João 7

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Kágaabeele gaáhiingwiile ago, Yeézu yaábaanza kulibata omu nsi ya Galiláaya. Taleénzile kulibata omu nsi ya Yudea, habwo kuba abatégeki ba Abayahudi bakaba nibeénda kumwíita.
1 Depois disso, Jesus começou a andar pela Galileia; ele não queria andar pela Judeia, pois os líderes judeus dali estavam querendo matá-lo.
2 Obuchilo obwo, amazenyi ga Abayahudi go Otutiindi gakaba geéliliize.
2 Aconteceu que a festa dos judeus chamada Festa das Barracas estava perto.
3 Niho balumuna ba Yeézu baámugaambila báti, “Oteekala aha, ozeénde Yudea, kuba abaheémba baawe babone kuleeba amahano áago olikukola.
3 Então os irmãos de Jesus disseram a ele: — Saia daqui e vá para a Judeia a fim de que os seus seguidores vejam o que você está fazendo.
4 Kaálaaba omuuntu naayeénda akumuúke omu baantu, takweendelwa akole emilimo yoómwe aha bweeseléke. Mbwéenu, keélaaba íiwe noohicha kukola amagaambo ago, zeénda oyeyoleke omu baantu bóona, babone kukumanya.”
4 Pois quem quer ser bem-conhecido não deve esconder o que está fazendo. Já que você faz essas coisas, deixe que todos o conheçam.
5 Abalumunábe bakagaamba bátyo, habwo kuba na boónyini bakaba batakumwiikiliza Yeézu.
5 Até os irmãos de Jesus não criam nele.
6 Niho Yeézu yaábagaambila aáti, “Obuchilo bwaanze obugasize, bucháali tibukahikile, náho ahali íimwe buli mwáanya nigubagasa.
6 Ele respondeu:
7 Abaantu be éensi ezi, tibéena entaahililo yo kubatamwa íimwe. Náho nibaantámwa íinye, habwo kuba niinyatula nka nikwo, ebikolwa byáabo ne ebyo obuzilwa.
7 O mundo não pode ter ódio de vocês, mas tem ódio de mim porque eu afirmo que o que o mundo faz é mau.
8 Íimwe nyini, nimwiilóoko muhaname kuzeenda okwo Yeruzaléemu kulya amazenyi. Íinye tiínkuzeenda, habwo kuba obuchilo bwaanze tibukahikile.”
8 Vão vocês à festa, mas eu não vou porque a minha hora ainda não chegou.
9 Obuchilo Yeézu káyaamazile kugaamba amagaambo ago, yaásigala omu nsi ya Galiláaya.
9 Jesus disse isso e ficou na Galileia.
10 Náho obuchilo abalumunábe bakaba baázeenzile Yeruzaléemu kulya echilo chikúlu echo, Yeézu náwe yaázeenda okwo, náho aha bweeseléke, atéena kweéyoleka butúnu.
10 Depois que os seus irmãos foram à festa, Jesus também foi, mas fez isso em segredo e não publicamente.
11 Mbwéenu, obuchilo bwa amazenyi, abatégeki ba Abayahudi baaba nibamuloondela Yeézu. Baábúuza abaantu báti, “Ali nkáhi ogwo muuntu?”
11 Os líderes judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde é que está aquele homem?
12 Abaantu béenzi baaba nibadugulíma habwa Yeézu. Abáandi omuli abo nibagaámba báti, “Yeézu no omuuntu omweésigwa,” náho abáandi baaba nibagaamba báti, “Mmahi, weényini naabahabisa abaantu.”
12 Na multidão havia muita gente comentando sobre ele. Alguns diziam: — Ele é bom. — Não é não; ele engana o povo! — afirmavam outros.
13 Náho talabeeleho omuuntu óogwo ayaabeele naamugaámba Yeézu ha bwéelu, habwo kuba bakaba nibabatiína abatégeki ba Abayahudi.
13 Mas ninguém falava abertamente sobre ele porque todos tinham medo dos líderes judeus.
14 Ebilo bya amazenyi kibyaahikile ahagáti, Yeézu yaáhanama, yaáza omu lubúga lwe éenzu ya Múungu, yaábaanza kweégesa omwo abaantu.
14 Quando a festa já estava no meio, Jesus foi ao Templo e começou a ensinar.
15 Mala, abatégeki ba Abayahudi baásobelwa habwa ameégeso goómwe, baágaamba báti, “Ngási, ogu muuntu ogu ahikize aáta kusoombookelwa góona aga, kunu atasomile?”
15 Os líderes judeus ficaram muito admirados e diziam: — Como é que ele sabe tanto sem ter estudado?
16 Mbwéenu, Yeézu yaábagaambila aáti, “Ameégeso áago ndikubeégesa, ti gaanze, náho galugile ahali óogwo akaansiíndika.
16 Jesus disse:
17 Omuuntu óogwo alikweenda kukola áago Múungu alikweenda, ogwo alaásoombookelwa nka nikwo, ameégeso gaanze nigaluga ahali Múungu, na nka nikwo tiínkugaamba kwoónka kuluga omu muganya gwaanze.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se o meu ensino vem de Deus ou se falo em meu próprio nome.
18 Omuuntu ogwo alikugaamba kwoónka ha bweenzi bwoómwe, ogwo aba naaloonda ikuzo lya weényini. Náho óogwo alikuloondela ikuzo lyo óogwo akamusiíndika, ogwo naagaámba amazima, no obuzilwa tibulimo omu muganya gwoómwe.”
18 Quem fala em seu próprio nome está procurando ser elogiado. Mas quem quer conseguir louvores para aquele que o enviou, esse é honesto, e não há falsidade nele.
19 Yeézu yaázeendelela kugaamba aáti, “Nimumanya nka nikwo, Musa akabaha ebilagilo bya Múungu. Náho táliho omuuntu omuli íimwe óogwo alikubyeékomya ebyo bilagilo. Ha bwaáchi nimuloónda kuunyíta?”
19 Foi Moisés quem deu a
20 Aho embága ya abaantu yaámusubiza eéti, “Íiwe oyine izimu! Noóha óogwo alikweenda kukwíita?”
20 A multidão respondeu: — Você está dominado por um demônio! Quem é que está querendo matá-lo?
21 Yeézu yaábagalulila aáti, “Heena ihano límo éelyo nkakola, neemwe mwaákaankamala.
21 Então Jesus disse:
22 Léeba, Musa akabalagila kusála ikóba abáana báanyu bo obuséeza. Ti nka nikwo obuteéka obwo bukaluga hali weényini Musa, náho bukalugiilila ahali besiimwe enkúlu aba kala. Íimwe óobu nimubasála amakóba abáana báanyu no óobu ha chilo che Endaálikizo.
22 Vocês
23 Nimuzila echífu omu kweékomya ebilagilo bya Musa habwo okusála amakóba abáana báanyu abaséeza aha chilo che Endaálikizo. Náho ha bwaáchi niimmuniingahalila kaándikuchiza enziingo zóona zo omuuntu omu chilo che Endaálikizo?
23 Para não deixarem de cumprir a Lei de Moisés, vocês circuncidam um menino, mesmo no sábado. Então por que ficam com raiva de mim quando eu curo completamente uma pessoa no sábado?
24 Mutaákuchwaaziika omuuntu habwa amagaambo ago agalikubonwa ahéelu, náho mube nimulamula abaantu omu kukulaatila amazima.”
24 Parem de julgar pelas aparências e julguem com justiça.
25 Mbwéenu, abaantu abáandi ba Yeruzaléemu aho, baaba nibeebuúza báti, “Ngási, ogu muuntu tíwe óogwo abatégeki béetu balikuloonda kumwíita?
25 Algumas pessoas que moravam em Jerusalém perguntavam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Mulole, óobu naagaámba ha bwéelu, na káandi tihaliho omuuntu alikumugaambila no óobu echigaambo choóna chóona! Ngási, byaakáaba nka nikwo, abatégeki béetu baásoombookelwa amazima nka nikwo, ogwo niwe Masihi?
26 Vejam! Ele está falando em público, e ninguém diz nada contra ele! Será que as autoridades sabem mesmo que ele é o Messias ?
27 Omuuntu ogu, nitusoomboókelwa áaho alugile. Náho obuchilo aleéza weényini Masihi, táliho muuntu óogwo alisoombookelwa áaho yaálugile.”
27 No entanto, quando o Messias vier, ninguém saberá de onde ele é; e nós sabemos de onde este homem vem.
28 Obuchilo Yeézu akaba naayegesa omu lubúga lwe éenzu ya Múungu, yaáyaambaza ahi iláka naagaámba aáti, “Iíngu nimugaámba, nimuummanya, na nimuhasoomboókelwa áaho ndugiíliile. Íinye tiíndeezile aha bwo obuzizi bwaanze, náho nkasiindikwa na Múungu óogwo ali owa mazima, náho íimwe timukumusoombookelwa.
28 Quando estava ensinando no pátio do Templo, Jesus disse bem alto:
29 Íinye niimmusoomboókelwa, habwo kuba ndugile hali weényini. Weényini niwe akaansiíndika kwíiza.”
29 Mas eu o conheço porque venho dele e fui mandado por ele.
30 Niho abaantu baáloonda kumuta omuli itaanu, náho talabeeleho omuuntu óogwo ayaaleengesize kumutaho engalo, habwo kuba obuchilo bwoómwe obukaba buleengilwe bukaba butakahikile.
30 Então quiseram prender Jesus, mas ninguém fez isso porque a sua hora ainda não tinha chegado.
31 Náho omuli abo baantu, bakaba balimo béenzi áabo abaamwiíkiliize Yeézu. Abaantu abo baágaamba báti, “Ngási, obuchilo Masihi aléeza, alaáhicha kukola eméenko nyíinzi kusaaga éezo alikukola ogu muuntu?”
31 Porém muitas pessoas que estavam na multidão creram nele e perguntavam: — Quando o Messias vier, será que vai fazer milagres maiores do que este homem tem feito?
32 Mbwéenu, Abafarisayo bahuliile óokwo embága ya abaantu nibahweehweéta bátyo habwa Yeézu. Ha bwéecho, Abafarisayo abo, hamo na abakúlu ba abagabe, baásiindika abaselikale kuba bamukwáate Yeézu.
32 Os fariseus ouviram a multidão comentando essas coisas sobre Jesus, e por isso eles e os chefes dos sacerdotes mandaram guardas para o prenderem.
33 Niho Yeézu yaábagaambila abaantu abo aáti, “Niímba neemwe aha mwáanya muche kwoónka. Mala niinsuba ahali óogwo akaansiíndika.
33 Jesus disse:
34 Mulaándoondela, náho timuliimbona. Káandi, neenye áaho ndiba ndi, íimwe timwaákuhicha kwíiza.”
34 Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou.
35 Niho Abayahudi bagaámba báti, “Ngási, omuuntu ogu alyáaza nkáhi áaho íichwe titukwiíle kumubona? Ngási, naayeénda kuzeenda aha Bayahudi áabo abasaambaalile omu nsi ezíindi, no kweégesa Abanyamahaánga?
35 Então os líderes judeus começaram a comentar: — Para onde será que ele vai que não o poderemos achar? Será que ele vai morar com os judeus que moram no estrangeiro? Será que vai ensinar os não judeus?
36 Ngási, ayina nsoonga chi obu alikugaamba nka nikwo, ‘Mulaándoondela, náho timuliimbona. Káandi, áaho íinye ndiba ndi, íimwe timulihicha kwiizáho’?”
36 O que será que ele quis dizer quando afirmou: “Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou”?
37 Echilo cho kumaliiliza amazenyi go Otutiindi, chikaba chili echilo chiháango. Mbwéenu, Yeézu yaáyemeelela omu lubúga lwe éenzu ya Múungu, yaáyaambaza ahi iláka liháango aáti, “Omuuntu ayina iliho, ayize hali íinye, abone kunywa!
37 O último dia da festa era o mais importante. Naquele dia Jesus se pôs de pé e disse bem alto:
38 Amaandiko Matakatíifu nigasoomboola nka nikwo, omuuntu óogwo alikuunyikiliza, ‘Enzwéelo za méenzi agatuha obulami zilaázela kuluga omuli weényini.’”
38 Como dizem as
39 Yeézu akaba naahoóyela Omwooyo Mutakatíifu, óogwo baliinaánkula abaantu áabo abamwiíkilize Yeézu. Omwáanya ogwo, Múungu akaba atakasiíndikile Omwooyo gwoómwe hali boónyini, habwo kuba Yeézu akaba achaali atakakuziibwe.
39 Jesus estava falando a respeito do Espírito Santo, que aqueles que criam nele iriam receber. Essas pessoas não tinham recebido o Espírito porque Jesus ainda não havia voltado para a presença gloriosa de Deus.
40 Mbwéenu abaantu abáandi kuluga omuli ezo mbága kábaahuliile ago magaambo, baágaamba báti, “Mazima, ogu muuntu niwe ogwo omubáasi óogwo tulikumuliindilila kuluga ahali Múungu.”
40 Muitas pessoas que ouviram essas palavras afirmavam: — De fato, este homem é o
41 Abaantu abáandi baágaamba báti, “Óogu muuntu niwe Masihi.” Náho abáandi baágaamba báti, “Mmahi, Masihi tiyaákuhicha kuluga omu nsi ya Galiláaya.
41 Outros diziam: — Ele é o E ainda outras pessoas perguntavam: — Mas será que o Messias virá da Galileia?
42 Ngási, Amaandiko Matakatíifu tigakusoomboola nka nikwo, Masihi alaáluga omu lugaanda lwo omukáma Daudi? Káandi nka nikwo, alaázaálilwa omuli Betlehemu, omu mugoongo óogwo akazaalilwámo Daudi?”
42 As Escrituras Sagradas dizem que o Messias será descendente de Davi e vai nascer em Belém, onde Davi morou.
43 Bityo ezo mbága ya baantu eba yaátaagana habwa Yeézu.
43 Então o povo se dividiu por causa dele.
44 Abáandi bakaba nibeénda kumuta omuli itaanu náho talabeeleho omuuntu óogwo ayaaleengesize kumukwáata.
44 Alguns queriam prender Jesus, mas ninguém fez isso.
45 Mbwéenu, abaselikale abo baásuba aha bakúlu ba abagabe na Abafarisayo. Abatégeki abo baábabúuza báti, “Ha bwaáchi timwaamukwaata Yeézu no kumuléeta aha?”
45 Os guardas voltaram para o lugar onde estavam os chefes dos sacerdotes e os fariseus , e eles perguntaram: — Por que vocês não trouxeram aquele homem?
46 Abaselikale abo baábasúbiza báti, “Tuchaáliga no obuche bwa akáti kuhulila omuuntu oóndi óogwo alikuhicha kugaamba nko óokwo alikugaambáho ogu.”
46 Eles responderam: — Nunca ninguém falou como ele!
47 Niho Abafarisayo baábabúuza báti, “Ngási, no óobu íimwe mwaábeehabeehilwe náze?
47 Então os fariseus disseram aos guardas: — Será que vocês também foram enganados?
48 Ngási, mwaábwéene no óobu oómo omu beébeembezi ba abaantu nali Omufarisayo no óobu oómo óogwo ayaámwiíkilize?
48 Por acaso alguma autoridade ou algum fariseu creu nele?
49 Náho abaantu áabo abalikumwiíkiliza, ne embága ya abaantu áabo abatakusoombookelwa ebilagilo bya Musa. Bacheénilwe na Múungu!”
49 Essa gente que não conhece a Lei está amaldiçoada por Deus.
50 Niho Nikodemo, oómo wa abatégeki ba Abafarisayo óogwo ha bubaandizo akaba ayimukile kuza hali Yeézu echilo chimo omu chilo, yaábúuza bazeenzíbe nka nikwo,
50 Mas Nicodemos, que era um deles e que certa ocasião havia falado com Jesus, disse:
51 “Ngási, echilagilo chéetu nichikuúnda kumuchwaáziika omuuntu obuchilo titukamuhuliliize no kusoombookelwa áago alikukola?”
51 — De acordo com a nossa Lei não podemos condenar um homem sem ouvi-lo primeiro e descobrir o que ele fez.
52 Boónyini baámusubiza Nikodemo báti, “Ngási, neewe nyini olugile Galiláaya? Ilóoko ozeénde ogacheéngelele kuzima Amaandiko Matakatíifu, neewe obóne kusoombookelwa nka nikwo, táliho no obuche bwa akáti omubáasi óogwo alilugiilila omuli Galiláaya.”
52 — Por acaso você também é da Galileia? — perguntaram eles. — Estude as Escrituras Sagradas e verá que da Galileia nunca surgiu nenhum profeta .

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.