Lucas 12

zin (ZIN) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Obuchilo obwo, ebihuumbi ne ebihuumbi bya abaantu kábaabeele beékobya kobya, kuhicha baaba nibeelibatila.
1 Visto que milhares de pessoas se aglomeraram, a ponto de se atropelarem umas às outras, Jesus começou a dizer, antes de tudo, aos seus discípulos:
2 Chóona chóona éecho echifuundikiilwe, chilyaáfuundulwa, na káandi, tihaliho echiselekilwe echitalimanywa.
2 Não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
3 Buli chóona éecho mulikuhooya omu nsiimbaazi, nichihulilwa aha mwaanga. Na buli éecho mulikweéhweehweetéla omu matwi omu biseenge byo omugati, nichaatulwa ahi iláka liháango olugulu ye éenzu.”
3 Porque tudo o que vocês disseram às escuras será ouvido em plena luz; e o que disseram ao pé do ouvido no interior da casa será proclamado dos telhados.
4 “Niimbagaambila íimwe banywáani baanze, mutaákubatiina abaantu áabo abalikwíita omubili. Kabalikumala kwíita, tibakuhicha kukola echilikusáaga aho.
4 — Digo a vocês, meus amigos: não temam os que matam o corpo e, depois disso, nada mais podem fazer.
5 Náho, niimbahana óogwo mulikweendelwa kumutíina, mumutíine Múungu! Kaálikuba yaámazile kumwíita omuuntu, ayina obuzizi bwo kumunáguza omu lyoongoola lyo omulilo gwa kuzimu gwo obucha no obuchiile. Ni Múungu weénka óogwo mulikweendelwa kutíina!
5 Eu, porém, vou mostrar a quem vocês devem temer: temam aquele que, depois de matar, tem poder para lançar no inferno. Sim, digo que a esse vocês devem temer.
6 “Ngási, enfuunzi itaanu tizikuguzwa habwo obukaani buche kwoónka? No óobu bityo, Múungu takumwéebwa no óobu oómo omuli abo.
6 — Não se vendem cinco pardais por duas moedinhas? Entretanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 Náho íimwe, mwiina obukaani kuchila enfuunzi nyíinzi! Múungu naamanya no óobu olubalo lwi isóke lyóona lye emitwe yáanyu. Ha bwéecho, mutaákutiina.”
7 Até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados. Não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
8 “Niimbagaambila nkokwo, buli muuntu óogwo alikuundaangaana omu méeso ga abaantu nkokwo weényini no omuuntu waanze, íinye Mutábani wo Omuuntu neenye ndaámulaangaana omu méeso ga bamaléeka ba Múungu nkokwo ogwo muuntu no waanze.
8 — Digo mais a vocês: todo aquele que me confessar diante dos outros, também o Filho do Homem o confessará diante dos anjos de Deus;
9 Náho, buli muuntu óogwo alikuunyoga omu méeso ga abaantu, náwe naayógwa omu méeso ga bamaléeka ba Múungu.
9 mas o que me negar diante das pessoas será negado diante dos anjos de Deus.
10 Buli muuntu óogwo alikugaamba amagaambo mábi hali íinye Mutábani wo Omuuntu, naaganyilwa. Náho, buli muuntu óogwo alikugaamba amagaambo mábi go kumulyoogweeza Omwooyo Mutakatíifu, ogwo taliganyilwa.
10 Todo aquele que disser uma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, para o que blasfemar contra o Espírito Santo, não haverá perdão.
11 “Obuchilo nimutwaálwa omu masomelo ga Múungu, omu méeso ga abatégeki, na abeene obuhicha, mutaákwaagalala. Mutaákuba no okutahwa tahwa ha bigaambo éebyo mulaayeénda kugaamba aha kweézuna,
11 — Quando levarem vocês às sinagogas ou à presença de governadores e autoridades, não se preocupem quanto à maneira como irão responder, nem quanto às coisas que tiverem de falar.
12 habwo kuba, akáanya ako nyini, Omwooyo Mutakatíifu naabeegésa amagaambo áago muhikiilwe kugaamba.”
12 Porque o Espírito Santo lhes ensinará, naquela mesma hora, as coisas que vocês devem dizer.
13 Omu mbága ezo ya abaantu, omuuntu oómo yaámugaambila Yeézu, “Mweégesa, omugaambile mudugu waanze, tubagane ebiintu éebi yaátulekíile táata.”
13 Nesse ponto, um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, diga a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Yeézu yaámugaambila, “Noóha ayaantiilého iímbe omulamuzi nali omukwaátanisi wéenyu?”
14 Mas Jesus lhe respondeu:
15 Mala Yeézu yaábagaambila abaantu abo, “Muléebe! Mweélige na buli chiintu cha ameelu ge ebiintu, habwo kuba, obulami bwo omuuntu, tibukuluga ha bwíinzi bwe ebiintu byoómwe éebyo ayinabyo.”
15 Então lhes recomendou:
16 Káandi Yeézu yaábachwéela omugani, aha kugaamba, “Hakaba heena omuhíte oómo, ayaayelize ebyookulya bíinzi bwooli omu musili gwoómwe.
16 E Jesus lhes contou ainda uma parábola, dizendo:
17 Yeébuuza omu muganya gwoómwe, ‘Nzileho iínta óobu? Ebi byookulya byaanze byóona, tiinyina ahaantu áaho ndaábita!’
17 Então ele começou a pensar: “Que farei, pois não tenho onde armazenar a minha colheita?”
18 “Káandi yeégaambila, ‘Niinziláho iínti. Niinkaambula ebitála byaanze, no kwoómbeka ebíindi biháango bwooli. Omwo niíntamo ebyookulya byaanze byóona, ne ebiintu byaanze ebíindi.’
18 Até que disse: “Já sei! Destruirei os meus celeiros, construirei outros maiores e aí armazenarei todo o meu produto e todos os meus bens.
19 Aho káandi niingaambila omu muganya gwaanze, ‘Óobu neeteláho obuhite bwe ebiintu bíinzi bizima. Nibiingása aha myáaka míinzi! Mbwéenu óobu, nhuumule kwoónka. Nndye no okunywa! Nnulilwe!’
19 Então direi à minha alma: ‘Você tem em depósito muitos bens para muitos anos; descanse, coma, beba e aproveite a vida.’”
20 “Náho, Múungu yaámugaambila, ‘Íiwe omusilu! Leélo omu chilo, noófwa! Ne ebiintu byóona éebyo oyesuumbíize, nibiba byo oóha?’ ”
20 Mas Deus lhe disse: “Louco! Esta noite lhe pedirão a sua alma; e o que você tem preparado, para quem será?”
21 Yeézu, yaámala aha kugaamba, “Bityo nikwo nka nikwo bilaabaho, aha muuntu ogwo alikweésuumbiza ebiintu bíinzi ha bwoómwe weényini, náho omu kazeendele ke ebiintu byoómwe, takumusaaswa Múungu.”
21 — Assim é o que ajunta tesouros para si mesmo, mas não é rico para com Deus.
22 Mala, Yeézu yaábagaambila abaheémba boómwe, “Ha nsoonga ezo, niimbagaambila nka nikwo, mutaákuba no kutahwa tahwa habwo obulami bwéenyu, nkokwo nimulya chi, nali ha mibili yáanyu, nkokwo nimuzwaála chi.
22 A seguir, Jesus se dirigiu aos seus discípulos, dizendo:
23 Habwo kuba obulami bwiina obukaani kuchila ebyookulya, omubili nágwo, gwiina obukaani kuchila ebizwáalo!
23 Porque a vida é mais do que o alimento, e o corpo, mais do que as roupas.
24 “Muléebe amakolokóozi. Tigakubiba nali kugesa, tigazila mbíiko yoóna yóona nali ebitála, náho kwoónka Múungu naagaliísa. Kamwaakwiínganisibwa ne enyonyi, mwiina obukaani bwooli kusáaga aho!
24 Observem os corvos, que não semeiam, não colhem, não têm despensa nem celeiros; contudo, Deus os sustenta. Vocês valem muito mais do que as aves!
25 Noóha omuli íimwe ayaakuhicha kweéyoongeláho obulami bwoómwe nóobu nko omwáanya gwe esáaha eémo omu kutahwa tahwa kwoómwe?
25 Quem de vocês, por mais que se preocupe, pode acrescentar um côvado ao curso da sua vida?
26 Mbwéenu! Nko óokwo timwaákuhicha kukola nóobwo echigaambo chiche nke echo, ha bwaáchi mwiina okutahwa tahwa hali ebyo ebíindi?
26 Portanto, se não podem fazer nada quanto às coisas mínimas, por que se preocupam com as outras?
27 “Muteekuze óokwo enyaso, nka nikwo zilikumela. Tizikukola emilimo nali kwóogosa ebizwáalo. Náho niimbagaambila nka nikwo, nóobu omukáma Selemani omu ikuzo lyoómwe lyóona, talazweekilwe kuzima nka límo lye enyaso ezo!
27 Observem como crescem os lírios: eles não trabalham, nem fiam. Eu, porém, afirmo a vocês que nem Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como qualquer deles.
28 Bityo nikwo Múungu azweeka enyaso na amababi go omu nkáamba, áago galiho leélo, na nyeéncha niganágwa omu mulilo. Ngási, ta amazima nkokwo naabazweéka íimwe? Íimwe abaantu bo okwiikiliza kuche!
28 Ora, se Deus veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã é lançada no forno, muito mais fará por vocês, homens de pequena fé!
29 “Bityo, mutaákweeyagalalila nimulya chiíha, nali nimunywa chiíha, mutaákuba no okutahwa tahwa.
29 Portanto, não fiquem perguntando o que irão comer ou beber e não fiquem preocupados com isso.
30 Abaantu ba amahaánga góona áabo abatakumumanya Múungu nibaagalalila ebiintu ebyo. Náho Isíimwe naasoombookelwa kuzima nka nikwo mulikweenda ebyo!
30 Porque os gentios de todo o mundo é que procuram estas coisas; mas o Pai de vocês sabe que vocês precisam delas.
31 Ha bwéecho, echa mbele muloondele amagaambo go obukáma bwa Múungu, ne ebiintu ebi byóona naaboongéla.”
31 Busquem, antes de tudo, o seu Reino, e estas coisas lhes serão acrescentadas.
32 “Mutaákutiina, íimwe embága nche, habwo kuba Isíimwe azizile engoonzi kubaha obukáma bwoómwe.
32 — Não tenha medo, ó pequenino rebanho; porque o Pai de vocês se agradou em dar-lhes o seu Reino.
33 Muguze ebiintu byáanyu, musuumbuuse abahabi. Mweékolele enfulebe éezo ezitakukokola, mube ne ensáho okwo omu igulu aheene obuhóolo nayo tekuchéeha. Okwo, taliho omwíibi kwíiba, nali embuungu kuzisiisagula.
33 Vendam os seus bens e deem esmola; façam para vocês mesmos bolsas que não desgastem, tesouro inesgotável nos céus, onde o ladrão não chega, nem a traça corrói,
34 Hoóna hóona áaho mulikubíika ensáho yáanyu, niho ne emyóoyo yáanyu elaaba eéli.”
34 porque, onde estiver o tesouro de vocês, aí estará também o seu coração.
35 “Mube buligi ligi mweébohile omusipi kuheéleza, ne emuli zéenyu, zibe nizaáka.
35 — Estejam preparados, com o corpo cingido e as lamparinas acesas.
36 Mube nka abaantu áabo balikumuliíndilila omukáma wáabo asube kuluga omu mazenyi go obweenga, kuba kaáleéza no kubachiínguza, abasaánge muli buligi ligi ahonyini mumuchiíngulile.
36 Façam como os homens que esperam pelo seu senhor, ao voltar ele das festas de casamento; para que logo abram a porta, quando vier e bater.
37 Nibaba no omugisa, abazáana áabo omukáma wáabo alaasaanga bali méeso obuchilo aleéza. Mazima butúnu niimbagaambila, naayeloónza, naabeekaza aha byookulya, no kubaheéleza!
37 Bem-aventurados aqueles servos a quem o senhor, quando vier, encontrar vigilantes. Em verdade lhes digo que ele há de cingir-se, dar-lhes lugar à mesa e, aproximando-se, os servirá.
38 Niguba omugisa aha bazáana abo keélaaba omukáma wáabo yaásuba no kubasaanga bali buligi ligi noobwo omu itúumbi lye esáaha munáana nali enchaákala omulucheelelélwa!
38 Quer ele venha à meia-noite ou de madrugada, bem-aventurados serão eles, se os encontrar vigilantes.
39 Mumanye kuzima echigaambo echi: Kanyina we éenzu, yaakumanyíle akáanya áako aleéza omwíibi, yaakeéloongize, no omwíibi tiyaákutaahilémo omúka yoómwe.
39 Porém, considerem isto: se o pai de família soubesse a que hora viria o ladrão, não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
40 Ha bwéecho neemwe, mube mweéloongize, habwo kuba íinye Mutábani wo Omuuntu, ndyéeza omu buchilo óobwo mutakutegeza.”
40 Estejam também vocês preparados, porque o Filho do Homem virá à hora em que vocês menos esperam.
41 Káandi, Peétero akamubúuza Yeézu, “Mukáma, omugani ogwo gu waátugaambila, ngási na hali íichwe kwoónka, nali na aha baantu bóona?”
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, esta parábola é só para nós ou também para todos?
42 Omukáma yaámusubiza, “Noóha sii omwiímeelelezi óogwo ali omweésigwa no owa amasala? Ayina akazeendele ako, ogwo omukáma woómwe alaamuta kuba omwiímeelelezi wa abazáana bazeenzíbe, abone kubaha empeéla ye ebyookulya omu buchilo obulikugasa.
42 O Senhor respondeu:
43 Naába ayina omugisa weényini omuzáana óogwo omukáma woómwe kaálaasuba kuluga omu luzeendo, no kumusaanga naakola aátyo.
43 Bem-aventurado aquele servo a quem seu senhor, quando vier, achar fazendo assim.
44 Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, omukáma woómwe naamutáho aábe omwiímeelelezi we ebiintu byoómwe byóona.
44 Em verdade lhes digo que lhe confiará todos os seus bens.
45 “Náho, nibibaho bita omuzáana ogwo kaáleegaambila omu muganya gwoómwe, ‘Omukáma waanze yeélilwa bwooli kusuba?’ Niho abaanza kubatéela abazáana bazeenzíbe, abaséeza na abakázi, no kulya no okunywa, kuhicha yaátamiila.
45 Mas o que acontecerá se aquele servo disser consigo mesmo: “Meu senhor demora para vir”, e começar a espancar os empregados e as empregadas, a comer, a beber e a embriagar-se?
46 Mbwéenu, mukáma wo ogwo muzáana alyéeza aha chilo chi atakutégeza na aha buchilo obwo atakumanya. Niho omukáma woómwe alaámunogagula ebinogoka bibili, no kumuta ahaantu hamo na abaantu áabo batakumwiíkiliza Múungu.
46 Virá o senhor daquele servo, em dia em que não o espera e em hora que não sabe, e irá aplicar-lhe um castigo severo, condenando-o com os infiéis.
47 “Omuzáana óogwo alikumanya okwo alikweendaho omukáma woómwe, náho takeeloongize na takakozile okwo alikweendelwa, ogwo naateélwa bwooli.
47 — Aquele servo que conheceu a vontade de seu senhor e não se aprontou, nem fez segundo a sua vontade, será punido com muitos açoites.
48 Náho, omuhálila óogwo atakusoombookelwa okwo alikweendaho mukáma woómwe, na akakola echigaambo echimugasize kutéelwa, weényini naateélwa kuche. Omuuntu óogwo aheelwe bíinzi, naatoóngwa bíinzi, omuuntu óogwo ategiizwe bíinzi, naatoóngwa bwooli muno kusaagiliza.”
48 Aquele, porém, que não soube a vontade do seu senhor e fez coisas dignas de reprovação levará poucos açoites. Mas àquele a quem muito foi dado, muito lhe será exigido; e àquele a quem muito se confia, muito mais lhe pedirão.
49 “Íinye, nkeeza omu nsi, mbone kwaacha omulilo. Na naakaáyeenzile bwooli mbone omulilo ogwo gwaayakile!
49 — Eu vim para lançar fogo sobre a terra, e bem que eu gostaria que já estivesse aceso.
50 Nnyina obubatizo bwe ebyaágalalo óobwo ndikweendelwa nnyinaánkule, no kuhicha buhikiílizwe, nnyinalwo olwaágalalo luháango.
50 Mas existe um batismo pelo qual tenho de passar, e como me angustio até que o mesmo se cumpra!
51 Ngási, nimuteekuza nkokwo neeza omu nsi kuléeta obuhóolo? Mmahi! Niimbagaambila nkokwo, neeza kutaáganisa abaantu.
51 Vocês pensam que vim para dar paz à terra? Eu afirmo a vocês que não; pelo contrário, vim para trazer divisão.
52 Kubaandiza óobu, omu nzu ya abaantu bataanu, básatu nibataagána na bábili. Bábili nábo, nibataagána na abo básatu.
52 Porque, daqui em diante, estarão cinco divididos numa casa: três contra dois e dois contra três.
53 Abaantu balyaátaagana, iíse, alaáchokolana no omutábani, no omusígazi náwe, alaáchokolana ne iíse. Nyina, alaáhakana no omuhala, omuhalákazi náwe alaáhakana na nyina. Nyinazaala, alaáchokolana na mweengáwe, ogwo mweenga náwe, alaásiingaangána na nyinazaala.”
53 Estarão divididos: pai contra filho, filho contra pai; mãe contra filha, filha contra mãe; sogra contra nora e nora contra sogra.
54 Káandi Yeézu yaázigaambila embága ya abaantu, “Kamulikubona obwíile nibulugiílila olubazu lwo obugwa, ahonyini nimugaámba, ‘Enzula neégwa óobu nyini,’ amazima nayo, eégwa.
54 Jesus disse ainda às multidões:
55 Kamulikubona omuyaga niguluga olubazu lwa nyakaziinzakazi, mara mugaámba, ‘Nihabaho ne echifuúnda,’ na nikwo bilikuba.
55 E, quando notam que sopra o vento sul, dizem que fará calor, e assim acontece.
56 Íimwe ngóbya! Nimuhicha kuzima kusoombookelwa akazeendele ko obwíile ne emiyaga ye éensi aha kuzileeba, ngási óobu! Na ha bwaáchi nimulemwa kusoombookelwa ensoonga ya amagaambo ago agalikugwa ebilo éebi?”
56 Hipócritas! Vocês sabem interpretar a aparência da terra e do céu, mas não sabem discernir esta época?
57 “Na ha bwaáchi timukuhicha kweélamulila íimwe nyini kukola amagaambo amazima ago obuteéka agalikweendelwa?
57 — E por que não julgam também por vocês mesmos o que é justo?
58 Obuchilo omulégeelezi waawe naakutwaála omu itégekelo, yakaábeele kuzima oyégumisilize bwooli kukuúndilana náwe mucháali muchili omu muháanda. Echíindi chaáho, naakuhicha omu méeso go omulamuzi. No omulamuzi ogwo, naakuta omu ngalo za abasilikale, nábo nibakutáasha lwa amáani omu ibóhelo.
58 Quando você for com o seu adversário ao magistrado, faça o possível para chegar a um acordo com ele enquanto vocês estão a caminho, para não acontecer que ele arraste você ao juiz, o juiz entregue você ao oficial de justiça e o oficial de justiça ponha você na prisão.
59 Niinkugaambila nkokwo, mazima tokulugamo omwo, kuhicha omazile kuliha ne eséenti yo omuhélo, obutasigaza ibáanza!”
59 Digo-lhe que você não sairá dali enquanto não pagar o último centavo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.