Lucas 19
zin (ZIN) vs NTLH
1 Mala Yeézu yaataahámo omuli Yeriko, ali omu kuhiíngula naazeénda.
1 Jesus entrou em Jericó e estava atravessando a cidade.
2 Omu chaalo omwo, hakaba heena omuhíte oómo, izíina lyoómwe Zakayo. Omuhíte ogwo akaba ali mukúlu wa abahaámbya.
2 Morava ali um homem rico, chamado Zaqueu, que era chefe dos cobradores de impostos.
3 Zakayo akaba naayeénda kuleeba Yeézu no omuuntu aliho aáta, náho talahikize kumubona, habwo kuba hakaba heena embága mpaango ya abaantu, náwe akaba ali mugufu.
3 Ele estava tentando ver quem era Jesus, mas não podia, por causa da multidão, pois Zaqueu era muito baixo.
4 Ha bwéecho yeeluka bwaangu, yaázeenda omu méeso ge embága, yaáhanama omuti gwo omukunyu, kuba ahiche kumubona Yeézu kaálaaba naahiingula omu muháanda ogwo.
4 Então correu adiante da multidão e subiu numa figueira brava para ver Jesus, que devia passar por ali.
5 Obuchilo Yeézu yaáhikile aho, yaáleeba olugulu yo omuti, yaágaamba, “Zakayo, tuúka bwaangu! Ni lwaampaka íinye kuba omuzenyi omúka yaawe leélo.”
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhou para cima e disse a Zaqueu:
6 Ahonyini Zakayo yaátuuka, yaámwaangisa Yeézu omúka yoómwe aha manulilwa maháango.
6 Zaqueu desceu depressa e o recebeu na sua casa, com muita alegria.
7 Abaantu bóona, obuchilo baabweene ago, baábaanza kudugulima omu kugaamba, “Léeba yaázeenda kulya no owe ebiheno!”
7 Todos os que viram isso começaram a resmungar: — Este homem foi se hospedar na casa de um pecador!
8 Náho, Zakayo yaáyemeelela, yaámugaambila Omukáma, “Huliiliza, Mukáma! Óobu nyini, niimbáha abahabi obwaata iheembe bwe ebiintu byaanze. Na kiindaaba naáyakile omuuntu weéna wéena, niimmusubiza entúlo iína ye endeengo.”
8 Zaqueu se levantou e disse ao Senhor: — Escute, Senhor, eu vou dar a metade dos meus bens aos pobres. E, se roubei alguém, vou devolver quatro vezes mais.
9 Yeézu yaágaamba, “Leélo obuchuúnguzi bwaáhika omu nzu ezi. Habwo kuba ogu náwe, yaáyoleka kuba omwaana wa mazima wa Ibrahímu,
9 Então Jesus disse:
10 habwo kuba íinye Mutábani wo Omuuntu nkeeza kuloonda no kuchuúngula abaantu áabo ababuzile.”
10 Porque o
11 Kábaabeele nibahuliiliza aga, Yeézu yaázeendelela kubagaambila omugani, habwo kuba akaba yeéliliza kuhika Yeruzaléemu, abaantu bakaba nibateekuza nka nikwo obukáma bwa Múungu nibweesuúlukiza ahonyini.
11 Jesus contou uma parábola para os que ouviram o que ele tinha dito. Agora ele estava perto de Jerusalém, e por isso eles estavam pensando que o Reino de Deus ia aparecer logo.
12 Ha bwéecho, yaábagaambila, “Hakaba heenaho omuuntu oómo wo olugaanda lwo obukáma. Omuuntu ogwo, akazeenda oluzeendo kuzeenda éensi ya hala, abone kwiinaankula obutégeki bwo kuba omukáma, mále asube kutégeka éensi yoómwe.
12 Então Jesus disse:
13 “Acháali kulugáho, yaáyéta abazáana boómwe ikúmi, yaábaha buli oómo endeengo mpaango ye empilya zilibwiinganisa, yaábagaambila, ‘Mukole isúluza ne empilya ezi kuhika obuchilo óobwo ndaágaluka.’
13 Antes de viajar, chamou dez dos seus empregados, deu a cada um uma moeda de ouro e disse: “Vejam o que vocês conseguem ganhar com este dinheiro, até a minha volta.”
14 Náho ogwo muuntu, abaantu be éensi yoómwe bakamutamwa bwooli. Baásiindika entumwa bamukulaatile no kubagaambila okwo báti, ‘Omuuntu ogu, titukweenda aábe omukáma wéetu!’
14 — Acontece que o povo do seu país o odiava e por isso mandou atrás dele uma comissão para dizer que não queriam que aquele homem fosse feito rei deles.
15 No óobu bityo, akaheebwa amagala go obukáma. Obuchilo káyaasubile, omukáma yaábéeta abazáana áabo yaaheele empilya, abone buli muzáana kumugaambila yaámubonesiize nsaága chi.
15 — O homem foi feito rei e voltou para casa. Aí mandou chamar os empregados a quem tinha dado o dinheiro, para saber quanto haviam conseguido ganhar.
16 “Omuhálila wa mbele yaáhika, yaámugaambila, ‘Mukáma, kwiingana ne ezo empilya éezo waándekiile, mbweene omugaso entúlo ikúmi kusáaga aho.’
16 O primeiro chegou e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei dez.”
17 Ogwo mukáma yaámugaambila, ‘Íiwe muzáana waanze owe entúungwa nzima, okozile kuzima! Aha kuba obeele omweésigwa omu kweétegéeleza ha bíche bwooli, naákuha obutégeki aha mizihwa ikúmi.’
17 — “Muito bem!” — respondeu ele. — “Você é um bom empregado! E, porque foi fiel em coisas pequenas, você vai ser o governador de dez cidades.”
18 “Omuhálila wa kábili náwe yaáhika, yaámugaambila, ‘Mukáma, kwiingana ne ezo empilya éezo waándekiile, mbweene omugaso entúlo itaanu kusáaga aho.’
18 — O segundo empregado veio e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei cinco.”
19 Omukáma yaámugaambila, ‘Neewe, naákuha amagala ha mizihwa itaanu.’
19 — “Você vai ser o governador de cinco cidades!” — disse o patrão.
20 “Omuhálila oóndi yaáhika, yaágaamba, ‘Mukáma, empilya zaawe nzizi aha. Nkazikoma omu kasila, kuba zitaákubula.
20 — O outro empregado chegou e disse: “Patrão, aqui está a sua moeda. Eu a embrulhei num lenço e a escondi.
21 Nkakutíina, aha nsoonga íiwe oli omuuntu wa amakaála. Nootwaála éebyo otatiílého na noogesa ahaantu hoótalahaambile chiintu.’
21 Tive medo do senhor, porque sei que é um homem duro, que tira dos outros o que não é seu e colhe o que não plantou.”
22 “Omukáma yaámugaambila, ‘Íiwe muzáana omuheni! Óobu niinkuchwaaziíka kwiingana na amagaambo gaawe íiwe nyini. Mbwéenu okagaamba noomanya nkokwo íinye ndi omuuntu wa amakaála bwooli, niintwaála ago gi ntalatiilého, na niingesa áago ntalahaambile.
22 — Ele respondeu: “Você é um mau empregado! Vou usar as suas próprias palavras para julgá-lo. Você sabia que sou um homem duro, que tiro dos outros o que não é meu e colho o que não plantei.
23 Kábilaaba nikwo bili bityo, mbwéenu ha bwaáchi tolaazisulwiize empilya zaanze okazituunda na abatuunzi, mbone kuzitwáala hamo ne ensaága yaázo obuchilo bwo kusuba kwaanze?’
23 Então por que você não pôs o meu dinheiro no banco? Assim, quando eu voltasse da viagem, receberia o dinheiro com juros.”
24 “Ahonyini, yaábagaambila abaantu áabo abakaba beémeeliile aho, ‘Mumwáake ogwo empilya ezo, muzeénde kumuha óogwo ayaábonesizeho omugaso entúlo ikúmi.’
24 — E disse para os que estavam ali: “Tirem dele a moeda e deem ao que tem dez.”
25 Náho baámugaambila, ‘Mukáma, ogu yaábonesize omugaso gwe entúlo ikúmi!’
25 Eles responderam:
26 “Yaábasubiza, ‘Niimbagaambila nkokwo, buli muuntu óogwo alikweékomya kuzima éebyo ayinabyo, naayoongelwa ebíindi. Náho, omuuntu óogwo atakweekomya éebyo ayinabyo, no óobu echiche echa aláaba ayinacho nichitwaálwa.
26 — E o patrão disse:
27 No óobu bityo, abo ababisa baanze áabo abataleenzile íinye kubatégeka, mubaléete aha, mubeétile omu méeso gaanze!’ ”
27 E agora tragam aqui os meus inimigos, que não queriam que eu fosse o rei deles, e os matem na minha frente.”
28 Yeézu káyaamazile kugaamba ago, akabeébeembelela abaantu be mbága ezo yaázeendelela no oluzeendo lwoómwe lwo kuzeenda Yeruzaléemu.
28 Depois de dizer isso, Jesus foi adiante deles para Jerusalém.
29 Obuchilo yeéliliza ebyaalo bya Betifáage na Betania, ahi ibaanga éelyo likaba nilyeétwa Emizeituni, yaábasiíndika abaheémba boómwe bábili,
29 Quando iam chegando aos povoados de Betfagé e Betânia, que ficam perto do monte das Oliveiras, enviou dois discípulos na frente,
30 yaábagaambila, “Muzeénde omu mugoongo óogwo guli omu méeso gáanyu. No obuchilo mulaazámo omwo, nimusaánga omwaana gwe ensíkili gusibikilwe óogwo ogutakasutulaga muuntu. Mugusibule, muguléete aha.
30 com a seguinte ordem:
31 No omuuntu kaálaababúuza, ‘Ha bwaáchi nimugusibula?’ Mumugaambile, ‘Omukáma wéetu naagweénda.’ ”
31 Se alguém perguntar por que vocês estão fazendo isso, digam que o Mestre precisa dele.
32 Mbwéenu, abaheémba abo baázeenda, baásaanga byóona bili nka nikwo Yeézu yaábagaambiile.
32 Eles foram e acharam tudo como Jesus tinha dito.
33 Obuchilo bakaba nibagusibula ogwo mwáana gwe ensíkili, bakáma baágwo baábabúuza, “Ha bwaáchi nimugusibula ogwo mwáana gwe ensíkili?”
33 Quando estavam desamarrando o jumentinho, os donos perguntaram: — Por que é que vocês estão desamarrando o animal?
34 Baábasúbiza, “Omukáma wéetu naagweénda.”
34 Eles responderam: — O Mestre precisa dele.
35 Baamuleétela Yeézu ogwo mwáana gwe ensíkili, baáyala ebizwáalo byáabo aha lugulu yaágwo, mala baámuhanamika Yeézu.
35 Então eles levaram o jumentinho para Jesus, puseram as suas capas sobre o animal e ajudaram Jesus a montar.
36 Obuchilo Yeézu akaba naazeénda, abaantu baáyala emyéenda yáabo omu muháanda.
36 Conforme ele ia passando, o povo estendia as suas capas no caminho.
37 No obuchilo yeéliliza ahaantu áaho omuháanda nigugolomoka kuluga ahi ibaanga lye Emizeituni, embága yóona ya abaheémba boómwe baábaanza kumukúza Múungu aha manulilwa, habwa amahano góona áago baabweene. Bakahamuka aha maláka gáabo,
37 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém, na descida do monte das Oliveiras, uma grande multidão de seguidores ia com ele. E eles, cheios de alegria, começaram a louvar a Deus em voz alta por tudo o que tinham visto.
38 omu kugaamba,
38 Eles diziam: — Que Deus abençoe o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e
39 Omuli ezo mbága, bakaba balimo Abafarisayo. Aho, baámugaambila Yeézu, “Mweégesa, obaángile abaheémba baawe bataákugaamba ago!”
39 Aí alguns fariseus que estavam no meio da multidão disseram a Jesus: — Mestre, mande que os seus seguidores calem a boca!
40 Yeézu yaábasubiza, “Niimbagaambila nka nikwo, aba kibaleésiza, mazima amabáale nigahamuka ahi iláka!”
40 Jesus respondeu:
41 Obuchilo káyeeliliize omu chikaali cha Yeruzaléemu no kuchileeba, Yeézu yaábaanza kuchichulila.
41 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém e viu a cidade, chorou com pena dela
42 Yaáchigaambila, “Naakaáligiile bwooli leélo ezi nkokwo waakumanyile no óobu íiwe emiháanda yo kubona obuhóolo! Náho óobu eselekilwe omu méeso gaawe.
42 e disse:
43 Habwo kuba, omu bilo éebyo ebileéza, ababisa baawe balaákukuba, balaákuzoóngolokeza olukúta enkasi zóona no kukwaángila otalugamo omugati.
43 Pois chegarão os dias em que os inimigos vão cercá-la com rampas de ataque, e vão rodeá-la, e apertá-la de todos os lados.
44 Nibakusiingaálichiza ahaansi íiwe na abáana baawe omugati ye ensíika zaawe na tibalileka no óobu ibáale límo olugulu ye eliindi. Ebi na habwo kuba toleenzile kumanya obuchilo óobu Múungu yaakuleétiile obuchuúnguzi!”
44 Eles destruirão completamente você e todos os seus moradores. Não ficará uma pedra em cima da outra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus veio para salvá-la.
45 Mala Yeézu yaataahámo omu lubúga lwe éenzu ya Múungu okwo Yeruzaléemu, yaábaanza kubabiinga abaantu áabo bakaba nibaguza ebiintu omwo.
45 Jesus entrou no pátio do Templo e começou a expulsar dali os vendedores.
46 Yaábagaambila, “Gaandikilwe omu Maandiko Matakatíifu nka nikwo Múungu akagaamba aáti, ‘Éenzu yaanze elyáaba éenzu yo kusabilamo.’ Náho íimwe, mwaázihiindwiile kuba ‘enyaanga ya abasaakuzi.’”
46 Ele lhes disse:
47 Buli chilo, Yeézu akaba naayegesa abaantu omu lubúga lwe éenzu ya Múungu. Náho abakúlu ba abagabe ba Múungu, hamo na abeégesa be ebilagilo na abanyaampala ba Abayahudi, bakaba nibaloondela akazeendele ko kumwíita,
47 Jesus ensinava no pátio do Templo todos os dias. Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes do povo queriam matá-lo.
48 náho tibalabweene olugazi lwo kukola choóna chóona, habwo kuba abaantu bóona bakaba nibahuliiliza ebigaambo byoómwe aha bweetegeeleza buháango.
48 Mas não achavam jeito de fazer isso, pois todos o escutavam com muita atenção.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.