Mateus 5
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs NTLH
1 Jisas hiykwe uwrsa popua hay ma le nene seme lira huon menkin, hiy sa mnuw mon liau. Sa serey wakiawk. Hyo ki-wayh homkwe seyr hyo ohriar mon le.
1 Quando Jesus viu aquelas multidões, subiu um monte e sentou-se. Os seus discípulos chegaram perto dele,
2 Hiykwe sa pa ok kiynuw-ohruw, hme kokwe senkin hiy-me sorasor.
2 e ele começou a ensiná-los. Jesus disse:
3 “Unsaney, hmo niohney krai lopa ma lwak somokwe, God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, Nonkumey so Wayr-hre-yier hokwe, seyr hmo. Ais 57:15
3 — Felizes as pessoas que sabem que são
4 Unsaney, uron eheyr nonaw ma liwak sir somokwe, God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, God hiykwe hmo uron me ma-mon nonyo sow ey.
4 — Felizes as pessoas que choram,
5 Unsaney, hmo uru arian me lowk nakie pa ma lwak somokwe, God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, God hiykwe ki lowpwarowp mokwe hme kow e po me-iaup koruay. Sng 37:11
5 — Felizes as pessoas humildes,
6 Unsaney, yor luw-luw-aw ihey me siowp ma lokrue o, hei ma lahahay o, homkwe God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, God hiykwe hme kokwe eir mon nak-kow prusow ey. Ais 55:1-2
6 — Felizes as pessoas que têm fome e sede
7 Unsaney, uwrsa har me uron ma lowk somokwe, God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, God hiykwe hme kokwe uron ma-sahre owk ey.
7 — Felizes as pessoas que têm misericórdia
8 Unsaney, uron weyspey-ar ma nuw-wak somokwe, God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, homkwe God se lira ey.
8 — Felizes as pessoas que têm o coração puro,
9 Unsaney, aw me ma mon nonyo sow somokwe, God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, hme kokwe God so ney-ok me ey.
9 — Felizes as pessoas que trabalham pela paz,
10 Uwrsa piap homkwe hme mon yorpayor piapay ankin, hom yor luw-luw-aw me ma mon seme, homkwe God so uron ihey-ar so ouon mon lwak. Payhokuaw, Nonkumey so Wayr-hre-yier hokwe, hmo.
10 — Felizes as pessoas que sofrem perseguições
11 Ama, uwrsa homkwe, hme hane hokuaw ok-piap-ok me ankin, seyr hme mon yorpayor piapay ankin, seyr hme okrei-ok me lohruw-a ankin, homkwe God so hiymon yor so ouon mon lwak.
11 — Felizes são vocês quando os insultam, perseguem e dizem todo tipo de calúnia contra vocês por serem meus seguidores.
12 Homkwe asuheyr nonaw kwa lwak. Payhokuaw, maym, God hiykiaw hme ma kow e ma mon somokwe, nonkumey mon po kekie sowkriy kow naruok. Uwrsa homkwe hme-aw mon piapay pey. Profet paraw-uh me seyn, hme yor piap-araw non po mon yorpayor.”
12 Fiquem alegres e felizes, pois uma grande recompensa está guardada no céu para vocês. Porque foi assim mesmo que perseguiram os
13 Jisas hiykwe owhnan-ok kamon senkin mesor kow, “Homkwe ki ohiy so sol. Sawk sol hiy hyo won se lokriy ha ankin, hai hromkwe penkin ma-lon ey so, hyo won se ma-mon yaprue ey hokwe? Sol senkin somokwe mey kamon irweyk eyn liy ma-meio ley, sa ki mon-aw swa-nonsow, sawk uwrsa hom sune non seyn nak-anio prorkuw.
13 — Vocês são o sal para a humanidade; mas, se o sal perde o gosto, deixa de ser sal e não serve para mais nada. É jogado fora e pisado pelas pessoas que passam.
14 Sa om kamon, mnuw-eir mon ma meio hokwe, sa liy wonkawk sue ley. Homkwe ki ohiy so ey-yar.
14 — Vocês são a luz para o mundo. Não se pode esconder uma cidade construída sobre um monte.
15 Seyr uwr prueyn hiykwe senkin liy lon ley, lam se loum pukyay nok, yowr ouon mon nak-kwawk sue. Lam sohokwe hiykwe sawk sey ayaw mon nak-yay yar. Senkin lon ankin, lam sohokwe unsaney lowpwarowp a serey suko me liy nuw-yar kow.
15 Ninguém acende uma lamparina para colocá-la debaixo de um cesto. Pelo contrário, ela é colocada no lugar próprio para que ilumine todos os que estão na casa.
16 Seyr hunkwe liy-liy-aw-aw senkin kwa lon, hno yar hokwe unsaney mo inour mon kwa mon yar, hom hno yor yaprue me lira ey hokwe. Suw homkwe hromo Aio nonkumey ko so uru se liy lowk nakie.”
16 Assim também a luz de vocês deve brilhar para que os outros vejam as coisas boas que vocês fazem e louvem o Pai de vocês, que está no céu.
17 Jisas hiykwe senkin manuw-mesor, “Homkwe senkin peie nanpanan o, hakwe Moses so sow o, ok profet hom ma mey hain o, seme mon-say e le. Sawk hakwe ok seme mon-say e le pa, sawk ok sohom mo liy-liy-aw meio ousne hrahra e le.
17 — Não pensem que eu vim para acabar com a
18 Hakwe hme okar kiy-mekow, ki ohiy o, nonkumey o, mo ya lira por ha a. Sawk God so sow mo ok-mawk o, ok-kopi-ney nopre o, somokwe liy lira por ha ley. God so sow mokwe senkin-awaw nuw-wak ey, omok weynpaweyn lowpwarowp hom ley lowpway.
18 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: enquanto o céu e a terra durarem, nada será tirado da Lei — nem a menor letra, nem qualquer acento. E assim será até o fim de todas as coisas.
19 Sawk uwr prueyn, God so sow nopre penkin ke kamaun sow e, seyr hyo kamaun sow yor sokukwe uwrsa har me mahiy-mon sorasor ankin, uwr senkin so uru hokwe Nonkumey so Wayr-hre-yier hokwe paswaw-ar nuw-wak. Sawk uwr prueyn God so sow mo meyki nuw-ey kraipakrai sohokwe, seyr uwrsa me liy-liy-aw mahiy-mon sorasor ankin, uwr senkin sohokwe Nonkumey so Wayr-hre-yier hokwe, uru aiopey hay-ar non nuw-wak.
19 Portanto, qualquer um que desobedecer ao menor mandamento e ensinar os outros a fazerem o mesmo será considerado o menor no
20 Payhokuaw, hakwe hme senkin makiynuw-mesor kow, hmo yor luw-luw-aw somokwe, sow ke hiymon-sorasor uwr o, Farisi o, hmo yor luw-luw-aw sohom mo eir mon lwak lopa hokwe, homkwe Nonkumey so Wayr-hre-yier mon liy lyawriy ley.”
20 Pois eu afirmo a vocês que só entrarão no Reino do Céu se forem mais fiéis em fazer a vontade de Deus do que os
21 Jisas hiykwe hme senkin makiynuw-me kow, “Homkwe ok hmo nopwey-om me senkin ma me mokwe po lonuayk, ‘Uwrsa me peie hin okrue-sa-krue o. Uwr, uwrsa har me posokwaw hin okrue e, hye kokwe jas hiykwe heyn-non-ok liy me.’ Kis 20:13; Lo 5:17
21 — Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: “Não mate. Quem matar será julgado.”
22 Sawk hakwe hme kokwe mo senkin makiy-mekow, uwr, hyo wayh se kasaw posokwaw lon hohuaw e, hye kokwe jas so owh mon liy hiy-ey. Sa uwr, hyo wayh se ok-piap-ok posokwaw me e, hye kokwe Juda mo kaunsil hakamay mo owh mon liy hiy-ey. Sa uwr, hyo wayh se lawk-lawk-ok posokwaw me kawrpakawr e, hye kokwe Satan so yier ya non mon liy me-su ha.
22 Mas eu lhes digo que qualquer um que ficar com raiva do seu irmão será julgado. Quem disser ao seu irmão: “Você não vale nada” será julgado pelo tribunal. E quem chamar o seu irmão de idiota estará em perigo de ir para o fogo do inferno.
23 Kwa lonuayk, hunkwe omeme yaprue God se alta mon leynow prawk kow e mon mokwe, sawk hunkwe hno wayh, hiy hne uron yaprue nan pa ma lwak sehe nanpanan ankin,
23 Portanto, se você estiver oferecendo no altar a sua oferta a Deus e lembrar que o seu irmão tem alguma queixa contra você,
24 sei, hunkwe hno omeme yaprue God se ma naws kow ey seme alta ohriar mon lokriy hain nok, hno wayh se ma-ley ohruw-a. Peyr hunkwe hno wayh se nion uron kamon-awaw kwa manon-wak popriy. Senkin lon lowpway nok, hno omeme yaprue God se ma leynow kow ey seme kwa leynow prawk kow.
24 deixe a sua oferta ali, na frente do altar, e vá logo fazer as pazes com o seu irmão. Depois volte e ofereça a sua oferta a Deus.
25 Sawk hne yier-ok ma lon me seme hokuaw jas so owh mon hiy-ey ankin, peyr hunkwe uwr hne kasaw ma lon hohuaw sehe nion uron kamon-aw kwa saw-on-wak, hoh yerki ompok sokwaw lwak nonaw. Hiykwe sa hne jas so owh mon senaw hiy-ey. Sawk jas hiy hne polis-uwr mo iha mon senaw kow. Sa polis-uwr hom hne kalabus-a mon nak-piar sakawk iarok lak.
25 — Se alguém fizer uma acusação contra você e levá-lo ao tribunal, entre em acordo com essa pessoa enquanto ainda é tempo, antes de chegarem lá. Porque, depois de chegarem ao tribunal, você será entregue ao juiz, o juiz o entregará ao carcereiro, e você será jogado na cadeia.
26 Hakwe hne okar kiy-mekow, hunkwe kalabus-a se liy saw-okriy hain ley. Hunkwe senkinaw lwak ey, omok hwon meinowon lowpwarowp hne ma mekow seme nuw-nakway lowpway sehe.”
26 Eu afirmo a você que isto é verdade: você não sairá dali enquanto não pagar a multa toda.
27 Jisas hiy makiy-sahre me, “Homkwe ok kamon senkin ma me kokwe po lonuayk, ‘Homkwe yokun nweyh kane yor ke peie meio o.’ Kis 20:14; Lo 5:18
27 — Vocês ouviram o que foi dito: “Não cometa adultério.”
28 Sawk hakwe hme kokwe mo senkin makiy-mekow, uwr prueyn hiykwe sa prueyn ke hyo uron nonaw lira way nanpanan ankin, hyo uron hokwe sa sokwe yokun po nweyh kane.
28 Mas eu lhes digo: quem olhar para uma mulher e desejar possuí-la já cometeu adultério no seu coração.
29 Sa hno nene sayar ko hiykwe hne yor piap-araw mon isay makuayk ankin, nene sohokwe kwa kandap sasow. Seyr hno owh so kopi kamon se lira ohna sow ankin, sohokwe piap-ar korey. Payhokuaw, hno owh lowpwarowp hokwe sawk Satan so yier mon lway swakawk lak.
29 Portanto, se o seu olho direito faz com que você peque, arranque-o e jogue-o fora. Pois é melhor perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ser atirado no inferno.
30 Seyr hno iha sayar hok, hne yor piap-araw mon isay makuayk ankin, kiy-wakiane swasow. Seyr hno owh so kopi kamon se lira ohna sow ankin, sohokwe piap-ar korey. Payhokuaw, hno owh lowpwarowp hokwe sawk Satan so yier mon lway swakawk lak.”
30 Se a sua mão direita faz com que você peque, corte-a e jogue-a fora. Pois é melhor perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ir para o inferno.
31 Jisas hiykwe senkin makiy-mekow, “Paraw kokwe senkin po mesor kow, ‘Uwr prueyn hiykwe hyo sah ke huon okriy ha hokwe, hiykwe peyr lokriy ha mamey Lo 24:1-4
31 — Foi dito também: “Quem mandar a sua esposa embora deverá dar a ela um documento de divórcio.”
32 Sawk hakwe hme kokwe mo senkin makiy-mekow, uwr prueyn so sah hok yokun nweyh kane lopa lwak hokwe, hiykwe hoke liy lokriy ha ley. Payhokuaw, hiykwe hoke lokriy ha ankin, hiykwe hyo sah ke kokwe yokun nweyh kane yor mon leyso eyso ha. Seyr uwr prueyn hiy sa sokwe-aw ma-sahre huon ankin, uwr sohiy seyn, hiykwe yokun nweyh kane.”
32 Mas eu lhes digo: todo homem que mandar a sua esposa embora, a não ser em caso de adultério, será culpado de fazer com que ela se torne adúltera, se ela casar de novo. E o homem que casar com ela também cometerá adultério.
33 “Homkwe ok hmo nopwey-om me senkin ma me mokwe po lonuayk, ‘Homkwe homkiaw ma loiow me peie maka-maun sow o. Homkwe Hakamay se kokwe ok-loray kamon ke hyo uru non nak-oiow ankin, ok sohok ko meyki mon-aw kwa nakey.’ Wkp 19:12; Nam 30:2
33 — Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: “Não quebre a sua promessa, mas cumpra o que você jurou ao Senhor que ia fazer.”
34 Sawk hakwe hme kokwe mo senkin makiy-mekow, homkwe peie loiow o. Homkwe nonkumey so uru non peie loiow o, payhokuaw nonkumey sohokwe God so sia-king.
34 Mas eu lhes digo: não jurem de jeito nenhum. Não jurem pelo céu, pois é o trono de Deus;
35 Seyr hunkwe ki ohiy so uru non peie loiow o. Payhokuaw ki ohokwe, yop God so sune hok ma lourwayk hiy non. Seyr hunkwe om Jerusalem so uru non seyn, peie loiow o. Payhokuaw, Jerusalem hokwe King seirpey-ar so om-arar.
35 nem pela terra, pois é o estrado onde ele descansa os seus pés; nem por Jerusalém, pois é a cidade do grande Rei.
36 Seyr hno makwey non peie nak-oiow o. Payhokuaw, hno makwey-ohne arian mokwe hunkwe weyspey o, orpey o, senkin liy mon ok-sahriy-sow ley.
36 Não jurem nem mesmo pela sua cabeça, pois vocês não podem fazer com que um só fio dos seus cabelos fique branco ou preto.
37 Hunkwe senkin me ankin, ‘Oo, okar’ hno ok kokwe senkin-awaw ka lwak. Seyr hwon senkin me ankin, ‘Ohow, korey’, hno ok kokwe senkin-awaw ka lwak. Hunkwe ok har me nak-me peykyay ankin, weyn sokukwe Satan so.”
37 Que o “sim” de vocês seja sim, e o “não”, não, pois qualquer coisa a mais que disserem vem do Maligno .
38 “Homkwe ok kamon senkin ma me kokwe po lonuayk, ‘Sawk uwr prueyn so nene o, nays o, seme mon piapay kow ankin, yor sokukwe seyr eysawk eysawk kwa ma-mon.’ Kis 21:24; Wkp 24:20
38 — Vocês ouviram o que foi dito: “Olho por olho, dente por dente.”
39 Sawk hakwe hme kokwe mo senkin makiy-mekow, uwr prueyn hne yor piap ke mon ankin, hye aw peie ma-sahre ono o. Sawk uwr prueyn hiy hno wouk-mawk kamon ke leyma ankin, hunkwe kamon ke kwa makiynak-kankoum sow kow.
39 Mas eu lhes digo: não se vinguem dos que fazem mal a vocês. Se alguém lhe der um tapa na cara, vire o outro lado para ele bater também.
40 Sa uwr prueyn, hne kot mon ma hiy-ey hiykwe hno siot ke mawkriy lway e mesopok ankin, hunkwe seyr hno saket meipey ke kwa ma-nakway kow peykyay.
40 Se alguém processar você para tomar a sua
41 Seyr uwr prueyn hiykwe hne hyo omeme me 1 kilomita lway nakey e nuw-me-sasay ankin, hunkwe sawk 2 kilomita kwa lway nak-ey.
41 Se um dos soldados estrangeiros forçá-lo a carregar uma carga um quilômetro, carregue-a dois quilômetros.
42 Sa uwr prueyn hiykwe hne hye omeme kamon se kow e mesopok ankin, hunkwe kwa kow. Seyr uwr prueyn hiykwe hno omeme kamon ke nonok nyanyaw e mesopok ankin, hunkwe peie me-puar o.”
42 Se alguém lhe pedir alguma coisa, dê; e, se alguém lhe pedir emprestado, empreste.
43 Jisas hiy makiy-me, “Homkwe ok kamon senkin ma me kokwe po lonuayk, ‘Hunkwe hno wayh-om me nian kokwe uron-pi ko-ar nuw-wak e, sawk hmo awia mokwe awnie awnie-aw kwa lira.’ Wkp 19:18
43 — Vocês ouviram o que foi dito: “Ame os seus amigos e odeie os seus inimigos.”
44 Sawk hakwe hme kokwe mo senkin makiy-mekow, hunkwe hmo awia me uron-pi ko-ar kwa nuw-wak. Seyr homkwe uwrsa, hme ma mon yorpayor piapay seme, God se kwa mesopok kow, hiy hme ka hiy-mon.
44 Mas eu lhes digo: amem os seus inimigos e orem pelos que perseguem vocês,
45 Hno yor senkin lwak ankin, hunkwe God nonkumey mon ma liwak so ney nuw-wak. Payhokuaw, hyo yor kokwe liy-liy-aw, hiykwe hyo ey hokwe uwrsa yor piap-araw non sohom o, yor yaprue non sohom o, hme kokwe liy-liy-aw-ar mon wayar kow. Hiykwe seyr sueyr mokwe, liy-liy-aw kow, uwrsa yor luw-luw-aw non me o, uwrsa yor naway naway non me o.
45 para que vocês se tornem filhos do Pai de vocês, que está no céu. Porque ele faz com que o sol brilhe sobre os bons e sobre os maus e dá chuvas tanto para os que fazem o bem como para os que fazem o mal.
46 Sawk hunkwe uwr, hne uron-pi ko-ar ma nuw-wak seme-aw ma-sahre nan ankin, hai hne kokwe God hiykwe maym liy manak-kekie peykyay kow o? Korey. Yor, hmo uwrku saku arian me-aw ma nanpanan somokwe, takis-lonok-uwr hom seyn, liy-liy-aw mon.
46 Se vocês amam somente aqueles que os amam, por que esperam que Deus lhes dê alguma recompensa? Até os cobradores de impostos amam as pessoas que os amam!
47 Sa hunkwe hno wayh-om arian me-aw me soknay soknay ankin, hai yor senkin sohokwe har mo eir mon lwak o? Korey. Uwrsa haiden seyn, homkwe seyr liy-liy-aw mon.
47 Se vocês falam somente com os seus amigos, o que é que estão fazendo de mais? Até os pagãos fazem isso!
48 Ama, hmekwe senkin seme me, homkwe mnow-mnow-aw kwa nuw-wak, hmo Aio God nonkumey ko hiy mnow-mnow-aw ma nuw-wak se hieyn.”
48 Portanto, sejam perfeitos, assim como é perfeito o Pai de vocês, que está no céu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.