João 1

zin (ZIN) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Aho obwa mbele na mbele, hakaba haliho Echigaambo. No ogwo Chigaambo akaba ali hamo na Múungu, mala ogwo Chigaambo niwe akaba ali Múungu.
1 No começo aquele que é a Palavra já existia. Ele estava com Deus e era Deus.
2 Kulugiilila obwa mbele na mbele, ogwo Chigaambo akaba ali hamo na Múungu.
2 Desde o princípio, a Palavra estava com Deus.
3 Ebiintu byóona bikahaangwa ha kulabila hali ogwo Chigaambo. Tihaliho no óobu echiintu chimo éecho chikahaangwa hatéena weényini.
3 Por meio da Palavra, Deus fez todas as coisas, e nada do que existe foi feito sem ela.
4 Echigaambo ogwo akaba ali entabuko yo obulami bwóona, no obulami obwo nibwo buleeta omwaanga omu baantu.
4 A Palavra era a fonte da vida, e essa vida trouxe a luz para todas as pessoas.
5 Omwaanga ogwo gumulika omu nsiimbaazi, mala ensiimbaazi telahikize kugusíinga.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão não conseguiu apagá-la.
6 Akeeza omuuntu oómo óogwo akasiindikwa na Múungu. Ogwo muuntu akaba naayétwa Yohana.
6 Houve um homem chamado João, que foi enviado por Deus
7 Weényini akeeza kusiinza ogwo mwaanga, kuba abaantu bóona babone kwiikiliza habwo kulabila okusiinza kwoómwe.
7 para falar a respeito da luz. Ele veio para que por meio dele todos pudessem ouvir a mensagem e crer nela.
8 Yohana weényini akaba atali ogwo mwaanga, náho akeeza kugusiinza.
8 João não era a luz, mas veio para falar a respeito da luz,
9 Ogu nigwo omwaanga gwa amazima, óogwo gumulikila buli muuntu, nágwo gukaba nigwiíza omu nsi ezi.
9 a luz verdadeira que veio ao mundo e ilumina todas as pessoas.
10 Ogwo Chigaambo niwe ayaabeele aliho omu nsi ezi éezo Múungu akahaanga habwo kulabila hali weényini. Náho, abaantu abo omu nsi ezo tibalamusoombookiilwe.
10 A Palavra estava no mundo, e por meio dela Deus fez o mundo, mas o mundo não a conheceu.
11 Akeeza habwa abaantu boómwe, náho abaantu boómwe tibalamwiinaankwiile.
11 Aquele que é a Palavra veio para o seu próprio país, mas o seu povo não o recebeu.
12 Náho abaantu bóona áabo bakamunyegeza no kumwiíkiliza, abo akabaha obuhicha bwo kuba abáana ba Múungu.
12 Porém alguns creram nele e o receberam, e a estes ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Abaazéelwe, ti habwe enságama, ti habwe engoonzi zo omubili, mala ti habwe engoonzi zo omuuntu, náho Múungu weényini niwe abakozile kuba abáana boómwe.
13 Eles não se tornaram filhos de Deus pelos meios naturais, isto é, não nasceram como nascem os filhos de um pai humano; o próprio Deus é quem foi o Pai deles.
14 Mbwéenu, ogwo Chigaambo yaaba omuuntu, yeékala omuli íichwe. Neechwe twaálileeba ikuzo lyoómwe, ikuzo lyo Omutábani nyakámo we Isíichwe Múungu. Weényini ayizwiile embabazi mpaango na amazima.
14 A Palavra se tornou um ser humano e morou entre nós, cheia de amor e de verdade. E nós vimos a revelação da sua natureza divina, natureza que ele recebeu como Filho único do Pai.
15 Yohana yaámusiinza, yaáhamuka ahi iláka naagaámba aáti, “Ogu niwe óogwo nkaba niimbagaambila nka nikwo, ‘Naayiza kwiiza omuuntu oómo enyuma yaanze, óogwo ali mukúlu kusaaga íinye, habwo kuba akaba abáho obuchilo íinye ncháali ntakazeelwe.’ ”
15 João disse o seguinte a respeito de Jesus: — Este é aquele de quem eu disse: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
16 Na habwa akalyo koómwe Múungu atuheéle íichwe twéena embabazi zoómwe, káandi naazeendelela kutuha embabazi obusáago.
16 Porque todos nós temos sido abençoados com as riquezas do seu amor, com bênçãos e mais bênçãos.
17 Ensoonga, kala Múungu akasohoza ebilagilo byoómwe omu kulabila hali Musa, na mbwéenu asohweeze embabazi yoómwe na amazima goómwe kulabila hali Yeézu Kristu.
17 A lei foi dada por meio de Moisés, mas o amor e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Táliho omuuntu weéna wéena óogwo alahikize kumubona Múungu. Náho Omwaana nyakámo, náwe ali Múungu, mále óogwo ali héehi na Táata, óogwo niwe ayaatusuululiile.
18 Ninguém nunca viu Deus. Somente o Filho único, que é Deus e está ao lado do Pai, foi quem nos mostrou quem é Deus.
19 Echilo chimo, abatégeki ba Abayahudi bakasiindika abagabe na Abaláawi kuluga Yeruzaléemu, bazeénde ahali Yohana. Aho baámubúuza báti, “Íiwe oli oóha?”
19 Os líderes judeus enviaram de Jerusalém alguns sacerdotes e levitas para perguntarem a João quem ele era.
20 Yohana yaáyatula obuumbona omu kugaamba obutazila kuseleka amazima aáti, “Íinye tiíndi Masihi.”
20 João afirmou claramente: — Eu não sou o
21 Baámubúuza káandi báti, “Óobu íiwe oli oóha? Ngási, íiwe níiwe omubáasi Eliya?” Yohana yaábagalulila aáti, “Mmahi, íinye tiíndi Eliya.” Boónyini baámubúuza káandi báti, “Ngási, íiwe níiwe omubáasi óogwo tulikuliindilila kuluga ahali Múungu?” Yohana yaábagalulila aáti, “Mmahi, tíwe íinye.”
21 Eles tornaram a perguntar: — Então, quem é você? Você é Elias? — Não, eu não sou! — respondeu João. — Você é o — Não! — respondeu ele.
22 Baámubúuza káandi báti, “Mbwéenu, íiwe oli oóha? Otugaambile tubone kuzeenda kubasoomboolela abo abaátusiindika. Íiwe noogaámba chiíha ha bwaáwe nyini?”
22 Aí eles disseram a João: — Diga quem é você para podermos levar uma resposta aos que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de você mesmo?
23 Yohana yaábagalulila kwiingana na amagaambo áago omubáasi Isaya óokwo yaágaambile, aáti, “Íinye níinye ogwo,
23 João respondeu, citando o profeta Isaías: — “Eu sou aquele que grita assim no deserto: preparem o caminho para o Senhor passar.”
24 Omu baantu áabo bakasiindikwa bazeénde ahali Yohana, bakaba balimo na Abafarisayo.
24 Os que foram enviados eram do grupo dos fariseus ;
25 Abo baámubúuza báti, “Kábilaaba íiwe toli Masihi, nali omubáasi Eliya, nali omubáasi óogwo tulikuliindilila kuluga ahali Múungu, na ha bwaáchi noobatiza abaantu?”
25 eles perguntaram a João: — Se você não é o Messias, nem Elias, nem o Profeta que estamos esperando, por que é que você batiza?
26 Yohana yaábagalulila aáti, “Íinye niimbatiza abaantu ha méenzi, náho omuli íimwe aliho omuuntu óogwo íimwe timukamusoombookiilwe.
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 Ogwo niwe alikwiiza enyuma yaanze. Íinye tiinkwiílwe no óobu kumusumuululila enkóba ze enkeeto zoómwe.”
27 Ele vem depois de mim, mas eu não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele.
28 Amagaambo ago góona gakakolwa okwo Betania, obutúluka bwo omulaambo gwo omunóna gwa Yorodáani, obuchilo Yohana akaba naabatiza abaantu.
28 Isso aconteceu no povoado de Betânia, no lado leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Nyeéncha eémo, Yohana yaámubona Yeézu naayiza hali weényini. Yaábagaambila abaantu áabo bakaba baliho aho aáti, “Muléebe, ogwo niwe Omutaámbwa wa Múungu, óogwo alikwiihaho ebiheno bya abaantu bóona abe éensi ezi!
29 No dia seguinte, João viu Jesus vindo na direção dele e disse: — Aí está o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Ogu niwe óogwo naábagaambiile nka nikwo, ‘Naayiza kwiiza omuuntu oómo enyuma yaanze, óogwo ali mukúlu kusaaga íinye, habwo kuba akaba abáho obuchilo íinye ncháali ntakazéelwe.’
30 Eu estava falando a respeito dele quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
31 No óobu neenye nkaba ntakumusoombookelwa nka nikwo noóha, náho nkeeza kubatiza abaantu aha méenzi kuba abone kumanyiswa omu baantu ba Iziraeli.”
31 Eu mesmo não sabia quem ele era, mas vim, batizando com água para que o povo de Israel saiba quem ele é.
32 Niho Yohana akabaátulila áago akaba abwéene, naagaámba aáti, “Naágubona Omwooyo nigumuhanaántukila kuluga omu igulu nke echiiba nágwo gwéeza gwaátuungama ha lugulu ya weényini.
32 João continuou: — Eu vi o Espírito descer do céu como uma pomba e parar sobre ele.
33 No óobu neenye nkaba ntakumusoombookelwa nka nikwo noóha, náho Múungu óogwo akaansiíndika kubatiza akaba angaambíile nka nikwo, ‘Omuuntu óogwo olibona nka nikwo Omwooyo gwaanze nigumuhanaántukila aha lugulu yoómwe no kusigala náwe, ogwo niwe óogwo alaabatiza abaantu ha Mwooyo Mutakatíifu.’ ”
33 Eu não sabia quem ele era, mas Deus, que me mandou batizar com água, me disse: “Você vai ver o Espírito descer e parar sobre um homem. Esse é quem batiza com o Espírito Santo.”
34 Aho Yohana yaámuzila aáti, “Neenye naábona ago góona, na niimmusiinza óobu nka nikwo, ogwo niwe Mutábani wa Múungu.”
34 E eu vi isso e por esse motivo tenho declarado que ele é o Filho de Deus.
35 Nyeéncha eémo, Yohana akaba ayemeeliile ahonyini, hamo na bábili omu baheémba boómwe.
35 No dia seguinte, João estava outra vez ali com dois dos seus discípulos.
36 Mála yaámubona Yeézu naahiingula héehi nábo. Niho yaábagaambila abaheémba boómwe aáti, “Muléebe, ogwo niwe Omutaámbwa wa Múungu!”
36 Quando viu Jesus passar, disse: — Aí está o Cordeiro de Deus!
37 Obuchilo abaheémba abo bábili baáhuliile ago magaambo, baámukulaatíla Yeézu.
37 Quando os dois discípulos de João ouviram isso, saíram seguindo Jesus.
38 Yeézu yeéchebuka, yaábona abaheémba abo nibamukulaatíla. Yaábabúuza aáti, “Ngási, nimweénda chiíha?” Boónyini baámusubiza báti, “Íiwe Rabi, otuula nkáhi?” Ensoonga ye echigaambo “Rabi” no “Omweégesa.”
38 Então Jesus olhou para trás, viu que eles o seguiam e perguntou: Eles perguntaram: — Rabi, onde é que o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “mestre”.)
39 Yeézu yaábasubiza aáti, “Mwiíze, muhaléebe.” Niho baámukulaatíla, baázeenda baáhabóna áaho akaba atuula. Obuchilo baáhikile aho, zikaba zili esáaha ikúmi zo olweébazo, baásiiba hamo náze echo chilo.
39 — Venham ver! — disse Jesus. Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele o resto daquele dia. Isso aconteceu mais ou menos às quatro horas da tarde.
40 Oómo omu baheémba abo bábili áabo bahuliile amagaambo ga Yohana no kumukulaatila Yeézu, akaba naayétwa Andrea, mudugu wa Simoni Peétero éenda eémo.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois homens que tinham ouvido João falar a respeito de Jesus e por isso o haviam seguido.
41 Ahonyini azeénda kumuloondela Simoni, mweene wáabo. Obuchilo yaamubwéene, yaámugaambila aáti, “Twaámubona Masihi,” ensoonga yaáho ni “Kristu.”
41 A primeira coisa que André fez foi procurar o seu irmão Simão e dizer a ele: — Achamos o
42 Niho Andrea yaámutwáala Simoni ahali Yeézu. Yeézu yaámuléeba Simoni, yaámugaambila aáti, “Íiwe oli Simoni, mutábani wa Yohana. Náho kubaandiza óobu, izíina lyaawe olaáyétwa Kefa.” Izíina elyo omu Chiyunani ni Peétero, ensoonga yaályo no “Oluchili.”
42 Então André levou o seu irmão a Jesus. Jesus olhou para Simão e disse:
43 Nyeéncha eémo, Yeézu yaálamula nka nikwo azeénde omu nsi ya Galiláaya. Mbwéenu amusaánga Filipo, yaámugaambila aáti, “Iíza, onkulaatile.”
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a região da Galileia. Antes de ir, foi procurar Filipe e disse:
44 Filipo akaba ali omuuntu kuluga omu muzihwa gwa Betisaida, óomwo Andrea na Peétero nábo bakaba nibatuúla.
44 Filipe era de Betsaida, de onde eram também André e Pedro.
45 Mbwéenu, Filipo yaámusaanga Natanaeli, yaámugaambila aáti, “Twaámubona omuuntu óogwo Musa akaandika empola zoómwe omu echitabu che ebilagilo, káandi óogwo ababáasi nábo bakaandika empola zoómwe. Izíina lyoómwe ni Yeézu omunya Nazaréeti, mutábani wa Yozéfu.”
45 Filipe foi procurar Natanael e disse: — Achamos aquele a respeito de quem Moisés escreveu no
46 Náho Natanaeli yaámubúuza Filipo aáti, “Ngási echiintu echili chizima chikaáhichaho chita kuluga omu iboma lya Nazaréeti?” Filipo náwe yaámugalulila aáti, “Iíza, oléebe.”
46 Natanael perguntou: — E será que pode sair alguma coisa boa de Nazaré? — Venha ver! — respondeu Filipe.
47 Mbwéenu Yeézu yaámubona Natanaeli naamwiízáho, yaágaamba empoláze aáti, “Léeba, ogu muuntu no Omuiziraeli wa amazima, atéena enteba yoóna yóona omuli weényini.”
47 Quando Jesus viu Natanael chegando, disse a respeito dele:
48 Natanaeli yaámubúuza Yeézu aáti, “Bita noomanya?” Yeézu yaámugalulila aáti, “No óobu obuchilo Filipo achaali atakakweésile, íinye nkakubona oyikeele ahaansi yo omuti gwo omutini.”
48 Então Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Natanaeli yaámugalulila aáti, “Mweégesa, íiwe oli Mutábani wa Múungu! Íiwe níiwe Omukáma wa Abaiziraeli!”
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Yeézu yaámubúuza aáti, “Ngási, nooyikiliza habwo kuba naákugaambila nka nikwo nkakubona obuchilo obwo oyikeele ahaansi yo omutini? Olaábona amagaambo agáandi amakúlu agasaagile aga!”
50 Jesus respondeu:
51 Niho yaámugaambila aáti, “Mazima butúnu niimbagaambila nka nikwo, mulaábona igulu nilichiinguka, na mulaábona bamaléeka ba Múungu nibahanama no kutúuka hali íinye Mutábani wo Omuuntu.”
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.