Mateus 26

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Obuchilo Yeézu káyaamazile kugaamba amagaambo ago góona, yaábagaambila abaheémba boómwe nka nikwo,
1 Quando Jesus acabou de ensinar essas coisas, disse aos discípulos:
2 “Nko óokwo mulikusoomboókelwa, kábilaaba byaáhiíngwiile ebilo bibili, nihaba na amazenyi ga Paásika. Omu chilo echo, íinye Mutábani wo Omuuntu niinkoóbibwa, mbone kubaambwa aha musalaba.”
2 — Vocês sabem que daqui a dois dias vai ser comemorada a
3 Mbwéenu, obuchilo obwo, abakúlu ba abagabe na abanyaampala ba Abayahudi baákoba aha lubuga lwe eéka yo omugabe mukúlu óogwo izíina lyoómwe akaba ayétwa Kayafa.
3 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus se reuniram no palácio de Caifás, o Grande Sacerdote ,
4 Omwo, bakabiteélana nka nikwo óokwo baayeenzileho kumukwáata Yeézu habwe eseleke, babone kumwíita.
4 e fizeram um plano para prender Jesus em segredo e matá-lo.
5 Náho, bakabiteélana báti, “Tutaákwiiza tukakola aga omu mazenyi ga Paásika, abaantu bateéza bakakola omusaambo.”
5 Eles diziam: — Não vamos fazer isso durante a festa, para não haver uma revolta no meio do povo.
6 Niho Yeézu yaázeenda omuli Betania, yeékala omúka ya Simoni óogwo kala akaba ayina endwáala yo obubéembe.
6 — ausente —
7 Obuchilo Yeézu akaba ali aha luhelo kulya, omukázi oómo yéeza hali weényini ayina olwaaba lwi ibáale eliina omuzeeze gwo obukaani buháango bwooli. Omukázi ogwo yaágamwiítilila Yeézu omu mútwe.
7 — ausente —
8 Obuchilo abaheémba boómwe kábaabweene ago, baátamwa. Baágaamba báti, “Boózo! Ha bwaáchi ogu mukázi naasíisa amazuta aga go obukaani buháango aáti?
8 Ao verem aquilo, os discípulos ficaram zangados e disseram: — Que desperdício!
9 Yakabeele kuzima amazuta aga gaguzwe aha mpilya nyíinzi bwooli, zikaázunile abahabi!”
9 Esse perfume poderia ter sido vendido por uma fortuna, e o dinheiro, dado aos pobres.
10 Yeézu óobu akeeza yaámanya amagaambo ago, yaábagaambila aáti, “Ha bwaáchi nimumwaagalaza ogu mukázi? Weényini yaánkolela echigaambo chi ikuzo bwooli.
10 Mas Jesus, sabendo o que eles diziam, disse:
11 Abahabi mwiikala hamo nábo buchiile, náho íinye timuliikala hamo neenye buchiile.
11 Pois os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não.
12 Omukázi ogu yaányitilila amazuta, yaáchikola aha kuúndoongeza omubili gwaanze habwo okuziikwa kwaanze.
12 O que ela fez foi perfumar o meu corpo para o meu sepultamento.
13 Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, omu nsi zóona, hoóna hóona áaho abaantu baláaba niboolekeelela Empola Nzima ezi, baláaba nibagaámba éecho akakola omukázi ogu, ha kumwiízuka.”
13 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: em qualquer lugar do mundo onde o
14 Niho oómo omu baheémba ba Yeézu ikúmi na bábili, óogwo ayaabeele naayétwa Yuda Iskariote, yaázeenda aha bakúlu ba abagabe,
14 Então um dos doze discípulos, chamado Judas Iscariotes, foi falar com os chefes dos sacerdotes.
15 yaábabúuza aáti, “Nimuundiha chiíha kiíndaahicha kumubaheéleza Yeézu omu ngalo záanyu?” Niho baámuliha ebinogoka bye empilya makúmi asatu.
15 Ele disse: — Quanto vocês me pagam para eu lhes entregar Jesus? E eles lhe pagaram trinta moedas de prata.
16 Kubaandiza obuchilo obwo, Yuda yaábaanza kuloondela omuháanda gwo kumubaheéleza Yeézu omu ngalo záabo.
16 E daí em diante Judas ficou procurando uma oportunidade para entregar Jesus.
17 Aha chilo cho kubaanza cha amazenyi ge emikaate éezo etatiílwémo ituumbyo, abaheémba ba Yeézu beeza hali weényini, baámubúuza báti, “Nooyeénda tuzeénde kukuloongeza echookulya cha Paásika nkáhi?”
17 No primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento , os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Onde é que o senhor quer que a gente prepare o jantar da
18 Yeézu yaábazila aáti, “Muzeénde omu chikaali, owo omuuntu bunaanka, mumugaambile muti, ‘Omweégesa yaátusiíndika na naagaámba aáti, Obuchilo bwaanze bweéliliza kuhika. Owaáwe niho ndikulíila amazenyi ga Paásika, íinye hamo na abaheémba baanze.’ ”
18 Ele respondeu:
19 Abaheémba boómwe baázeenda baákola góona nko óokwo Yeézu yabalagiíliile, baáloonza ebyookulya bya Paásika.
19 Os discípulos fizeram como Jesus havia mandado e prepararam o jantar da Páscoa.
20 Obuchilo habeele olweébazo, Yeézu na abaheémba boómwe ikúmi na bábili beékala aha luhelo kulya ebyookulya.
20 Quando anoiteceu, Jesus e os doze discípulos sentaram para comer.
21 Obuchilo bakaba nibalya, Yeézu yaábagaambila aáti, “Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, oómo omuli íimwe naayiza kuúnkoonga.”
21 Durante o jantar Jesus disse:
22 Abaheémba boómwe baákamaala bwooli, baábaanza kumubúuza oómo oómo báti, “Láma Mukáma, mazima tíwe íinye?”
22 Eles ficaram muito tristes e, um por um, começaram a perguntar: — O senhor não está achando que sou eu; está?
23 Yeézu yaábasubiza aáti, “No óogwo alikukoza hamo neenye, niwe alaánkoonga.
23 Jesus respondeu:
24 Íinye Omutábani wo Omuuntu, niinyítwa nko óokwo eyaandikilwe omu Maandiko Matakatíifu. Náho neelóoko omuuntu óogwo alaánkoonga. Yakabeele kuzima hali weényini hachili tiyaákuzeelwe!”
24 Pois o
25 Mbwéenu, Yuda ogwo enkoonga wa Yeézu, náwe yaámubúuza aáti, “Láma Mweégesa, mazima tíwe íinye?” Yeézu yaámugalulila aáti, “Níiwe waágaamba.”
25 Então Judas, o traidor, perguntou: — Mestre, o senhor não está achando que sou eu; está? Jesus respondeu:
26 Mbwéenu, obuchilo bakaba nibalya, Yeézu yeemucha omukaate, yaámusiima Múungu, yaágumenyula, yaábaha abaheémba boómwe, yaábagaambila aáti, “Mwaanaánkule mulye, ogu nigwo omubili gwaanze.”
26 Enquanto estavam comendo, Jesus pegou o pão e deu graças a Deus. Depois partiu o pão e o deu aos discípulos, dizendo:
27 Yeemucha ne echikóombe éecho echikaba chiina evíini, yaásiima Múungu, yaábaha, yaábagaambila aáti, “Mwaanaánkule evíini ezi, munyweeleláne íimwe mwéena.
27 Em seguida, pegou o cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois passou o cálice aos discípulos, dizendo:
28 Evíini ezi niyo enságama yaanze ye endagano. Enságama yaanze elaaseéseka habwa abaantu béenzi, kuba Múungu kubaganyila ebiheno byáabo.
28 porque isto é o meu sangue, que é derramado em favor de muitos para o perdão dos pecados, o sangue que garante a
29 Niimbagaambila nka nikwo, kulugilila óobu tiínchisubiile kunywa káandi evíini ye emizabibu kuhika ahali echo chilo chi ndizinyweeláho evíini ye ensoonga eénsha hamo neemwe omu bukáma bwa Táata.”
29 Eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até o dia em que beber com vocês um vinho novo no
30 Niho baázina oluzina lwo kumusiingiza Múungu. Obuchilo baámazile kuzina, baalugáho, baázeenda omu ibaanga lye Emizeituni.
30 Então eles cantaram canções de louvor e foram para o monte das Oliveiras.
31 Mbwéenu, Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe aáti, “Leélo omu chilo mwéena nimuunyiluka. Nigaba nka nikwo Múungu agaambile omu Maandiko Matakatíifu nka nikwo,
31 E Jesus disse aos discípulos:
32 “Náho íinye obuchilo óobwo ndiba naázweelwe, ndyaábeebeembelela kuzeenda Galiláaya.”
32 Mas, depois que eu ressuscitar, irei adiante de vocês para a Galileia.
33 Niho Peétero yaámugaambila Yeézu aáti, “No óobu bilaaba bóona balaákunagilana, íinye tiínkukunagilana nakáti!”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Eu nunca abandonarei o senhor, mesmo que todos o abandonem.
34 Yeézu yaámugalulila aáti, “Mazima butúnu niinkugaambila nka nikwo, obuchilo enkoókolomi etakakoókolomile itúumbi éeli, noóba waányogile entúlo isatu.”
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Peétero yaámusubiza aáti, “Nóobwo kufwa, ni lwaampaka iínfwe neewe, tiíndi wa kukwáanga íiwe nakáti!” Abaheémba abáandi bóona baágaamba bátyo nyini.
35 Pedro respondeu: — Eu nunca vou dizer que não o conheço, mesmo que eu tenha de morrer com o senhor! E todos os outros discípulos disseram a mesma coisa.
36 Mbwéenu, Yeézu yaázeenda na abaheémba boómwe omu musili óogwo ogulikwéetwa Getisemane. Yaábalagila aáti, “Muundiindiilile aha, íinye niinzeénda okwo kusaba Múungu.”
36 Jesus foi com os discípulos para um lugar chamado Getsêmani e lhes disse:
37 Yeeháho Peétero hamo na abatábani bábili ba Zebedayo. Yeézu yaábaanza kuzuzubalilwa no kuzolelwa bwooli.
37 Então Jesus foi, levando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu. Aí ele começou a sentir uma grande tristeza e aflição
38 Niho yaábagaambila aáti, “Omwooyo gwaanze gwiina entíimba bwooli kuhicha nóobu kufwa! Muundiindiilile aha, mubuchiíse hamo neenye.”
38 e disse a eles:
39 Yeelilaho nka aho kache, yáagwa ahaansi buzuúma, aleembeleza Múungu aáti, “Íiwe Táata, kábilaaba nibikuundilana, niinkusába onyihileho echikóombe éechi cho olwaágalalo, náho oteéza okakola nko óokwo íinye ndikweendaho, choónka okole nko óokwo íiwe buli obweenzi bwaawe.”
39 Ele foi um pouco mais adiante, ajoelhou-se, encostou o rosto no chão e orou:
40 Niho, Yeézu yaásuba áaho akaleka abaheémba boómwe, yaábasaanga bahuniile otúlo. Yaámubúuza Peétero aáti, “Ngási, mwaálemwa kwiikala méeso hamo neenye no óobu ahi isáaha límo?
40 Depois voltou e encontrou os três discípulos dormindo. Então disse a Pedro:
41 Mwiikale nu méeso no kusaba Múungu, mutaákwiiza mukaleengeswa. Omwooyo nigweénda kweégumisiliza ebileengeso, náho omubili tigwíina amagala.”
41 Vigiem e orem para que não sejam tentados. É fácil querer resistir à tentação; o difícil mesmo é conseguir.
42 Yeézu yaábasiga aho káandi, yaázeenda okwo ha ntúlo ya kábili, aleembeleza Múungu aáti, “Íiwe Táata, keélaaba ebyaágalalo ebi bitakuhicha kuluga hali íinye, mbwéenu ozile kwe engoonzi zaawe.”
42 Pela segunda vez Jesus foi e orou, dizendo:
43 Mbwéenu, obuchilo yaásubile aha baheémba boómwe, yaábasaanga bali omu túlo káandi, habwo kuba améeso gáabo gakaba galemeeliilwe endoólo.
43 Ele voltou de novo e encontrou os discípulos dormindo. Eles estavam com sono e não conseguiam ficar com os olhos abertos.
44 Yeézu yaábaleka káandi, yaázeenda kuneémbelela Múungu aha ntúlo ya kásatu, yaasubámo ha kugaamba amagaambo ago nyini.
44 Jesus tornou a sair de perto deles e orou pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Mbwéenu, obuchilo yaásubile káandi aha baheémba boómwe, yaábagaambila aáti, “Mbwéenu kamuchaali muchihumwiíle no kuhunila? Muleebe! Obuchilo bwe ebileengeso byaanze bweéliliza kuhika, neenye Omutábani wo Omuuntu nze kukobezibwa omu ngalo ze enkola bíbi.
45 Então voltou até onde os discípulos estavam e perguntou:
46 Nimwiimuke, tuzeénde. Léeba! Enkoonga yaanze yeéliliza!”
46 Levantem-se, e vamos embora. Vejam! Aí vem chegando o homem que está me traindo!
47 Obuchilo óobwo Yeézu akaba acháali naahoóyela amagaambo ago, léeba, Yuda, oómo omu baheémba boómwe ikúmi na bábili, yéeza hamo ne embága mpáango ya abaantu abeena embáadi ne engoligo. Embága ezo ekaba esiindikilwe na bakúlu ba abagabe na abanyaampala ba Abayahudi.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou Judas, um dos doze discípulos. Vinha com ele uma grande multidão armada com espadas e porretes, que tinha sido mandada pelos chefes dos sacerdotes e pelos líderes judeus.
48 Yuda óogwo enkoonga koongi wa Yeézu, akaba yaabamanyisize áabo baantu emanyiso. Akaba abagaambiile aáti, “Omuuntu óogwo ndaanyweégela, niwe óogwo nyini, mumukwáate.”
48 O traidor tinha combinado com eles um sinal. Ele tinha dito: “Prendam o homem que eu beijar, pois é ele.”
49 Yuda kaáhika hali Yeézu, ahonyini, amugaambila aáti, “Kasíinge, Mweégesa!” Niho yaámunyweégela.
49 Judas foi até perto de Jesus e disse: — Mestre, que a paz esteja com o senhor! E o beijou.
50 Yeézu yaámugalulila aáti, “Íiwe munywáani, ozile éecho weeza kukola.”
50 Jesus respondeu: Então eles chegaram, prenderam Jesus e o amarraram.
51 Niho oómo omuli abaabeele bali hamo na Yeézu, asopoololamo bwaangu olubáadi lwoómwe, alumutéeza omuhálila wo omugabe omukúlu no okutwi kwoómwe kuba kwaachweebwáho.
51 Mas um dos que estavam ali com Jesus tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou uma orelha dele.
52 Náho Yeézu yaámugaambila aáti, “Subya olubáadi lwaawe omu chiláalo chaálwo, habwo kuba abaantu bóona áabo abakwaáta olubáadi, nábo balyaáyitisibwa olubáadi!
52 Aí Jesus disse:
53 Ngási, tokusoombookelwa nka nikwo niinhicha kusaba ahali Táata, náwe yaakaáhicha kuunsiíndikila óobu nyini bamaléeka boómwe béenzi be ensuli ikúmi ne ibili?
53 Você não sabe que, se eu pedisse ajuda ao meu Pai, ele me mandaria agora mesmo doze exércitos de anjos?
54 Mala sii, kábyaakubeele nkozile iíntyo, mbwéenu bita byaakaáhikize kubaho éebyo ebyaandikilwe omu Maandiko Matakatíifu nka nikwo, ni lwaampaka bityo nka nikwo Múungu yaáyeenzilého?”
54 Mas, nesse caso, como poderia se cumprir aquilo que as
55 Niho Yeézu yaábagaambila abaantu be embága ezo aáti, “Óobu sii, ha kwiiza kuunkwáata kunu mukwaasile embáadi ne engoligo, ngási, nimuleeba nka nikwo íinye ndi omunyagiilizi? Kinaabeele ebilo byóona ntakwóosa niimbeekala ahagáti niinyegesa omu lubúga lwe éenzu ya Múungu, náho timulaleengesize kuunkwáata!
55 Depois Jesus disse para aquela gente:
56 Náho aga góona geéza, kuba bihikiilizwe éebyo ababáasi baáyaandikile omu Maandiko Amatakatíifu.” Niho, abaheémba boómwe bóona beéluka, baámusigaho Yeézu áaho.
56 Mas tudo isso está acontecendo para se cumprir o que os Então todos os discípulos abandonaram Jesus e fugiram.
57 Mbwéenu, abaantu abo bamukwáata Yeézu, baázeenda náze, baámutwáala ahali Kayafa, omugabe omukúlu. Omúka yoómwe, bakakobáho abeégesa be ebilagilo bya Musa na abanyaampala ba Abayahudi.
57 Os homens que prenderam Jesus o levaram até a casa do Grande Sacerdote Caifás, onde estavam reunidos alguns mestres da Lei e alguns líderes judeus.
58 Peétero akaba naamukulaatila Yeézu kuluga hala, kuhika aha lubuga lwo omugabe mukúlu. Niho yaataahamo, yeékala hamo na abaleebelezi abone kuleeba óokwo chilaába.
58 Pedro seguiu Jesus de longe até o pátio da casa do Grande Sacerdote. Entrou e sentou-se com os guardas para ver como aquilo ia terminar.
59 Abakúlu ba abagabe ni Itégekelo likúlu lyóona lya Abayahudi, bakaba nibaloónda cho kumuteéleleza ebisuba babone kumuchwaáziika no kumwíita Yeézu.
59 Os chefes dos sacerdotes e todo o Conselho Superior estavam procurando alguma acusação falsa contra Jesus a fim de o condenar à morte.
60 Bakéeza baalubona be ebisuba béenzi, náho tibalabonesize obubona bwoóna bwóona óobwo obulikubagasa. Haálemwa heezwaho baalubona bábili,
60 Mas não puderam encontrar nada contra ele, embora muitos se levantassem para dizer mentiras a respeito dele. Afinal dois homens se apresentaram
61 baágaamba báti, “Omuuntu ogu akagaamba nka nikwo, ‘Niinhicha kuzikaambula éenzu ya Múungu no kuzoómbeka káandi aha bilo bísatu.’ ”
61 e disseram: — Este homem afirmou: “Eu posso destruir o Templo de Deus e construí-lo de novo em três dias.”
62 Niho omugabe mukúlu yaáyemeelela, yaámubúuza Yeézu aáti, “Ngási, tozila cho kusubya no óobu echigaambo choóna chóona habwa áago gi balikukulegelela?”
62 Aí o Grande Sacerdote se levantou e perguntou a Jesus: — Você não vai se defender desta acusação?
63 Náho Yeézu ayesiza du.
63 Mas Jesus ficou calado. Então o Grande Sacerdote tornou a perguntar: — Em nome do Deus vivo, eu exijo que você diga para nós: você é o
64 Yeézu yaámugalulila aáti, “Níiwe waágaamba. Náho niimbagaambila mwéena nka nikwo, kuluga óobu mulyaábona íinye Mutábani wo Omuuntu nnyikeele olubazu lwo obúlyo lwa Múungu owo obuzizi, naayiza omu bwíile bwo olugulu.”
64 Jesus respondeu:
65 Mala, ahonyini omugabe omukúlu káyaahuliile amagaambo ago, yaáteemula ebizwáalo byoómwe, yaágaamba aáti, “Aa! Yaálogota Múungu! Ni buulubona chi káandi óobwo tuchaáyeenda? Mwaáchihulila íimwe nyini nka nikwo óokwo yaálogota Múungu!
65 Aí o Grande Sacerdote rasgou as suas próprias roupas e disse: — Ele
66 Bityo íimwe nimugaámba muta?” Baámusubiza báti, “Chimugasize kwiitwa!”
66 Então, o que resolvem? Eles responderam: — Ele é culpado e deve morrer!
67 Nikwo, baábaanza kumuchwéela amachwaánta Yeézu omu buso, baámutéela enfune. Abáandi baámutéela eémpi,
67 Em seguida cuspiram no rosto de Jesus e deram bofetadas nele. E os que batiam nele
68 no kumugaambila báti, “Íiwe Masihi, gaámba obubáasi, noóha óogwo ayaákuteela?”
68 diziam: — Ei, Messias, adivinhe para nós quem foi que bateu em você!
69 Mbwéenu, ha buchilo obwo nyini, Peétero akaba ayikéele ha lubuga lwe eéka. Niho omuzaánakazi oómo yaamwiililáho Peétero, yaámugaambila aáti, “Neewe nyini okaba oli hamo na Yeézu omunya Galiláaya.”
69 Pedro estava sentado lá fora no pátio, quando uma das empregadas chegou perto dele e disse: — Você também estava com Jesus da Galileia.
70 Áaho, Peétero yaámwáanga omu méeso ga abaantu bóona, yaámuzila aáti, “Tiínkugamanya áago go olikugaamba!”
70 Mas ele negou diante de todos, dizendo: — Eu não sei do que é que você está falando.
71 Niho yaalugáho aho yaáza ahi iléembo. Omuzaánakazi oóndi yaámubona, yaábagaambila abaantu áabo bakaba baliho aho aáti, “Omuuntu ogu akaba ali hamo na Yeézu Omunyanazaréeti.”
71 Depois foi para a entrada do pátio. Outra empregada o viu e disse às pessoas que estavam ali: — Ele estava com Jesus de Nazaré.
72 Peétero yaámwáanga káandi aha mulahi, omu kugaamba aáti, “Tiínkumumanya ogwo muuntu!”
72 Pedro negou outra vez, respondendo: — Juro que não conheço esse homem!
73 Áaho omwáanya muche gukahiíngula, abaantu abaabeele beemeeliile aho, baámwiililílaho Peétero, baámugaambila báti, “Byaakáaba, mazima íiwe neewe oli oómo omu baantu áabo abali hamo na Yeézu. No óobu engaambo yaawe neekwooleka butúnu nka nikwo noolugiílila Galiláaya!”
73 Pouco depois, os que estavam ali chegaram perto de Pedro e disseram: — O seu modo de falar mostra que, de fato, você também é um deles.
74 Peétero yaábaanza kweécheena bwooli, alahila, omu kugaamba aáti, “Tiínkumumanya ogwo muuntu!” Ahonyini, enkoókolomi ekoókoloma.
74 Então Pedro disse: — Juro que não conheço esse homem! Que Deus me castigue se não estou dizendo a verdade! Naquele instante o galo cantou,
75 Niho Peétero kwiizuka amagaambo áago Yeézu akaba amugaambiile aáti, “Obuchilo enkoókolomi etakakoókolomile, noóba waányogile entúlo isatu.” Niho, yaásohola ahéelu, yaaba naachula aha ntíimba bwooli.
75 e Pedro lembrou que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.” Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.