Lucas 22
zin (ZIN) vs NTLH
1 Amazenyi ge emikaate éezo etatiílwémo ituumbyo, geéliliza. (Niyo elikwéetwa Paásika.)
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Abakúlu ba abagabe ba Múungu, hamo na abeégesa be ebilagilo, bakaba nibaloondela omuháanda gwo kumwíita Yeézu. Náho, bakatíina habwa abaantu.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Aho, Isitáani lyaamuzamo Yuda óogwo akaba ayétwa Iskariote, akaba ali oómo wáabo abaheémba ba Yeézu ikúmi na bábili.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Niho, Yuda yaázeenda ha bakúlu ba abagabe ba Múungu, na ha batwaálilizi ba abalwaanila ngoma be éenzu ya Múungu. Yeehanuuza nábo nka nikwo alaamukooba Yeézu no kumusohoza hali boónyini.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Ago, gaábasemelela bwooli, baákuundilana hamo kumuliha empilya.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Yuda yaákúunda, ahonyini yaábaanza kuloondela omwáanya gwo kubaha Yeézu obuchilo abaantu béenzi tibaliho.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Echilo cha mbele cha amazenyi ge emikaate éezo etatiílwémo ituumbyo, chaáhika. (Nicho echilo éecho omutaámbwa gwa Paásika guhikiiliilwe kubáagwa.)
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Niho, Yeézu kubasiíndika Peétero na Yohana, akabagaambila, “Muzeénde kutuloongeza echookulya cha Paásika, tubone kwíiza kulya hamo.”
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Baámubúuza, “Nooyeénda tuchiloongeze nkáhi?”
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Yaábasubiza, “Obuchilo mlataahamo omu chikaali, nimubugana no omukwaáta oómo, ayimukize ensúha ya améenzi. Mumukulaatile muhike omu nzu éezo alataahamo,
10 Jesus respondeu:
11 mumugaambile nyineéka, ‘Omweégesa naakubuúza, “Echiseenge cha abazenyi chili nkáhi, omwo ndaalya echookulya cha Paásika hamo na abaheémba baanze?” ’
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Aho, naabatwaála omu golofa, naabooleka echiseenge echiháango. Omwo nimusaánga chilóongize. Omwo nyini mutuloongezemo echookulya cha Paásika.”
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Abaheémba abo bábili, obuchilo óobu baáhuliile ebyo, baalugáho aho, baázeenda, baásaanga byóona byaábéele nka Yeézu óokwo yaábagaambiile. Baábaanza kuloonza echookulya cha Paásika.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Akáanya ko kulya kaáhika. Niho Yeézu kwiikala ha luhelo, hamo ne entumwaze.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Yaábagaambila aáti, “Ndigiile bwooli kulya echi chookulya cha Paásika hamo neemwe ncháali ntakaágaleezwe!
15 e lhes disse:
16 Ha bwéecho niimbagaambila nkokwo, tiínkulya káandi kuhicha ensoonga yaáho yóona ehikiílizwe omu bukáma bwa Múungu.”
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Ahonyini, Yeézu yeemucha echikóombe. Káyaabeele yaámazile kusiima, yaágaamba aáti, “Mutwaále ezi, munyweeleláne!
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Niimbagaambila nka nikwo, kulugilila óobu tiínkunywa káandi evíini kuhicha áaho buliíza obukáma bwa Múungu.”
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Káandi, Yeézu yeemucha omukaate. Káyaabeele yaámazile kusiima, yaágumenyula, yaábaha, ha kubagaambila, [“Óogu no omubili gwaanze, ogulikusohozwa ha bwéenyu. Mube nimukola mútyo, aha kunyizuka íinye!”
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Kábaabeele baámazile kulya, bityo nyini, Yeézu yeemucha káandi echikóombe echo, yaágaamba, “Evíini ezi omu chikóombe ne endagano eénsha. Múungu naagahikiíliza, habwo kuseeseka kwe enságama yaanze ha bwéenyu.]
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 “Náho muléebe! Engalo zo óogwo alaánnoba, zili hamo neenye nitukoza hamo.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Íinye Mutábani wo Omuuntu, niinzeénda kwíitwa, nko óokwo nkaba ndamuliilwe. No óobu bityo, neelóoko hali óogwo alaánnoba!”
22 Pois o
23 Aho, entumwa za Yeézu baábaanza kweébuuza, noóha hali íichwe alihicha kukola ago.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Haabáho empaka omu ntumwa za Yeézu, nkokwo noóha alikuteékuzwa omuli boónyini aláaba mukúlu kuchila bazeenzíbe.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Chaamukola Yeézu kubagaambila, “Abakáma ba amahaánga agáandi baba nibabatégeka abaantu báabo lwa amagala. Abo abatégeki, baba nibesiingiza nkokwo na abeetégezwa.
25 Então Jesus disse:
26 “Náho íimwe, mutaákuba mútyo. Omuli íimwe, omuuntu kaálaaba mukúlu kuchila abáandi, aábe nko omuuntu ali muto bwooli kuchila abáandi. Na kaálaaba naatégeka, aábe nko omuuntu ali omuzáana.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 Mbwéenu! Noóha ali mukúlu bwooli? No óogwo ali aha luhelo naálya, nali óogwo alikuléeta ebyookulya? Niinzila iínti no ogwo ali aha luhelo naálya! Náho, íinye ndi ahagáti yáanyu, nko omuzáana wéenyu.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 “Íimwe, omwáanya gwóona óobu mbele niindeengeswa, mubele muli hamo neenye.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Ha bwéecho, niimbakola abatégeki omu bukáma bwaanze, nko óokwo Táata waanze yaánkozile kuba omukáma.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 No omu bukáma bwaanze, nituba nitulya ebyookulya no kunywa hamo, na nimwiikala aha bitébe byo obutégeki, nimutégeka Abaiziraeli ne engaanda záabo ikúmi ne ébili.”
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Yeézu yaágaamba, “Íiwe Simoni, íiwe Simoni! Omanye kuzima nkokwo Isitáani lyeékililiziibwe kubaleengesa mwéena. Nikuba nko kweelula omuchele.
31 Jesus continuou:
32 Náho, naákusabiile hali Múungu, nkokwo otaákulekaho okwiikiliza kwaawe. Na káandi koólaaba waángwiile omu magulu, ozeénde kubaha amagala bazeenzi baawe.”
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Náho, Simoni yaámusubiza, “Íiwe, Mukáma wéetu! Íinye ndi buligi ligi kuzeenda kubohwa hamo neewe omu ibóhelo, no óobu kwíitwa hamo neewe!”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Yeézu yaámugaambila, “Íiwe Peétero! Niinkugaambila nkokwo, leélo enkoókolomi tekukoókoloma, otakanyaángile entúlo isatu nka nikwo tokuúmmanya!”
34 Então Jesus afirmou:
35 Káyaabaliile, Yeézu yaábúuza abaheémba boómwe, “Obuchilo naábasiíndikile mutéena enfulebe ye empilya, nali omugugu, nali ebilaátu, ngási mukabulilwa choóna chóona?” Baámusubiza, “Mmahi!”
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Yeézu yaábagaambila, “Náho óobu, kaálaaba omuuntu ayina enfulebe ye empilya, nali omugugu, abitwáale. Na kaálaaba atéena lubáadi, aguze ebebo yoómwe, abone kulugula lúmo.
36 Então Jesus disse:
37 Habwo kuba chaandikilwe, ‘Akabalwa hamo na abakola biheno.’ Ago magaambo gakaandikwa ha bwaánze. Niimbagaambila amazima iínti ni lwaampaka kuhikiilizwa hali íinye, nágo gali héehi kukolwa óobu.”
37 Pois as
38 Abo baámugaambila, “Íiwe Omukáma wéetu! Léeba! Aha heena embáadi ibili.” Náwe yaágaamba, “Mubileke ebyo.”
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Yeézu yaalugáho aho, yaázeenda ahi ibaanga lye Emizeituni, nko óokwo yaabele amanyiile. Na abaheémba boómwe bakaba nibamukulaatíla.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Káyaahikile ahi ibaanga elyo, yaábagaambila, “Mumusabe Múungu, nka nikwo mutaákwiiza mukaza omu bileengeso.”
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Niho, kubaleka aho, akeelila akáanya káche, nko obula bwo kunaguza ibáale. Yaáteela ebizwi, yaámusaba Múungu aáti,
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 “Íiwe Táata! Koólaayeénda, onyihileho echikóombe echi cho olwaágalalo. Náho, buli éecho olikweenda íiwe, chikolwe. Náho chitaákuba éecho ndikweenda íinye!”
42 dizendo:
43 Aho, maléeka kuluga omu igulu yaámwiisulukiza Yeézu, yaamutamo amagala.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Yeézu akaba ayina obusaasi bwo olwaágalalo luháango bwooli, yaáguma kumusaba Múungu aha chihika. Empiita yoómwe, yaásusana na amatoónya go obwáamba, yaaba neetoónya ahaansi omu itaka.]
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Na káyaamazile kumusaba Múungu, yaáyemeelela, yéeza aha baheémba boómwe, yaábasaanga bahuniile ha kuba bakaba beene entíimba.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Yaábagaambila, “He! Ha bwaáchi muhuníile? Mwiimuke! Mumusabe Múungu, mutaákwiiza mukaza omu bileengeso.”
46 E disse:
47 Obuchilo Yeézu akaba acháali naagaámba ebyo, baamwiizáho abaantu béenzi. Abaantu aba, bakeebeembelelwa na Yuda, oómo wáabo wa abaheémba boómwe ikúmi na bábili. Niho, Yuda yaámwiililila héehi Yeézu, abone kumunyweégela.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Yeézu yaámugaambila, “Íiwe Yuda! Ngási, noomukoónga Mutábani wo Omuuntu ha kumunyweégela?”
48 Mas Jesus disse:
49 Abaheémba ba Yeézu, obuchilo kábaabweene okwo bilaába, baámubúuza, “Íiwe Omukáma wéetu! Ngási, tubatemaateme ne embáadi?”
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Ahonyini, oómo wáabo yaámuteela omuhálila wo omugabe omukúlu no lubáadi, yaámutema okutwi kwo obúlyo.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Yeézu yaágaamba, “Mubileke ebyo!” Yaakukoláho okutwi kwo omuhálila ogwo, yaámuchiza.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Omuli abo baantu áabo bakéeza kumukwáata Yeézu, bakaba balimo abakúlu ba abagabe ba Múungu, na abakúlu ba abasilikale be éenzu ya Múungu, hamo na abanyaampala ba Abayahudi. Yeézu yaábabúuza, “Íimwe! Ha bwaáchi mwéeza ne embáadi ne engoligo, nkoóti mweézila omunyagiilizi?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Ha bwaáchi buli chilo, tukaba nitusíiba hamo omu nzu ya Múungu, na timulaankuúmizeho! Náho óobu, nibwo obuchilo bwéenyu, obuchilo bwo okutégeka kwe ensiimbaazi.”
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Ahonyini, abo baantu baámukwáata Yeézu, baámutwáala omúka yo omugabe mukúlu. Peétero yaábakulaatila haláho.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Akáanya abo baantu baáhika ha lubuga lwe eéka, baáhéemba echikoome, beékala. Peétero náwe, yéeza omuli abo yeekala hamo nábo.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Ne echikoome echo chaámumulika, no omuzaánakazi oómo yaámuleeba ha kumukómela, yaágaamba, “Mazima ogu muuntu, akaba ali hamo náze.”
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Náho Peétero yaáyaanga, “Íiwe mukázi! Tiínkumumanya!”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Káyaabaliile káche, omuuntu oóndi yaámubona Peétero, yaámugaambila, “Neewe oli muzeenzi wáabo.” Náho Peétero yaámusubiza, “Íiwe mwoózo! Ti íinye!”
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Káyaabeele yaáhiingwiile esáaha eémo eéti, omuuntu oóndi yaámukomeenteleza, “Omu mazima, ogu muuntu akaba ali hamo náze! Habwo kuba weényini náwe no omu Galiláaya!”
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Náho Peétero yaámusubiza, “Íiwe mwoózo! Áago olikugaamba, tiínkugamanya!”
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Omukáma yaámweechebuka, yaámuleeba Peétero aha méeso. Ahonyini, Peétero yeézuka ago magaambo go Omukáma gi yaámugaambiile, “Leélo, enkoókolomi etakakoókolomile, noóba waányogile entúlo isatu.”
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Aho, Peétero yaásohola ahéelu, yaábaanza kuchula ha ntíimba na amaziga méenzi.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Abakwaáta abo abakaba nibamweekomya Yeézu, baaba nibamusekeélela. Hamo na ago, bakaba nibamuteéla bwooli.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Baámusweekelela aha méeso, ha kumugaambila buli ntúlo, “Gaámba obubáasi! Noóha óogwo ayaákuteela?”
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Baáguma kumuzuma ha magaambo méenzi go kulyoogweeza.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Obuchilo bwo omulucheelelélwa, Itégekelo lya abanyaampala bóona ba Abayahudi beékobya. Omu Itégekelo éelyo hakaba heena abakúlu ba abagabe ba Múungu, na abeégesa be ebilagilo. Yeézu yaáleetwa omu méeso gáabo. Niho baámubúuza,
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 “Íiwe! Koólaaba níiwe Masihi, otugaambile.”
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Na kinakubabuulíze, timwaákuunsubiize.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Náho kubaandiza óobu, íinye Mutábani wo Omuuntu niímba nnyikeele olubazu lwo obúlyo lwa Múungu wo obuzizi bwóona.”
69 Mas de agora em diante o
70 Bóona, baámubúuza Yeézu káandi, “Ha bwéecho, íiwe oli Mutábani wa Múungu?” Yeézu yaábasubiza, “Ha bwaáchi íimwe nyini mwaágaambile nkokwo íinye níinye!”
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Ahonyini, abakúlu abo baágaamba, “Mbwéenu! Nitweendela chi obwaátuzi obúundi? Léeba íichwe boónyini twaáhuliile echigaambo echi kuluga aha munwa gwoómwe weényini!”
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.