Mateus 27

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Obuchilo kábwaachíile, abakúlu ba abagabe bóona hamo na abanyaampala ba Abayahudi baáteékatéeka no kulamula akazeendele okwo balaákola babone kumusikiza Yeézu.
1 Assim que amanheceu, todos os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus fizeram os seus planos para conseguir que Jesus fosse morto.
2 Niho baámuboha, baázeenda náze baámuhicha aha mutégeki we Echirúumi óogwo akaba naayétwa Pilato.
2 Eles o amarraram, levaram e entregaram ao governador Pilatos.
3 Mbwéenu Yuda, óogwo enkoonga koongi wa Yeézu, obuchilo akabona nka nikwo Yeézu yaáchwaaziikilwa kwíitwa, yeehulila kubi bwooli. Yeemucha eféeza ezo makúmi asatu no kuzisubya aha bakúlu ba abagabe na abanyaampala ba Abayahudi.
3 Quando Judas, o traidor, viu que Jesus havia sido condenado, sentiu remorso e foi devolver as trinta moedas de prata aos chefes dos sacerdotes e aos líderes judeus,
4 Yaábagaambila aáti, “Naáhena kumuhikiiliza omu ngalo záanyu ogu muuntu atéena ntaambala mubóne kumusikiza.” Náho boónyini baágaamba, “Áago ti géetu íichwe káandi, no olwaágalalo lwaawe íiwe nyini.”
4 dizendo: — Eu pequei, entregando à morte um homem inocente. Eles responderam: — O que é que nós temos com isso? O problema é seu.
5 Niho Yuda yaáziinaga eféeza ezo omu nzu ya Múungu, yaalugáho, yaázeenda kweéhotola.
5 Então Judas jogou o dinheiro para dentro do Templo e saiu. Depois foi e se enforcou.
6 Abakúlu ba abagabe baázikobya eféeza ezo, baágaamba báti, “No muzilo kutulaaniza eféeza ezo ne eféeza ze éenzu ya Múungu, habwo kuba ne zo obuguzi bwe enságama.”
6 Os chefes dos sacerdotes pegaram o dinheiro e disseram: — Isto é dinheiro sujo de sangue, e é contra a nossa
7 Mbwéenu, baáteékatéeka no kulamula kwiimucha eféeza ezo no kugula ensaambo yi ibúumba habwo kuziika omwo abazenyi.
7 Depois de conversarem sobre o assunto, resolveram usar o dinheiro para comprar o “Campo do Oleiro”, a fim de que servisse como cemitério para os não judeus.
8 Habwe ensoonga ezo, ensaambo ezo neeyeétwa Ensaambo ye Enságama kuhicha leélo.
8 Por isso aquele campo é chamado até hoje de “Campo de Sangue”.
9 Bityo echigaambo chaáhikile éecho omubáasi Yeremia akagaamba aáti, “Bakeemucha ebinogoka bye eféeza makúmi asatu, obukaani óobwo bakekililizana Abaiziraeli habwa weényini.
9 Assim aconteceu o que o profeta Jeremias tinha dito: “Eles pegaram as trinta moedas de prata, o preço que o povo de Israel tinha concordado em pagar por ele,
10 Bagula ensaambo yi ibúumba, nko óokwo Omukáma Múungu yaándagile.”
10 e as usaram para comprar o campo do oleiro, como o Senhor me havia mandado fazer.”
11 Náwe Yeézu yaáyemeelela omu méeso go omutégeki we Echirúumi. Omutégeki ogwo yaámubúuza aáti, “Ngási, íiwe níiwe omukáma wa Abayahudi?” Yeézu yaámugalulila aáti, “Níiwe óogwo olikugaamba.”
11 Jesus estava em pé diante do Governador, e este o interrogou, dizendo: — Você é o rei dos judeus? Jesus respondeu:
12 Mbwéenu, abakúlu ba abagabe na abanyaampala ba Abayahudi baábaanza kumulégelela Yeézu, náho weényini talabagaluliile choóna chóona.
12 Mas, quando foi acusado pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus, Jesus não respondeu nada.
13 Niho Pilato yaámubúuza aáti, “Ngási, tokuhulila áago góona balikukulegelela?”
13 Então Pilatos disse: — Você não está ouvindo as acusações que estão fazendo contra você?
14 Náho Yeézu talagalwiile no óobu aha chilegelelo chimo. Pilato yaásobelwa bwooli.
14 Porém Jesus não disse nada, e o Governador ficou muito admirado com isso.
15 Buli mwáaka omu mazenyi ga Paásika, omutégeki we Echirúumi akaba ayina obuteéka bwo kukomoolola embóhe eémo éezo abaantu bakaba nibeénda.
15 Em toda Festa da Páscoa , Pilatos costumava soltar um dos presos, a pedido do povo.
16 Mbwéenu, habwo obuchilo óobwo, ekaba eliho embóhe eémo óogwo akaba naayétwa Baraba. Embóhe ezo ekamanyiika bwooli habwe ebiheno éebyo akaba naakola.
16 Naquela ocasião estava preso um homem muito conhecido, chamado Jesus Barrabás.
17 Ha bwéecho, obuchilo abaantu bakobile áaho, Pilato yaábabúuza aáti, “Noóha óogwo mulikweenda mbakomoololele aha mbóhe ezi ibili? Nimweénda mbakomoololele Baraba, nali Yeézu óogwo abaantu nibamweéta Masihi?”
17 Então, quando a multidão se reuniu, Pilatos perguntou: — Quem é que vocês querem que eu solte: Jesus Barrabás ou este Jesus, que é chamado de
18 Pilato akababúuza aátyo, habwo kuba akamanya nka nikwo abakúlu ba Abayahudi bakéeza na Yeézu baámuheéleza omu ngalo zoómwe habwi ichubi kwoónka.
18 Pilatos sabia muito bem que os líderes judeus haviam entregado Jesus porque tinham inveja dele.
19 Mbwéenu, obuchilo Pilato akaba ayikéele aha chitébe echo cho kuchwaáziikila, omukázi woómwe yaámusiíndikila empola aáti, “Otaákwiiza kumukolela chibi choóna chóona omuuntu ogu omugololoke, habwo kuba naáyagalala bwooli omu chilo omu kulóota habwa weényini.”
19 Enquanto Pilatos estava sentado no tribunal, a sua esposa lhe mandou o seguinte recado: — Não tenha nada a ver com esse homem inocente porque esta noite, num sonho, eu sofri muito por causa dele.
20 Náho abakúlu ba abagabe na abanyaampala abáandi ba Abayahudi baábakooba kooba abaantu nka nikwo bamusabe Pilato abakomoololele Baraba no kumuchwaáziika Yeézu abone kwiitwa.
20 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus convenceram a multidão a pedir ao governador Pilatos que soltasse Barrabás e condenasse Jesus à morte.
21 Pilato yaábabúuza káandi abaantu, aáti, “Noóha óogwo nimweénda mmukomoolole aha mbóhe ezi ibili?” Bamugalulila báti, “Nitweénda otuchiíngulile Baraba!”
21 Então o Governador perguntou: — Qual dos dois vocês querem que eu solte? — Barrabás! — responderam eles.
22 Pilato yaábabúuza aáti, “Mbwéenu mmukole iínta Yeézu óogwo abaantu balikumwéeta Masihi?” Abaantu bóona batéela eyoombo nibagaámba báti, “Mubaámbe aha musalaba!”
22 Pilatos perguntou: — Que farei então com Jesus, que é chamado de Messias? — Crucifica! — responderam todos.
23 Pilato yaábabúuza aáti, “Yaákola chiheno chi nka nikwo abaámbwe aha musalaba?” Náho boónyini baáyoongela kuhooyooka báti, “Abaámbwe! Abaámbwe aha musalaba!”
23 Ele perguntou: — Que crime ele cometeu? Aí começaram a gritar bem alto: — Crucifica!
24 Obuchilo Pilato yaasoombookiilwe nka nikwo tiyaákuhicha kuhiindula ebiteékuzo bya abaantu abo na nka nikwo baábaanza omusaambo, yeemucha améenzi no kunaaba engalo zoómwe bóona nibabona omu méeso gáabo. Niho, yaábagaambila aáti, “Íinye tiinyina ntaambala yoóna yóona aha lufu lwo omuuntu ogu owe ntúungwa nzima. Amagaambo aga galáaba agáanyu íimwe nyini!”
24 Então Pilatos viu que não conseguia nada e que o povo estava começando a se revoltar. Aí mandou trazer água, lavou as mãos diante da multidão e disse: — Eu não sou responsável pela morte deste homem. Isso é com vocês.
25 Abaantu bóona bamugalulila báti, “Ensagamáye ne ekabe hali íichwe na aha baana béetu!”
25 E toda a multidão respondeu: — Que o castigo por esta morte caia sobre nós e sobre os nossos filhos!
26 Niho Pilato yaábakomoololela Baraba, na abalwaanila ngoma boómwe kábaabeele baámazile kumutéela enkoba Yeézu, yaámubaha babone kumubáamba aha musalaba.
26 Então Pilatos soltou Barrabás, como eles haviam pedido. Depois mandou chicotear Jesus e o entregou para ser crucificado.
27 Niho abalwaanila ngoma bo omutégeki we Echirúumi baámutwáala Yeézu, baázeenda náwe omu chikaali cho omutégeki. Babakobya omwo abalwaanila ngoma abáandi bóona, baámuzoongoloka Yeézu.
27 Depois os soldados de Pilatos levaram Jesus para o Palácio do Governador e reuniram toda a tropa em volta dele.
28 Bamuzuúla Yeézu emyéenda yoómwe, baámuzwéeka enkaanzu elikutukula.
28 Tiraram a roupa de Jesus e o vestiram com uma capa vermelha.
29 Baáyogosa omukáko gwa amáhwa, baámuzwéeka omu mútwe no kuluta olusekeyáanda aha ngalo yoómwe yo búlyo abone kubonwa nko omukáma. Batéela ebizwi omu méeso goómwe, niho baaba nibamulogota ahi igayo nibagaámba báti, “Kasíinge, omukáma wa Abayahudi!”
29 Fizeram uma coroa de ramos cheios de espinhos, e a puseram na sua cabeça, e colocaram um bastão na sua mão direita. Aí começaram a se ajoelhar diante dele e a caçoar, dizendo: — Viva o Rei dos Judeus!
30 Niho baámuchweela amachwaánta, baátwáala olusekeyáanda óolwo omu ngalo zoómwe no kumutéeza teeza nálwo omu mútwe.
30 Cuspiam nele, pegavam o bastão e batiam na sua cabeça.
31 Obuchilo abalwaanila ngoma abo baámazile kumulogota bátyo, baámuzúula enkaanzu ezo no kumuzwéeka emyéenda yoómwe káandi. Niho, baázeenda kumubáamba aha musalaba.
31 Depois de terem caçoado dele, tiraram a capa vermelha e o vestiram com as suas próprias roupas. Em seguida o levaram para o crucificarem.
32 Obuchilo abalwaanila ngoma hamo na Yeézu bakaba nibaluga omu chikaali cha Yeruzaléemu, baábugana no omuuntu oómo óogwo akaba naayétwa Simoni ali omunya Kurene. Niho baámuhatika kusutula omusalaba gwa Yeézu.
32 Quando estavam saindo, os soldados encontraram um homem chamado Simão, da cidade de Cirene, e o obrigaram a carregar a cruz de Jesus.
33 Niho, baáhika ahaantu áaho ahalikwéetwa Goligoota. Izíina éeli liina ensoonga nka nikwo, “Oluhaanga lwo Omútwe.”
33 Eles chegaram a um lugar chamado Gólgota. (Gólgota quer dizer “Lugar da Caveira”.)
34 Niho, baámuha Yeézu evíini éezo bakaba batulaniíze ne echiintu chi ituumbyo. Náho obuchilo yaáziboongize, yaáyaanga kuzinywa.
34 Ali deram vinho misturado com fel para Jesus beber. Mas, depois que o provou, ele não quis beber.
35 Bamubaámba Yeézu aha musalaba, baábagana ebizwáalo byoómwe aha kubyeéseza olweeso lwi ibaando. [Niho echigaambo chikahikilizwa echaagaambilwe no omubáasi, “Bakabagana omuli boónyini ebizwáalo byaanze na aha chizwáalo chaanze bakeesa olweeso.”]
35 Em seguida os soldados o crucificaram e repartiram as suas roupas entre si, tirando a sorte com dados, para ver qual seria a parte de cada um.
36 Beékala aho bamweemanye.
36 Depois disso sentaram ali e ficaram guardando Jesus.
37 Aha lugulu yo omútwe gwoómwe, baatáho echibaáho echiina entaambala yoómwe. Hakaandikwa háti, “ogu ni yeézu, omukáma wa abayahudi.” Yeézu abaambilwe aha musalaba hamo na abanyagiilizi bábili|alt="Jesus crucified on a cross together with robbers" src="CN01836B.TIF" size="col" loc="MAT 27:37-38" copy="David C Cook" ref="27:37-38"
37 Puseram acima da sua cabeça uma tabuleta onde estava escrito como acusação contra ele: “Este é Jesus, o Rei dos Judeus.”
38 Ahaantu áaho, bakaba baliho abaantu bábili abaabeele bali abanyagiilizi. Niho abalwaanila ngoma baábaamba aha misalaba héehi na Yeézu, oómo olubazu lwo obúlyo no oóndi olubazu lwo obumoso.
38 Com Jesus, crucificaram também dois ladrões: um à sua direita e o outro à sua esquerda.
39 Abaantu abaabeele nibalaba aho, bakaba nibamulogota Yeézu, kunu nibazugumisa emitwe yáabo no kugaamba nka nikwo,
39 Os que passavam por ali caçoavam dele, balançavam a cabeça e o insultavam,
40 “Íiwe okagaamba nka nikwo noohicha kuzikaambula éenzu ya Múungu no kuzoómbeka káandi aha bilo bísatu, óobu mbwéenu oyechuungule weénka! Mbwéenu, kábilaaba íiwe níiwe Mutábani wa Múungu, otuúke aha musalaba!”
40 dizendo assim: — Ei, você que disse que era capaz de destruir o Templo e tornar a construí-lo em três dias! Se você é mesmo o Filho de Deus, desça da cruz e salve-se a si mesmo!
41 Bityo nyini, abakúlu ba abagabe na abeégesa be ebilagilo bya Musa hamo na abanyaampala ba Abayahudi baámulogota Yeézu ha kweégaambila báti, “Akaba naachuungúla abáandi, náho tiyaákuhicha kweéchuungula weényini!
41 Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes judeus também caçoavam dele, dizendo:
42 Kábilaaba mazima ali Omukáma wa Abaiziraeli, mbwéenu atuúke aha musalaba, niho neechwe tulaamwiíkiliza.
42 — Ele salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo! Ele é o Rei de Israel, não é? Se descer agora mesmo da cruz, nós creremos nele!
43 Weényini naamweetégeza Múungu, na naagaámba nka nikwo, ‘Íinye ndi Mutábani wa Múungu.’ Mbwéenu, Múungu amuchuúngule óobu keélaaba mazima nikwo alikweendaho.”
43 Ele confiou em Deus e disse que era Filho de Deus. Vamos ver se Deus quer salvá-lo agora!
44 Abanyagiilizi áabo bakabaambwa aha misalaba hamo na Yeézu, nábo baámuzuma Yeézu nko óokwo abáandi bakaba nibamuzuma.
44 E até os ladrões que foram crucificados com Jesus também o insultavam.
45 Mbwéenu, kubaandiza esáaha mukáaga nyemisana, ensiimbaazi yaátaaha omu nsi yóona kuhika esáaha mweenda.
45 Ao meio-dia começou a escurecer, e toda a terra ficou três horas na escuridão.
46 Obuchilo bwe esáaha mweenda buti, Yeézu yaáyaambaza ahi iláka liháango aáti, “Eloi, Eloi! Láma sabakithani?” Ensoonga ya amagaambo áago ne eéti, “Múungu waanze, Múungu waanze! Ha bwaáchi waánnagilana?”
46 Às três horas da tarde, Jesus gritou bem alto:
47 Abaantu bunaanka áabo bakaba beémeeliile aho, obuchilo bahuliile Yeézu naagaámba ago, baágaamba báti, “Ogu naamweéta Eliya.”
47 Algumas pessoas que estavam ali ouviram isso e disseram: — Ele está chamando Elias.
48 Ahonyini, oómo wáabo yeéluka bwaangu, yeemucha ikoobyo, yaáliizuza evíini esaankameele, yaálíta ikoobyo éelyo aha lusekeyáanda, yeeza yaáheéleleza Yeézu abone kunywa.
48 Uma dessas pessoas correu e molhou uma esponja em vinho comum, pôs na ponta de um bastão e deu para Jesus beber.
49 Náho abaantu abáandi baágaamba báti, “Leka! Tulole kábilaaba omubáasi Eliya kaáleéza kumuchiza!”
49 Mas outros disseram: — Espere. Vamos ver se Elias vem salvá-lo!
50 Aho, Yeézu yaáyaambaza káandi ahi iláka liháango, mála omwooyo gwaahwámo.
50 Aí Jesus deu outro grito forte e morreu.
51 Ahonyini, ichiíngilizo éelyo likaba lili omu nzu ahatakatíifu he éenzu ya Múungu lyaabalaalukámo enkási ibili kuluga olugulu kuhika ahaansi. Káandi haazila ni iteengeto liháango éelyo elyaaleteliile enchili kwaátika.
51 Então a cortina do Templo se rasgou em dois pedaços, de cima até embaixo. A terra tremeu, e as rochas se partiram.
52 Eémbi zaálaangaala, na abatakatíifu beenzi abáfwiile baázoolwa.
52 Os túmulos se abriram, e muitas pessoas do povo de Deus que haviam morrido foram ressuscitadas
53 Yeézu káyaazoókile, baásohola kuluga omwo omu mbi, baátaaha omu chikaali chitakatíifu cha Yeruzaléemu, baábonwa na abaantu béenzi.
53 e saíram dos túmulos. E, depois da ressurreição de Jesus, entraram em Jerusalém, a Cidade Santa, onde muitos viram essas pessoas.
54 Obuchilo omwiímeelelezi wa abalwaanila ngoma hamo na abaabeele nibamweemanya Yeézu kábaabweene iteengeto lye éensi ne ebíindi byóona éebyo ebyáagwa, baátíina bwooli, baágaamba báti, “Amazima, omuuntu ogu akaba ali Mutábani wa Múungu!”
54 O oficial do exército romano e os seus soldados, que estavam guardando Jesus, viram o terremoto e tudo o que aconteceu. Então ficaram com muito medo e disseram: — De fato, este homem era o Filho de Deus!
55 Aho bakaba baliho na abakázi béenzi abaabeele balugile omuli Galiláaya bamukulaatiíle Yeézu kunu nibamuheeleza. Beemeelela hala kunu nibaléeba góona áago gakaba nigakolwa.
55 Algumas mulheres estavam ali, olhando de longe. Eram as que tinham acompanhado Jesus desde a Galileia e o haviam ajudado.
56 Omu bakázi abo, bakaba balimo Mariamu omunya Magidala, Mariamu nyina wa Yakobo na Yozéfu, na muka Zebedayo ali nyina wa abatábani boómwe.
56 Entre elas estavam Maria Madalena; Maria, a mãe de Tiago e de José; e a mãe dos filhos de Zebedeu.
57 Obuchilo habeele olweébazo, yéeza omuheémba oómo wa Yeézu óogwo akaba naayétwa Yozéfu. Yozéfu óogwo akaba ali omuhíte kuluga omuli Arimatea.
57 Já era quase noite quando chegou da cidade de Arimateia um homem rico chamado José. Ele também era seguidor de Jesus.
58 Yozéfu yaázeenda ahali Pilato, yaámusaba omutúumbi gwa Yeézu. Niho, Pilato yaálagila abalwaanila ngoma boómwe nka nikwo bazeénde bamuhe omutúumbi ogwo.
58 José foi e pediu a Pilatos o corpo de Jesus. E Pilatos mandou que o entregassem a ele.
59 Yozéfu yaázeenda nábo, yaátwáala omutúumbi gwa Yeézu, yaáguzíinga omu isáanda.
59 Então José pegou o corpo, enrolou num lençol novo de linho
60 Yaaguta omutúumbi ogwo omu mbi yoómwe ye enyaanga éezo ekaba etakaziikagwamo omutúumbi gwo omuuntu weéna wéena, enyaanga éezo ekaba esumilwe aha luchili. Niho yaahiliingisizáho ibáale liháango lyaásweeka omulyaango gwe eémbi, yaalugáho.
60 e o colocou no seu próprio túmulo, que há pouco tempo havia sido cavado na rocha. Depois rolou uma grande pedra para fechar a entrada do túmulo e foi embora.
61 Ha buchilo obwo, Mariamu omunya Magidala na Mariamu ogwo oóndi, bakaba beékeele aho boolekiíle eémbi.
61 Maria Madalena e a outra Maria estavam ali, sentadas em frente do túmulo.
62 Echilo cha kábili, éecho cho kuheleelukila Echilo cho kweéloonza habwe Endaálikizo, abakúlu ba abagabe na Abafarisayo baákoba hali Pilato.
62 No dia seguinte, isto é, o dia depois da sexta-feira, os chefes dos sacerdotes e os fariseus se reuniram com Pilatos
63 Baámugaambila Pilato báti, “Íiwe omukáma, nitwiizuka nka nikwo obuchilo omubéehi ogwo akaba achili omulame, akagaamba nka nikwo, ‘Aha chilo cha kásatu, ndaázooka kuluga omu bafwiile.’
63 e disseram: — Governador, nós lembramos que, quando ainda estava vivo, aquele mentiroso disse: “Depois de três dias eu serei ressuscitado.”
64 Ha bwéecho, nitusaba obalagile abalwaanila ngoma baawe baliínde eémbi kuhicha echilo cha kásatu. Kábilaaba otatiílého obuleebelezi, abaheémba boómwe baakaáhicha kwiiza kwíiba omutúumbi gwoómwe no kugaambila abaantu nka nikwo yaázoolwa kuluga omu bafwiile. Kábilaaba baákola bátyo, ebisuba byáabo ebya amaheleeluka nibiba bíbi bwooli kusaaga ebisuba ebya mbele.”
64 Portanto, mande vigiar bem o túmulo até o terceiro dia, para os discípulos dele não poderem roubar o corpo e depois dizerem ao povo que ele foi ressuscitado. Pois esta última mentira seria pior do que a primeira.
65 Pilato yaábagalulila aáti, “Mwiinábo abalwaanila ngoma, mwiilóoko aha mbi mubóne kuziliinda habwa amagala géenyu góona.”
65 Então Pilatos disse: — Levem estes soldados com vocês e guardem o túmulo o melhor que puderem.
66 Niho baázeenda aha mbi, baatáho eméenko yo olumanyiso ahi ibáale éelyo, kuba babone okusoombookelwa kábilaaba omuuntu yaálihiliingisa. Niho, baábasíga abalwaanila ngoma aho babone kuliinda eémbi.
66 Eles foram, puseram um selo de segurança na pedra e deixaram os soldados ali, guardando o túmulo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.