Mateus 23
Kwaromp Kwapwe Kare Kar (YUJ) vs NVI
1 Wakmwaek Jisas námoku éréképá yárak i konámp arop fárákap ntia koumteouráp aropan kar arakrá farákáp,
1 Então, Jesus disse à multidão e aos seus discípulos:
2 “Lo mérap arop fárákap ntia Farisi fákáre yumwan Mosesomp wokwaekamp lo karan farákáp napono.
2 "Os mestres da lei e os fariseus se assentam na cadeira de Moisés.
3 Aenapara, am yumwan sánknap kar ponankor yumo ankár wawia mántwaok kipo. Aeno mao i konap nɨnɨk te yumo mántwaoki kwapono. Mao yumwan ‘Am karwaokenk’rá farákáp napao maok, mao kare námoku te mántwaok mo i konapon.
3 Obedeçam-lhes e façam tudo o que eles lhes dizem. Mas não façam o que eles fazem, pois não praticam o que pregam.
4 Am fárákap te kápae kare lo kánanke-táráp kák napo, koumteouráp arop fárákap kére tokwaeani kwapnámp am kápae sámpea nɨnɨk tokwae napan maok, am fárákap námoku te yaewourrá ankwapmwaek kánanke sámp mo i konapono.
4 Eles atam fardos pesados e os colocam sobre os ombros dos homens, mas eles mesmos não estão dispostos a levantar um só dedo para movê-los.
5 Kápae kare ankank tére mwaria nap te aropao námwan nkeanáponoria kwekárrá paokop i konapono. Ye, am fárákap te Kwaromp kar kukumwinap yae sárak tokwae yirɨri pwatea, waempyam fu fek mopor kwapwe kákea képéria paokop i konapono.
5 "Tudo o que fazem é para serem vistos pelos homens. Eles fazem seus filactérios bem largos e as franjas de suas vestes bem longas;
6 Tá toupour fek ankár arop tokwae tankáp konap sia fek tankáp mwar kar, tá lotu nap mek arop nke mwanap fek tankáp mwar kar i konapono.
6 gostam do lugar de honra nos banquetes e dos assentos mais importantes nas sinagogas,
7 Táte námwan arop ou mek ‘Gude’rá séria, e ‘Tisa’rá sérenk kar i konapono.
7 de serem saudados nas praças e de serem chamados ‘rabis’.
8 Aeno arop fárákap yumwan ‘Tisa’rá sér mwanape, mono. Ankárankamp támao maok yiráp tisa nánko, yumo ponankor te mwearoi yakáp napon.
8 "Mas vocês não devem ser chamados ‘rabis’; um só é o mestre de vocês, e todos vocês são irmãos.
9 Yumo mámá apárok mapek te arop ankwapan ‘Yiráp naropwar’rá séri kwapono. Ankárankamp kare yámar mek yak námpao maok, yiráp Naropwarono.
9 A ninguém na terra chamem ‘pai’, porque vocês só têm um Pai, aquele que está nos céus.
10 Yumo arop ankwapan ‘Arop taokeyaknámp arop’rá séri kwapono. Yiráp arop taokeyak konámp arop te Krais ankárankampono.
10 Tampouco vocês devem ser chamados ‘chefes’, porquanto vocês têm um só Chefe, o Cristo.
11 Yiráp arop tokwae te ankár yiráp tére arop yak kuno.
11 O maior entre vocês deverá ser servo.
12 Arop, námo tokwae kar namponoria námokuráp e narek sampok nánko te, Kwaro man apárok sámp-anámp naerámpon. Aeno arop námokuráp e apárok sámp-anámp nánko te, Kwaro maomp e narek sampok naenámpon.”
12 Pois todo aquele que a si mesmo se exaltar será humilhado, e todo aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
13 Jisaso warko sérrá, “Yumo lo yénkrá farákáp konap arop fárákap ntia Farisi fákáre, yumo te kwekár i konap aropono! Yumo te fwapia mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo te koumteouráp aropao Kwaromp firáp taokeyak konámp mek yink mwanap ménki te yumo támao nánánkári fákeyakáp napono. Yumoku kor am mek yink mo napara, koumteouráp arop am mek yink mwaria napo, am fárákapan mwae kup kákar napon.”
13 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês fecham o Reino dos céus diante dos homens! Vocês mesmos não entram, nem deixam entrar aqueles que gostariam de fazê-lo.
14 Tá Jisas warko sérrá, “Yumo lo yénkrá farákáp konap arop fákáre ntia Farisi fákáre, yumo te kwekár i konap aropono. Yumo te fwapia mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane! Yumo te kae koumteouran poupwekápria, maomp nap pouroukoup konapono. Yumo te am yiráp kwatae nɨnɨk oupoupourrá paokoprá arop nke nap fek Kwarén kar toropwap éri konapono. Ae konapara, nopok am fek touwe kwatae sámp mwanapono.
14 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês devoram as casas das viúvas e, para disfarçar, fazem longas orações. Por isso serão castigados mais severamente.
15 Yumo lo yénkrá farákáp konap arop fárákap ntia Farisi fákáre, yumo te kwekár i konap aropono. Yumo te fwapia mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo te solwara mekmwaek, tá kápae kare apárok yiráp wakmwaek paokop mwanap arop oupourounkrá paokoprá érékép konapono. Takia napo, am arop fárákap yiráp arop yakápria waeman yumo niamp yaomwi mek pɨk mwanap arop yakáp napono. Yumo am fárákapan mákia yumonap kwatae nɨnɨk kámákarea kwatae kare kák nape.
15 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas, porque percorrem terra e mar para fazer um convertido e, quando conseguem, vocês o tornam duas vezes mais filho do inferno do que vocês.
16 Yumo arop ankwap fárákapan mwae kup yénkép mwaria nap te yi wurumpi yakáp napono! Yumo mér kip. Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo arakrá sér i konapono: ‘Arop lotu nap tokwaeramp e séria fou sénap te kánankeno. Aeno arop am lotu nap tokwae mekamp gol e séria fou e sénapo maok, ankár am séri námpaok tak naenámpon.’
16 "Ai de vocês, guias cegos!, pois dizem: ‘Se alguém jurar pelo santuário, isto nada significa; mas se alguém jurar pelo ouro do santuário, está obrigado por seu juramento’.
17 Aerá sénapan maok, yumo épépérépia yiráp yi te wuri yak námpono. Apae ankankao tokwae kar námpon? Ae te golao tokwae kar ni, lotu nap tokwae am mek tanknámp gol yiki kukarrá papnámp, am támao tokwae kar nie?
17 Cegos insensatos! Que é mais importante: o ouro ou o santuário que santifica o ouro?
18 Tá yumo sérrá, ‘Arop alta séria fou e sénámp te kánankeno, aeno táte ofa séria fou e sénap te mao ankár am séri námpaok tak naenámpono.’
18 Vocês também dizem: ‘Se alguém jurar pelo altar, isto nada significa; mas se alguém jurar pela oferta que está sobre ele, está obrigado por seu juramento’.
19 Aerá sénapan maok, yumo te yi wuri yakáp napono. Apae ankankao tokwae karono? Ae te ofa támao tokwae kar ni, alta ofa yiki kukarrá pap konámp am támao tokwae kar nie?
19 Cegos! Que é mais importante: a oferta, ou o altar que santifica a oferta?
20 Arop alta séria fou e sénámp te, waeman am alta ntia ankank ponankor alta yumuntuk tank námp fek fou e sénámpono.
20 Portanto, aquele que jurar pelo altar, jura por ele e por tudo o que está sobre ele.
21 Arop lotu nap tokwae séria fou e sénámp te, waeman lotu nap ntia Kwaro námoku lotu nap mek yak námp fek táman fou e sén-ámpon.
21 E o que jurar pelo santuário, jura por ele e por aquele que nele habita.
22 Tá arop yámar mek séria fou e sénámp te waeman Kwaromp sia ntia am arop am sia fek tank námp fek táman fou e sénámpon.
22 E aquele que jurar pelo céu, jura pelo trono de Deus e por aquele que nele se assenta.
23 Yumo lo yénkrá farákáp konap arop ntia Farisi, yumo te kwekár i konap aropono. Yumo te fwapia mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo te fɨr mek sɨrarrá fépér i konap nánákáre konámp ankank táman tia fére-sámpramp fi pɨr-pwararea Kwarén ankárank fi sánk konapono. Aeno yumo tokwae kar lo yénk i konap nɨnɨk ponankor mántwaok mo, pwar napono. Am te yae-párák kare nɨnɨkria arop yurukup, tá aropomp i konap nɨnɨk, tá Kwarén mér i konap nɨnɨk te pwar napono. Kwarén fére-sámpramp aopwe pɨrékarea sánk konap lo te pwar kwapono. Aeno mámá tokwae kar lo fekamp ankank máte yumo ankár kare kar mént tére kipo.
23 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês dão o dízimo da hortelã, do endro e do cominho, mas têm negligenciado os preceitos mais importantes da lei: a justiça, a misericórdia e a fidelidade. Vocês devem praticar estas coisas, sem omitir aquelas.
24 Yumo arop mwae kup yénkép mwaria nap te, yumo yi néneráp niamp nape! Yumo te ampwae kánankeran saráp yiráp fɨr mek koropantá yérépe napono. Kamel tokwae te yumo méntér fária nonkorop napon.
24 Guias cegos! Vocês coam um mosquito e engolem um camelo.
25 Yumo lo yénkrá farákáp konap arop fárákap tá yumo Farisi, yumo te kwekár i konap aropono! Yumo te fwapia mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo kap ntia plet younkwe mwaek saráp yárár i konapono. Aeno mek te ankank pouroukoup konap nɨnɨk ntia yumokuráp pourou fekamp nɨnɨkaok paokop napon.
25 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês limpam o exterior do copo e do prato, mas por dentro eles estão cheios de ganância e cobiça.
26 Farisi yumo te yi nénerápono. Manénkɨr te yumo ankár kap éntér mekmékɨr yárária yiki kwapwe nánko maok, younkwe mwaek kuri yiki kwapwe naenámpon.
26 Fariseu cego! Limpe primeiro o interior do copo e do prato, para que o exterior também fique limpo.
27 Yumo lo mérap arop fárákap tá yumo Farisi, yumo mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo te kwekár i konap aropono! Yumo te arop papnap apár merao yumuntuk mopor kwapwe yak nánko, mek arop kour ntia kápae kare ankank kwatae top pwarámpeyak námp niampono.
27 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês são como sepulcros caiados: bonitos por fora, mas por dentro estão cheios de ossos e de todo tipo de imundície.
28 Yumo kuri taknámpi yakáp napono. Arop fárákapao yiráp pourouan nke napo, yae-párák kare arop niampono. Aeno yiráp nɨnɨk mek te kwekár i konap nɨnɨk ntia lo ták-sɨr konap nɨnɨkao yiráp nɨnɨk mek top pwarámpeyak námpon.”
28 Assim são vocês: por fora parecem justos ao povo, mas por dentro estão cheios de hipocrisia e maldade.
29 Jisaso warko ankwap kar arakrá sér, “Yumo lo yénkrá farákáp konap arop fárákap, tá yumo Farisi yumo te kwekár i konap aropono! Yumo mér kipo: Yumwan touwe kwatae korop naeane. Yumo te profet fákáreran kákap fekmwaek nap yumwi fek térerá, tá yae-párák kare arop fárákapamp kwar yu fek mopor kwapwe kák konapono.
29 "Ai de vocês, mestres da lei e fariseus, hipócritas! Vocês edificam os túmulos dos profetas e adornam os monumentos dos justos.
30 Aeria yumo sérrá, ‘Yino wokwaek appenápo yakápap ke fek yakápámpanria te, yino am profet fákáre tirá wour mo mwarámpono.’
30 E dizem: ‘Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos tomado parte com eles no derramamento do sangue dos profetas’.
31 Aerá sénapan maok, yumo am takrá sénap kar támao yénképrá: Yumo te profet fákáreran tirá wouriap arop fárákapamp tárápuno.
31 Assim, vocês testemunham contra si mesmos que são descendentes dos que assassinaram os profetas.
32 Yumo koupour tukupea yiráp appeyaenápoinap kwatae nɨnɨk pwi papenke!
32 Acabem, pois, de encher a medida do pecado dos seus antepassados!
33 Yumo te fou-tákam kwataeno! Yumo mokopia pɨrɨkɨmpá tukup mwanapanáp? Kwaro yumwan waeman kotianánko, yaomwi mek tukup mwanapono.
33 "Serpentes! Raça de víboras! Como vocês escaparão da condenação ao inferno?
34 Aenapono yumo wawenke! Nánkár ono onomp profet ankwap fárákap, tá nɨnɨk kourráp, tá lo yénkrá farákáp konap arop yumonapok tirá kérép nanko, yumonapok tukup napo, yumo ankwap fárákap tirá wourrá, tá ankwap fárákapan yaopwae porokopramp fek pukuprá, tá ankwap fárákapan yiráp lotu nap mek fupukrá, mak mwanape. Aeria yumo am fárákapan ankwap taun mekamp yérépea ankwap taun mek kérép mwanape.
34 Por isso, eu lhes estou enviando profetas, sábios e mestres. A uns vocês matarão e crucificarão; a outros açoitarão nas sinagogas de vocês e perseguirão de cidade em cidade.
35 Tak napo, yae-párák kare arop fárákap apárok yakápnap arop fárákapao man tirá wour nap te, waeman yumo támaoi napono. Am fárákapao, yae-párák kare arop fárákap Abel feknámpia tukupea Sekaraia Berekaimp táráp am te yumo lotu nap ntia alta amore mek faropea pap nap te, am te yiráp kwatae nɨnɨk fek támaono.
35 E, assim, sobre vocês recairá todo o sangue justo derramado na terra, desde o sangue do justo Abel, até o sangue de Zacarias, filho de Baraquias, a quem vocês assassinaram entre o santuário e o altar.
36 Ono yumwan kare kar sénampon: Am fek nopok touwe kwatae te oukoumwan yumo mámá kear fek yakápnap koumteouráp aropao sámp mwanapon.” Jisaso arakrá sérimpon.
36 Eu lhes asseguro que tudo isso sobrevirá a esta geração.
37 Jisaso Jerusaleman yonkwae touweria sérrá, “Jerusalem e! Amo te profet fákáreran tirá wour i konapono! Yumo te Kwaro yumonapok tirá kérépnámp tére aropan yumwi fek yénképrá kák konapono. Kápae kare ke fek ono koumteouráp arop yumwan kakaruk éntupwaro i konámpnámp yowe pwae mek wouri fákeyak nae rampan maok, yumo monorá napon.
37 "Jerusalém, Jerusalém, você, que mata os profetas e apedreja os que lhe são enviados! Quantas vezes eu quis reunir os seus filhos, como a galinha reúne os seus pintinhos debaixo das suas asas, mas vocês não quiseram.
38 Yumo wawenke! Oukoumwan yiráp némp te kwaporok yak naenámpono.
38 Eis que a casa de vocês ficará deserta.
39 Ono yumwan arakrá sénampon: Yumo te warko onan nke mono, yakrá akwapea nánkárap yumo sérrá, ‘Kwar Tokwae námokuráp e fek koropnámp arop táman warákár tokwae námpono’rá sér mwanapon.”
39 Pois eu lhes digo que vocês não me verão desde agora, até que digam: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor’".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.