Mateus 20

Ambulas Maprik NT (ABT_MAP) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jisas dé derét kéni kudi wakwek: “Got némaan ban rate du taakwaké kéga miték véké dé yo. Du nak apakélé wain mi tékwa yaawi dé nak yak. Yatakne ganbaba nak, nyaa yaalamarék yadéka ye dé wani yaawiba jébaa yaran duké dé sékalék.
1 Jesus disse:
2 Sékale vétakne dé derét wak, ‘Guné kéni akwi nyaa jébaa yagunéran wuné gunéké nak nak yéwaa taaba vétik kwayéké wuné yo.’ Naate wadéka de kusékérék. Kusékétdaka dé wadéka de déku yaawit yék, déku jébaa yaké.
2 Ele combinou com eles o salário de costume, isto é, uma moeda de prata por dia, e mandou que fossem trabalhar na sua plantação.
3 Kukba nyaa yaaladéka dé wani yaawiba jébaa yaran duké las wawo sékalte dé du jawudakwa taalat yék. Ye dé vék du las bakna tédaka.
3 Às nove horas, saiu outra vez, foi até a praça do mercado e viu ali alguns homens que não estavam fazendo nada.
4 Véte dé derét wak, ‘Guné wawo ye wuna yaawiba jébaa yaké guné yo. Yagunu wuné gunéké nak nak yéwaa taaba vétik kwayéké wuné yo.’
4 Então disse: “Vão vocês também trabalhar na minha plantação de uvas, e eu pagarei o que for justo.”
5 Naate wadéka de déku yaawit yék. Nyaa nawurédéka ye dé déku yaawiba jébaa yaran duké las wawo sékale vék. Vétakne wadéka de wawo déku jébaa yadaka nyaa tégéruwe dawuliké yadéka dé duké las wawo sékale vék. Vétakne wadéka de wawo de déku jébaa yak.
5 — E eles foram. Ao meio-dia e às três horas da tarde o dono da plantação fez a mesma coisa com outros trabalhadores.
6 Yadaka garabu nyaa dawuliké yadéka dé du jawudakwa taalat tépa ye dé vék du las wawo bakna tédaka. Véte dé derét wak, ‘Samu yate guné akwi nyaa kéba bakna tu?’
6 Eram quase cinco horas da tarde quando ele voltou à praça. Viu outros homens que ainda estavam ali e perguntou: “Por que vocês estão o dia todo aqui sem fazer nada?”
7 Naate waatadéka de wak, ‘Naanat du nak kaapuk jébaa yanoké wadén.’ Naate wadaka dé derét wak, ‘Guné wawo ye wuna yaawiba jébaa yaké guné yo.’
7 — “É porque ninguém nos contratou!” — responderam eles.
8 “Kukba nyaa dawulidéka yaawina bapadu dé jébaa yakwa duké téségékwa duwat wak, ‘Méné jébaa yakwa duwat waaménu yaado méné deké yéwaa kwayéké yo. Taale méné kukba yae jébaa yan duké kwayéké yo. Kwayétakne méné nyédé nyaa yae jébaa yan duké kwayétakne, sésékukba méné ganbaba yae jébaa yan duké kwayéké yo.’
8 — No fim do dia, ele disse ao administrador: “Chame os trabalhadores e faça o pagamento, começando com os que foram contratados por último e terminando pelos primeiros.”
9 Naate wadéka dé waga kwayédéka de garabu yae jébaa yan du déké yae de nak nak yéwaa taaba vétik nyégélék.
9 — Os homens que começaram a trabalhar às cinco horas da tarde receberam uma moeda de prata cada um.
10 Nyégéldaka taale yae jébaa yan du yéwaa nyégélké yaate vétakne de deku mawuléba de wak, ‘Sal naané némaa yéwaa nyégélké naané yo?’ Waga sanévéknwute de wawo de nak nak yéwaa taaba vétik nyégélék.
10 Então os primeiros que tinham sido contratados pensaram que iam receber mais; porém eles também receberam uma moeda de prata cada um.
11 Nyégélte de yaawina bapadu wale waaruk.
11 Pegaram o dinheiro e começaram a resmungar contra o patrão,
12 Waarute kéga de wak, ‘Wani du garabu yae walkamu tulé male de jébaa yak. Naané taale yae naané ganbaba jébaa batnyé yatakne apakélé jébaa yanaka nyaa dé naana sépéba viyaak. Samuké méné ména jébaa yan akwi duké nakurak yéwaa kwayu? Wan sépélak méné yak.’
12 dizendo: “Estes homens que foram contratados por último trabalharam somente uma hora, mas nós aguentamos o dia todo debaixo deste sol quente. No entanto, o pagamento deles foi igual ao nosso!”
13 Naate wadaka dé waba tén dut nak wak, ‘Wuna du, mé véknwu. Wuné gunat kapéredi mu kaapuk yawurén. Ganbaba wuné gunat wak, Guné wuna jébaa yagunéran wuné gunéké yéwaa taaba vétik kwayéké wuné yo. Naate wawuréka guné wani yéwaaké guné kusékérék. Wawurén pulak wunébu gunéké kwayék.
13 — Aí o dono disse a um deles: “Escute, amigo! Eu não fui injusto com você. Você não concordou em trabalhar o dia todo por uma moeda de prata?
14 Guné guna yéwaa nyégéle kure gayét yéké guné yo. Wuné wuna mawuléba véknwute kukba jébaa yan duké gunéké kwayéwurén yéwaa pulak male kwayéké wuné yo.
14 Pegue o seu pagamento e vá embora. Pois eu quero dar a este homem, que foi contratado por último, o mesmo que dei a você.
15 Wan wuna jébaa. Wan wuna yéwaa. Deké kwayéwurén yéwaaké guné bulmarék yaké guné yo. Wuné derét kutkalé yate yadan makwal jébaaké apakélé yéwaa kwayéké mawulé yawuréran samuké guné wunat waatiyu?’ Naate dé yaawina bapadu wak.”
15 Por acaso não tenho o direito de fazer o que quero com o meu próprio dinheiro? Ou você está com inveja somente porque fui bom para ele?”
16 Waga watakne dé Jisas derét wak, “Got némaan ban rate déku kémba yaalan du taakwaké waga miték véké dé yo. Déku kémba kukba yaalan du taakwat taale kutkalé yaké dé yo. Yatakne déku kémba taale yaalan du taakwat kukba kutkalé yaké dé yo. Deké nakurak mawulé yate derét akwi kutkalé yaké dé yo.” Naate dé Jisas wak.
16 E Jesus terminou, dizendo:
17 Jisas Jerusalemét waaréte dé déku du taaba vétik sékérékne maanba kayék vétik derét male kwole de yék. Yéte dé derét wak, “Mé véknwu. Bulaa Jerusalemét naané waaru. Waaréno de Akwi Du Taakwana Nyaan wunat kérae nyédé duna némaan du, apa kudiké kutdéngkwa du wawo deké wunat kwayédo wuné deku taababa raké wuné yo. Rawuru de wunat viyaapérekdoké waké de yo.
17 Quando Jesus estava subindo para Jerusalém, chamou os discípulos para um lado e falou com eles em particular, enquanto caminhavam. Ele disse:
18 — ausente —
18 — Escutem! Nós estamos indo para Jerusalém, onde o
19 Wado nak gena du wunat kérae wunat wasélékte raamény baagwit viyaatakne wunat miba viyaapata taknado kiyaaké wuné yo. Kiyaawuru nyaa kupuk yédu Got wadu tépa nébéle raapké wuné yo.” Naate dé Jisas déku duwat wak.
19 e o entregarão aos não judeus. Estes vão zombar dele, bater nele e crucificá-lo; mas no terceiro dia ele será ressuscitado.
20 Sebedina nyaan vétik bétku néwaa lé bérét kwole yék Jisaské. Ye képmaaba kwati yaane waadé daate lé dérét waatak, dé lérét kutkalé yaduké.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu chegou com os seus filhos perto de Jesus, curvou-se e pediu a ele um favor.
21 Waataléka dé Jisas wak, “Samuké nyéné mawulé yo?” Naate wadéka lé dérét wak, “Kukba méné du taakwaké némaan ban rate méné waménu bét wuna nyaan vétik nak ména yéknwun tuwa taababa, nak ména aki tuwa taababa raké bét yo. Bét waba rate nak du taakwaké némaan du raké bét yo.”
21 — O que é que você quer? — perguntou Jesus. Ela respondeu: — Prometa que, quando o senhor se tornar Rei, estes meus dois filhos sentarão à sua direita e à sua esquerda.
22 Naate waléka dé wak, “Guné wunat waatagunékwa muké kaapuk kutdénggunén. Wuné apakélé kaagél kutké wuné yo. Béné wani kaagél kutké béné apa yo, kapu yaga pulak?” Naate wadéka bét wak, “Ao. Waga kutké ané apa yo.”
22 Jesus disse aos dois filhos dela: — Podemos! — responderam eles.
23 Naate wabétka dé wak, “Kaagél kutwuréran pulak béné kaagél kutké béné yo. Wan adél. Kukba kiyadé wuna yéknwun tuwa taaba, kiyadé wuna aki tuwa taababa raké yo? Wuné wani muké wamarék yaké wuné yo. Wan wuna kudi kaapuk. Waba raran duké wuna yaapa déknyényba déku mawuléba débu wak.”
23 Então Jesus disse:
24 Wani kudi wadéka de Jisasna du taaba vétik wani muké véknwute de bérét rékaréka yak.
24 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, ficaram zangados com os dois irmãos.
25 Yadaka dé Jisas waadéka yaadaka dé derét wak, “Guné kutdéngék. Nak gena némaan du de du taakwaké apa yate de wo, deku kudi miték véknwute deku jébaa yadoké.
25 Então Jesus chamou todos para perto de si e disse:
26 Guné de yakwa pulak yamarék yaké guné yo. Guné wale rakwa du nak Gotna méniba némaan ban raké mawulé yadéran, dé guna jébaa yakwa du raké dé yo. Rate dé guna kudi véknwute wagunékwa pulak yaké dé yo.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, quem quiser ser importante, que sirva os outros,
27 — ausente —
27 e quem quiser ser o primeiro, que seja o escravo de vocês.
28 Wuné Akwi Du Taakwana Nyaan waga wuné yo. Nak du taakwaké jébaa yate derét kutkalé yaké wuné yaak. Du taakwa wunéké jébaa yadaranké sanévéknwumarék yate wuné yaak. Wuné kiyae wupmalemu du taakwat Setenna taababa kéraawuru de Got wale miték rasaakudoké wuné yaak.” Naate dé Jisas derét wak.
28 Porque até o
29 Jisas déku du wale Jeriko kulaknyénytakne de yék. Yédaka wupmalemu du béré taakwa béré de déku kukba yék.
29 Quando Jesus e os discípulos estavam saindo de Jericó, uma grande multidão seguia Jesus.
30 Yédaka bét méni kiyaan du vétik yaabuba bét rak. Rate bét kudi véknwuk Jisas yaabuba yédéka. Véknwute bét waak, “Ménawa, Devitna képmawaara. Méné Devit pulak némaan ban rate anéké mé mawulé lékménu.”
30 Dois cegos, sentados na beira do caminho, ouviram alguém dizer que ele estava passando e começaram a gritar: — Senhor,
31 Naate waabétka de wani du taakwa bérét waatik, bét akélak rabéruké. Waatidaka bét némaanba tépa waak, “Némaan Ban, Devitna képmawaara, anéké mé mawulé lékménu.”
31 A multidão os repreendeu e mandou que calassem a boca, mas eles gritaram ainda mais: — Senhor, Filho de Davi, tenha pena de nós!
32 Naate waabétka dé Jisas waak, déké yaabéruké. Waadéka déké yébétka dé wak, “Bénat samu yawuruké béné mawulé yo?”
32 Então Jesus parou, chamou os cegos e perguntou:
33 Naate wadéka bét wak, “Némaan Ban, méné anat kutnébulménu ané tépa véké ané mawulé yo.”
33 — Senhor, queremos poder enxergar! — responderam eles.
34 Naate wabétka dé bétké mawulé lékte déku taabat bétku méniba kutdéka dé bétku méni bari yéknwun yak. Yadéka bét miték véte bét Jisas wale yék.
34 Jesus teve pena dos cegos e tocou nos olhos deles. No mesmo instante eles puderam ver e então seguiram Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.