Lucas 22

Kwaromp Kwapwe Kare Kar (YUJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yis Moráp Pan Fárrá Lotu i konap Pasova Yae wae wonae fik nánko,
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 pris tokwae fákáre ntia lo kar yénkrá farákáp konap arop fárákap mao Jisasén farop mwaria napao maok, koumteouráp arop fárákapao nkeantánia apáprá kánánkámp mokopia farop mwanámpria mwae kup oupourounk.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Satano akwapea Judas, ankwap e Iskariot, maomp nɨnɨk mek noumpoukoup. Am Judas te Jisas éréképá yárak i konámp éntér-sámpramp arop fárákap ou mekamp.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Mao akwapea, pris tokwae fákáre ntia lotu nap tokwae taokeyakáp konap soldia fákáre méntér tankrá, Jisasén am arop fárákapamp yaek sánk naenámpan sérarrá am naenámp mwae kup oupourounk.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Aenánko maok, am arop fárákapao warákáránkia maok, ‘Fwap amwan mani sánk mwanámp’rá sér.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Aenapo maok, Judas am fárákapamp kar wawia ‘Fwapono’rá séria maok, mao, arop nke mo nap ke fek am fárákapamp yaek Jisas sámp-sánk nanampria mwae yororia yépék.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Yis Moráp Pan Fári konap Yae wae korop. Am yae fek te sipsip morok, am Pasova fár mwanámpria yénkép i konapon.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Aenámpantá Jisaso Pita ntia Jonén tirá kéréprá, “Yumo akwapea Pasova fɨr nánapia nepo, nomo fár mwanámpon.”
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Aeránko maok, am arop yaworao Jisasén turunkrá, “Amo nɨk nap te, yino maok nánap nenempon?”
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Mao am arop yaworan sérrá, “Yumo wawenke! Yumo Jerusalem mek akwap nepo, arop ankwap sospen mek ént yɨnkɨpea férek papea samprá akwap námp yumwan mwaeaok kɨkɨp naenámpon. Aenánko, yumo mao akwapnámp nap mek am mek maomp wakmwaek akwap kip.
10 Jesus respondeu:
11 Aeria yumo ankár am nap naropwarén sérrá, ‘Amwan yinomp Tisa sérrá, “Námo náráp éréképá yárak i konamp arop fárákapént Pasova fɨr fánanamp nap aokore te maok yak námpon?” ’
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Aerá turunk nepo, mao yumwan narekamp aokore tokwae kákánarráp tankáp i konap fae ankank tankáp námpráp yénkép nánko, yumo am mek Pasova fɨr nánap kip.”
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Am arop yawor akwapea, waeman Jisaso séri námpaok taknámpia maok, wae Pasova fɨr nánapi pwar.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Am fár mwanap ke korop nánko, Jisas náráp éréképea yárak i konámp aposelént fár mwaria tankáp.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Aeria mao am fárákapan sérrá, “Ono nánkár wakmwaek te touwe tokwae sámp nanampara, manmékɨr yumont mámá Yae Tokwae fek Pasova fɨr fánaeria warákár tokwae nampono.
15 e lhes disse:
16 Ono yumwan sér rae: Ono te warko Pasova fɨr fár mono akwapea Kwaro náráp firáp taokeyak naenámp ke fek am Pasova fánámp fi kare érik koropnámp ke fek fánanampon.”
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Aeria maok, mao wainráp kap sámpea Kwarén kar fáparákia am fárákapan sérrá, “Yumo má sámpea ou fápárákaprá fárenke.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Ono yumwan sénampon: Ono te oukoumwania nánkárap kor wain ént fár mono, akwapea Kwaro náráp firáp taokeyak naenámp ke korop námp fek fánanampon.”
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Aeria maok, warko mao pan sámpea fákeyakrá Kwarén kar fáparákia pwarará, fopwaria am fárákapan nénkria maok, sérrá, “Mámá te onomp pourounono. Ono yumwan yaewour naenámpria nénk nampon. Kápae kare por yumo takria onan nɨnɨk kip.”
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Pasova fɨr ponankor fépéria pwarapo, tá taknámp ankwap wainráp kapan kor takrá sér, “Mámá wain te onokump yɨri fek kontrak wourékam papea pwar namp wounápono. Aeriaka am yɨri te yiráp por kwarákárria yumwan yamokwap námpon.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Aeno yumo nkenke: Am arop onan yopor aropamp yaek pap naerianámp te onont mámá kákánar fek fárrá tank námpon.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Aenámpan maok, Aropamp Táráp te fwap Kwaro nánapi tenámpaok akwap naenámpon. Aeno man yopor aropamp yaek sánknámp aropao maok, mao te koupouteane!”
22 Pois o
23 Mao aerá sénánko maok, am arop fárákap námoku kok turunkuprá, ‘Ae te wa mokop tak kun?’rá sérar.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Táte warko Jisaso éréképea yárak i konámp arop fárákap námoku ou mek táman kar yorowarrá, ‘Wa mokop nomp tokwae kar yak naenámpon?’rá sérar.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Aerapo maok, Jisaso am fárákapan sérrá, “Mámá apárokamp king tokwae te kárákáre tokwae napara, arop poukeyak nánko, arop fárákapao, mao te arop yaewour kwapwe konámprá nɨnɨk mwanapria napon.
25 Então Jesus disse:
26 Aeno yumo te takrá nɨnɨki kwapono. Yumo ou mek arop tokwae kar yak naerianámp te, ankár nánae karao wakmwaek yak konámp niamp kuno. Tá yumwan taokeyaknámp arop te ankár yaewour naenámp tére arop niampi yak naenámpon.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 Ae te wa tokwae karono? Arop tankrá fɨr fánámp ni, nopok tére arop fɨr nánapi sankoropá sánknámp arop nie? Am arop tankrá fɨr fánámp támao maok, tokwae karono. Aeno ono yumo ou mek yak namp te, tére arop arákarea yumwan yaewour nampon.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Ono wokwaek nkwakwe make touwe sámp nampon kor, yumo onan pwarará pɨrɨkɨmpá tukup mono. Waeman onont yakápi napon.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Onomp Naropwaro maomp firáp poukwapá yak nanamp kárákáre sáp námpan, tá taknámp ono am kárákáre yumwan nénk nampon.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Ono am Kwaromp firáp taokeyak namp mek te yumo fwap onomp kákánar fek fɨr fépérrá ént fépér mwanapon. Yumo fwap kingomp sia fek tankápria éntér-sámpramp Israel fi mekamp koumteouráp arop fárákapan yurukup mwanap arop fárákap yakáp mwanapon.”
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Jisaso am kar séria pwarará, Pitan sérrá, “Saimon, Saimon, wawae! Kwaro takanorianánko, Satano, wa mokop Kwarént koumpeyak nánko, wa mokop Kwarén pwaran nke nae ritea yumwan yampourou naeria waeane.
31 Jesus continuou:
32 Aenámpan maok, ono wae amwan yaewourria Kwarén sénanko, amo onan mérap te onan ankár pwarará akwap mono. Warko wakmwaek arákarrá ononampok koropria waráp ankwapyaenápén kárákáre sánk nanapon.”
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Aeránko, nopok Pita man sérrá, “Tokwae Kar, ono te waeman amwan fákapria te, onan méntér fákap mwanapria nánap nampon. Tá ono waeman amont sumpwi nanampria nánap nampon.”
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Aeránko nopok Jisaso Pitan sérrá, “Pita, ono amwan sénampon: Mámá kumuruk oukoumwan mámá kakaruk fárámp mo námp fek, amo yinɨnk por onan te ‘Mér mo nampono’rá sénae rapon.”
34 Então Jesus afirmou:
35 Tá warko Jisaso am fárákapan sérrá, “Wokwaek ono yumwan tirá kérépanko tukupap fek te paus mani, brasbel, su, aráte ti-tukup moiapon. Am ke fek te yumo ankank ankwap moiap ni, fwap nie?” Aeránko maok, nopok am fárákapao sérrá, “Mono.”
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Aerapo maok, Jisaso am fárákapan sérrá, “Oukoumwan te arop maomp paus mani tank nánko te, sámp, brasbelan kor tak. Táte arop bainat mo námp kwamp te, náráp waempyam aropan sánkria am fekamp mani sámpea bainat ankárank sámp kun.
36 Então Jesus disse:
37 Am te apae riteanápe, Kwaromp Buk fek profet kar arakrá sér, ‘Kwatae nɨnɨkráp arop ou mek tapokwapá kouroump napon.’ Ono yumwan sénampon: Kwaromp Buk fekamp onan sénámp profet kar waeman ankár korop naenámpon.”
37 Pois as
38 Aeránko nopok am fárákapao sérrá, “Tokwae Kar, amo nkeae! Yino wae bainat anánkaopwe tank námpon.” Jisaso am fárákapan sérrá, “Aenánko te wae támaono.”
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Takia pwarará, Jisas Jerusalem taun pwarará Oliv Faonkwek wokwaek i konámpnámp taknámp náráp éréképá yárak i konámp arop fárákap éréképea akwap.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Akwapea am fekria am fárákapan sérrá, “Yumwan Satano poupwekápantáno. Kwarén sénapo, ankár yumwan yaewour naenámpon.”
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Aeria maok, mao am fárákapan am fek párakoprá panek tae morok 30 mita fek akwapea kwaráp torokomprá Kwarén arakrá sér,
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 “Ayao, amo fwap tak naeria te amo onan touwe sáp mwanap má sámp-sɨnanapon. Aenanapan maok, onomp nɨnɨkaoki kwapono. Mono. Amo ankár amokuráp nɨnɨkaokampo.”
42 dizendo:
43 Aerá sénánko maok, yámar mekamp ensel ankárankamp maonámpok koropea man kárákáre sánk.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Jisaso am touwe sámp naenámp táman yonkwae sakáp tokwaeria kárákáre fek Kwarén kar toropwap. Aenánko maok, maomp pouroukamp fápáre te yɨri niampria apárok fɨrɨkɨp pɨkrɨnk.
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Mao Kwarén séria pwarará fokopeyakea maok, akwapea éréképá yárak i konámp arop fárákapan nke nánko, am fárákap te ankank kwatae Jisasomp pourouk korop naenámp táman yonkwae touwe tokwaeria kour porokwe nánko, pampi yakáp.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Aenapo, Jisaso am fárákapan sérrá, “Apaerá pamp rape? Yumo fárámpea Kwarén sérenke. Takria Satanomp nɨnɨk koropea yumwan sámp nánko, kwatae nɨnɨk fek tukup mwanape.”
46 E disse:
47 Jisaso oukoumwan am kar takrá sérrá yak nánko, kápae kare arop ou wae korop. Aenapo am arop Judas, mao te am éntér-sámpramp éréképá yárak i konámp ou mekampao maok, mao mekia am fárákapan mwae yénképrá korop. Mao koropea Jisasomp wonae fikria man koupwiyakrá aop mukur naeria.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Aenánko maok, Jisaso man sérrá, “Judas, amo Aropamp Táráp kwekárrá koupwiyakrá aop mukuria yopor aropamp yaek sánk nae rape?”
48 Mas Jesus disse:
49 Am éréképá yárak i konámp arop fárákap Jisasént yakápi napao, Jisasén sérrá, “Amo nɨnɨk nap te, yino má arop fárákapan bainat fek faoporrá épér mwanámp nie?”
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Takria maok, arop ankárankamp am ou mekampao bainat ér-sámprá pris taokeyak konámp aropamp tére konámp aropan karámp-sɨrrampweria yae-párák mwaekamp woupwi kor mwar aop-sɨnánko pɨká párákap.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Aenánko, Jisaso nkea sérrá, “Amo nopok i konap nɨnɨk te ankár pwarae!” Aeria maok, Jisaso warko am aropamp woupwi kor sámprá kɨrɨmpá pwar nánko, warko wae kwapwe kare yak.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Aenánko, Jisaso pris tokwae fákáre ntia lotu nap tokwae taokeyakáp konap soldia fákáre ntia Juda fi taokeyakáp konap arop fárákap man sámp mwaria korop nap táman sérrá, “Yumo bainatráp yaopwae tia yorowarinámp aropan sámp mwaria korop konap niamp korop rape?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Kápae kare kumur ono yumont lotu nap tokwae mek yak namp fek te, yumo onan sámp moiapono. Aeno oukoumwan mámá ke fek yiráp kerao korop námpon. Oukoumwan mámá fae tákáre ke fek kɨrɨkɨpamp kárákárerao kwe-pwar námpon.”
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Aerá séri pwaránko, Jisasén wae sámpea tukup. Man warámp-santukupea pris taokeyak konámp aropamp nap mek napo, Pita te am fárákapamp wakmwaek kwarok-te kwarok-te akwapea panek tae morok yak.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Arop ankwap fárákapao pris taokeyak konámp aropamp nap yaknámp yár mek yaomwi yankia pwatea am fek tankáp napo, Pita akwapea méntér yaomwi fek tank.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Aenánko, pris taokeyak konámp aropamp tére konámp yupu Pitan énounkoupia am arop fárákapan sérrá, “Mámá aropao kor Jisasént yak námpono.”
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Aeránko maok, nopok Pita sérrá, “Mono! Ono am arop te mér mo nampono.”
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Aeritea tank tae morok nánko maok, tá warko arop ankwap ankárankampao man nkea sérrá, “Amo kuri amo maomp firáp arop támaono.” Aerámpan maok, Pita nopok sérrá, “Ono maomp firáp arop te mono.”
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Tá wakmwaek ankárankamp ke akwap tenánko, arop ankwap am tankápnap arop fárákapan tékén sérrá, “Kare karono. Mámá aropao kor méntér yak námpon. Mao te Galili mekamp aropono.”
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Aeránko maok, Pita nopok man sérrá, “Ono amo sénap kar am te mér mo nampon.” Aeránko maok, am ke fek táman kakaruk fárámp.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Aenánko maok, Jisaso kotrá yak námp feknámp mankrá sámp-arákarrá Pitan tokoreyak nánko, Pita warko wokwaek Jisas sérimp kar am nɨnɨk. Wokwaek mao sérrá, ‘Mámá kumuruk oukoumwan kakaruk fárámp mo nánko, amo yinɨnk por sérrá, “Ono Jisas te mér mo nampono”rá sénanap’ rimp kar warko nɨnɨk.
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Aeria mao yár ménki porok oukur akwapea yár younkwek yakrá yonkwae touwe tokwaeria éma wae.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Aenko maok, Jisasén sámpá tukupap, soldia fákáre man wouroump séria man yae fek fukiapon.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Am fárákap te Jisasomp yimetápok waempyam woukoupea pwarará, porokwaprá man arakrá turunk, “Amoku méria profet kar fek sérae: Amwan te wa porokwapán?”
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Ankár takrá tukuprá kápae kare ankwap wouroump kar sérariapon.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Tá warko wakmwaek yámar aok nánko, Juda fi taokeyakáp konap arop ntia pris tokwae fákáre ntia lo yénkrá farákáp konap arop fákáre koupoukour napo, arop ankwap fárákapao Jisasén warámpea am Kaunsil fákáreaonapok tukup napon. Aenapo maok, am Kaunsil fákáre Jisasén turunkrá,
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 “Amo yinan sérae: Amo te Krais ni mo nie?” Aerapo maok, nopok Jisaso am fárákapan sérrá, “Ono yumwan sénanko te, yumo mér mo mwarea napon.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Tá ono yumwan ankwap kar turunk nanko te, yumo onomp kar pwarokwaprá sér mono.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Táte oukoumwania nánkárap wakmwaek Aropamp Táráp Kárákáre Tokwaeráp Kwaromp yae-párák mwaek tank naenámpon.”
69 Mas de agora em diante o
70 Aeránko maok, am fárákap ponankor Jisasén sérrá, “Ae te tak napara, amoku támao amo Kwaromp Táráp nie?” Tá nopok mao am fárákapan sérrá, “Yumoku támao takrá sénapon.”
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Aeránko maok, am fárákapao sérrá, “Nomo apaerá ankwapamp kar wa mwaria yépék mwanámpanáp? Waeman námokuráp táp meknámp mámá kar sénánko, nomo wa námpono.”
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.