Lucas 18

zin (ZIN) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Mále Yeézu yaábachwéela omugani, abone kubeéleka nka nikwo, ni lwaampaka kumuneémbelela Múungu buchiile no obutáfwa omuganya.
1 Contou-lhes também uma parábola sobre o dever de orar sempre, e nunca desfalecer.
2 Yaábagaambila, “Omu muzihwa gúmo, hakaba halimo omulamuzi oómo. Omulamuzi ogwo, akaba atakutíina Múungu, nali kumusaaswa omuuntu.
2 dizendo: Havia em certa cidade um juiz que não temia a Deus, nem respeitava os homens.
3 Omu muzihwa ogwo, akaba alimo omukázi oómo akaambwiile. Óogu mukázi akaba amuzeendaho ogwo mulamuzi buli ntúlo ha kumuneémbelela, kwo kumugaambila, ‘Niinsaba oómpe obuteéka ha bwaanze no omubisa waanze.’
3 Havia também naquela mesma cidade uma viúva que ia ter com ele, dizendo: Faze-me justiça contra o meu adversário.
4 “Aha mwáanya mula, ogwo mulamuzi akáanga kumuhweela omukázi akaambwiile. Náho ha muheleeluko, yeégaambila omu muganya gwoómwe, ‘Íinye tiínkumutíina Múungu, nali tiínkubeétaho abaantu.
4 E por algum tempo não quis atendê-la; mas depois disse consigo: Ainda que não temo a Deus, nem respeito os homens,
5 Náho, habwo kuba ogu mukázi akaambwiile naanyagalaza yagalaza bwooli, óobu niinkola akolelwe ebimukwiile, kuba ataákuzeendelela kuúndemesa aha kuunyizaho obutóosa!’ ”
5 todavia, como esta viúva me incomoda, hei de fazer-lhe justiça, para que ela não continue a vir molestar-me.
6 Káandi, Omukáma yaágaamba, “Muhuliilíze kuzima amagaambo go ogwo mulamuzi omuheni!
6 Prosseguiu o Senhor: Ouvi o que diz esse juiz injusto.
7 Ngási, nikwo kugaamba Múungu, talibahweela abo abi yaatoólize, abo abalikumuhamukila nyemisana no omu chilo? Ngási, naayilililwa kubahuliiliza?
7 E não fará Deus justiça aos seus escolhidos, que dia e noite clamam a ele, já que é longânimo para com eles?
8 Niimbagaambila naabahwéela bwaangu. Náho, kaándiíza íinye Mutábani wo Omuuntu, ngási, mazima ndaásaanga omu nsi bachiliho abaantu abeene okwiikiliza?”
8 Digo-vos que depressa lhes fará justiça. Contudo quando vier o Filho do homem, porventura achará fé na terra?
9 Káandi, Yeézu yaábachwéela omugani abaantu abáandi, áabo bakeebona nkokwo nibo abagololoke omu méeso ga Múungu, no kubagaya abáandi. Yaágaamba,
9 Propôs também esta parábola a uns que confiavam em si mesmos, crendo que eram justos, e desprezavam os outros:
10 “Hakaba heenaho abaantu bábili, áabo bakahanama kuzeenda omu nzu ya Múungu ha kumusaba. Oómo akaba ali Omufarisayo, no oóndi akaba ali omuhaámbya.
10 Dois homens subiram ao templo para orar; um fariseu, e o outro publicano.
11 Ogwo Mufarisayo yaáyemeelela, kunu naamusaba omu muganya, ‘Íiwe Múungu, niinkusiima habwo kuba íinye tiíndi nka abaantu abáandi: abanyagiilizi, abatéezi be ebisuba, nali abasiihani. Niinkusiima nkokwo íinye tiíndi nko ogu muhaámbya!
11 O fariseu, de pé, assim orava consigo mesmo: ó Deus, graças te dou que não sou como os demais homens, roubadores, injustos, adúlteros, nem ainda com este publicano.
12 Mba ne echisiibo entúlo ibili omu bwooyo, niinkusoholeza ezáaka, eémo omuli ikúmi kuluga omu mabónwa gaanze góona.’
12 Jejuo duas vezes na semana, e dou o dízimo de tudo quanto ganho.
13 “Náho ogwo omuhaámbya, yaásigala haláho, káche. Na taleénzile no óobu kwiinamula améeso goómwe omu igulu, náho yaaba naayeteéla aha kalezi koómwe aha ntíimba, aha kugaamba, ‘Múungu, onganyile íinye owe ebiheno!’
13 Mas o publicano, estando em pé de longe, nem ainda queria levantar os olhos ao céu, mas batia no peito, dizendo: ó Deus, sê propício a mim, o pecador!
14 Niimbagaambila nkokwo, ogwo omuhaámbya akasuba omúka aganyiilwe na Múungu. Náho ogwo oóndi, mmahi! Habwe ensoonga, buli muuntu óogwo alikweékuza, alyaácheéshibwa. Na buli muuntu óogwo alikweecheesha, naakuzibwa.”
14 Digo-vos que este desceu justificado para sua casa, e não aquele; porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado; mas o que a si mesmo se humilhar será exaltado.
15 Obuchilo obúundi, abaantu bakaba nibamuleetela Yeézu nóobu abáana báabo abato, abone kubateelaho engalo no kubáfuuha. Obuchilo abaheémba boómwe baabweene bátyo, baábaanza kubaángila abaantu abo, ha magaambo go kubachaáhukila.
15 Traziam-lhe também as crianças, para que as tocasse; mas os discípulos, vendo isso, os repreendiam.
16 Náho, Yeézu yaábéeta hali weényini abáana abo, aha kugaamba, “Mubaleke abáana abato beéze hali íinye, mutabazibila kuunyizaho! Manya obukáma bwa Múungu no bwa abaantu abo kwiingana nka abáana aba abato.
16 Jesus, porém, chamando-as para si, disse: Deixai vir a mim as crianças, e não as impeçais, porque de tais é o reino de Deus.
17 Mazima butúnu niimbagaambila, omuuntu weéna wéena óogwo atakwiikiliza obukáma bwa Múungu nko omwaana muto, ogwo alaásíingwa kubutaahamo.”
17 Em verdade vos digo que, qualquer que não receber o reino de Deus como criança, de modo algum entrará nele.
18 Omutégeki oómo, akamubúuza Yeézu, “Mweégesa omweésigwa, nkole chiíha, mbone kuhuungula obulami bwo obucha no obuchiile?”
18 E perguntou-lhe um dos principais: Bom Mestre, que hei de fazer para herdar a vida eterna?
19 Yeézu yaámugaambila, “Ha bwaáchi noogaámba íinye ndi omweésigwa? Tihaliho omuuntu óogwo ali omweésigwa, náho Múungu weénka!
19 Respondeu-lhe Jesus: Por que me chamas bom? Ninguém é bom, senão um, que é Deus.
20 Íiwe, noobimanya kuzima ebilagilo bya Múungu: ‘Otaákuba omusaambani, otaákwiita, otaákwiiba, otaákusiinza ebisuba, obakúze iíso na nyoko.’”
20 Sabes os mandamentos: Não adulterarás; não matarás; não furtarás; não dirás falso testemunho; honra a teu pai e a tua mãe.
21 Omutégeki yaámusubiza, “Ebilagilo ebi byóona, mbikoondoókiile kulugilila aha buto bwaanze.”
21 Replicou o homem: Tudo isso tenho guardado desde a minha juventude.
22 Obuchilo Yeézu yaábihuliile ebyo, yaámugaambila, “Noobulabulilwa echigaambo echíindi chimo choónka. Ebiintu byóona éebyo oyinabyo, zeénda oze kubiguza, empilya ezo obáhe abahabi, aho noóba waázila ensabo yaawe omu igulu. Mále oyize, onkulaatile.”
22 Quando Jesus ouviu isso, disse-lhe: Ainda te falta uma coisa; vende tudo quanto tens e reparte-o pelos pobres, e terás um tesouro no céu; e vem, segue-me.
23 Ogwo mutégeki, obuchilo yaábihuliile ebyo, akazululukilwa bwooli, habwo kuba akaba ali omuhíte bwooli.
23 Mas, ouvindo ele isso, encheu-se de tristeza; porque era muito rico.
24 Obuchilo Yeézu yaámubona naazululukilwa aátyo, akagaamba, “Chilyáaba chigumile bwooli aha bahíte kuzamo omu bukáma bwa Múungu!
24 E Jesus, vendo-o assim, disse: Quão dificilmente entrarão no reino de Deus os que têm riquezas!
25 Habwo kuba, chihuhuukile bwooli ha ntwaangabuleende kuhiíngula omu kahulu ko olusíinge, kusaaga omuhíte kuza omu bukáma bwa Múungu!”
25 Pois é mais fácil um camelo passar pelo fundo duma agulha, do que entrar um rico no reino de Deus.
26 Abaantu abo kábaahuliile ago, baágaamba, “Óobu noóha mbwéenu ogwo yaakaáhicha kuchuúngulwa?”
26 Então os que ouviram isso disseram: Quem pode, então, ser salvo?
27 Yeézu yaábagaambila, “Amagaambo áago agatakwiíle omu baantu, hali Múungu gakwiíle.”
27 Respondeu-lhes: As coisas que são impossíveis aos homens são possíveis a Deus.
28 Aho, Peétero yaámugaambila Yeézu, “Léeba íichwe, twaálekile ebiintu byéetu byóona, twaákukulaatila íiwe no kuba abaheémba baawe!”
28 Disse-lhe Pedro: Eis que nós deixamos tudo, e te seguimos.
29 Yeézu yaágaamba, “Mazima butúnu niimbagaambila nkokwo, buli muuntu óogwo alekile éenzu yoómwe, nali mukázi woómwe, nali badugu boómwe, nali abazéele boómwe, nali abáana boómwe, habwo obukáma bwa Múungu,
29 Respondeu-lhes Jesus: Em verdade vos digo que ninguém há que tenha deixado casa, ou mulher, ou irmãos, ou pais, ou filhos, por amor do reino de Deus,
30 amazima naayanaánkula bíinzi bwooli kuchila éebyo yaálekile, kaálikuba acháali achili omu nsi ezi. Káandi, okwo omu igulu, alaábona obulami bwo obucha no obuchiile.”
30 que não haja de receber no presente muito mais, e no mundo vindouro a vida eterna.
31 Mala Yeézu yaábatwáala abaheémba boómwe ikúmi na bábili aha lubazu, yaábagaambila, “Muhuliilíze! Nituhanama kuzeenda Yeruzaléemu. Na aho, góona áago ababáasi baáyaandikile ha bwaánze íinye Mutábani wo Omuuntu, nigahikiílizwa.
31 Tomando Jesus consigo os doze, disse-lhes: Eis que subimos a Jerusalém e se cumprirá no filho do homem tudo o que pelos profetas foi escrito;
32 Nibaantwáala omu ngalo za Abanyamahaánga abo nibaankola kúbi no kuundogota, no kuunchwéela amachwaánta.
32 pois será entregue aos gentios, e escarnecido, injuriado e cuspido;
33 Káandi, nibaankóna enkóba no kuunyita, náho echilo cha kásatu, ndyaázooka.”
33 e depois de o açoitarem, o matarão; e ao terceiro dia ressurgirá.
34 Amagaambo áago Yeézu yaábagaambiile abaheémba boómwe, tibalagamanyile. Habwo kuba ensoonga ya amagaambo ago ekaba eselekilwe hali boónyini. Tibalamanyile naahoóyela chiíha.
34 Mas eles não entenderam nada disso; essas palavras lhes eram obscuras, e não percebiam o que lhes dizia.
35 Yeézu akaba yeéliliza Yeriko, na aha ngeégeelo yo omuháanda, hakaba heena omuhume oómo. Omuhume ogwo akaba ayikéele, naasabiliza.
35 Ora, quando ele ia chegando a Jericó, estava um cego sentado junto do caminho, mendigando.
36 Obuchilo yaáhuliile abaantu béenzi nibahiingula aho, yaábúuza, “Heena chiíha?”
36 Este, pois, ouvindo passar a multidão, perguntou que era aquilo.
37 Baámugaambila, “Yeézu Omunyanazaréeti naahiingula.”
37 Disseram-lhe que Jesus, o nazareno, ia passando.
38 Ahonyini, yaáhamuka ahi iláka, aha kugaamba, “Yeézu, Mutábani wa Daudi, onzilile echiganyizi!”
38 Então ele se pôs a clamar, dizendo: Jesus, Filho de Davi, tem compaixão de mim!
39 Abaantu abo abaabeele beébeembiile, bakaba nibamuchaahukila ayesize. Náho weényini, yaáguma kuhamuka ahi iláka omu kumwéeta, “Mutábani wa Daudi, onzilile echiganyizi!”
39 E os que iam à frente repreendiam-no, para que se calasse; ele, porém, clamava ainda mais: Filho de Davi, tem compaixão de mim!
40 Yeézu yaáyemeelela, yaálagila ogwo muhume aleétwe hali weényini. Obuchilo yaámuhika héehi, Yeézu yaámubúuza,
40 Parou, pois, Jesus, e mandou que lho trouxessem. Tendo ele chegado, perguntou-lhe:
41 “Nooyeénda nkukolele chiíha?” Náwe yaágaamba, “Mukáma, niinsaba mbone kuhwéeza káandi.”
41 Que queres que te faça? Respondeu ele: Senhor, que eu veja.
42 Yeézu yaámugaambila, “Hweéza! Okwiikiliza kwaawe nikwo kwaákuchiza.”
42 Disse-lhe Jesus: Vê; a tua fé te salvou.
43 Ahonyini, yaáhwéeza, yaámukulaatila Yeézu, naamukuza Múungu. Abaantu bóona, obuchilo baabweene ebyo, nábo baábaanza kumukúza Múungu.
43 Imediatamente recuperou a vista, e o foi seguindo, gloficando a Deus. E todo o povo, vendo isso, dava louvores a Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.