Atos 21

zin (ZIN) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Obuchilo kátwaabeele twaálageene na abo banyaampala ba Efeso, twaáhanama omuli obwo bwáato bwi itaanga, twaábuga itaanga límo kuhicha twaáhika omu iziinga lya Kosi. Kábwaachíile, twaábuga kuzeenda omu iziinga lya Rodo. Kuluga aho, twaábuga káandi twaáhika omuli Patara.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Aho twaábugana no bwáato bwi itaanga obúundi obulikwaambuka kuza omu nsi ya Foonike. Bityo twaábuhanama, twaábuga hamo nábo.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 Katwaaloliile obuhaanga bwi iziinga lya Kipro twaálihiínguliza olubazu lwo omukóno gwo obumoso, twaábuga kuzeenda omu nsi ya Siíria, twaátúuka omuli Tíilo. Kuba okwo niho obwáato bwéetu bwaakutuuchíze emigugu yaábwo.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Aho twaábaloondela no kubonana na abeekiliza, tweékala nábo ha bilo musaanzu. Abo baheémba bakaba nibamusaba Paulo ha Mwooyo Mutakatíifu nkokwo atahanáma kuzeenda Yeruzaléemu.
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 No óobu bityo, kagwaahwéele omwáanya gwéetu twaalugáho okwo no kuzeendelela no oluzeendo lwéetu. Abo baheémba bóona ba aho Tíilo, abakwaáta na bakázi báabo, na abáana báabo, baátuseendekeleza ahéelu ye elyo iboma, baátuhicha aha chaambo. Aho twaátéela ebizwi, twaámusaba Múungu.
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 Kátwaalageene, twaáhanama omuli obwo bwáato bwi itaanga, nábo baásuba omúka.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Twaalugáho aho Tíilo, twaázeendelela no oluzeendo twaáhika omuzihwa gwa Tolemai. Aho twaáyaangalucha abeekiliza bazeenzi béetu, tweékala nábo echilo chimo.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 Kábwaachíile, twaalugáho aho, twaázeenda kuhika omu muzihwa gwa Kaizáaria. Tweékala omu nzu ya Filipo. Weényini akaba ali Omukúmuuchi we Empola Nzima no oómo omuli abo bahwéezi musaanzu abatoolizwe Yeruzaléemu.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Ogwo Filipo akaba ayina abahala bana, áabo bakaba bali aba biíkila, nábo bakaba nibasohoza obubáasi.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Kátwaabeele tweékeele ebilo bíinzi aho Kaizáaria, yaátuuka omubáasi kuluga Yudea, izíina lyoómwe ni Agabo.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Weényini yaatwiizáho, yaátwáala omusipi gwa Paulo, yeekoma amagulu ne emikonóye, yaágaamba, “Omwooyo Mutakatíifu naagaámba aáti, ‘Bityo nyini nikwo Abayahudi ba Yeruzaléemu balaámukóma omuuntu owo omusipi ogu, nábo nibamuta omu mikono ya Abanyamahaánga.’ ”
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 Mbwéenu kátwaahuliile tútyo, íichwe hamo na abo baantu ba aho Kaizáaria twaábaanza kumuneémbelela Paulo atahanáma kuzeenda Yeruzaléemu.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Náho yaátusubiza aáti, “Ha bwaáchi nimuchula no kuunyíta omuganya? Íinye ndi buligi ligi tikwo kubohwa kwoónka aho Yeruzaléemu, no óobu kwíitwa habwi izíina lyo Omukáma Yeézu.”
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 Kátwaaleebile nkokwo Paulo takwiikiliza kukoonzwa koonzwa, tweésiza omu kugaamba, “Leka engoonzi yo Omukáma niyo ekolwe.”
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Obuchilo kábwaahweele, twaákomeelela, twaalugáho aho twaáhanama kuzeenda Yeruzaléemu.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Omu luzeendo, abaheémba abáandi ba Kaizáaria bakakulaatilana neechwe. Baátutwáala omúka ya Mnasoni, omuuntu wa Kipro, omuheémba wa kala. Bakeenda twiikale náze ha woómwe.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 Kátwaahikile Yeruzaléemu, abeekiliza bazeenzi béetu ba aho batunyegeza ha manulilwa.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 Nyeéncha eémo, Paulo yaázeenda hamo neetwe hali Yakobo. Abanyaampala bóona be ekelezia bakaba baliho.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 Na káyaabeele yaábaangalukize, yaábasoomboolela ebigaambo byóona chimo chimo Múungu éebyo yaákozile omu mahaánga ha kulabila obuheéleza bwoómwe bwo kumugomookela Múungu.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 Kábaahuliile ebyo, baámukuza Múungu, baámugaambila Paulo báti, “Íiwe omwiikiliza muzeenzi wéetu, nooléeba nkokwo ebihuumbi ne ebihuumbi omuli aba Abayahudi áabo baámwiikiliize Yeézu. Abo bóona beena echihika bwóoli kukuláatila ebilagilo bya Musa.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Bakagaambilwa nkokwo nooyegesa Abayahudi bóona abalikwiikala omu Banyamahaánga nkokwo batamukuláatila Musa. Káandi bakagaambilwa nkokwo íiwe obalagila bataákusala amakóba ga abáana báabo, nali kukulaatila entúungwa ze Echiyahudi.
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Mbwéenu, tukole chiíha? Mazima nibahulila nka nikwo weézile Yeruzaléemu.
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 Ha bwéecho, okole nko óokwo tulikukugaambila. Twiinábo abakwaáta bana aha, abatiilého omulahi omu méeso ga Múungu.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Muzeénde hamo, mweéyeze hamo nábo. Obalihilile babone kumwa emitwe yáabo. Ha kukola tútyo, buli muuntu naamanya nkokwo empola éezo baagaambíilwe ha bwaáwe ta amazima, náho íiwe nyini noozeendelela kukwáata ebilagilo.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 Náho habwa Abanyamahaánga abalikwiikiliza Yeézu, tukabaándikila no kubaha obulamuzi bwéetu, nkokwo beelige ne enyama esohweezwe aha mazimu, batanywa obwáamba, kulya enyama ze ebituungaánwa ebihotweelwe, no obusaambani.”
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 Niho Paulo yaábatwáala abo abakwaáta bana, na nyeéncha eémo yeéyeza hamo nábo. Yaátaaha omu nzu ya Múungu, naalaánga echilo cho omuheleeluko ha kweézibwa kwáabo, echilo éecho balaasohoza echitáambo habwa buli oómo wáabo.
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Ebilo musaanzu byo kweéyeza kábyeeliliile kuhwa, Abayahudi abalugile Asia baámubona Paulo omu nzu ya Múungu. Baásunika abaantu bóona baámukwáata.
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 Baátéela eyoombo no kugaamba, “Íimwe bakwaáta ba Iziraeli! Mutuhwéele! Ogu omuuntu niwe alikweégesa abaantu bóona ba buli haantu ebitakukuúndilana na Abaiziraeli, ne ebilagilo bya Musa, ne éenzu ezi ya Múungu. No óobu obusáago, yaataashámo Abayunani omu nzu ya Múungu ezo no kugookela ahaantu aha ahatakatíifu.”
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 Aba bakagaamba bátyo habwo kuba bakamubona Trofimo, óogwo ali omuli Efeso, ali hamo na Paulo áaho aha chikaali cha Yeruzaléemu. Bakateékuza nkokwo Paulo yaámutaasha Torofimo omu nzu ya Múungu.
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Echikaali chóona cha Yeruzaléemu cheezula omusaambo. Abaantu baákoba bwaangu bwaangu baámukwáata Paulo, baámukulula nibamusohoza ahéelu ye éenzu ya Múungu, na ahonyini emilyaango ye éenzu ya Múungu yaáchíingwa.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 Obuchilo abo baantu bakaba nibaloónda omuháanda gwo kumwíita, empola zamuhikáho mukúlu we embága ya abalwaanila ngoma be Echirúumi nkokwo omu chikaali chóona cha Yeruzaléemu chiizwiile omusaambo.
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Ahonyini yaátwáala abalwaanila ngoma hamo na abeémeelelezi báabo, beéluka kuzeenda hali abo abaantu. Abo baantu kábaababwéene abo abalwaanila ngoma bali hamo no ogwo mukúlu wáabo, baáleka kumutéela Paulo.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Ahonyini ogwo mukúlu wa abalwaanila ngoma yaábelilila, yaámukwáata Paulo, yaálagila nkokwo akomwe ne eminyololyo ebili. Yaábabúuza, “Ogu noóha? Yaákola chiíha?”
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Abaantu omu mbága baábaanza kuteela eyoombo, omuli abo nibagaámba echi, abáandi bali omu kugaamba éecho. Ogwo mukúlu wa abalwaanila ngoma káyaalemilwe kumanya ha mazima ga ago ageésuululukiza ahaabwa akabuluungano ako, yaálagila nkokwo Paulo aleétwe omu olwaanzabuga luháango lwe enkáambi ya abalwaanila ngoma.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 Obuchilo Paulo káyaahikile aha madaála go kutaahamo omu lugo olwo, abalwaanila ngoma bakamwiímucha ha kumuchuúngula kuluga omu buzilwa bwe chipípi cha baantu.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 Kuba echipípi chiháango cha baantu chikaba nichibakulaatila nichihamuka omu kugaamba, “Omusiingaáliche!”
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 Náwe Paulo káyaabeele yeélilila kutaahibwamo omu olwaanzabuga lwáabo, yaámubúuza ogwo mukúlu wa abalwaanila ngoma, “Ngási niinkuundilwa nkugaambile echigaambo?” Náwe yaágaamba, “Ngási neewe noomanya Echiyunani?
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 Ngási ti íiwe Omumiísiri ogwo omu bilo ebihiingwiile akabaanzisa omusaambo no kubeébeembelela abéesi ebihuumbi bina (4,000) omu nsi yo obwoóma?”
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 Paulo yaámusubiza, “Íinye ndi Omuyahudi wo kuluga Tarso, omu chaalo cha Kilikia, omwaana nzaálwa wi iboma elitáli lyo kugaywa. Niinkweeseengeleza onkuúndile ngaámbe gaambe na baantu aba.”
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 Mbwéenu, ogwo mukúlu wa abalwaanila ngoma káyaabeele yaámukuúndiile, Paulo yaáyemeelela aha madaála, yaábaliingulila omukóno abo baantu nkokwo beesize. Na kábaabeele beésilize che, niho yaáhooya nábo omu lulími lwe Echihebrania.
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.