Lucas 24

Ozolotepec Zapotec NT (ZAO_TBL) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Leettsa penta ndeyeni yezlyu wiz domin wiz kuu nak ner sman, tsa ngwa re ngota roo baa ta mloo zha kwerp Jesús, ne mbe re ngot perfum kuu kwathoz chul ndetsi.
1 Mas, no primeiro dia da semana, alta madrugada, as mulheres foram ao túmulo, levando os óleos aromáticos que haviam preparado.
2 Leettsa mzin re ngot roo baa, mwii re ngot lee ke kuu myow roo baa, nowtle roo baa.
2 Encontraram a pedra removida do túmulo,
3 Tsa mndaab re ngot leen baa, ne mzalt re ngot kwerp Jesús.
3 mas, ao entrar, não acharam o corpo do Senhor Jesus.
4 Ne leettsa kwathoz ngetsegey leettsoo re ngot, mwii re ngot lee chop mbyi ndeli cho ngot, nok lar naguz kuu nla xni.
4 Aconteceu que, perplexas a esse respeito, apareceram-lhes dois homens com roupas resplandecentes.
5 Ne tak kwathoz mzeb re ngot, tsa mkiits ngot yek ngot ne mwii ngot lo yu. Tsa lee rop mbyiʼa nzhab lo re ngot: ―¿Chebee nkwaan goo zha kuu naban xid re zha nguth?
5 Estando elas com muito medo e baixando os olhos para o chão, eles disseram: — Por que vocês estão procurando entre os mortos aquele que vive?
6 Wii goo yenta zha nzhee; mrobana zha. ¿Chu ntelaazt goo kuu ne zha lo goo, leettsa ndoka zha lo goo yezlyu Galilea?
6 Ele não está aqui, mas ressuscitou. Lembrem-se do que ele falou para vocês, estando ainda na Galileia:
7 Leettsa ne zha lo goo: “Lee na Kuu Mzin Ngok Men, ndoblo taa zha na lo re zha kuu ndab falt, tsa kee zha na lo kruz, per leettsa tsaal tson wiz lee na roban”.
7 “É necessário que o Filho do Homem seja entregue nas mãos de pecadores, seja crucificado e ressuscite no terceiro dia.”
8 Tsaraa mtelaaz re ngot naa kwan nzhab Jesús lo re ngot, leettsa bee ndo Jesús lo re ngot.
8 Então elas se lembraram das palavras de Jesus.
9 Ne leettsa mretab re ngot ngwa roo baa, tsa nzhab re ngot re kuu mwii re ngot lo re tsiibthib zha kuu mteed lo Jesús, ne lo tedib net zha.
9 E, voltando do túmulo, anunciaram todas estas coisas aos onze e a todos os outros que estavam com eles.
10 Ne re ngota nak kuu ngwalo diize lo re tsiibthib zha kuu mteed lo Jesús; Mari Magdalen, Juan ne Mari xnaa Santiag ne tedib net ngot.
10 Essas mulheres eram Maria Madalena, Joana e Maria, mãe de Tiago; também as demais que estavam com elas confirmaram estas coisas aos apóstolos.
11 Per lee re zha kuu mteed lo Jesús mgab ndata leettsoo zha mbin zha re kuu nzhab re ngot lo re zha, ne ngwalaazt zhay.
11 Mas para eles tais palavras pareciam um delírio; eles não acreditaram no que as mulheres diziam.
12 Oraaka lee Pey ngwateli ne mrozhonn ngwa roo baa. Ne or mzin Pey mwii Pey leen baa, ne beeta lar kuu mchiix zha Jesús mwii Pey, tsa kwathoz mzegey leettsoo Pey ndya Pey, tak mwii Pey kona.
12 Pedro, porém, levantando-se, correu ao túmulo. E, abaixando-se, viu somente os lençóis de linho e nada mais; e retirou-se para casa, admirado com o que tinha acontecido.
13 Leeka wiza lee chop zha kuu mteed lo Jesús nda net yez Emaús, yez kuu nzi teeka tsiibthib kilometro lo yez Jerusalén.
13 Naquele mesmo dia, dois discípulos estavam indo para uma aldeia chamada Emaús, que ficava a uns dez quilômetros de Jerusalém.
14 Nda rop zha ne ndediz zha re kuu ngok.
14 E iam conversando a respeito de tudo o que tinha acontecido.
15 Ne leettsa ngetediz rop zha, leeka ora lee Jesús nda ndiy kon rop zha,
15 Enquanto conversavam e discutiam, o próprio Jesus se aproximou e ia com eles.
16 per thib kuu mtow lo rop zha, kona mlebeet zha Jesús.
16 Porém os olhos deles estavam como que impedidos de o reconhecer.
17 Tsa lee Jesús mnaabdiz lo rop zha ne nzhab: ―¿Cho kwent ngetediz goo ndo goo net? Tsa mlet rop zha ne kwathoz nabil ngoo leettsoo rop zha.
17 Então ele lhes perguntou: E eles pararam entristecidos.
18 Tsa lee thib zha kuu le Cleofas nzhab lo Jesús: ―¿Chu nagt Jerusalén mrooʼa? ¿Chu ter gona re kuu ngok nal leen re wiz ree?
18 Um, porém, chamado Cleopas, respondeu: — Será que você é o único que esteve em Jerusalém e não sabe o que aconteceu lá, nestes últimos dias?
19 Tsa lee Jesús mnaabdiz lo rop zha ne nzhab: ―¿Kwan ngok? Lee rop zha mkab ne nzhab: ―Lee nee ngetediz kwent chaan Jesús zha Nazaret, lee zha ngok thib zha kuu kwathoz nataak ne ngok zha profet lo re men. Diox mtaal zha mtsow zha re kuu thoz, ne mni zha kon yalnabee lo re men, ne kwathoz mzegey leettsoo re men mwii re kuu mtsow zha.
19 Ele lhes perguntou: Eles explicaram: — Aquilo que aconteceu com Jesus, o Nazareno, que era profeta, poderoso em obras e palavras, diante de Deus e de todo o povo,
20 Ne lee re ngwleyy kuu nabee lo re ngwleyy ne re zha kuu nabee, mndaa zha Jesús lo re zha kuu mbeth Jesús, ne mkee zha Jesús lo kruz.
20 e como os principais sacerdotes e as nossas autoridades o entregaram para ser condenado à morte e o crucificaram.
21 Ne lee re nee mtsow xgab lee Jesús gak zha kuu nabee lo re tawlazaa, ne tenet zha re zha yez Roma, per nal ndaʼa tson wiz nguth zha.
21 Nós esperávamos que fosse ele quem havia de redimir Israel. Mas, depois de tudo isto, já estamos no terceiro dia desde que essas coisas aconteceram.
22 ¡Per nal til ree lee chop tson ngot mtsow mzegey leettsoo nee, tak ngwa re ngot roo baa Jesús,
22 É verdade também que algumas mulheres do nosso grupo nos surpreenderam. Indo de madrugada ao túmulo
23 ne mzalt ngot kwerp Jesús! Ne leettsa mretab re ngot ne ngot lo nee, lee ngot mwii chop mandad chaan Diox, kuu nzhab lo ngot lee Jesús naban.
23 e não achando o corpo de Jesus, voltaram dizendo que tinham tido uma visão de anjos, os quais afirmam que ele vive.
24 Tsa ngwa chop tson nee, ngwatwii roo baa, ne leeka taxal mne re ngota ne zha, per mwiit zha Jesús.
24 De fato, alguns dos nossos foram ao túmulo e verificaram a exatidão do que as mulheres disseram; mas não o viram.
25 Tsa lee Jesús nzhab lo rop zha: ―¡Chebee kwathoz nayez yek goo! Ne ¿chebee kwathoz nad leettsoo goo ne nyelaazt goo re kuu nzhab re profet kuu ngoo ndala?
25 Então ele lhes disse:
26 ¿Chu ndoblot rid Crist Kuu Taal Diox Nabee yalti, ne tsaraa bretab zha ndya zha lo xni ta nabee zha?
26 Não é verdade que o Cristo tinha de sofrer e entrar na sua glória?
27 Tsa lee Jesús mndelo mndaa kwent naa xomod mrolo re kuu nke lo xkeets Diox kwent Jesús, ne mndelo Jesús mndaa kwente kon re kuu mkee Moisés lo re libr chaan ley ne re kuu mkee re profet kuu ngoo ndala.
27 E, começando por Moisés e todos os Profetas, explicou-lhes o que constava a respeito dele em todas as Escrituras.
28 Ne leettsa mzin rop zha yez ta nda zha, tsa lee Jesús mtsow taxal thib zha kuu nda mas tith,
28 Quando se aproximavam da aldeia para onde iam, ele fez menção de passar adiante.
29 tsa lee rop zha nzhab lo Jesús: ―Blet kon nee, tak mziʼa yezlyu. Tsa mlet Jesús lo rop zha.
29 Mas eles o convenceram a ficar, dizendo: — Fique conosco, porque é tarde, e o dia já está chegando ao fim. E entrou para ficar com eles.
30 Leettsa nzi re zha roo mes wu zha, ora mzhen Jesús pan ne mndaa Jesús texkix lo Diox ne mtsow rol Jesús pan ne mndaa Jesús pan lo rop zha.
30 E aconteceu que, quando estavam à mesa, ele pegou o pão e o abençoou; depois, partiu o pão e o deu a eles.
31 Tsaraa mzhaal lo rop zha, ne mlebee zha Jesús. Per oraaka lee Jesús mnith lo rop zha.
31 Então os olhos deles se abriram, e eles reconheceram Jesus; mas ele desapareceu da presença deles.
32 Tsa nzhab rop zha lo altaa zha: ―¿Chu wlipaa neeka lut myeentaa leettsa ndyaadaa ngetedizaa net, leettsa ngetaa zha kwent xkiiz Diox kuu nke lo xkeets Diox lo ropaa? ¿Chu thitanax mdowte leettsooʼaa ora?
32 E disseram um ao outro: — Não é verdade que o coração nos ardia no peito, quando ele nos falava pelo caminho, quando nos explicava as Escrituras?
33 Ne oraaka ngoo rop zha net mretab zha yez Jerusalén tedib welt. Ne leettsa mzin rop zha tsa mzal zha re tsiibthib zha kuu mteed lo Jesús, ne tedib net re zha kuu nzi kon re zhaʼa.
33 E, na mesma hora, levantando-se, voltaram para Jerusalém, onde acharam reunidos os onze e outros com eles,
34 Tsa nzhab re zha lo rop zhaʼa: ―Wlipaa mroban Zha Nabee, tak mwiiʼa Simún zha.
34 os quais diziam: — De fato, o Senhor ressuscitou e já apareceu a Simão!
35 Tsaraa lee rop zhaʼa mndaa kwent, naa xomod mwii zha Jesús leettsa ndo zha net, ne xomod mlebee rop zha Jesús, leettsa mtsow rol Jesús pan.
35 Então os dois contaram o que lhes tinha acontecido no caminho e como tinham reconhecido o Senhor no partir do pão.
36 Leettsa lee re zha bee ngetedizka re kona, lee Jesús cha mtsetab lo re zha, ne nzhab lo re zha: ―Wen brin goo.
36 Falavam eles ainda estas coisas quando Jesus apareceu no meio deles e lhes disse:
37 Per lee re zha kwathoz mzeb zha, ne mnda leettsoo zha thib xbi thib zha ngewii.
37 Eles, porém, ficaram assustados e com medo, pensando que estavam vendo um espírito.
38 Per lee Jesús nzhab lo re zha: ―¿Chebee kwathoz nzeb goo? ¿Ne chebee nzhak chop xgab goo?
38 Mas ele lhes disse:
39 Wii goo yaan ne niin. ¡Nay! Bdiinn goo na, tsa ne goo nay. Tak thib mbi yent beel mbi neeka yent tsidth mbi, taxal na.
39 Vejam as minhas mãos e os meus pés, que sou eu mesmo. Toquem em mim e vejam que é verdade, porque um espírito não tem carne nem ossos, como vocês estão vendo que eu tenho.
40 Leettsa ngwalo nzhab Jesús kona, tsa mloo Jesús yaa Jesús ne nii Jesús lo re zha.
40 Dizendo isto, mostrou-lhes as mãos e os pés.
41 Ne tegal tata mloo Jesús yaa Jesús ne nii Jesús lo re zha, per ngwalaazt zhay, tak bee laz re zha. Tsa nzhab Jesús lo re zha: ―¿Chu nap goo lut kuu dowaa nzhee?
41 E, por não acreditarem eles ainda, por causa da alegria, e como estavam admirados, Jesus lhes disse:
42 Tsa mndaa zha thib le mbel kuu mbyex lo ki lo Jesús.
42 Então lhe apresentaram um pedaço de peixe assado,
43 Ne tyaka lo re zha ndow Jesús kona.
43 e ele comeu na presença deles.
44 Tsa nzhab Jesús lo re zha: ―Koree nak kuu mnin lo re goo, leettsa mndon kon re goo, reta kwent chaan da kuu nke lo ley chaan Moisés, ne re kuu nzhab re profet Diox zha ndala, ne re kuu mke zha lo libr chaan salm, retay mrolo.
44 A seguir, Jesus lhes disse:
45 Tsaraa mtsow Jesús mzhaal yek re zha, tsa myen re zha xkiiz Diox.
45 Então lhes abriu o entendimento para compreenderem as Escrituras.
46 Tsa nzhab Jesús lo re zha: ―Tbaa nzhab lo xkiiz Diox lee Crist Kuu taal Diox Nabee ndoblo gath, ne leettsa tsaal tson wiz lee zha roban,
46 E disse-lhes:
47 ne ndoblo taa goo kwent re koree lo reta men kuu nzo reta yez dib naxta lo yezlyu, ne ndoblo telo goo yez Jerusalén, ne koree nak kuu ndoblo gab goo lo zha, ndoblo tsee zha mod went kuu nak zha, tsa tuyy Diox re falt zha.
47 e que em seu nome se pregasse arrependimento para remissão de pecados a todas as nações, começando em Jerusalém.
48 Re goo ndoblo taa kwent chaan da, tak re goo mbin ne mwii re kuu mtsowʼn.
48 Vocês são testemunhas destas coisas.
49 Kenza goo. Lee na taal zha kuu mne Xutʼn taal Xutʼn lo goo, per ndoblo kwet goo yez Jerusalén, asta yelo kayaa goo yalney kuu roo yibaa.
49 Eis que envio sobre vocês a promessa de meu Pai; permaneçam, pois, na cidade, até que vocês sejam revestidos do poder que vem do alto.
50 Tsa mloo Jesús re zha tya ne mndeno Jesús re zha asta thib yez kuu le Betania, tsa mlap Jesús yaa Jesús ne mnaab Jesús lo Diox por re zha, tsa kenap Diox re zha.
50 Então Jesus os levou para fora, até Betânia. E, erguendo as mãos, os abençoou.
51 Ne leettsa bee ngenika Jesús lo Diox, zhega zhega ngwaap Jesús yibaa.
51 Aconteceu que, enquanto os abençoava, ia-se retirando deles, sendo elevado para o céu.
52 Ne leettsa ngwalo mbil re zha lo Jesús, kwathoz laz re zha mretab zha Jerusalén tedib welt.
52 Então eles, adorando-o, voltaram para Jerusalém cheios de alegria.
53 Ne thibka nzi re zha lee roo gwodoo chaan Diox, nzhool zha ne ndaa zha texkix lo Diox.
53 E estavam sempre no templo, louvando a Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.