Mateus 13

zin (ZIN) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Echilo éecho nyini, Yeézu akalugamo omu nzu ezo, yaázeenda yeekala aha ngeégeelo ye enyaanza.
1 Naquele mesmo dia, Jesus saiu de casa e se assentou à beira-mar.
2 Echipípi chiháango cha abaantu chéeza, chaamukobaho Yeézu áaho akaba ali. Niho, yaáza omu bwáato, yeekala omwo, na abaantu baaba beemeeliile aha chaambo.
2 E grandes multidões se reuniram em volta dele, de modo que entrou num barco e se assentou. E toda a multidão estava em pé na praia.
3 Mbwéenu, Yeézu yaábagaambila amagaambo méenzi naafumoolesa emigani, naazila aáti, “Akaba aliho omubíbi oómo óogwo akeemuka kuza omu musili gwoómwe kubiba embibo zoómwe.
3 E de muitas coisas lhes falou por parábolas, dizendo:
4 Obuchilo akaba naabiba, embibo ezíindi zikalagala omu muháanda, enyonyi zéeza, zaázilya.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e, vindo as aves, a comeram.
5 Embibo ezíindi zikalagala omu itaka liche aha luchili, zaamela bwaangu, habwo kuba itaka likaba lili liche kwoónka.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Náho obuchilo omusana gwaatíile, gwaáyomesa éelyo itaka, embibo ziba zaáhotoka no okukaánzagala, habwo kuba emizi yaázo telabeele eyiziikile ahaansi bwooli.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Embibo ezíindi zikalagala omu mahwa. Áaho amáhwa ago kagakuzile hamo ne emimelo, gaázimigisiliza.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram.
8 Embibo ezíindi zikalagala omu busi buluunzi. Áaho zaákomeela no kulába, kuluga eémo yaálaba amagoomba igana límo, ezíindi zaálaba eémo makúmi mukáaga ne ezíindi zaálaba eémo makúmi asatu.
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto: a cem, a sessenta e a trinta por um.
9 Óogwo ayina amatwi, ahuliilize!”
9 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
10 Abaheémba ba Yeézu beeza hali weényini no kumubúuza báti, “Na habwa chi noogaambisa emigani obuchilo noohóoya na abaantu?”
10 Então os discípulos se aproximaram de Jesus e lhe perguntaram: — Por que o senhor fala com eles por meio de parábolas?
11 Yaábagalulila aáti, “Múungu abaheéle íimwe okusoombookelwa amagaambo ge entaahililo zo obukáma bwoómwe, náho boónyini tibakaheelwe okusoombookelwa ago.
11 Ao que Jesus respondeu:
12 Manya sii, omuuntu óogwo aheelwe ebiintu akabikolesa emilimo, alyaágabilwa akanyise. Náho omuuntu weéna wéena óogwo aheelwe ebiintu náho akaleka kubikolesa emilimo, mazima na áako ayebikiliíze, alyaáyakwa.
12 Pois ao que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
13 Niimbagaambila ha migani obuchilo niinhóoya nábo, habwo kuba kábalikuleeba áago ndikukola, náho tibakusoombookelwa ensoonga zaágo. Káandi, nibabona kuhulila áago ndikugaamba, náho tibakusoombookelwa ensoonga yaágo.
13 Por isso, falo com eles por meio de parábolas: porque, vendo, não veem; e, ouvindo, não ouvem, nem entendem.
14 Ago nigakolwa gabone kuhikiilizwa áago omubáasi Isaya yaágaambile hali boónyini nka nikwo,
14 Assim, neles se cumpre a profecia de Isaías:
15 Bilyáaba bityo, habwo kuba emiganya ya abaantu aba, elemeéliilwe,
15 Porque o coração deste povo
16 “Mwiina omugisa habwo kuba améeso géenyu nigaléeba na habwo kuba amatwi gáanyu nigahulila.
16 — Bem-aventurados, porém, são os olhos de vocês, porque veem; e bem-aventurados são os ouvidos de vocês, porque ouvem.
17 Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, hakaba heena ababáasi na abaantu abagololoke béenzi, bakaba nibabyeefúuza kuleeba ebyo bi mulikuleeba, náho tibalabibwéene. Káandi, éebyo bi mulikuhulila íimwe, bakaba nibabyeefúuza kubihulila, náho tibalabihuliile.”
17 Pois em verdade lhes digo que muitos profetas e justos desejaram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 “Mbwéenu íimwe, muhuliilíze ensoonga yo omugani ogwo gwo omubíbi we embibo.
18 — Ouçam, portanto, o que significa a parábola do semeador.
19 Buli muuntu óogwo ahuliiliza echigaambo cho obukáma bwo omu igulu, náho takuchisoombookelwa, naasusana ne embibo éezo ezalageele héehi no muháanda. Éelyo Izilwa, Isitáani, niliíza no kusaakula éecho Múungu abibile omu muganya gwoómwe.
19 A todos os que ouvem a palavra do Reino e não a compreendem, vem o Maligno e arrebata o que lhes foi semeado no coração. Este é o que foi semeado à beira do caminho.
20 Embibo éezo ezalageele aha luchili áaho ahatéena itaka líinzi, nizisusaniswa no omuuntu óogwo alikuhulila echigaambo cho obukáma bwo omu igulu, na ahonyini akachiínaankula aha manulilwa.
20 O que foi semeado em solo rochoso, esse é o que ouve a palavra e logo a recebe com alegria.
21 Náho naakwaáta echigaambo che empola ezo aha mwáanya muche kwoónka, habwo kuba okwiikiliza kwoómwe tikulabeele ne emizi bwooli. Keélaaba ebyaágalalo ne ennáku nibimugwéela habwe echigaambo echo, áaho na áaho nibimukuumpisa naakuleka okwiikilizákwe.
21 Mas ele não tem raiz em si mesmo, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandaliza.
22 Embibo éezo ezalageele omu mahwa, nizisusaniswa no omuuntu ogwo alikuhulila echigaambo cho obukáma bwo omu igulu, náho naabeéhwa ne ebitahatahiso bye éensi ezi ne etuúnku za amabonwa méenzi. Ne éebyo nibimiga echigaambo cho obukáma bwo omu igulu na tekuhicha kulaba amagoomba omu bulami bwaáyo.
22 O que foi semeado entre os espinhos é o que ouve a palavra, porém as preocupações deste mundo e a fascinação das riquezas sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
23 Náho embibo éezo ezalageele omu busi buluunzi, nizisusaniswa no omuuntu óogwo alikuhulila echigaambo cho obukáma bwo omu igulu no kucheétegeeleza. Ha bwéecho omuuntu nko ogwo niwe alisohoza amagoomba omu bulami bwoómwe, oómo entúlo igana, oóndi entúlo makúmi mukáaga no oóndi entúlo makúmi asatu.”
23 Mas o que foi semeado em boa terra é o que ouve a palavra e a compreende; este frutifica e produz a cem, a sessenta e a trinta por um.
24 Yeézu yaábachweela omugani ogúundi aáti, “Obukáma bwo omu igulu nibususana no omuuntu óogwo akabiba embibo nduunzi omu musili gwoómwe.
24 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
25 Náho obuchilo óobwo abaantu kábaabeele bahuniile, omubisa woómwe yéeza, yaabibamo omwáata omu ngano, yaámala yaázeenda.
25 Mas, enquanto todos estavam dormindo, veio o inimigo dele, semeou o joio no meio do trigo e foi embora.
26 Obuchilo engano ezo ekaba yaámela no kubaanza kusaambulula, niho omwáata nágwo nigubonwa.
26 E, quando as plantas cresceram e produziram fruto, apareceu também o joio.
27 Abazáana ba kanyina wo omusili beeza, baámubúuza nka nikwo, ‘Íiwe mukáma, nitusoomboókelwa nka nikwo okabiba embibo nduunzi omu musili gwaawe. Óobu, omwáata ogu gwaáluga nkáhi?’
27 Então os servos do dono da casa chegaram e disseram: “Patrão, o senhor não semeou boa semente no seu campo? De onde, então, vem o joio?”
28 Yaábagalulila aáti, ‘Omubisa niwe ogwo akozile aátyo.’ Abazáana boómwe baámubúuza nka nikwo, ‘Ngási nooyeénda tuzeénde tugubagalemo omwáata ogwo?’
28 Ele, porém, lhes respondeu: “Um inimigo fez isso.” Mas os servos lhe perguntaram: “O senhor quer que a gente vá e arranque o joio?”
29 Náwe yaágaamba aáti, ‘Mmahi, mutagabagalamo, habwo kuba kamwaakuba nimubagala omwáata, mukaáhuumbilamo ne engano muzinyukula.
29 O dono da casa respondeu: “Não! Porque, ao separar o joio, vocês poderão arrancar também com ele o trigo.
30 Muleke byóona bikule hamo, kuhicha obuchilo bwi igesa. Obuchilo óobwo, niimbagaambila abagesi nka nikwo ha kubaanza bakobye omwáata no kugukoma ebiba babone kugoocha. Niho bahiche kugesa engano na bazihunike omu chitála chaanze.’ ”
30 Deixem que cresçam juntos até a colheita. E, no tempo da colheita, direi aos ceifeiros: ‘Ajuntem primeiro o joio e amarrem-no em feixes para ser queimado; mas recolham o trigo no meu celeiro.’”
31 Yeézu yaábachweela omugani ogúundi aáti, “Obukáma bwo omu igulu nibususana nko oluzuma luche lwe ehaladáali óolwo omuuntu akatwaala no kulubiba omu nsaambo yoómwe.
31 Jesus lhes propôs outra parábola, dizendo:
32 Oluzuma olwo ni luche bwooli kuchila enzuma ezíindi zóona, náho kalulikumela niguba omuti muháango kuchila emiti yóona omu musili. Omu muti ogwo enyonyi ziíza, zeékala omu matábazi gaágwo.”
32 Esse grão é, na verdade, a menor de todas as sementes, mas, quando cresce, é maior do que as hortaliças, e chega a ser uma árvore, de modo que as aves do céu vêm se aninhar nos seus ramos.
33 Yeézu yaábachweela omugani ogúundi aáti, “Obukáma bwo omu igulu nibususana ni ituumbyo éelyo omukázi alikutwáala no kutulaaniza ne ensaano ye engano ye embalililo ye ebitukulu bísatu. Ituumbyo éelyo nilileeteelela ensaano ye engano yóona kutuumba.”
33 Jesus lhes contou ainda outra parábola:
34 Yeézu akaba naagaambila ebipípi bya abaantu ameégeso áago habwo kugaambisa emigani. Talabeégesize choóna chóona atéena kugaambisa emigani.
34 Jesus disse todas estas coisas às multidões por parábolas e sem parábolas nada lhes dizia.
35 Áago gakakolwa gátyo, kubona kuhikiilila echigaambo éecho Múungu akagaambisa omubáasi woómwe aáti,
35 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta: “Abrirei a minha boca em parábolas; publicarei coisas ocultas desde a criação do mundo.”
36 Mbwéenu, Yeézu yaálaga ebipípi bya abaantu, yaátaaha omu nzu. Abaheémba boómwe beeza hali weényini, baámugaambila báti, “Tusasaánulile ensoonga yo omugani ogwo gwo omwáata óogwo gukaba guli omu musili.”
36 Então, despedindo as multidões, Jesus foi para casa. E, aproximando-se dele os seus discípulos, disseram: — Explique-nos a parábola do joio do campo.
37 Yeézu yaábagalulila aáti, “Omuuntu óogwo akabiba embibo enduunzi, naasusana neenye Omutábani wo Omuuntu.
37 E Jesus respondeu:
38 Omusili nu niyo éensi, embibo nduunzi nizo abaantu bo obukáma bwo omu igulu, no omwáata nibo abaantu be éelyo Izilwa, Isitáani.
38 O campo é o mundo. A boa semente são os filhos do Reino; o joio são os filhos do Maligno.
39 Omubisa óogwo ekeeza kubiba omwáata nilyo Isitáani. Obuchilo bwi igesa nigwo omuhélo gwe éensi ezi, na abagesi nibo bamaléeka ba Múungu.
39 O inimigo que o semeou é o diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os ceifeiros são os anjos.
40 “Nikwo abahálila ba kanyina bo omusili balaákumakuma no kwóocha omwáata omu mulilo, nikwo bityo nyini chilyáaba aha muhélo gwe éensi ezi.
40 Pois, assim como o joio é colhido e jogado no fogo, assim será no fim dos tempos.
41 Íinye Omutábani wo Omuuntu, ndyaásiindika bamaléeka baanze, babone kusuumbya kuluga omu bukáma bwaanze bóona abali enkola bíbi hamo na áabo abalikuleételela abáandi bakole ebiheno.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, que ajuntarão do seu Reino todos os que servem de pedra de tropeço e os que praticam o mal
42 Maléeka abo balyaábanaga abaheni abo bóona omu lyookezo lyo omulilo. Omwo nimwo baláaba nibachula no kusa améeno.
42 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
43 Niho abagololoke omu méeso ga Múungu, baláaba nibaáka nki izóoba omu bukáma bwe Isébo. Óogwo ayina amatwi, ahuliilize!”
43 Então os justos resplandecerão como o sol, no Reino de seu Pai. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
44 Niho Yeézu yaásohoza omugani ogúundi, yaábazila aáti, “Obukáma bwo omu igulu nibususana ne ensabo yo obukaani buháango éezo ekaba eselekilwe omu nsaambo. Chilo chimo, obuchilo omuuntu oómo akaba naasuma yaázikugula, yaáza kuziseleka káandi. Mbwéenu akanulilwa bwooli, yaázeenda kutuunda ebiintu byóona éebyo akaba ayinabyo, yaázigula ensaambo ezo.
44 — O Reino dos Céus é semelhante a um tesouro escondido no campo, que um homem achou e escondeu. Então, transbordante de alegria, vai, vende tudo o que tem e compra aquele campo.
45 “Káandi, obukáma bwo omu igulu bweeleenga nko omuuntu omutuunzi oómo óogwo alikweenda kuloondela enkwaanzi nduunzi.
45 — O Reino dos Céus é também semelhante a um homem que negocia e procura boas pérolas.
46 Kayeezile yaazigwáho enkwaanzi eémo yo obukaani buháango bwooli, yaázeenda kutuunda ebiintúbye byóona éebyo akaba ayinabyo, yaázigula ezo nkwáanzi yo obukaani buháango bwooli.”
46 Quando encontrou uma pérola de grande valor, ele foi, vendeu tudo o que tinha e comprou a pérola.
47 Yeézu yaásohoza omugani ogúundi, naagaámba aáti, “Káandi, obukáma bwo omu igulu nibususana no omutego óogwo abategi baázeenda nágwo kutéga omu nyaanza. Omutego óogwo gukafa kuyoola buli nfwi za buli lugaanda.
47 — O Reino dos Céus é ainda semelhante a uma rede que foi lançada ao mar e apanhou peixes de toda espécie.
48 Obuchilo omutego óogwo gweézwiile, abategi baákweeseza aha chaambo. Niho, beékala ahaansi, baákobeza eénfwi nzima, nibazita omu bitukulu. Náho éezo nfwi mbi, bakazizugunya.
48 E, quando já estava cheia, os pescadores a arrastaram para a praia e, assentados, escolheram os bons para os cestos e jogaram fora os ruins.
49 Bityo nikwo chilyáaba ha muhélo gwe éensi ezi. Bamaléeka nibeéza no kutaáganisa enkola bíbi na áabo abagololoke omu méeso ga Múungu.
49 Assim será no fim dos tempos: os anjos sairão, separarão os maus dentre os justos
50 Bamale babanaguze enkola bíbi omu lyookezo lyo omulilo. Omwo nimwo baláaba nibachula no kusa améeno.”
50 e os lançarão na fornalha acesa; ali haverá choro e ranger de dentes.
51 Yeézu yaábúuza abaheémba boómwe aáti, “Ngási, mwaásoombookelwa góona áago naábasoomboolela?” Nábo baámusubiza báti, “Éego, twaásoombookelwa.”
51 Então Jesus perguntou: Eles responderam: — Sim!
52 Náwe yaábagaambila aáti, “Omweégesa weéna wéena we ebilagilo óogwo ayaayegesizwe amagaambo go obukáma bwo omu igulu, naasusana nyineéka óogwo asohoza omu nsabo yoómwe ebiintu ebisha ne bya kala.”
52 Então Jesus lhes disse:
53 Yeézu káyaabeele yaámazile kusohoza emigani ezo, yaalugáho aho,
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas, retirou-se dali.
54 yaázeenda omu muzihwa gwo owaabo. Obuchilo yaáhikile óokwo Nazaréeti, yaábaanza kweégesa abaantu omu isomelo lyáabo. Abaantu baásobelwa bwooli, beébuuza báti, “Omuuntu ogu abwiihile nkáhi obwéenze óobu? Na nkáhi abonesize obuzizi bwo kukola amahano aga?
54 E, chegando à sua terra, ensinava-os na sinagoga, de modo que se maravilhavam e diziam: — De onde lhe vêm esta sabedoria e estes poderes miraculosos?
55 Ogu ti mutábani wo omusala miti oóli? Ni izíina lya nyina tíwe Mariamu? Na abalumuna boómwe tibo ba Yakobo, Yozéfu, Simoni na Yuda?
55 Não é este o filho do carpinteiro? A sua mãe não se chama Maria, e seus irmãos não são Tiago, José, Simão e Judas?
56 Na banyáanya iínti nibo áabo tutuula nábo aha? Mbwéenu, ogu ageehile nkáhi amagaambo góona aga?”
56 Todas as suas irmãs não vivem entre nós? Então, de onde lhe vem tudo isto?
57 Abaantu abo baásaaya, chaaletelela baáyaanga kumwiíkiliza. Niho Yeézu yaábagaambila aáti, “Omubáasi akuzibwa hoóna hóona náho ti mu muzihwa gwoómwe nali omukáye.”
57 E escandalizavam-se por causa dele. Jesus, porém, lhes disse:
58 Mbwéenu, Yeézu talakozile amahano méenzi okwo, habwo kuba abaantu abo tibalamwiíkiliize.
58 E não fez ali muitos milagres, por causa da incredulidade deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.