨ ai yɨfɨnduan-anɨmbo, ai nindowenihɨ ŋgorü semündɨmbo hohoanɨmoayo amboanɨ ai rambɨfeyo-wamboane. Ŋga ai Adükarɨmbo anɨhondümbo-rireimbɨ yaŋgɨr-anɨmbo nderɨmɨndo.
39 A mulher está ligada ao seu marido enquanto ele viver. Mas, se o marido morrer, ela fica livre para casar com quem quiser, mas somente no Senhor.
40 Asu ai moanɨ yare anɨŋgo ana, ai moanɨ mare aboedɨ ranɨhü rande hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨna nɨŋgomboe. Ranana moanɨ wandɨ hohoanɨmo-ane. Ŋga ro rarɨhe hohoanɨmoyahühɨ Godɨndɨ Yifiafɨ ranai fiambe nɨmarɨmbo farɨhendɨrɨ arandɨ asahɨ.
40 Porém, ela será mais feliz se permanecer viúva, segundo a minha opinião; e penso que também eu tenho o Espírito de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.