Mateus 10
God so Sokior-ok Iwon (AAU) vs AAI
1 Jisas hiykwe hyo ki-wayh iha seys mu nareysyar non me me-huonok okrar nok, hme krai ipey-ar nak-kow. Krai somokwe senkin, niohney piap-araw me me-su ha ey o, seyr peik senkin senkin o, piap poya-poya o, seme nak-mon popriy kow ey me nak-kow ha.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei 12 eaf ayuwih hina, sawow yumatah ta ta, feher yumatah ta ta, sabuw biyahimaim baiyawasih isan fair itih naatu igegewasinih.
2 Jisas so aposel iha seys mu nareysyar non mo uru mokwe, senkin, peyr ko-ar hokwe Saimon, hyo uru kamon hokwe Pita. Prueyn hokwe hyo nay-ih Andru. Prueyn hokwe Jems, Sebedi so ney. Prueyn hokwe Jon, Jems so nay-ih.
2 Naatu iti i bai’ufununayah nah 12 wabih, wantoro’ot i Simon wabin ta Peter tufuturan Andrew hairi, James tufuturan John hairi, orot Zebedee natunatun.
3 Prueyn hokwe Filip, prueyn hokwe Bartolomyu, prueyn hokwe Tomas, prueyn hokwe Matyu, takis lonok uwr. Seyr prueyn hokwe Jems, Alfius so ney. Prueyn hokwe Tadius.
3 Philip, Bartholomew hairi, kabay onayan wabin Matthew i Thomas hairi, naatu Alpheus natun James i Thaddeus hairi,
4 Prueyn hokwe Saimon, hiykwe Selot-uwrsa me nion ma non-wak hiy non. Prueyn hokwe Judas Iskariot. Uwr sohokwe omok Jisas se uwr piap-araw mo iha mon kow ey hiy non.
4 tafaram kafafarayan orot wabin Simon. Jesu ana yanuwayan orot Judas Iscariot hairi.
5 Ki-wayh iha seys mu nareysyar non somokwe Jisas hiykwe senkin me-kupaku popriy ha, “Homkwe uwrkayn irweyk mo owh mon peie ley o, seyr Samaria mo om har mon peie lyawriy o.
5 Orot nah 12 Jesu iyunih hititit iuwih eo, “Ufun Sabuw hai tafaramamaim men kwanan naatu Samaria sabuw hai bar hai meraramaim men kwanarun.
6 Sawk homkwe Israel mo sipsip ma lanyan mo owh mon-aw kwa ley.
6 Baise kwanan Israel sabuw bobaituw na’atube hikasiy tema’am biyahimaim kwanarun kwaniyawasih.
7 Hom ma ley somokwe, ok mokwe senkin kwa lanio mesor kumay nok, ‘Nonkumey so Wayr-hre-yier hokwe pa ohriar kiynuw-wak.’
7 Kwanan iti tur i kwanabinan, Mar ana aiwob i na iyubinaka.
8 Homkwe seyr uwrsa senkin senkin peik non me kwa mon popriy kow. Seyr uwrsa ma lokrue me, su kwa ma-me-sian wayr, seyr uwrsa kuor-lepra ma peys seme kwa mon hro way kow, seyr now-awruw me kwa me-su ha. Ama, homkwe God so krai mokwe puraw-ar lonokyaw, seyr liy-liy-aw, puraw kwa hiy-meio, uwrsa me kokwe.
8 Sawusawuwih kwaniyawasih, murumurubih kwanao hinamisir, sabuw iyab biyah kokom ani’anih kwaniyawasih naatu demon kakafih kwananunih hinatit. Sawar ana baiyan en kwabaib, imih kwanabow ana baiyan en.
9 Homkwe seyr meinowon senkin senkin, gol, silva, kopa, sohom non ma monhre mokwe, hmo owk-neyp mon peie nak-kawk kreik nok o.
9 Men kabay ta kwanab a koukut kwaniwan, naiw a kikiramaim kwanarobere auman kwananamih.
10 Seyr owk non peie nakey neyney o, seyr omeme owh ko meipey hay kreys non peie kwawk nok o. Homkwe seyr sune-ohi o, irowm o, kreys non peie nakey o. Payhokuaw, uwr mey posokwaw meio e, hiykwe puraw liy meio ley, hye kokwe ayay o, omeme o, senaw kow.
10 Remor isan men hafoy ta kwanab, men biya baibiyon ta, a baibiyon ta, tu ta, kwanabow auman kwananamih. anayabin bowayah abis kikimin tibitin boro nakaram.
11 Hom om o, yier o, perey lyawriy e, uwr yaprue, hme ma me-huonok yawriy se kwa lanio pawk, sa hye nion-aw kwa non-wayr meio. Homkwe serey-aw kwa nuw-wayr meio, hom mey nuw-meio lowpway sehe.
11 “Kwanan bar merar kikimin o bar merar gagamin kwanarur, sabuw iyab merarayow wairafih kwananuwihih, naatu i hai baremaim kwanama, a bowabow kwanisawar imaibo kwihamiyih kwanan.
12 Homkwe uwr senkin mo a mon lyawriy ankin, uwrsa a serey suko me kokwe hno ok yaprue non kwa me-ihey.
12 Naatu bar runamih sabuw a merarayow kwanitih.
13 Sawk uwrsa a serey suko somokwe homkwe hne kar nonaw huonokyaw huon ankin, hno liwak marowhway ok kokwe a serey ka lwak. Sawk uwrsa a serey suko homkwe hne hyaw lwak huon ankin, hno liwak marowhway ok yaprue sokukwe hno nian mon ka ma-le.
13 Naatu sabuw bar wanawanan tufuw ana merarayow hinabaib, basit a merarayow kwanihamiy nati baremaim nama, baise men hinabaib a tufuw ana merarayow kwanabosair kwanab maiye.
14 Sa unsaney, a kamon ko, om kamon ko, hne me-huonok yawriy lopa mokwe, seyr hno ok me lonuayk me pa lwak mokwe, hunkwe ki-pow hno sune ko seme kwa nak-our powpow say hain, enekwei hwon lokriy hain non.
14 Orot babin yait a merar men nay naatu a tur men nanonowar, kwanamisir ura kwanarutatab efan nati kwanihamiy kwanan efan ta.
15 Hakwe hme okar kiy-mekow, enekwei pariawey-ar God hiy lanon anon ey hokwe, God so aw-mar hokwe om senkin, hme hyaw ma lwak hokwe, aiopey hay lwak ey. God so aw-mar om senkin se ma lon ey hokwe, om Sodom, Gomora leys so eir mon lwak ey.”
15 Anababatun a tur ao’owen, baibatebat ana veya God Sodom, Gomorah sabuw boro nakabibirih, baise nati bar merar sabuw hai baimakiy i boro God tafan nayara’ah gagamin na’in hinab.
16 “Hakwe hme kokwe sipsip me hieyn me-ha ley, nwoh piap-araw mo ompok mon. Homkwe iray-iray non kwa nak-wak, sok mo weyn me hieyn. Seyr homkwe kopowrie lwak e, ahney woukmow me hieyn.
16 “Kwananowar, kwa i bobaituw sheep na’atube haru fairih wanawanahimaim abiyuni kwanatit kwananamih, imih kok na’atube kwanakakaf naatu mamu imak na’atube kwananutanub.
17 Homkwe uwr har me iray-iray non kwa nak-wak ira kraipakrai, payhokuaw, uwr somokwe hme kokwe hmo kaunsil mo iha mon ya nekie owk nakey kow a, seyr hme kokwe Juda mo hokruw-a mon ya lomniy mamniy a.
17 “Mata toniwa’an sabuw isah, anayabin boro hinabuw hinafatumi kwanan kanisel nahimaim hibabatiy, naatu Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi.
18 Sa hano uru se hokuaw kokwe, hme kokwe seyr uwr hakamay ki ko mo inour mon o, king mo inour mon o, serey nekie owk nakey ey. Weyn somokwe seme lousne ey, hano ok-ihey kokwe hom uwr hakamay me o, uwr-kayn irweyk me o, hme liy mesor sanion sow kow.
18 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan boro aiwob sabuw naatu gawan orot gagamih na’atube Ufun Sabuw nahimaim Tur Gewasin kurereb nowar isan boro hinarab hinataini.
19 Seyr enekwei senkin sohokwe hme kot mon hiy-ey ankin, homkwe senkin peie hok nanpanan o, ‘Hakwe ok pokwe kiy-mesor a-ney, seyr penkin kiy-mesor a-ney?’ Enekwei sohokwe ok, hom ma mesor ey kokwe, hakiaw liy hiy-me-sorasor, hmo uron mon kokwe.
19 Baise hinafatum hinabuw baibabatiyimih kwanan men kwaniyababan tur isan, o tur o isan, hinabibatiy ana veya’amaim tur boro imaim natit kwanao.
20 Payhokuaw, ok hwon enekwei sohiy non ma lohruw-a somokwe, hno ok korey. Sawk hno Aio so Niohney hiykiaw hno woki mon hiy-anok anok mesor kow ey.
20 Anayabin nati tur i men o a notamaim tit kuo’omih, baise Tamat Anunin o iwani awa rukirir kuo.
21 Enekwei sohokwe seyr uwr homkwe hmo uwr eynay arian me mekow okin kwormakwor okrue ey. Aio homkwe seyr yor sokukwe hmo ney me kokwe liy-liy-aw mon ey. Ney homkwe seyr hmo ipey-aio me mon akre akre ey, seyr hme isay okin kwormakwor okrue ey.
21 “Orot ain boro tain baban nao namorob, regah boro natun nifa’ifa’i baban nao namorob, na’atube kek boro hinah tamah hinifa’ifa’ih babah hinao hinamorob.
22 Uwrsa homkwe hne kokwe awnie awnie-aw lira ey, hano uru se hokuaw kokwe. Sawk uwrsa hane senkin-awaw nan kiykiy-ay kraipakrai lorok ankin, enekwei pariawey-ar hiy lousne, God hiykwe uwrsa seme-aw huonokyaw prosue ey.
22 Ayu wabu’umaim kwabowabow isan sabuw boro hinifa’ifa’i, baise orot yait nabat kikin nabowabow yomaninamaim boro yawas natita’ur.
23 Seyr uwrsa om kamon ko hom hne yor piap-araw non mon yorpayor ankin, homkwe sawk om kamon mon kiysaw-hakan nok. Hakwe hme ok-ar kiy-mekow, homkwe Israel mo om lowpwarowp mon kokwe liy lanio mesor lowpway ley, Uwrsa mo Ney hiy ma-le ok.
23 Bar merar ta’amaim hinarukoukuw kwanabia’akir, kwanabihir kwanan bar merar ta, anababatun a tur ao’owen, Israel wanawanan bar merar etei boro men kwanabow kwanisawaribo Orot Natun namatabir maiye nanamih.
24 Homkwe nonkway, nyo skul ko homkwe hmo hiymon sorasor-uwr mo ayaw mon liy lwak ley. Seyr mey-uwr prueyn hiykwe hyo hakamay so eir mon liy lwak ley. Korey law.
24 “Kirum kek boro men ana bai’obaiyen orot na natabirimih, na’atube akir wairafin boro men ana orot ukwarin na natabirimih.
25 Nyo skul ko hiykwe hyo tisa se hieyn lwak hokwe, liy. Seyr mey-uwr hiykwe hyo hakamay se hieyn lwak hokwe, liy. Sawk uwrsa homkwe a-yiaup-uwr se Belsebul so uru se nakinariy kow ankin, uwrsa somokwe uwrku saku a-yiaup-uwr se nion ma non-wayr mokwe, uru piap-araw-ar nakinariy kow ey, ok piap, a-yiawp-uwr se ma me sohom mo eir mon lwak ey.”
25 Baise kirum kek na kok ana bai’obaiyen orot na’atube mataramih, basit i ukwarin na rerekab na kirum gewas, na’atube akir wairafin nabow gewas ana orot ukwarin boro nayara’ah ibe namatar, baise bar matuwan orot isan Beelzebul hinarouw hinao na’at, i ana akir wairafin isah boro tur kakafin maiyow hina’uwih wabih hini’a’afiy.
26 “Sawk homkwe unsaney me peie hok o. Payhokuaw, payay homkwaw lwak sue e, omok kokwe kumay-ar lousne-sa-ousne ey. Seyr ouon-aw pay me mon hiyhiy e, omok kokwe inopuaw mekow nonkway ey.
26 “Baise sabuw isah men kwanabir, anayabin abisa sum wanawanan wa’iwa’irin inu’in boro hina botait nirereb, naatu sawar baibunuwenamaim ti’inu’in etei boro hinatit hinibebeyan sabuw etei hinaso’ob.
27 Ok, ha hme eym-nawp sok ma kiy-mesor kow omokwe, omok kokwe homkwe eypok sok kwa mesor. Seyr ok, pokon ha hno nweyk mon ma me soswon soswon kow somokwe, omok kokwe homkwe a-suwr kumay mon kwa liarok mesor kow.
27 Abisa wa’iwa’iramaim ao kwanonowar sabuw etei nahimaim kwanao hinanowar, naatu abisa akisimo ao kwanonowar, kwanayen gem tafahimaim kwanabat kwanabinan sabuw etei hinanowar.
28 Unsaney hom owh se ma lokin kwor okrue ha ey me peie hok o. Homkwe wa se liy nak-kin kwor okrue ha ley. Sawk hunkwe God se-aw nuw-hok e. Payhokuaw, hiykwe krai non, wa o, owh o, seme Satan so yier mon liy nuw-mon piapay ha.
28 Sabuw biya te’a’asabun isan men kwanabirumih, anayabin anun boro men hina’asabunimih, baise God isan i kwanabir, anayabin i boro biya naatu anun hairi’ika na’asbunuwen hinamorob.
29 Homkwe nonkway, ahney panisweswe kreysyar se ma nakway mokwe, ihey mo meinowon imon-aw nopre non nakway. Sawk ahney nopre hmo kamon hokwe, ki mon liy makuayk okrue ley, hno Aio hiy nonkway lopa hokwe.
29 Mamu kwikwik rou’ab hai baiyan i one toea’maim boro inatubun, baise mamu ta boro men Tamat so’oba’e namorob haw nare’emih.
30 Ama, hmo makwey-ohne lowpwarowp mo meir mokwe po sor.
30 Naatu kwa ukwarimaim arib i etei God iyab sawar.
31 Hme kokwe hakwe senkin sehe kiy-me, homkwe peie hok o, payhokuaw God so nene mon kokwe homkwe panisweswe poya-poya sohom mo eir mon lwak.”
31 Imih men kwanabir, Tamat ana yabow kwa isa i ra’at men mamu kwikwik na’atube’emih.
32 Jisas hiy makiy-me, “Sawk uwr prueyn hiy uwrsa mo inour mon senkin mekow ankin, ‘Hakwe Jisas so’, ha seyn, nonkumey mon kokwe hano Aio se kokwe seyr senkin makiy-sahre mekow ey, ‘Uwr sohokwe hano.’
32 “Orot yait sabuw etei nahimaim ayu isou eo’orereb, ayu auman boro maramaim na’atube ana sinaf Tamai nanamaim.
33 Sawk uwr prueyn hiykwe uwrsa mo inour mon kokwe senkin mekow ankin, ‘Hakwe hyo korey’, ha seyn, nonkumey mon kokwe hano Aio se kokwe seyr senkin makiy-sahre mekow ey, ‘Uwr sohokwe hano korey.’”
33 Baise orot babin yait sabuw etei nahimaim ayu ekwakwahiru, ayu auman mar Tamai nanamaim boro ibo anakwahir.
34 “Homkwe hane kokwe senkin peie nan e, hakwe uwrsa ki ko eme mon iwak marowhway e le, korey. Hakwe uwrsa ki ko me mon iwak marowhway e le pa. Sawk hakwe aw-seik ke nake kow.
34 “Men kwananot ayu i tufuw abai tafaramamaim anan, En. Ayu i men tufuw abai ananamih, baise kauseb abai anan.
35 Enkin ha ma le ohokwe, senkin lousne ey,
35 Ayu anan anayabin
36 Seyr uwr so awia-pow-ar mokwe hyo nioh siraw-aw arian hom lwak ey. Mai 7:6
36 Imih orot ana kamabiy anababatun i boro i taiyuwin ana rara.’
37 Uwr prueyn so yor, hyo aio-ipey-om me uron-pi ko-ar ma lwak hokwe, hane ma nan so eir mon lwak ankin, uwr sohokwe hano ki-wayh-ok liy me ley. Seyr hyo yor, hyo ney norwayo, ney swanyo seme uron-pi ko-ar ma lwak hokwe, hane ma nan so eir mon lwak ankin, hye kokwe hano ki-wayh-ok liy me ley.
37 “Orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu hinah tamah isah ebiyabow kwanekwan i men karam boro ni’ufnunu, na’atube orot yait ana yabow ayu isou ikikimin naatu i natun orot naatu babitai isah ebiyabow kwanekwan, i men karam boro ni’ufnunu.
38 Seyr uwr, hyo now lokrue ey se hano meyki lway nak-pyay pa lwak ankin, hye kokwe hano ki-wayh-ok liy me ley.
38 Naatu orot babin yait ana onaf men na’abar ayu nabi’ufnunu i men karam boro ayu airi ani’of.
39 Sawk uwr prueyn hiykwe hyo su lwayr enekwei arian se lanio su onok ankin, hyekwe lokrue pror ha ey. Sawk uwr prueyn hiykwe hano meyki le se lokrue hokwe, hiykwe su lwayr peyow yor se lirway onok.”
39 Orot babin yait taiyuwin ana yawas enunuwih boro ana yawas nikasiy, baise orot babin yait ana yawas isou ebi’inuw boro natita’ur.
40 Jisas hiy makiy-mesor, “Uwr prueyn hiykwe hme me-huonok yawriy ankin, hiykwe hane nak-me-huonok yawriy. Seyr uwr hiy hane ma me-huonok yawriy hokwe, hiykwe uwr hane ma me-ha se nak-me-huonok yawriy.
40 “Orot yait kwa a merar eyiyi, ayu au merar eyiyi, naatu orot yait ayu au merar eyiyi, i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiyi.
41 Sawk unsaney homkwe profet prueyn, hiy profet ma lwak se me-huonok yawriy ankin, unsaney senkin somokwe God hiykwe maym yaprue ya ma-sahre kow a, hiy profet se ma kow senkin. Seyr unsaney homkwe uwr luw-luw-aw se me-huonok yawriy ankin, hiy uwr luw-luw-aw ma lwak se, unsaney senkin somokwe God hiykwe maym yaprue ya ma-sahre kow a, hiy uwr luw-luw-aw se ma kow senkin.
41 Orot babin yait dinab orot ana merar eyiyi, anayabin i dinab orot, nati orot boro dinab orot ana baiyan turin nab. Naatu orot yait, orot ana yawas mutufurin ana merar eyiy, anayabin i orot ana yawas mutufurin boro orot ana yawas mutufurin ana baiyan turin nab.
42 Ama, hakwe hme okar kiy-mekow, hano ney nopre me hu weyp non se posokwaw kow owswa e, hyo maym hokwe hye liy lokriy hain ley.”
42 Naatu orot babin yait kek kikimin harewawat hun itin etomatom, anayabin i ayu au bai’ufununayan, anababatun a tur ao’owen i ana baiyan boro nab.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.