1 Coríntios 15
Godɨndɨ Hoafɨ (AGG) vs ARA
1 Wandafɨ mamɨ, haponda ro sɨheimbo aboedɨ hoafɨ masahandürɨ ra asükainda hohoanɨmo botɨndɨhendürɨ samboanahɨ. Aboedɨ hoafɨ ra se sahümündi hehimboyei asu se ranɨfihɨ ŋgɨnɨndɨ manɨboadei ranahamboanahɨ.
1 Irmãos, venho lembrar-vos o evangelho que vos anunciei, o qual recebestes e no qual ainda perseverais;
2 Aboedɨ hoafɨ sɨheimbo ro bokarɨmarɨ-heheandürɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨ kɨkɨhɨrɨhümündi anɨboadei hei ana, ranambo se aboedambo-ndahimboyei. Ŋga refekoate-ndeianɨ ana, ŋgɨrɨ fandɨhendürɨ.
2 por ele também sois salvos, se retiverdes a palavra tal como vo-la preguei, a menos que tenhais crido em vão.
3 Ro hoafɨ hɨmborɨya heheambo masahamɨndɨhɨ ra sɨheimbo masahandürɨ ra ai aboedɨ adükarɨ moatükunɨ hamɨnd-ane: Krais ai sɨhefɨ moaruwai hohoanɨmo ra raguanambo-fembo-hündamboyu yɨfɨmayu, sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨmayo süŋgu.
3 Antes de tudo, vos entreguei o que também recebi: que Cristo morreu pelos nossos pecados, segundo as Escrituras,
4 Ahambo hoŋguambe sɨhehorane, asu ranambe ŋgɨmɨ nɨmbɨyu mbura asükaiyu botɨmefiyu, Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨmayo süŋgu.
4 e que foi sepultado e ressuscitou ao terceiro dia, segundo as Escrituras.
5 Ranɨyu asu ai Pitambo-so boatei tüküfi mburamboyu asu süŋgunambo ahandɨ 12 süŋgururü-rundeimbɨmbo-so tükümefiyu.
5 E apareceu a Cefas e, depois, aos doze.
6 Ranɨyu asükaiyu ahandɨ wandafɨ mamɨ 500 ŋgasündeandeimbɨ nindou ranaheimbo-so tükümefiyu. Nindou ra afɨndɨ ana anɨmboei, ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ana yɨfɨsafɨmayei.
6 Depois, foi visto por mais de quinhentos irmãos de uma só vez, dos quais a maioria sobrevive até agora; porém alguns já dormem.
7 Ranɨyu ai Semsɨmbo-so tüküfi mburamboyu asu süŋgunambo ahandɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-memo muŋguambo ahamumbo-so tükümefiyu.
7 Depois, foi visto por Tiago, mais tarde, por todos os apóstolos
8 Ranɨyu asu süŋgunambo hondü wambo-so amboa tükümefiyu. Asu ro furambe saŋgorambo hapoadümboyaha wakemɨndɨ-ndɨrɨmbo nahurai-anahɨ.
8 e, afinal, depois de todos, foi visto também por mim, como por um nascido fora de tempo.
9 Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ-yomondɨ mbusümo ra akɨdou saf-anahɨ. Wambo ana Kraisɨndɨ hoafɨ semündü hu-randeimbɨ mbɨsei dükandɨhi-ndɨrɨmboyei sapo ro Godɨndɨ nendɨ ranaheimbo moaruwaimbo-marɨhearü hahɨ ranɨmbohünda.
9 Porque eu sou o menor dos apóstolos, que mesmo não sou digno de ser chamado apóstolo, pois persegui a igreja de Deus.
10 Ŋga God ai wambo moanɨ hɨpoambo-mareandɨra ranɨmboanahɨ haponda ro Kraisɨndɨ hoafɨ sahamɨndɨ ha-rɨhandeimbayahɨ. Ŋga asu ahandɨ moanɨ hɨpoambofe hohoanɨmo ranai moai moanɨmbofeyo, ŋga wanɨ. Kraisɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ai muŋgu moai ro ratüpurayahɨ nou yaru tɨŋɨrɨfoyomo. Ŋga roana, wand-amboanɨ moai ratüpurɨya rɨhandɨ. Ŋga Godɨndɨ moanɨ hɨpoambofe hohoanɨmo wandɨ fiambe amarondɨrɨ ranane farɨhendɨra ro rawarɨheandɨ.
10 Mas, pela graça de Deus, sou o que sou; e a sua graça, que me foi concedida, não se tornou vã; antes, trabalhei muito mais do que todos eles; todavia, não eu, mas a graça de Deus comigo.
11 Ranane hoafɨ ra ro hoafɨyahembü hündɨyo asu ai hoafɨyomondeimbɨ hündɨyo ra sapo mamɨ ranɨ hoafɨ ranɨyo bokarɨ-marɨhehundɨ ranahambo se anɨhondümbo-marɨhindɨ.
11 Portanto, seja eu ou sejam eles, assim pregamos e assim crestes.
12 Krais ai yɨfɨmayua asu God ai hoŋguambeahɨndɨ botɨmarirɨ hoafɨ ra ro afɨndɨmbo hoafɨyefɨ marɨhundɨ. Ŋga asu nɨmboe nindou bɨdɨfɨrɨ sɨhei mbusümo anɨmboei ranai hoafɨyeihɨya, “Nindou yɨfɨyoweimbɨ-hündɨ ana, ŋgɨrɨ asükaindo botɨndɨfeyo,” maseia?
12 Ora, se é corrente pregar-se que Cristo ressuscitou dentre os mortos, como, pois, afirmam alguns dentre vós que não há ressurreição de mortos?
13 Ranɨ hoafɨ ra anɨhondümbayo-mbonana, God ai moai Kraisɨmbo hoŋguambeahɨndɨ botɨrirɨ.
13 E, se não há ressurreição de mortos, então, Cristo não ressuscitou.
14 Asu Krais ai yɨfɨhündɨ botɨfekoate-mbeimbonana asu ro ŋgɨrɨ nɨnɨmbo hoafɨyefɨ rɨhunda asu se ŋgɨrɨ nɨnɨ-moatükunɨmbo anɨhondümbo-rɨhindɨ.
14 E, se Cristo não ressuscitou, é vã a nossa pregação, e vã, a vossa fé;
15 Rambefe-mbonanasɨ, asu ro Godɨmbo tɨkai hoafɨyefɨ-rɨhundeimbɨ nindou tükümbayahu. Sapo ro ahambo anɨhondümbo hoafɨyefühɨ sefɨya, “God ai Kraisɨmbo botɨmarirɨ,” asefɨ. Nindou yɨfɨhündɨ botɨfekoate-mbembonana, God ai ŋgɨrɨ Kraisɨmbo yɨfɨhündɨ botɨrirɨ.
15 e somos tidos por falsas testemunhas de Deus, porque temos asseverado contra Deus que ele ressuscitou a Cristo, ao qual ele não ressuscitou, se é certo que os mortos não ressuscitam.
16 Ŋga God ai nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ ranaheimbo botɨfendürɨra koatembei-mbonana, asu Krais ai-amboanɨ yɨfɨhündɨ botɨmbefipoanɨ.
16 Porque, se os mortos não ressuscitam, também Cristo não ressuscitou.
17 Ŋga asu God ai Kraisɨmbo yɨfɨhündɨ botɨfikoateyu-mbonana, asu sɨhei anɨhondümbofe ranai sɨheimbo mbafarɨ-hendürɨpoanɨ. Ŋga seana sɨhei moaruwai hohoanɨmo ranaianɨmbo kɨkɨhɨndamɨndɨndürɨ nɨŋgomboe.
17 E, se Cristo não ressuscitou, é vã a vossa fé, e ainda permaneceis nos vossos pecados.
18 Asu anɨhondümbo rambefembonana, nindou dɨdɨyei Kraisɨmbo anɨhondümbo-rɨhorɨ mburɨhü yɨfɨmayei ranai-amboanɨ moaruwaimboyahi.
18 E ainda mais: os que dormiram em Cristo pereceram.
19 Sɨhɨrɨ ana Kraisɨmboanefɨ anɨhondümbo-rɨhurühɨ hɨmboayahundo. Ŋga asu Krais ai sɨhefɨmbo ndanɨsɨmboanɨ yaŋgɨrɨ fehefemunɨmbo hɨmbombayefɨ-mbonana, asu nindou bɨdɨfɨrɨ sɨhefɨmbo hɨpoanɨmboembou-anei sahümunɨ.
19 Se a nossa esperança em Cristo se limita apenas a esta vida, somos os mais infelizes de todos os homens.
20 Hohoanɨmo ra yahuraiyopoanɨ, ŋga wanɨ. Ŋga anɨhondüyo Krais ai yɨfɨyu mbura hoŋguambeahɨndɨ God ai botɨmarirɨ. Nümbürambeahɨndɨ horombonambo sesɨmbo moatükunɨ boatei nafaramɨndo nahuraiyo God ai Kraisɨmbo boatei yɨfɨyeimbɨ nindou ai yaŋgɨrɨ botɨfekoate-yeiambe ahambo botɨmarirɨ.
20 Mas, de fato, Cristo ressuscitou dentre os mortos, sendo ele as primícias dos que dormem.
21 Nindou mamɨ ahandɨ süŋgu yɨfɨmbo hohoanɨmo tükümefeyo asu nindou mamɨ ai-amboanɨ ahandɨ süŋgu yaŋgɨrɨ botɨfembo hohoanɨmo tükümefeyo.
21 Visto que a morte veio por um homem, também por um homem veio a ressurreição dos mortos.
22 Sapo nindou muŋgu ai ra Adamɨndɨ sɨrɨhünd-anei yɨfɨmayu süŋgu yɨfɨyei arɨhündɨ. Ŋga nindou muŋguambo Kraisɨndɨ sɨrɨhünd-anei botɨmefiyu süŋgu botɨyahi arɨhündɨ.
22 Porque, assim como, em Adão, todos morrem, assim também todos serão vivificados em Cristo.
23 Ŋga muŋguambo nindou mamamɨ ahei botɨfeambe botɨndahumboyefɨ. Krais ai boateimayu asu ai asükaindu kudüwan-anɨmbo asu nindou ahandɨ sɨrɨmayei ra muŋgu botɨndahimboyei.
23 Cada um, porém, por sua própria ordem: Cristo, as primícias; depois, os que são de Cristo, na sua vinda.
24 Ranɨ-sɨmboan-anɨmbo muŋgu-moatükunɨ muŋgumboayo si ranai tükündɨfemboe. Rananɨmbo asu Krais ai sanendɨ, ananɨ, kabomo ra hɨfandɨ-rundeimbɨ, muŋguambo ratüpurɨ bogorɨmboyafu-ndeimbɨ, asu muŋguambo ŋgɨnɨndɨ hɨfandu-ndeimbɨ ranahamumbo hɨfɨnambo-ndeapurɨmbui. Rananɨmbo asu ai ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra Ape Godɨndɨ warɨwamɨ hɨnɨŋgɨndeambui.
24 E, então, virá o fim, quando ele entregar o reino ao Deus e Pai, quando houver destruído todo principado, bem como toda potestade e poder.
25 Awi ranambe ana Krais ai bogorɨmbondüfi nüŋgu ŋgumbo anɨmbo, asu God ai moaruwai nendɨ ranaheimbo hɨfɨnambo-ndeandürɨ haya Kraisɨndɨ yirümbo hoarehɨ hɨnɨŋgɨndearümbui.
25 Porque convém que ele reine até que haja posto todos os inimigos debaixo dos pés.
26 Amurɨ hürütümbɨ ranaheimbo hɨfɨnambo-ndeandürɨ ŋgu-ŋgumbo anɨmbo, asu süŋgunambo hondü-anɨmbo yɨfɨ ranahambo amboanɨ hɨfɨnambo-ndeambui.
26 O último inimigo a ser destruído é a morte.
27 Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, “God ai muŋgu-moatükunɨ ahandɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨmareandɨ,” meho. Ŋga God ai muŋguambo moatükunɨ ranambeyupoanɨ. Ranɨmbo-anɨmbo sɨhɨrɨ fɨfɨrɨndɨ-humboane, God ai muŋgu-moatükunɨ ra Kraisɨndɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨmareand-anesɨ, ŋga asu ai moai ahandɨ hoarehɨ nüŋgu, ŋga wanɨ.
27 Porque todas as coisas sujeitou debaixo dos pés. E, quando diz que todas as coisas lhe estão sujeitas, certamente, exclui aquele que tudo lhe subordinou.
28 Ŋga muŋgu-moatükunɨ ra Kraisɨndɨ hoarehɨ yaŋgɨrɨndoan-anɨmbo, asu Godɨndɨ Nɨmorɨ ranai sapo Afɨndɨ ai muŋgu-moatükunɨ ahandɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨmareandɨ ranɨ-hoarehɨndümbui. Rananɨmbo asu God ai ahandɨhoarɨ muŋgu-moatükunɨ aho ranahambo bogorɨ hondündümbui.
28 Quando, porém, todas as coisas lhe estiverem sujeitas, então, o próprio Filho também se sujeitará àquele que todas as coisas lhe sujeitou, para que Deus seja tudo em todos.
29 Ŋga asu yɨfɨyeimbɨ ai botɨfekoate-ayei ana, asu nindou bɨdɨfɨrɨ aheimbohünda hɨmonɨ hundürɨyei arɨhündɨ ranai nüŋgurɨhi-ndühɨyeia? Asu yɨfɨyeimbɨ ai botɨfekoate-ayei ana, asu nɨmboe nindou bɨdɨfɨrɨ ai aheimbo fehefe-dürɨmbohünda hɨmonɨ hundürɨyei arɨhünda?
29 Doutra maneira, que farão os que se batizam por causa dos mortos? Se, absolutamente, os mortos não ressuscitam, por que se batizam por causa deles?
30 Asu yɨhoefɨmbo amboa. Ro Krasɨndɨ ratüpurɨ ratüpurɨmayefɨ asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai muŋguambo si aho ra moaruwaimbo-rɨhimunɨ hei arɨhündɨ. Asu yɨfɨyeimbɨ nendɨ ranai asükaiyo botɨfekoatembo-ayei ana, asu ro nɨmboe moanɨ ndarɨhu anɨmboefa?
30 E por que também nós nos expomos a perigos a toda hora?
31 Wandafɨ mamɨ, muŋguambo si aho ra ro yɨfɨmbo nahuraiya arɨhandɨ. Ra anɨhond-ane. Se muŋguambo Sisas Krais-babɨdɨ anɨboadei ranɨmboanahɨ ro sɨheimbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyahühɨ weindahɨ rarɨhe hoafehandürɨ.
31 Dia após dia, morro! Eu o protesto, irmãos, pela glória que tenho em vós outros, em Cristo Jesus, nosso Senhor.
32 Efesus ŋgoafɨhü ro nɨmambeahɨndɨ nɨnɨhondɨ-babɨdɨ nahurai yifiarɨmayahɨ. Ranɨmbo-hündambo nindouyafe hohoanɨmo süŋgu ro nɨnɨ-moatükunɨ aboedɨ mandahamɨndɨha? Ŋga asu yɨfɨyeimbɨhündɨ nindou ranai asükaindei ŋgɨrɨ botɨndahindɨ hoafɨ ra anɨhondayo ana, ambesɨ, ŋga sɨhɨrɨ moanɨ, “Sesɨ dagudifɨ, hoe ndɨmɨndefɨ raraondɨhu ŋgefɨmboane. Ŋga sümbu ana awi sɨhɨrɨ yɨfɨndemboyefɨ,” hoafɨ mamɨ hoafɨmayo süŋgu.
32 Se, como homem, lutei em Éfeso com feras, que me aproveita isso? Se os mortos não ressuscitam, comamos e bebamos, que amanhã morreremos.
33 Se tɨkai hoafɨ anɨhondümbo-ndɨhimboyei. Sɨhɨrɨ sɨhefɨ wandafɨ moaruwai-mayei ranɨ-babɨdɨ ahahabodefɨ ana, asu ai sɨhefɨ hohoanɨmo aboedɨ ra moaruwaimbo-ndɨhimunɨmboyei.
33 Não vos enganeis: as más conversações corrompem os bons costumes.
34 Se wudɨpoapondɨhi hohoanɨmondeihɨ asu moaruwai hohoanɨmo ra rühüsafɨ hɨnɨŋgɨndɨhindɨ. Nindou bɨdɨfɨrɨ seana moai awi Godɨmbo fɨfɨrɨhorɨ. Ranahandambo se amoanɨŋgɨmbeyei-amboane.
34 Tornai-vos à sobriedade, como é justo, e não pequeis; porque alguns ainda não têm conhecimento de Deus; isto digo para vergonha vossa.
35 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai düdundahindühɨ anɨmboya, “Nindou yɨfɨhündɨ ra nüŋgundɨhi asükai botɨmandahinda? Fi ra asükaindo botɨndɨfeyowohü nüŋgu-nahurai fi ndemɨndɨ haya tükündɨfe manɨŋgoa?” mbɨseimboyei.
35 Mas alguém dirá: Como ressuscitam os mortos? E em que corpo vêm?
36 Ranana hɨhɨndɨ hoaf-ane? Se ra fɨfɨrowamboanafɨ nɨnɨ-moatükunɨ hoarɨ hɨfambe hɨfɨ kararowandɨ ranai yɨfɨkoate-nahuraiayo ana, asu ai ŋgɨrɨ yaŋgɨrɨ aboedɨ tükündɨfeyo.
36 Insensato! O que semeias não nasce, se primeiro não morrer;
37 Se konɨyo asu nɨnɨ maŋgɨrɨyo hɨfarowandɨ ra moai emündü düdüdü kameihɨ hɨfɨrowandɨ, ŋga hoarɨ yaŋgɨr-ane hɨfɨ kararowandɨ.
37 e, quando semeias, não semeias o corpo que há de ser, mas o simples grão, como de trigo ou de qualquer outra semente.
38 Ranana asu God ai hohoanɨmomayu süŋgu düdüdü emündü napo ra ranɨfihɨ papareandɨ. Ranai muŋgu nɨne-moatükunɨ mamamɨ hoarɨ ranaheimbo ranɨ-poanɨmbo ranɨ-poanɨmbo düdüdü, emündü ra sagadürɨ arandɨ.
38 Mas Deus lhe dá corpo como lhe aprouve dar e a cada uma das sementes, o seu corpo apropriado.
39 Muŋgu-moatükunɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo haya hoahoaŋgo-randeimbɨ ranahei fisafɨ ana mamɨ sɨmogodɨ yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga wanɨ. Nindou ai ŋgorü-poanɨmbo fisaf-ane, nɨnɨhondɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fisaf-ane, ndu napo ai ŋgorü-poanɨmboane. Asu kinɨ ai ŋgorü-poanɨmboane.
39 Nem toda carne é a mesma; porém uma é a carne dos homens, outra, a dos animais, outra, a das aves, e outra, a dos peixes.
40 Sünambeahɨndɨ moatükunɨ fi-poanɨmboane, asu hɨfɨ ndanɨhündambo fi-poanɨmboane. Ŋga asu sünambeahɨndɨ moatükunɨ ranai ŋgorü-poanɨmbo fiyomboane, asu hɨfɨ ndanɨhündambo moatükunɨ ranai ŋgorü-poanɨmbo fiyomboane.
40 Também há corpos celestiais e corpos terrestres; e, sem dúvida, uma é a glória dos celestiais, e outra, a dos terrestres.
41 Hüfɨhamɨndɨ ai-amboanɨ ahandɨ ranɨ-poanɨmbo fi anandɨ. Amoamo ai-amboanɨ ahandɨ ranɨ-poanɨmbo fi anandɨ. Asu mupui amboanɨ ranɨ-poanɨmbo fi anandɨ, ŋga asu muŋguambo mupui ra bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fiyo asu bɨdɨfɨrɨ ai ŋgorü-poanɨmbo fiyo ra hoaŋgomboane.
41 Uma é a glória do sol, outra, a glória da lua, e outra, a das estrelas; porque até entre estrela e estrela há diferenças de esplendor.
42 Moanɨ yahurai-anɨmbo nindou yɨfɨyeimbɨhündɨ asükaindei botɨndahinda tükündɨfemboe. Fi ra asamboefeyo rananɨmbo ai sümboyo-randeimb-ane. Ŋga asu fi ranai yaŋgɨrambofe tükefeyo ranai ana sümbokoateyo-randeimb-ane.
42 Pois assim também é a ressurreição dos mortos. Semeia-se o corpo na corrupção, ressuscita na incorrupção. Semeia-se em desonra, ressuscita em glória.
43 Fi asamboefeyo ranana wosɨhoaforɨ hɨmboyowohü hoafendɨyowohane. Ŋga asu fi yaŋgɨrɨ botefeyo ranana moanɨ aboedɨ hɨmboyowohü ŋgɨnɨndɨ tüküfeihane.
43 Semeia-se em fraqueza, ressuscita em poder.
44 Fi asamboefeyo ranana hɨfɨ ndanɨhündambo fi yaŋgɨr-ane. Ŋga asu fi botefeyo ranana sünambeahɨndɨ fi-ane.
44 Semeia-se corpo natural, ressuscita corpo espiritual. Se há corpo natural, há também corpo espiritual.
45 Sapo Godɨndɨ hoafɨ yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Weaŋgurühɨdɨdɨ nindou, ahandɨ ndürɨ Adam ana, nindou yaŋgɨrɨ nɨŋgombo tükümefiyu,’ meho. Ŋga asu ŋgorü Adam, Krais, aiana yaŋgɨrɨ nɨŋgombo yifiafɨ saimboyu tükümefiyu.
45 Pois assim está escrito: O primeiro homem, Adão, foi feito alma vivente. O último Adão, porém, é espírito vivificante.
46 Yifiafɨ hoearambe fi ranai moai raboatei tüküfeyo, ŋga wanɨ. Ŋga hɨfɨ ndanɨhündambo fi ranɨboatei tüküfeyoane, asu süŋgunambo yifiafɨ fi ranai tükümefeyo.
46 Mas não é primeiro o espiritual, e sim o natural; depois, o espiritual.
47 Weaŋgurühɨdɨdɨ Adam aiana hɨfɨhündɨyu tükümefiyu. Ŋga asu süŋgudɨdɨ Adam ana sünambeahɨndɨ tükümefiyu-ani.
47 O primeiro homem, formado da terra, é terreno; o segundo homem é do céu.
48 Hɨfɨ ndanɨhündambo nindou ana sapo nindou hɨfɨnambo nafɨyumbɨhündɨ-mayu nahurai-anei. Ŋga asu nindou sünambeahɨndɨ aiana sapo nindou sünambeahɨndɨ tükümefiyu nahurai-anei.
48 Como foi o primeiro homem, o terreno, tais são também os demais homens terrenos; e, como é o homem celestial, tais também os celestiais.
49 Hapondanɨ ana sɨhɨrɨ nindou hɨfɨnambo nafɨyumbɨ-mayu ranahandɨ fi-hoearɨ-yefomboanefɨ, ŋga mare yahurai-anɨmbo sɨhɨrɨ nindou sünambeahɨndɨ tükümefiyu rahurai fi-hoearɨ-ndemboyefɨ.
49 E, assim como trouxemos a imagem do que é terreno, devemos trazer também a imagem do celestial.
50 Wandafɨ mamɨ, hoafɨ nda ndahurai-mayowamboanahɨ hoafehandürɨ. Nindou hɨfɨ ndanɨhündambo safɨ horɨ ranɨ-finambo tüküfimbɨ nindou ranai ana ŋgɨrɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe ŋgu. Asu nɨne-moatükunɨ sümboyo-randeimbɨ ra asu ŋgɨrɨ nɨne-moatükunɨ sümbokoateyo-randeimbɨ ra ndemündu.
50 Isto afirmo, irmãos, que a carne e o sangue não podem herdar o reino de Deus, nem a corrupção herdar a incorrupção.
51 — ausente —
51 Eis que vos digo um mistério: nem todos dormiremos, mas transformados seremos todos,
52 — ausente —
52 num momento, num abrir e fechar de olhos, ao ressoar da última trombeta. A trombeta soará, os mortos ressuscitarão incorruptíveis, e nós seremos transformados.
53 Sümboyo-randeimbɨ fi ranana ŋgorü-poanɨmbo findo haya sümboyokoate-randeimbɨ tükümbɨfeyo-wamboane. Ŋga asu yɨfɨyo-randeimbɨ fi rananɨmbo ŋgorü-poanɨmbo findo haya yɨfɨyo-rakoate tükümbɨfeyo-wamboane.
53 Porque é necessário que este corpo corruptível se revista da incorruptibilidade, e que o corpo mortal se revista da imortalidade.
54 Rananɨmbo sümboyo-randeimbɨ fi ranai sümboyo-rakoate findoanɨ, asu yɨfɨyo-randeimbɨ fi ranai yɨfɨyo-rakoate findoan-anɨmbo, asu Baiborambeahɨndɨ hoafɨ ranai anɨhondü tükündɨfemboe. Ai yahoya, “Yɨfɨ ai awarɨhoeihü yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ranai harɨhoai tükümefeyo!” meho.
54 E, quando este corpo corruptível se revestir de incorruptibilidade, e o que é mortal se revestir de imortalidade, então, se cumprirá a palavra que está escrita: Tragada foi a morte pela vitória.
55 “Yɨfɨ se, naha sɨhafɨ harɨhefembo ŋgɨnɨnda?
55 Onde está, ó morte, a tua vitória? Onde está, ó morte, o teu aguilhão?
56 Moaruwai hohoanɨmo, ra yɨfɨndɨ moaruwaimbofe ŋgɨnɨndɨ nɨmɨndühane. Ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra nindou-yafe moaruwai hohoanɨmo nafuiyo arandɨ rananɨmbo asu nindou ai moaruwaimbo-ndahimboyei.
56 O aguilhão da morte é o pecado, e a força do pecado é a lei.
57 Sɨhefɨ Adükarɨ Sisas Kraisɨndɨ ŋgɨnɨndɨnamboyu God ai sɨhefɨmbo ramareamuna yifiar-ambeahɨndɨ hamarɨhehundɨ. Ŋga ranɨmbo-hündambo-anɨmbo sɨhɨrɨ Godɨmbo hɨhɨfɨndɨhurɨmboane!
57 Graças a Deus, que nos dá a vitória por intermédio de nosso Senhor Jesus Cristo.
58 Wandafɨ mamɨ, ranɨmboane se akɨdou-amboanɨ bübürɨndeimboyei, ŋga se moanɨ ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ nɨboadei. Se muŋguambo si ahora Adükarɨndɨ ratüpurɨ tɨŋɨrɨfondei ndühündɨ, nɨmboe sapo ndanɨ-moatükunɨ nda se fɨfɨrɨhindɨ. Se Adükarɨmbo ratüpurayei ra ŋgɨrɨ moanɨmbondɨfeyo.
58 Portanto, meus amados irmãos, sede firmes, inabaláveis e sempre abundantes na obra do Senhor, sabendo que, no Senhor, o vosso trabalho não é vão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.