Lucas 20

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Echilo chimo, Yeézu akaba ali omu lubúga lwe éenzu ya Múungu, ali omu kubeégesa abaantu no kubagaambila Empola Nzima. Abakúlu ba abagabe ba Múungu, na abeégesa be ebilagilo, na abanyaampala ba Abayahudi ahonyini, baamwiizáho,
1 Certo dia, Jesus estava no pátio do Templo ensinando o povo e anunciando o evangelho . Então chegaram ali alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei, junto com alguns líderes do povo,
2 baámugaambila, “Otugaambile, ago go olikukola, noogakola aha buzizi chi? Ngási, noóha alikukuha obuzizi óobu?”
2 e perguntaram: — Diga para nós: com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
3 Yaábagaambila, “Neenye niimbabuúza echigaambo chimo. Muungaambile,
3 Jesus respondeu:
4 obuzizi bwa Yohana kubatiza bukaluga ahali Múungu, nali bukaluga aha baantu?”
4 Quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas?
5 Aho, beégaambila, “Katulaagaámba nkokwo Múungu akamusiíndika Yohana kubatiza, naagaámba, ‘Mbwéenu, habwa chiíha timulamwiíkiliize?’
5 Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — O que é que vamos dizer? Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
6 Na katulaamusubiza nkokwo obuzizi bwoómwe bukaluga aha baantu, aho abaantu bóona nibatuhoónda na amabáale, habwo kuba nibategeza nkokwo Yohana akaba ali omubáasi.”
6 Mas, se dissermos que foram pessoas, esta multidão vai nos apedrejar, pois eles acham que João era profeta .
7 Niho baálemwa, bamugalulila báti, “Titukumanya obuzizi bwoómwe bukaluga nkáhi.”
7 Por isso responderam: — Nós não sabemos quem deu autoridade a João para batizar.
8 Yeézu yaábagaambila, “No óobu íinye, tiínkubagaambila na aha buzizi chi niinkola amagaambo aga.”
8 Jesus disse:
9 Mala káandi, Yeézu yaázeendelela kubachwéela abaantu omugani ogu, “Hakaba heena omuuntu oómo, akabiba emizabibu omu musili gwoómwe, yaáguheélela aha balimi. Káyaabalíile, yaazila oluzeendo omu nsi ya hala, yaamaláyo okwo ebilo bíinzi.
9 Depois Jesus contou esta parábola para o povo:
10 Obuchilo bwo kugesa kibwaahikile, yaámusiíndika omuzáana woómwe aha balimi abo, babone kumuha omugabo gwoómwe gwe ezabibu. Náho, abalimi abo baámutéela no kumusúbya engalo zili busa.
10 Quando chegou o tempo da colheita, ele mandou um empregado para receber a sua parte. Mas os lavradores bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
11 “Kanyina wo omusili, yaásiindika omuzáana oóndi. Náho náwe baámutéela no kumugóola bwooli, mala baámubíinga engalo zili busa.
11 O dono mandou outro empregado, mas eles também bateram nele, depois o trataram de modo vergonhoso e o mandaram de volta sem nada.
12 Yaámusiíndika omuzáana wa kásatu. Ogwo náwe, baámuhutáaza, baámubíinga.
12 Então ele enviou um terceiro empregado, mas os lavradores também bateram nele e o expulsaram.
13 “Ha muheleeluko, kanyina wo omusili akagaamba, ‘Mbwéenu, nzileho iínta? Entúlo ezi, niimmusiindika mutábani waanze engaanzi! Hamo lúundi ogu, nibamukúza.’
13 Aí o dono da plantação pensou: “O que vou fazer? Já sei: vou mandar o meu filho querido. Tenho certeza de que vão respeitá-lo.”
14 Náho, abo balimi kábaamubwéene, beégaambila, ‘Óogu niwe omuhuunguzi wo ogu musili. Óobu, tumwíite, obuhuunguzi bwoómwe nibuba obwéetu.’
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
15 Áaho, baámunaga ahéelu yo ogwo musili, baámwíita.”
15 — Então eles jogaram o filho para fora da plantação e o mataram. Aí Jesus perguntou:
16 Alyéeza na kubéeta abalimi abo, no omusili ogwo, yaáguheélela abaantu abáandi!” Obuchilo abaantu baáhuliile amagaambo ago, baágaamba, “Mazima! Ago gataákubáho.”
16 Ele virá, matará aqueles homens e dará a plantação a outros lavradores. Então as pessoas que estavam ouvindo disseram: — Que Deus não permita que isso aconteça!
17 Yeézu yaábatukuliza améeso, yaábagaambila, “Mbwéenu! Geena nsoonga chi amaandiko aga?
17 Mas Jesus olhou bem para eles e disse:
18 “Omuuntu weéna wéena óogwo aligwa ahi ibáale elyo, naasekenyuka. Káandi, óogwo ibáale lilaamugwéela, nilimusa butúnu.” Ibáale igazi lyo oluhazo|alt="The corner stone" src="GT00082.tif" size="col" loc="20:18" copy="Gordon Thompson" ref="20:17"
18 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
19 Abo beégesa be ebilagilo na abakúlu ba abagabe ba Múungu, baásoombookelwa nka nikwo omugani ogu nigubagaámba boónyini. Bakaba nibeénda kumukwáata bwaangu ahonyini, náho bakatíina embága ya abaantu.
19 Os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes sabiam que era contra eles que Jesus havia contado essa parábola e queriam prendê-lo ali mesmo, porém tinham medo do povo.
20 Ha bwéecho abatégeki ba Abayahudi, baaba nibamubaandila bwooli Yeézu, baánsiíndika abacheéngelezi. Abo bacheéngelezi, bakeekola nkokwo na abaantu abagololoke. Náho, bakaba beena ensoonga yo kumukwáasa Yeézu aha bigaambo byoómwe, babone kumukwáata no kumutwáala kulégelelwa omu butegéki bwo obuhicha bwo omwaanaángwa wa Abarúumi.
20 Então começaram a vigiar Jesus. Pagaram alguns homens para fazerem perguntas a ele. Eles deviam fingir que eram sinceros e procurar conseguir alguma prova contra Jesus. Assim os mestres da Lei e os chefes dos sacerdotes teriam uma desculpa para o prender e entregar nas mãos do Governador romano.
21 Bityo, abacheéngelezi baámubúuza, “Mweégesa, nitumanya nkokwo buli chigaambo éecho olikugaamba no kweégesa nichigasa. Íiwe tokusaaswa obukúlu bwo omuuntu, náho nooyegesa amazima ahali bóona, batuúle nka nikwo Múungu alikweenda.
21 Esses homens perguntaram: — Mestre, sabemos que aquilo que o senhor diz e ensina é certo. Sabemos também que o senhor não julga pela aparência e ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige.
22 Ngási! Mbwéenu, kwiingana ne ebilagilo byéetu bye Echiyahudi, nitweendélwa tusohoze oluhaambwe ahali Kaizáari, nali no omuzilo kumusoholeza?”
22 Diga: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
23 Ahonyini Yeézu yaámanya obugóbya bwáabo, yaábagaambila,
23 Mas Jesus percebeu a má intenção deles e disse:
24 “Nimuziinyoleke empilya ye edináali. Ensuso yo omuuntu ogu ni izíina elili ahali ezi mpilya ye edináali, ne ebyo oóha?” Baámugaambila, “Ne ebya Kaizáari.”
24 — Tragam aqui uma moeda. De quem são o nome e a cara que estão gravados nela? — São do Imperador! — responderam eles.
25 Yeézu yaábagaambila, “Mbwéenu, ebili bya Kaizáari, mumuhe Kaizáari, Ne bya Múungu, mubimuhe Múungu.”
25 Então Jesus disse:
26 Akasubize ako ka Yeézu kaábasobela bwooli, beésiza. Bakalemwa kumukwáasa aha magaambo áago akagaamba omu méeso ga abaantu.
26 Eles não puderam conseguir nenhuma prova contra Jesus diante do povo. Por isso ficaram calados, admirados com a resposta dele.
27 Mala Abasadukayo bunaanka baamwiizáho Yeézu. Abasadukayo bakaba nibeegesa nkokwo abáfwiile, mazima tibakuzooka. Baámubúuza Yeézu,
27 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus
28 “Mweégesa, Musa akatulagila omu bilagilo byoómwe nka nikwo, kábilaaba omuuntu yaáfwa no kusiga entuúmbakazi atamuzaliile omwaana, omulumuna amuhuungule ogwo ntuúmbakazi, amuzaálile abáana ayaafwíile.
28 e disseram: — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte
29 Tugaámbe, bakaba baliho abadugu musaanzu be éenda eémo. Owo kubaanza aba yaákuúmpula omukázi, no kufwa atéena kuzáala náze omwaana,
29 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
30 no omudugu woómwe owa kábili [yaámuhuungula náwe yaáfwa atéena kuzáala náze omwaana.]
30 Então o segundo casou com a viúva,
31 Kahaabaliile, owa kásatu, náwe yaámuhuungula ogwo mukázi, yaáfwa. Byaaba bityo nyini ahali bóona musaanzu, baámuhuungula mukázi ogwo, baáfwa batéena kusigaho abáana.
31 e depois, o terceiro. E assim a mesma coisa aconteceu com os sete irmãos, isto é, todos morreram sem deixar filhos.
32 Ha muheleeluko, ogwo mukázi náwe yaáfwa.
32 Depois a mulher também morreu.
33 Mbwéenu, echilo echo cho kuzooka, ogwo mukázi alyáaba muko oóha? Habwo kuba abaséeza bakaba bali musaanzu, na buli oómo akamukuúmpula!”
33 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
34 Yeézu yaábagaambila, “Abaantu bo obuchilo óobu nibakuumpula no kukuúmpulwa.
34 Jesus respondeu:
35 Náho, áabo Múungu yaábabona bakwíilwe kuzoolwa kuluga omu bafwíile no kutúula omu nsi eénsha, abo káandi tibalikuumpula, nali kukuúmpulwa.
35 Mas as pessoas que merecem alcançar a ressurreição e a vida futura não vão casar lá,
36 Na tichikwiíle nkokwo balyaáfwa káandi, habwo kuba balyáaba nka bamaléeka. Balyáaba abáana ba Múungu, aha kuba baázoolwa.
36 pois serão como os anjos e não poderão morrer. Serão filhos de Deus porque ressuscitaram.
37 “No óobu Musa akamanyisa abaantu nkokwo abáfwiile balaázooka. Aha mpola ye echo chisaka echaabeele nichaáka omulilo, Omukáma akagaamba nka nikwo, ‘Niwe Múungu wa Ibrahímu, Izáaka, na Yakobo.’
37 E Moisés mostra claramente que os mortos serão ressuscitados. Quando fala do espinheiro que estava em fogo, ele escreve que o Senhor é “o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.”
38 Ha bwéecho, weényini ti Múungu wa abáfwiile, náho ni Múungu wa abo abali mwooyo, habwo kuba hali weényini bóona nibalama.”
38 Isso mostra que Deus é Deus dos vivos e não dos mortos, pois para ele todos estão vivos.
39 Aho, abeégesa abáandi be ebilagilo baágaamba, “Mweégesa, waágaamba kuzima!”
39 Aí alguns mestres da Lei disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Kubaandiza obuchilo obwo, taliho ayaaleengesize kumubúuza Yeézu amabúuzo agáandi.
40 E não tinham coragem de lhe fazer mais perguntas.
41 Mala, Yeézu yaábabúuza abeégesa abo, “Ngási abaantu nibagaámbáho báta nkokwo Masihi ni mutábani wo omukáma Daudi?
41 Em seguida Jesus perguntou a eles:
42 Daudi weényini, omu chitabu che Enzina, naagaámba,
42 Pois o próprio Davi diz assim no livro de Salmos:
43 kuhika mbate ababisa baawe,
43 até que eu ponha os seus inimigos
44 “Aho, Daudi naamweéta weényini, ‘Omukáma’ woómwe, ha bwéecho, naahicha aáta kuba omutábani?”
44 Se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
45 Obuchilo abaantu be embága bakaba nibamuhuliiliza, Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe,
45 O povo todo estava escutando, e Jesus disse aos discípulos:
46 “Mweélige na abeégesa be ebilagilo bya Musa. Aba nibeénda kulibata omu nsése kunu bazweele enkaanzu záabo ndeehi, no kweenda kwaángaluchwa ahi ikuzo omu magulizo. Káandi boónyini beenda kwiikala omu bitébe bya abakúlu omu masomelo. Na kabalikuba babaangisize omu mazenyi, beenda kwíikala áaho beékeele abatégeki.
46 — Cuidado com os
47 Baba nibazaáya entuúmbakazi ebiintu byáabo. Káandi, aha bugobya nibeekola kuneémbelela esaala ndeehi. Aha chilo cho omuchwaáziiko, abo nibeenaánkula omuchwaáziiko oguli muháango bwooli!”
47 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçar, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.