Marcos 4
zin (ZIN) vs NVT
1 Yeézu yaábaanza kweégesa káandi abaantu aha ngeégeelo ye enyaanza. Echipípi cha abaantu chaákoba. Niho yaátaaha omu bwáato, yeékala omu nyaanza kuba batamuzoónga. Echipípi cha abaantu cheekala omu ngeégeelo ye enyaanza.
1 Mais uma vez, Jesus começou a ensinar à beira-mar. Em pouco tempo, uma grande multidão se juntou ao seu redor. Então ele entrou num barco e sentou-se, enquanto o povo ficou na praia.
2 Akabeégesa ameégeso méenzi aha migani. Omu meégeso goómwe akoólekeelela aáti,
2 Ele os ensinou contando várias histórias na forma de parábolas, como esta:
3 “Muhuliilíze! Akaba aliho omubíbi oómo óogwo akeemuka kuza omu musili gwoómwe kubiba embibo zoómwe.
3 “Ouçam! Um lavrador saiu para semear.
4 Obuchilo akaba naabiba, embibo ezíindi zikalagala omu muháanda, enyonyi zéeza, zaázilya.
4 Enquanto espalhava as sementes pelo campo, algumas caíram à beira do caminho, e as aves vieram e as comeram.
5 Embibo ezíindi zikalagala omu itaka liche aha luchili, zaamela bwaangu habwo kuba itaka likaba lili liche kwoónka.
5 Outras sementes caíram em solo rochoso e, não havendo muita terra, germinaram rapidamente,
6 Náho obuchilo omusana gwaatíile, gwaáyomesa elyo itaka, embibo ziba zaáhotoka no okukaánzagala, habwo kuba emizi yaázo telabeele eyiziikile ahaansi bwooli.
6 mas as plantas logo murcharam sob o calor do sol e secaram, pois não tinham raízes profundas.
7 Embibo ezíindi zikalagala omu máhwa. Áaho amáhwa ago kagakuzile hamo ne emimelo, gaázimigisiliza, zaalemwa kukomeela no kusohoza omwéezo.
7 Outras sementes caíram entre espinhos, que cresceram e sufocaram os brotos, sem nada produzirem.
8 Náho, embibo ezíindi zikalagala omu itaka liluunzi, zaamela, zaákula no okuzáala amagoomba. Eémo yaázáala makúmi asatu, eéndi yaázáala makúmi mukáaga, ne eéndi yaázáala igana límo!”
8 Ainda outras caíram em solo fértil e germinaram, cresceram e produziram uma colheita trinta, sessenta e até cem vezes maior que a quantidade semeada”.
9 Niho Yeézu yaábagaambila aáti, “Óogwo ayina amatwi, ahuliilize!”
9 Então ele disse: “Quem tem ouvidos para ouvir, ouça com atenção!”.
10 Obuchilo abaantu be embága baálugilého, Yeézu yaásigala na abaheémba boómwe ikúmi na bábili hamo na abaheémba abáandi. Niho baámubúuza ensoonga ye emigani yoómwe.
10 Mais tarde, quando Jesus estava sozinho com os Doze e os outros que estavam reunidos ao seu redor, perguntaram-lhe qual era o significado das parábolas.
11 Yaábagalulila aáti, “Múungu abaheéle íimwe okusoombookelwa amagaambo ge entaahililo zo obukáma bwoómwe, náho boónyini nibagaambilwa aha migani kuba tibakaheelwe okusoombookelwa áago,
11 Ele respondeu: “A vocês é permitido entender o segredo do reino de Deus, mas uso parábolas para falar aos de fora,
12 nko óokwo omubáasi Isaya akaandika,
12 de modo que: ‘Mesmo que vejam o que faço, não perceberão, e ainda que ouçam o que digo, não compreenderão. Do contrário, poderiam voltar-se para mim, e ser perdoados’”.
13 Niho Yeézu yaábazila aáti, “Kamulaalemwa kusoombookelwa ogu omugani, elyáaba eéta aha migani eéndi?
13 Então Jesus disse: “Se vocês não entendem o significado desta parábola, como entenderão as demais?
14 Omubíbi no omuuntu óogwo alikuleétela abáandi echigaambo cho obukáma bwa Múungu.
14 O lavrador lança sementes ao anunciar a mensagem.
15 Abaantu abáandi basusana ni itaka elili aha mpelo yo omuháanda áaho chilikubibwa echigaambo echo. Náho obuchilo bahulila kwoónka echo chigaambo, Isitáani liíza, no kwiiháho echo chigaambo éecho Múungu abibile omu miganya yáabo.
15 As sementes que caíram à beira do caminho representam os que ouvem a mensagem, mas Satanás logo vem e a toma deles.
16 Abaantu abáandi basusana ne embibo ezalageele aha luchili. Obuchilo bahulila echigaambo cho obukáma bwa Múungu, bachiínaankula aha manulilwa.
16 As que caíram no solo rochoso representam aqueles que ouvem a mensagem e, sem demora, a recebem com alegria.
17 Náho habwo kuba basusana no omumelo óogwo ogutéena mizi, bakwaáta echigaambo che empola ezo aha mwáanya muche kwoónka, habwo kuba okwiikiliza kwáabo tikulabeele ne emizi bwooli. Keélaaba ebyaágalalo ne ennáku bibagwéela habwe echigaambo echo, aho na aho bibakúumpisa no okuleka okwiikiliza kwáabo.
17 Contudo, uma vez que não têm raízes profundas, não duram muito. Assim que enfrentam problemas ou são perseguidos por causa da mensagem, cedo desanimam.
18 Abáandi basusana ne embibo éezo ezalageele omu mahwa. Ogwo ni nko omubeelo gwa abo abalikuhulila echo echigaambo,
18 As que caíram entre os espinhos representam outros que ouvem a mensagem,
19 náho, boónyini babeéhwa ne ebitahatahiso bye éensi ezi. Bataahwamo ne etuúnku za amabonwa méenzi hamo no kuligila kuloondela ebiintu ebiluunzi ebíindi. Ebyo bimigisiliza echigaambo echo, nácho tichihicha kulábya amagoomba omu bulami bwaácho.
19 mas logo ela é sufocada pelas preocupações desta vida, pela sedução da riqueza e pelo desejo por outras coisas, não produzindo fruto.
20 Na abáandi basusana ni itaka liluunzi. Aba bahulila echigaambo cha Múungu no kuchiínaankula no kuzáala amagoomba, oómo makúmi asatu, oóndi makúmi mukáaga no oóndi igana límo.”
20 E as que caíram em solo fértil representam os que ouvem e aceitam a mensagem e produzem uma colheita trinta, sessenta ou até cem vezes maior que a quantidade semeada”.
21 Yeézu yaábagaambila aáti, “Ngási, heena omuuntu óogwo alikwaacha olumuli no kulufuúndiikila omu chitukulu nali akaluta omu buunkululu bwe echitabo? Náho naaluteleka aha lugulu ya akakóondo kaálwo lubone kumulikila hóona.
21 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Alguém acenderia uma lâmpada e a colocaria sob um cesto ou uma cama? Claro que não! A lâmpada é colocada num pedestal, de onde sua luz brilhará.
22 Bityo nikwo, byóona ebili bweeseléke óobu, bilyaaleebwa aha bwéelu. Na byóona ebichigiliilwe, bilyaátéebwa aha bwéelu bimanyiike.
22 Da mesma forma, tudo que está escondido será revelado, e tudo que está oculto virá à luz.
23 Óogwo ayina amatwi, ahuliilize!”
23 Quem tem ouvidos para ouvir, ouça com atenção!”.
24 Niho Yeézu yaázeendelela kubasoomboolela aáti, “Muhuliilíze kuzima! Bityo nyini nka nikwo koólikweésohoza kuchihuliiliza echigaambo, oótyo nikwo Múungu náwe naakuha amasala, na naakwoongela kuchisoombookelwa bwooli.
24 Então acrescentou: “Prestem muita atenção ao que vão ouvir. Com o mesmo padrão de medida que adotarem, vocês serão medidos, e mais ainda lhes será acrescentado.
25 Manya sii, omuuntu óogwo aheelwe ebiintu akabikolesa emilimo. Náho omuuntu weéna wéena óogwo aheelwe ebiintu náho akaleka kubikolesa emilimo, mazima na áako ayebikiliíze, alyaáyakwa.”
25 Pois ao que tem, mais lhe será dado; mas do que não tem, até o que tem lhe será tirado”.
26 Yeézu yaábagaambila aáti, “Obukáma bwa Múungu, omususaniso gwaáho ni nke empola ezi. Omuuntu abiba embibo omu itaka.
26 Jesus também disse: “O reino de Deus é como um lavrador que lança sementes sobre a terra.
27 Omu chilo ahunila na nyemisana aba méeso, embibo ezo zimela no okusebuka, na weényini omulimi takusoombookelwa éecho echilikuzikola zítyo.
27 Noite e dia, esteja ele dormindo ou acordado, as sementes germinam e crescem, mas ele não sabe como isso acontece.
28 Itaka elyo nyini nilikuza embibo ezo no kuzáala. Aha kubaanza neesohoza amababi, neebaanza kufuluma, ha muheleeluko neesohoza ikuumba éelyo liina embibo.
28 A terra produz as colheitas por si própria. Primeiro aparece uma folha, depois se formam as espigas de trigo e, por fim, o cereal amadurece.
29 Emyéezo ezo kazilikukomeela, no kwóoma, aho niho omulimi atwaála eliihiso lyo kugesa.”
29 E, assim que o cereal está maduro, o lavrador vem e o corta com a foice, pois chegou o tempo da colheita”.
30 Yeézu yaáyoongela kubasoomboolela aáti, “Obukáma bwa Múungu tubususanise na chiíha? Tubususanise na mugani chi?
30 Jesus disse ainda: “Como posso descrever o reino de Deus? Que comparação devo usar para ilustrá-lo?
31 Bisusana no oluzuma lwe ehaladáali, olwo oluli luche bwooli kuchila enzuma ezíindi zóona.
31 É como uma semente de mostarda plantada na terra. É a menor das sementes,
32 Kalumela, lukula no kuba omuti muháango kusaaga emiti yóona omu musili. Guzila na amatábazi maháango ne enyonyi názo zoombeka ebyaali olugulu omu matábazi gaágwo.”
32 mas se torna a maior de todas as hortaliças, com ramos tão grandes que as aves fazem ninhos à sua sombra”.
33 Yeézu akagaamba echigaambo cha Múungu aha migani míinzi nke ezi, aha kazeendele áako baáhikize kusoombookelwa.
33 Jesus usou muitas histórias e ilustrações semelhantes para ensinar o povo, conforme tinham condições de entender.
34 Akaba atéena kuhooya nábo atagaambile emigani. Náho, obuchilo akaba ali hamo na abaheémba boómwe bali boónka, akaba abasoomboolela byóona.
34 Na verdade, só usava parábolas para ensinar em público. Depois, quando estava sozinho com seus discípulos, explicava tudo para eles.
35 Echilo echo olweébazo, Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe aáti, “Twaambuke enyaanza, tuzeénde aha mulaambo.”
35 Ao anoitecer, Jesus disse a seus discípulos: “Vamos atravessar para o outro lado do mar”.
36 Baáleka embága ya abaantu, baáhanama omu bwáato óobwo akaba alimo Yeézu, baalugáho hamo náwe. Hakaba heena amáato agáandi áago bakazeendana nágo.
36 Com ele a bordo, partiram e deixaram a multidão para trás, embora outros barcos os seguissem.
37 Echiihúle chaábaanza kuteela omu nyaanza. Amakóonzo gakaba nigateéla obwáato, améenzi gabaanza kutaaha omu bwáato bwaáyeenda kwiízula.
37 Logo uma forte tempestade se levantou. As ondas arrebentavam sobre o barco, que começou a encher-se de água.
38 Obuchilo obwo, Yeézu akaba alyaamile enyuma omu bwáato, asikamiliize omútwe gwoómwe aha musago. Abaheémba boómwe baámwiimucha, baágaamba báti, “Mweégesa, tokusaaswa nka nikwo nitufwa?”
38 Jesus dormia na parte de trás do barco, com a cabeça numa almofada. Os discípulos o acordaram, clamando: “Mestre, vamos morrer! O senhor não se importa?”.
39 Niho Yeézu yaáyemeelela no kugukáama ogwo muyaga, yaágaambila enyaanza aáti, “Oyésize! Chuleéla!” Ogwo muyaga gwaáhula kuteela, haaba echineembe butúnu.
39 Jesus despertou, repreendeu o vento e disse ao mar: “Silêncio! Aquiete-se!”. De repente, o vento parou, e houve grande calmaria.
40 Mbwéenu Yeézu yaábabúuza abaheémba boómwe aáti, “Ha bwaáchi nimutiína? Mbwéenu no óobu nyini mucháali timwiina okwiikiliza?”
40 Então Jesus lhes perguntou: “Por que estão com medo? Ainda não têm fé?”.
41 Boónyini batiina bwooli, baábaanza kweébuuza báti, “Ngási noóha ogu, nóobwo omuyaga na amakóonzo ge enyaanza nibimugomookela?”
41 Apavorados, os discípulos diziam uns aos outros: “Quem é este homem? Até o vento e o mar lhe obedecem!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.