1 Coríntios 15

Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Wandafɨ mamɨ, haponda ro sɨheimbo aboedɨ hoafɨ masahandürɨ ra asükainda hohoanɨmo botɨndɨhendürɨ samboanahɨ. Aboedɨ hoafɨ ra se sahümündi hehimboyei asu se ranɨfihɨ ŋgɨnɨndɨ manɨboadei ranahamboanahɨ.
1 Eu vos lembro, irmãos, o Evangelho que vos preguei, e que tendes acolhido, no qual estais firmes.
2 Aboedɨ hoafɨ sɨheimbo ro bokarɨmarɨ-heheandürɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨ kɨkɨhɨrɨhümündi anɨboadei hei ana, ranambo se aboedambo-ndahimboyei. Ŋga refekoate-ndeianɨ ana, ŋgɨrɨ fandɨhendürɨ.
2 Por ele sereis salvos, se o conservardes como vo-lo preguei. De outra forma, em vão teríeis abraçado a fé.
3 Ro hoafɨ hɨmborɨya heheambo masahamɨndɨhɨ ra sɨheimbo masahandürɨ ra ai aboedɨ adükarɨ moatükunɨ hamɨnd-ane: Krais ai sɨhefɨ moaruwai hohoanɨmo ra raguanambo-fembo-hündamboyu yɨfɨmayu, sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨmayo süŋgu.
3 Eu vos transmiti primeiramente o que eu mesmo havia recebido: que Cristo morreu por nossos pecados, segundo as Escrituras;
4 Ahambo hoŋguambe sɨhehorane, asu ranambe ŋgɨmɨ nɨmbɨyu mbura asükaiyu botɨmefiyu, Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨmayo süŋgu.
4 foi sepultado, e ressurgiu ao terceiro dia, segundo as Escrituras;
5 Ranɨyu asu ai Pitambo-so boatei tüküfi mburamboyu asu süŋgunambo ahandɨ 12 süŋgururü-rundeimbɨmbo-so tükümefiyu.
5 apareceu a Cefas, e em seguida aos Doze.
6 Ranɨyu asükaiyu ahandɨ wandafɨ mamɨ 500 ŋgasündeandeimbɨ nindou ranaheimbo-so tükümefiyu. Nindou ra afɨndɨ ana anɨmboei, ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ana yɨfɨsafɨmayei.
6 Depois apareceu a mais de quinhentos irmãos de uma vez, dos quais a maior parte ainda vive {e alguns já são mortos};
7 Ranɨyu ai Semsɨmbo-so tüküfi mburamboyu asu süŋgunambo ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-memo muŋguambo ahamumbo-so tükümefiyu.
7 depois apareceu a Tiago, em seguida a todos os apóstolos.
8 Ranɨyu asu süŋgunambo hondü wambo-so amboa tükümefiyu. Asu ro furambe saŋgorambo hapoadümboyaha wakemɨndɨ-ndɨrɨmbo nahurai-anahɨ.
8 E, por último de todos, apareceu também a mim, como a um abortivo.
9 Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ mbusümo ra akɨdou saf-anahɨ. Wambo ana Kraisɨndɨ hoafɨ semündü hu-randeimbɨ mbɨsei dükandɨhi-ndɨrɨmboyei sapo ro Godɨndɨ nendɨ ranaheimbo moaruwaimbo-marɨhearü hahɨ ranɨmbohünda.
9 Porque eu sou o menor dos apóstolos, e não sou digno de ser chamado apóstolo, porque persegui a Igreja de Deus.
10 Ŋga God ai wambo moanɨ hɨpoambo-mareandɨra ranɨmboanahɨ haponda ro Kraisɨndɨ hoafɨ sahamɨndɨ ha-rɨhandeimbayahɨ. Ŋga asu ahandɨ moanɨ hɨpoambofe hohoanɨmo ranai moai moanɨmbofeyo, ŋga wanɨ. Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai muŋgu moai ro ratüpurayahɨ nou yaru tɨŋɨrɨfoyomo. Ŋga roana, wand-amboanɨ moai ratüpurɨya rɨhandɨ. Ŋga Godɨndɨ moanɨ hɨpoambofe hohoanɨmo wandɨ fiambe amarondɨrɨ ranane farɨhendɨra ro rawarɨheandɨ.
10 Mas, pela graça de Deus, sou o que sou, e a graça que ele me deu não tem sido inútil. Ao contrário, tenho trabalhado mais do que todos eles; não eu, mas a graça de Deus que está comigo.
11 Ranane hoafɨ ra ro hoafɨyahembü hündɨyo asu ai hoafɨyomondeimbɨ hündɨyo ra sapo mamɨ ranɨ hoafɨ ranɨyo bokarɨ-marɨhehundɨ ranahambo se anɨhondümbo-marɨhindɨ.
11 Portanto, seja eu ou sejam eles, assim pregamos, e assim crestes.
12 Krais ai yɨfɨmayua asu God ai hoŋguambeahɨndɨ botɨmarirɨ hoafɨ ra ro afɨndɨmbo hoafɨyefɨ marɨhundɨ. Ŋga asu nɨmboe nindou bɨdɨfɨrɨ sɨhei mbusümo anɨmboei ranai hoafɨyeihɨya, “Nindou yɨfɨyoweimbɨ-hündɨ ana, ŋgɨrɨ asükaindo botɨndɨfeyo,” maseia?
12 Ora, se se prega que Jesus ressuscitou dentre os mortos, como dizem alguns de vós que não há ressurreição de mortos?
13 Ranɨ hoafɨ ra anɨhondümbayo-mbonana, God ai moai Kraisɨmbo hoŋguambeahɨndɨ botɨrirɨ.
13 Se não há ressurreição dos mortos, nem Cristo ressuscitou.
14 Asu Krais ai yɨfɨhündɨ botɨfekoate-mbeimbonana asu ro ŋgɨrɨ nɨnɨmbo hoafɨyefɨ rɨhunda asu se ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨmbo anɨhondümbo-rɨhindɨ.
14 Se Cristo não ressuscitou, é vã a nossa pregação, e também é vã a vossa fé.
15 Rambefe-mbonanasɨ, asu ro Godɨmbo tɨkai hoafɨyefɨ-rɨhundeimbɨ nindou tükümbayahu. Sapo ro ahambo anɨhondümbo hoafɨyefühɨ sefɨya, “God ai Kraisɨmbo botɨmarirɨ,” asefɨ. Nindou yɨfɨhündɨ botɨfekoate-mbembonana, God ai ŋgɨrɨ Kraisɨmbo yɨfɨhündɨ botɨrirɨ.
15 Além disso, seríamos convencidos de ser falsas testemunhas de Deus, por termos dado testemunho contra Deus, afirmando que ele ressuscitou a Cristo, ao qual não ressuscitou {se os mortos não ressuscitam}.
16 Ŋga God ai nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ranaheimbo botɨfendürɨra koatembei-mbonana, asu Krais ai-amboanɨ yɨfɨhündɨ botɨmbefipoanɨ.
16 Pois, se os mortos não ressuscitam, também Cristo não ressuscitou.
17 Ŋga asu God ai Kraisɨmbo yɨfɨhündɨ botɨfikoateyu-mbonana, asu sɨhei anɨhondümbofe ranai sɨheimbo mbafarɨ-hendürɨpoanɨ. Ŋga seana sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranaianɨmbo kɨkɨhɨndamɨndɨndürɨ nɨŋgomboe.
17 E se Cristo não ressuscitou, é inútil a vossa fé, e ainda estais em vossos pecados.
18 Asu anɨhondümbo rambefembonana, nindou dɨdɨyei Kraisɨmbo anɨhondümbo-rɨhorɨ mburɨhü yɨfɨmayei ranai-amboanɨ moaruwaimboyahi.
18 Também estão perdidos os que morreram em Cristo.
19 Sɨhɨrɨ ana Kraisɨmboanefɨ anɨhondümbo-rɨhurühɨ hɨmboayahundo. Ŋga asu Krais ai sɨhefɨmbo ndanɨsɨmboanɨ yaŋgɨrɨ fehefemunɨmbo hɨmbombayefɨ-mbonana, asu nindou bɨdɨfɨrɨ sɨhefɨmbo hɨpoanɨmboembou-anei sahümunɨ.
19 Se é só para esta vida que temos colocado a nossa esperança em Cristo, somos, de todos os homens, os mais dignos de lástima.
20 Hohoanɨmo ra yahuraiyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga anɨhondüyo Krais ai yɨfɨyu mbura hoŋguambeahɨndɨ God ai botɨmarirɨ. Nümbürambeahɨndɨ horombonambo sesɨmbo moatükunɨ boatei nafaramɨndo nahuraiyo God ai Kraisɨmbo boatei yɨfɨyeimbɨ nindou ai yaŋgɨrɨ botɨfekoate-yeiambe ahambo botɨmarirɨ.
20 Mas não! Cristo ressuscitou dentre os mortos, como primícias dos que morreram!
21 Nindou mamɨ ahandɨ süŋgu yɨfɨmbo hohoanɨmo tükümefeyo asu nindou mamɨ ai-amboanɨ ahandɨ süŋgu yaŋgɨrɨ botɨfembo hohoanɨmo tükümefeyo.
21 Com efeito, se por um homem veio a morte, por um homem vem a ressurreição dos mortos.
22 Sapo nindou muŋgu ai ra Adamɨndɨ sɨrɨhünd-anei yɨfɨmayu süŋgu yɨfɨyei arɨhündɨ. Ŋga nindou muŋguambo Kraisɨndɨ sɨrɨhünd-anei botɨmefiyu süŋgu botɨyahi arɨhündɨ.
22 Assim como em Adão todos morrem, assim em Cristo todos reviverão.
23 Ŋga muŋguambo nindou mamamɨ ahei botɨfeambe botɨndahumboyefɨ. Krais ai boateimayu asu ai asükaindu kudüwan-anɨmbo asu nindou ahandɨ sɨrɨmayei ra muŋgu botɨndahimboyei.
23 Cada qual, porém, em sua ordem: como primícias, Cristo; em seguida, os que forem de Cristo, na ocasião de sua vinda.
24 Ranɨ-sɨmboan-anɨmbo muŋgu-moatükunɨ muŋgumboayo si ranai tükündɨfemboe. Rananɨmbo asu Krais ai sanendɨ, ananɨ, kabomo ra hɨfandɨ-rundeimbɨ, muŋguambo ratüpurɨ bogorɨmboyafu-ndeimbɨ, asu muŋguambo ŋgɨnɨndɨ hɨfandu-ndeimbɨ ranahamumbo hɨfɨnambo-ndeapurɨmbui. Rananɨmbo asu ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra Ape Godɨndɨ warɨwamɨ hɨnɨŋgɨndeambui.
24 Depois, virá o fim, quando entregar o Reino a Deus, ao Pai, depois de haver destruído todo principado, toda potestade e toda dominação.
25 Awi ranambe ana Krais ai bogorɨmbondüfi nüŋgu ŋgumbo anɨmbo, asu God ai moaruwai nendɨ ranaheimbo hɨfɨnambo-ndeandürɨ haya Kraisɨndɨ yirümbo hoarehɨ hɨnɨŋgɨndearümbui.
25 Porque é necessário que ele reine, até que ponha todos os inimigos debaixo de seus pés.
26 Amurɨ hürütümbɨ ranaheimbo hɨfɨnambo-ndeandürɨ ŋgu-ŋgumbo anɨmbo, asu süŋgunambo hondü-anɨmbo yɨfɨ ranahambo amboanɨ hɨfɨnambo-ndeambui.
26 O último inimigo a derrotar será a morte, porque Deus sujeitou tudo debaixo dos seus pés.
27 Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “God ai muŋgu-moatükunɨ ahandɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨmareandɨ,” meho. Ŋga God ai muŋguambo moatükunɨ ranambeyupoanɨ. Ranɨmbo-anɨmbo sɨhɨrɨ fɨfɨrɨndɨ-humboane, God ai muŋgu-moatükunɨ ra Kraisɨndɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨmareand-anesɨ, ŋga asu ai moai ahandɨ hoarehɨ nüŋgu, ŋga wanɨ.
27 Mas, quando ele disser que tudo lhe está sujeito, claro é que se excetua aquele que lhe sujeitou todas as coisas.
28 Ŋga muŋgu-moatükunɨ ra Kraisɨndɨ hoarehɨ yaŋgɨrɨndoan-anɨmbo, asu Godɨndɨ Nɨmorɨ ranai sapo Afɨndɨ ai muŋgu-moatükunɨ ahandɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨmareandɨ ranɨ-hoarehɨndümbui. Rananɨmbo asu God ai ahandɨhoarɨ muŋgu-moatükunɨ aho ranahambo bogorɨ hondündümbui.
28 E, quando tudo lhe estiver sujeito, então também o próprio Filho renderá homenagem àquele que lhe sujeitou todas as coisas, a fim de que Deus seja tudo em todos.
29 Ŋga asu yɨfɨyeimbɨ ai botɨfekoate-ayei ana, asu nindou bɨdɨfɨrɨ aheimbohünda hɨmonɨ hundürɨyei arɨhündɨ ranai nüŋgurɨhi-ndühɨyeia? Asu yɨfɨyeimbɨ ai botɨfekoate-ayei ana, asu nɨmboe nindou bɨdɨfɨrɨ ai aheimbo fehefe-dürɨmbohünda hɨmonɨ hundürɨyei arɨhünda?
29 De outra maneira, que intentam aqueles que se batizam em favor dos mortos? Se os mortos realmente não ressuscitam, por que se batizam por eles?
30 Asu yɨhoefɨmbo amboa. Ro Krasɨndɨ ratüpurɨ ratüpurɨmayefɨ asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai muŋguambo si aho ra moaruwaimbo-rɨhimunɨ hei arɨhündɨ. Asu yɨfɨyeimbɨ nendɨ ranai asükaiyo botɨfekoatembo-ayei ana, asu ro nɨmboe moanɨ ndarɨhu anɨmboefa?
30 E nós, por que nos expomos a perigos a toda hora?
31 Wandafɨ mamɨ, muŋguambo si aho ra ro yɨfɨmbo nahuraiya arɨhandɨ. Ra anɨhond-ane. Se muŋguambo Sisas Krais-babɨdɨ anɨboadei ranɨmboanahɨ ro sɨheimbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyahühɨ weindahɨ rarɨhe hoafehandürɨ.
31 Cada dia, irmãos, expondo-me à morte, tão certo como vós sois a minha glória em Jesus Cristo nosso Senhor.
32 Efesus ŋgoafɨhü ro nɨmambeahɨndɨ nɨnɨhondɨ-babɨdɨ nahurai yifiarɨmayahɨ. Ranɨmbo-hündambo nindouyafe hohoanɨmo süŋgu ro nɨnɨ-moatükunɨ aboedɨ mandahamɨndɨha? Ŋga asu yɨfɨyeimbɨhündɨ nindou ranai asükaindei ŋgɨrɨ botɨndahindɨ hoafɨ ra anɨhondayo ana, ambesɨ, ŋga sɨhɨrɨ moanɨ, “Sesɨ dagudifɨ, hoe ndɨmɨndefɨ raraondɨhu ŋgefɨmboane. Ŋga sümbu ana awi sɨhɨrɨ yɨfɨndemboyefɨ,” hoafɨ mamɨ hoafɨmayo süŋgu.
32 Se foi por intenção humana que combati com as feras em Éfeso, que me aproveita isso? Se os mortos não ressuscitam, comamos e bebamos, porque amanhã morreremos.
33 Se tɨkai hoafɨ anɨhondümbo-ndɨhimboyei. Sɨhɨrɨ sɨhefɨ wandafɨ moaruwai-mayei ranɨ-babɨdɨ ahahabodefɨ ana, asu ai sɨhefɨ hohoanɨmo aboedɨ ra moaruwaimbo-ndɨhimunɨmboyei.
33 Não vos deixeis enganar: Más companhias corrompem bons costumes.
34 Se wudɨpoapondɨhi hohoanɨmondeihɨ asu moaruwai hohoanɨmo ra rühüsafɨ hɨnɨŋgɨndɨhindɨ. Nindou bɨdɨfɨrɨ seana moai awi Godɨmbo fɨfɨrɨhorɨ. Ranahandambo se amoanɨŋgɨmbeyei-amboane.
34 Despertai, como convém, e não pequeis! Porque alguns vivem na total ignorância de Deus - para vergonha vossa o digo.
35 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai düdundahindühɨ anɨmboya, “Nindou yɨfɨhündɨ ra nüŋgundɨhi asükai botɨmandahinda? Fi ra asükaindo botɨndɨfeyowohü nüŋgu-nahurai fi ndemɨndɨ haya tükündɨfe manɨŋgoa?” mbɨseimboyei.
35 Mas, dirá alguém, como ressuscitam os mortos? E com que corpo vêm?
36 Ranana hɨhɨndɨ hoaf-ane? Se ra fɨfɨrowamboanafɨ nɨnɨ-moatükunɨ hoarɨ hɨfambe hɨfɨ kararowandɨ ranai yɨfɨkoate-nahuraiayo ana, asu ai ŋgɨrɨ yaŋgɨrɨ aboedɨ tükündɨfeyo.
36 Insensato! O que semeias não recobra vida, sem antes morrer.
37 Se konɨyo asu nɨnɨ maŋgɨrɨyo hɨfarowandɨ ra moai emündü düdüdü kameihɨ hɨfɨrowandɨ, ŋga hoarɨ yaŋgɨr-ane hɨfɨ kararowandɨ.
37 E, quando semeias, não semeias o corpo da planta que há de nascer, mas o simples grão, como, por exemplo, de trigo ou de alguma outra planta.
38 Ranana asu God ai hohoanɨmomayu süŋgu düdüdü emündü napo ra ranɨfihɨ papareandɨ. Ranai muŋgu nɨne-moatükunɨ mamamɨ hoarɨ ranaheimbo ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo düdüdü, emündü ra sagadürɨ arandɨ.
38 Deus, porém, lhe dá o corpo como lhe apraz, e a cada uma das sementes o corpo da planta que lhe é própria.
39 Muŋgu-moatükunɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo haya hoahoaŋgo-randeimbɨ ranahei fisafɨ ana mamɨ sɨmogodɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga wanɨ. Nindou ai ŋgorü-poanɨmbo fisaf-ane, nɨnɨhondɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fisaf-ane, ndu napo ai ŋgorü-poanɨmboane. Asu kinɨ ai ŋgorü-poanɨmboane.
39 Nem todas as carnes são iguais: uma é a dos homens e outra a dos animais; a das aves difere da dos peixes.
40 Sünambeahɨndɨ moatükunɨ fi-poanɨmboane, asu hɨfɨ ndanɨhündambo fi-poanɨmboane. Ŋga asu sünambeahɨndɨ moatükunɨ ranai ŋgorü-poanɨmbo fiyomboane, asu hɨfɨ ndanɨhündambo moatükunɨ ranai ŋgorü-poanɨmbo fiyomboane.
40 Também há corpos celestes e corpos terrestres, mas o brilho dos celestes difere do brilho dos terrestres.
41 Hüfɨhamɨndɨ ai-amboanɨ ahandɨ ranɨ-poanɨmbo fi anandɨ. Amoamo ai-amboanɨ ahandɨ ranɨ-poanɨmbo fi anandɨ. Asu mupui amboanɨ ranɨ-poanɨmbo fi anandɨ, ŋga asu muŋguambo mupui ra bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fiyo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fiyo ra hoaŋgomboane.
41 Uma é a claridade do sol, outra a claridade da lua e outra a claridade das estrelas; e ainda uma estrela difere da outra na claridade.
42 Moanɨ yahurai-anɨmbo nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ asükaindei botɨndahinda tükündɨfemboe. Fi ra asamboefeyo rananɨmbo ai sümboyo-randeimb-ane. Ŋga asu fi ranai yaŋgɨrambofe tükefeyo ranai ana sümbokoateyo-randeimb-ane.
42 Assim também é a ressurreição dos mortos. Semeado na corrupção, o corpo ressuscita incorruptível;
43 Fi asamboefeyo ranana wosɨhoaforɨ hɨmboyowohü hoafendɨyowohane. Ŋga asu fi yaŋgɨrɨ botefeyo ranana moanɨ aboedɨ hɨmboyowohü ŋgɨnɨndɨ tüküfeihane.
43 semeado no desprezo, ressuscita glorioso; semeado na fraqueza, ressuscita vigoroso;
44 Fi asamboefeyo ranana hɨfɨ ndanɨhündambo fi yaŋgɨr-ane. Ŋga asu fi botefeyo ranana sünambeahɨndɨ fi-ane.
44 semeado corpo animal, ressuscita corpo espiritual. Se há um corpo animal, também há um espiritual.
45 Sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Weaŋgurühɨdɨdɨ nindou, ahandɨ ndürɨ Adam ana, nindou yaŋgɨrɨ nɨŋgombo tükümefiyu,’ meho. Ŋga asu ŋgorü Adam, Krais, aiana yaŋgɨrɨ nɨŋgombo yifiafɨ saimboyu tükümefiyu.
45 Como está escrito: O primeiro homem, Adão, foi feito alma vivente {Gn 2,7}; o segundo Adão é espírito vivificante.
46 Yifiafɨ hoearambe fi ranai moai raboatei tüküfeyo, ŋga wanɨ. Ŋga hɨfɨ ndanɨhündambo fi ranɨboatei tüküfeyoane, asu süŋgunambo yifiafɨ fi ranai tükümefeyo.
46 Mas não é o espiritual que vem primeiro, e sim o animal; o espiritual vem depois.
47 Weaŋgurühɨdɨdɨ Adam aiana hɨfɨhündɨyu tükümefiyu. Ŋga asu süŋgudɨdɨ Adam ana sünambeahɨndɨ tükümefiyu-ani.
47 O primeiro homem, tirado da terra, é terreno; o segundo veio do céu.
48 Hɨfɨ ndanɨhündambo nindou ana sapo nindou hɨfɨnambo nafɨyumbɨhündɨ-mayu nahurai-anei. Ŋga asu nindou sünambeahɨndɨ aiana sapo nindou sünambeahɨndɨ tükümefiyu nahurai-anei.
48 Qual o homem terreno, tais os homens terrenos; e qual o homem celestial, tais os homens celestiais.
49 Hapondanɨ ana sɨhɨrɨ nindou hɨfɨnambo nafɨyumbɨ-mayu ranahandɨ fi-hoearɨ-yefomboanefɨ, ŋga mare yahurai-anɨmbo sɨhɨrɨ nindou sünambeahɨndɨ tükümefiyu rahurai fi-hoearɨ-ndemboyefɨ.
49 Assim como reproduzimos em nós as feições do homem terreno, precisamos reproduzir as feições do homem celestial.
50 Wandafɨ mamɨ, hoafɨ nda ndahurai-mayowamboanahɨ hoafehandürɨ. Nindou hɨfɨ ndanɨhündambo safɨ horɨ ranɨ-finambo tüküfimbɨ nindou ranai ana ŋgɨrɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe ŋgu. Asu nɨne-moatükunɨ sümboyo-randeimbɨ ra asu ŋgɨrɨ nɨne-moatükunɨ sümbokoateyo-randeimbɨ ra ndemündu.
50 O que afirmo, irmãos, é que nem a carne nem o sangue podem participar do Reino de Deus; e que a corrupção não participará da incorruptibilidade.
51 — ausente —
51 Eis que vos revelo um mistério: nem todos morreremos, mas todos seremos transformados,
52 — ausente —
52 num momento, num abrir e fechar de olhos, ao som da última trombeta {porque a trombeta soará}. Os mortos ressuscitarão incorruptíveis, e nós seremos transformados.
53 Sümboyo-randeimbɨ fi ranana ŋgorü-poanɨmbo findo haya sümboyokoate-randeimbɨ tükümbɨfeyo-wamboane. Ŋga asu yɨfɨyo-randeimbɨ fi rananɨmbo ŋgorü-poanɨmbo findo haya yɨfɨyo-rakoate tükümbɨfeyo-wamboane.
53 É necessário que este corpo corruptível se revista da incorruptibilidade, e que este corpo mortal se revista da imortalidade.
54 Rananɨmbo sümboyo-randeimbɨ fi ranai sümboyo-rakoate findoanɨ, asu yɨfɨyo-randeimbɨ fi ranai yɨfɨyo-rakoate findoan-anɨmbo, asu Baiborambeahɨndɨ hoafɨ ranai anɨhondü tükündɨfemboe. Ai yahoya, “Yɨfɨ ai awarɨhoeihü yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ranai harɨhoai tükümefeyo!” meho.
54 Quando este corpo corruptível estiver revestido da incorruptibilidade, e quando este corpo mortal estiver revestido da imortalidade, então se cumprirá a palavra da Escritura:
55 “Yɨfɨ se, naha sɨhafɨ harɨhefembo ŋgɨnɨnda?
55 A morte foi tragada pela vitória {Is 25,8}. Onde está, ó morte, a tua vitória? Onde está, ó morte, o teu aguilhão {Os 13,14}?
56 Moaruwai hohoanɨmo, ra yɨfɨndɨ moaruwaimbofe ŋgɨnɨndɨ nɨmɨndühane. Ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra nindou-yafe moaruwai hohoanɨmo nafuiyo arandɨ rananɨmbo asu nindou ai moaruwaimbo-ndahimboyei.
56 Ora, o aguilhão da morte é o pecado, e a força do pecado é a lei.
57 Sɨhefɨ Adükarɨ Sisas Kraisɨndɨ ŋgɨnɨndɨnamboyu God ai sɨhefɨmbo ramareamuna yifiar-ambeahɨndɨ hamarɨhehundɨ. Ŋga ranɨmbo-hündambo-anɨmbo sɨhɨrɨ Godɨmbo hɨhɨfɨndɨhurɨmboane!
57 Graças, porém, sejam dadas a Deus, que nos dá a vitória por nosso Senhor Jesus Cristo!
58 Wandafɨ mamɨ, ranɨmboane se akɨdou-amboanɨ bübürɨndeimboyei, ŋga se moanɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ nɨboadei. Se muŋguambo si ahora Adükarɨndɨ ratüpurɨ tɨŋɨrɨfondei ndühündɨ, nɨmboe sapo ndanɨ-moatükunɨ nda se fɨfɨrɨhindɨ. Se Adükarɨmbo ratüpurayei ra ŋgɨrɨ moanɨmbondɨfeyo.
58 Por conseqüência, meus amados irmãos, sede firmes e inabaláveis, aplicando-vos cada vez mais à obra do Senhor. Sabeis que o vosso trabalho no Senhor não é em vão.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.