João 18
zin (ZIN) vs NTLH
1 Obuchilo Yeézu káyaamazile kusaba, yaalugaho na abaheémba boómwe, yayaambuka omu iholoola lya Kidroni, áaho hakaba guliho omusili gwe emizeituni. Baátaaha omwo.
1 Depois de fazer essa oração, Jesus saiu com os discípulos e foi para o outro lado do riacho de Cedrom. Havia ali um jardim, onde Jesus entrou com eles.
2 Mbwéenu, Yuda óogwo akamukoonga kóonga Yeézu, akaba naagumanya omusili ogwo, habwo kuba Yeézu akamanyiila kuzeenda omwo enchilo nyíinzi hamo na abaheémba boómwe.
2 Judas, o traidor, conhecia aquele lugar porque Jesus tinha se reunido muitas vezes ali com os discípulos.
3 Mbwéenu, Yuda yaázeebeembelela embága ya abalwaanila ngoma, hamo na abazáana abáandi kuluga aha bakúlu ba abagabe na aha Bafarisayo. Baázeenda omu musili ogwo, bakwáasile emyaanga, ebimuli ne ebikwáato.
3 Então Judas foi ao jardim com um grupo de soldados e alguns guardas do Templo mandados pelos chefes dos sacerdotes e pelos fariseus . Eles estavam armados e levavam lanternas e tochas.
4 Yeézu akamanya góona áago gakaba nigategezwa kukolwa hali weényini. Mbwéenu, yeelila omu méeso, yaábabúuza abaantu abaabeele beezíle aáti, “Ngási, nimumuloondela oóha?”
4 Jesus sabia de tudo o que lhe ia acontecer. Por isso caminhou na direção deles e perguntou:
5 Boónyini baámusubiza báti, “Nitumuloondela Yeézu Omunyanazaréeti.” Yeézu yaábagalulila aáti, “Íinye níinye.”
5 — Jesus de Nazaré! — responderam. Judas, o traidor, estava com eles.
6 Mbwéenu, obuchilo Yeézu yaábagaambiile aáti, “Íinye níinye,” abasilikale abo baásuba enyuma no kugwa ahaansi.
6 Quando Jesus disse: “Sou eu”, eles recuaram e caíram no chão.
7 Yeézu yaábabúuza káandi aáti, “Ngási, nimumuloónda oóha?” Boónyini baámusubiza báti, “Nitumuloondela Yeézu Omunyanazaréeti.”
7 Jesus perguntou outra vez: — Jesus de Nazaré! — tornaram a responder.
8 Yeézu yaábagaambila aáti, “Niimbagaambila nkokwo íinye níinye. Kamulaaba nimuundoondela íinye, mbwéenu mubaleke abaantu abali hamo neenye bazeénde.”
8 Jesus disse:
9 Yeézu akagaamba aátyo kuba kuhikiiliza áago akagaamba aha bubaandizo aáti, “Nkaba niimbaliísa kuzima, kuba ntaákubuza no óobu oómo omuli abo áabo okaámpa.”
9 Jesus disse isso para que se cumprisse o que ele tinha dito antes: “Pai, de todos aqueles que me deste, nenhum se perdeu.”
10 Simoni Peétero akaba ayina olubáadi, mbwéenu yaálusopoolola, yaámuchwa okutwi kwo obúlyo omuhálila wo omugabe mukúlu. Omuzáana ogwo izíina lyoómwe akaba naayétwa Maliko.
10 Aí Simão Pedro tirou a espada, atacou um empregado do Grande Sacerdote e cortou a orelha direita dele. O nome do empregado era Malco.
11 Náho Yeézu yaámukaama Peétero aáti, “Peétero, subya olubáadi lwaawe omu chiláalo chaálwo. Ngási, tokumanya kuba niinyeendelwa kwaágalazwa nko óokwo Táata aloongize kuba nnyagalazwe?”
11 Mas Jesus disse a Pedro:
12 Mbwéenu, mukúlu wa abalwaanila ngoma, hamo ne embága yoómwe, na abazáana ba abatégeki ba Abayahudi, baámuta omuli itaanu Yeézu, baámuboha.
12 Em seguida os soldados, o comandante e os guardas do Templo prenderam Jesus e o amarraram.
13 Mbwéenu, baámutwáala ha kubaanza hali Anasi, óogwo akaba ali isézaala wa Kayafa, óogwo akaba ali omugabe mukúlu omwáaka ogwo.
13 Então o levaram primeiro até a casa de Anás. Anás era o sogro de Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote .
14 Omu bilo bye enyuma, Kayafa niwe óogwo akabachóola abatégeki ba Abayahudi kuba ni hachili omuuntu oómo kufwa habwa abaantu bóona.
14 Caifás era quem tinha dito aos líderes judeus que era melhor para eles que morresse apenas um homem pelo povo.
15 Simoni Peétero no omuheémba oóndi bakaba nibamukulaatíla Yeézu bwe enyuma. Omuheémba ogwo akaba naamanyíika aha mugabe omukúlu, niwe yaátaaha na Yeézu omu lubuga lwe eéka yo omugabe mukúlu.
15 Simão Pedro foi seguindo Jesus, junto com outro discípulo. Esse discípulo era conhecido do Grande Sacerdote e por isso conseguiu entrar no pátio da casa dele junto com Jesus.
16 Náho Peétero yaáyemeelela ahéelu omu lwiizi. Niho omuheémba oóndi óogwo akaba naamanyíika aha mugabe mukúlu, yaáluga ahéelu. Yaágaamba gaamba no omuhalákazi oómo óogwo akaba naayemeelela aha chisasi, yaámukuúndila Peétero kuza omu lubúga.
16 Mas Pedro ficou do lado de fora, perto da porta. O outro discípulo, que era conhecido do Grande Sacerdote, saiu e falou com a empregada que tomava conta da porta. Então ela deixou Pedro entrar
17 Mbwéenu, omuzaánakazi omuliindilizi ogwo, yaámubúuza Peétero aáti, “Ngási, neewe hanu toli oómo omu baheémba bo omuuntu ogwo?” Peétero yaámugalulila aáti, “Mmahi, ti íinye.”
17 e lhe perguntou: — Você não é um dos seguidores daquele homem? — Eu, não! — respondeu ele.
18 Habwo kuba hakaba heena embého, abazáana na abaleebelezi áabo bakaba beemeeliile áaho gwaábeele guliho omulilo gwa amakala, bakaba niboóta omulilo. Náwe Peétero akaba ayemeeliile hamo nábo, akaba naayota omulilo.
18 Por causa do frio, os empregados e os guardas tinham feito uma fogueira e estavam se aquecendo de pé, em volta dela. Pedro estava de pé, no meio deles, aquecendo-se também.
19 Mbwéenu omugabe omukúlu ogwo, izíina lyoómwe Anasi, yaámubúuza Yeézu empola za abaheémba boómwe na ameégeso goómwe.
19 O Grande Sacerdote fez algumas perguntas a Jesus a respeito dos seus seguidores e dos seus ensinamentos.
20 Yeézu yaámugalulila aáti, “Obuchilo bwóona nkaba niingaámba aha baantu bóona ha bwéelu, nkaba niinyegesa abaantu omu nzu za amasomelo gáanyu no omu lubúga lwe éenzu ya Múungu omwo áaho Abayahudi béenzi baba nibakobamo hamo. Nnyegesize ameégeso gaanze góona ha bwéelu.
20 E Jesus respondeu:
21 Ha bwaáchi kuumbúuza íinye? Mbwéenu ha bwaáchi tokubabúuza abaantu abaabeele nibaampuuliliza obuchilo niinyegesa? Boónyini nibamanya áago nkaba niingaámba no kweégesa.”
21 Então, por que o senhor está me fazendo essas perguntas? Pergunte aos que me ouviram, pois eles sabem muito bem o que eu disse a eles.
22 Obuchilo Yeézu akagaamba ago, omusilikale oómo óogwo akaba ayemeeliile héehi náwe amuteeza oluhi, yaámubúuza aáti, “Ngási, noomusubiza oótyo omugabe mukúlu?”
22 Quando Jesus disse isso, um dos guardas do Templo que estavam ali deu-lhe uma bofetada e disse: — Isso é maneira de falar com o Grande Sacerdote?
23 Yeézu yaámugalulila aáti, “Kaándaaba naágaamba kubi, yatula obubi bwaanze. Náho kábilaaba naágaamba amazima, ha bwaáchi noonteéla?”
23 — Se eu disse alguma mentira, prove que menti! — respondeu Jesus. — Mas, se eu falei a verdade, por que é que você está me batendo?
24 Mbwéenu, obuchilo Yeézu achaali abohilwe, Anasi yaálagila nkokwo bamutwáale owo omugabe mukúlu, Kayafa.
24 Depois Anás mandou Jesus, ainda amarrado, para Caifás, o Grande Sacerdote.
25 Mbwéenu, obuchilo Simoni Peétero akaba ayimeeliile achaáyota omulilo, abaantu bunaanka baámubúuza báti, “Ngási, neewe toli oómo wa abaheémba bo ogwo muuntu?” Peétero yaáyáanga yaágaamba, “Ti íinye.”Peétero naamwaánga Yeézu|alt="Peter denies Jesus" src="cn01817B.tif" size="col" copy="David C Cook" ref="18:25"
25 Pedro ainda estava lá, de pé, aquecendo-se perto do fogo. Então lhe perguntaram: — Você não é um dos seguidores daquele homem? — Não, eu não sou! — respondeu ele.
26 Náho oómo wo omu bahálila bo omugabe mukúlu, mudugu wo óogwo akachwéebwa okutwi na Peétero, aba yaámubúuza aáti, “Ngási, íinye tinaákubona íiwe okwo omu musili oli hamo náze Yeézu?”
26 Um dos empregados do Grande Sacerdote , parente do homem de quem Pedro tinha cortado a orelha, perguntou: — Será que eu não vi você com ele no jardim?
27 Káandi ahonyini Peétero aba yaáguluka omu kwáanga. Ahonyini, enkoókolomi eba yaákoókoloma.
27 E outra vez Pedro disse que não. E no mesmo instante o galo cantou.
28 Mbwéenu, obuchilo kábwaachíile, abatégeki ba Abayahudi baámutwáala Yeézu kuluga owa Kayafa. Baázeenda náwe omu ikulato lyo omutégeki we Echirúumi. Náho boónyini tibalataahilemo omu ikulato lyoómwe kuba bateetaho obulofo no kulemwa kulya ebyookulya bya Paásika.
28 Depois levaram Jesus da casa de Caifás para o palácio do Governador romano. Já era de manhã cedo. Os líderes judeus não entraram no palácio porque queriam continuar puros , conforme a religião deles; pois só assim poderiam comer o jantar da Páscoa .
29 Mbwéenu omweébeembezi wa Abarúumi, izíina lyoómwe Pilato, yaáluga ahéelu no kuzeenda áaho baabeele bali, yaábabúuza yaágaamba, “Ngási, omuuntu ogu akozile bíbi chi éebyo mulikumulégelela?”
29 Então o governador Pilatos saiu, foi encontrar-se com eles e perguntou: — Que acusação vocês têm contra este homem?
30 Boónyini baámusubiza báti, “Kábilaaba omuuntu ogu yaakubeele atali ne ebíbi, titwaákumuleesile hali íiwe.”
30 Eles responderam: — O senhor acha que nós lhe entregaríamos este homem se ele não tivesse cometido algum crime?
31 Pilato yaábagaambila aáti, “Mbwéenu íimwe mumutwáale mumuchwaaziike kwiingana ne ebilagilo byáanyu.” Náho Abayahudi baámusubiza báti, “Titwíina amagala go kumuchwaáziika omuuntu weéna wéena kuba aáfwe.”
31 Pilatos disse: — Levem este homem e o julguem vocês mesmos, de acordo com a Então eles responderam: — Nós não temos o direito de matar ninguém.
32 Ago gakabaho gátyo, kuba amagaambo áago Yeézu akagaamba gahike kwoóleka óokwo alaáfwa.
32 Isso aconteceu assim para que se cumprisse o que Jesus tinha dito quando falou a respeito de como ia morrer .
33 Mbwéenu, Pilato yaátaaha káandi omu nzu, yaálagila nka nikwo, bamuléete Yeézu hali weényini, yaámubúuza aáti, “Iíngu, íiwe oli mukáma wa Abayahudi?”
33 Pilatos tornou a entrar no palácio, chamou Jesus e perguntou: — Você é o rei dos judeus?
34 Yeézu yaámugalulila aáti, “Ngási, amagaambo áago olikubúuza na agaáwe nali ago kuluga omu baantu abáandi abakusoombooliile empola zaanze?”
34 Jesus respondeu:
35 Pilato yaámugalulila aáti, “Ngási, íinye ndi Omuyahudi? Abaantu be éensi yaawe hamo na abakúlu ba abagabe nibo áabo baákuléeta hali íinye kuba nkuchwaáziike. Ngási, okozile chiheno chi?”
35 — Por acaso eu sou judeu? — disse Pilatos. — A sua própria gente e os chefes dos sacerdotes é que o entregaram a mim. O que foi que você fez?
36 Yeézu yaámugalulila aáti, “Obukáma bwaanze ti bwe éensi ezi. Kábwaakubeele buli obwe éensi ezi, abaheémba baanze bakaandwaaniile kuba ntakwaatwa na Abayahudi. Náho obukáma bwaanze ti bwo omu nsi omu.”
36 Jesus respondeu:
37 Mbwéenu, Pilato yaámubúuza aáti, “Ngási, mbwéenu na mazima kuba íiwe oli omukáma?” Yeézu yaámugalulila aáti, “Níiwe waágaamba kuba íinye ndi omukáma. Íinye nkazalilwa omu nsi omu, káandi nkeeza mbone kwaatulila abaantu amazima. Omuuntu weéna wéena óogwo alikugakulaatila amazima, ogwo naagahulila amagaambo gaanze.”
37 — Então você é rei? — perguntou Pilatos.
38 Pilato yaámubúuza aáti, “Amazima ni chiíha?”
38 — O que é a verdade? — perguntou Pilatos. Depois de dizer isso, Pilatos saiu outra vez para falar com a multidão e disse: — Não vejo nenhum motivo para condenar este homem.
39 Náho muzila obuteéka bwo kuúnsaba kubakomoololela embóhe oómo obuchilo bwe echilo chikúlu cha Paásika. Ngási, nimweénda mbakomoololele omukáma wa Abayahudi?”
39 Mas, de acordo com o costume de vocês, eu sempre solto um prisioneiro na ocasião da Páscoa . Vocês querem que eu solte para vocês o rei dos judeus?
40 Náho abaantu bóona baátéela eyoombo nibagaámba báti, “Mmahi! Otatuchiíngulila omuuntu ogwo, náho otuchiíngulile Baraba.” Baraba akaba abohilwe omu ibóhelo habwo kugomela obutégeki bwa Abarúumi.
40 Todos começaram a gritar: — Não, ele não! Nós queremos que solte Barrabás! Acontece que esse Barrabás era um criminoso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.