Filipenses 1

Kwaromp Kwapwe Kare Kar (YUJ) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Filipai mekamp Krais Jisasomp firáp arop e! Ono Pol ntia Timoti yino Krais Jisasomp tére konemp aropao, mámá pas má yumo Jisasomp firáp arop fárákap ntia sios taokeyakáp konap, tá sios mek tére konap arop, yumonapok sámp-kérép reno.
1 Ayu Paul Timothy airi i Keriso Jesu ana’akir wairafi. God ana sabuw etei Keriso Jesu wanawananamaim kwaikofan nati Philipi kwama’am naatu kwa Nutetenayah, baibaisayah bairi a fef iti abiyafar. Paul diburumaim fef kirum baiyowayan bat i’itin|alt="Paul writing in prison" src="CN02069B.TIF" size="span" loc="Php 1.1" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="1.1"
2 Onomp nɨnɨk te, nomp Naropwar Kwar ntia Jisas Krais Tokwae Karao námokuráp nɨnɨk fek yumwan yaewouria yonkwae porokwe sánk nepo, yumo fwap yonkwae porokwe fek yakáp kipria nampon.
2 Manaw kabeber Tamat Godane naatu ata Regah Jesu Keriso’one kwa etei isa nama.
3 Ono kápae kare por yumwan nɨnɨkria onomp Kwarén ‘Aesio’rá sér i konampono.
3 Ayu au God ana merar ayiy ana veya mar etei kwa anunuhi.
4 Ono yumwan yaewourrá kápae kare kar toropwap namp te, ono kápae kare por warákár fek saráp kar toropwap i konampono.
4 Matan fufur au yoyobanamaim, ayu mar etei ereyasisir kwa etei isa ayoyoyoban.
5 Ono yumwan warákárnamp fi te yumo manénkɨr Kwaromp Kwapwe Kare Kar sámpap yae feknámpia, yumo yinan yaewour napo, yino am Kwapwe Kare Kar farákáprá koropea oukoumwan námpan warákár nampono.
5 Anayabin tur gewasin wantoro’ot abai ana biyat atitit ana veya, kwa a baibais kwaitu bairi iti tur tafaram tanan iti boun tatit.
6 Ono wae mérampono: Kwaro yumwan kwapwe kare tére fi tompea térerá akwap námp te, ankár takrá térerá akwapea Jisaso arákarrá éknámp yae fek maok, am tére pwar naenámpono.
6 Naatu ayu i abitumatum, God iti bowabow gewasin kwa wanawananamaim bubusuruf boro nabow nan yomanin na’asa’ubibo Keriso Jesu ana veya natit.
7 Kare ono yumwan ponankor arakrá warákárnamp nɨnɨk te yae-párákono. Am te ará: Ono kalabus nap mek yak, tá amwar yak namp fek kor, yumo ponankor onont Kwapwe Kare Kar farákáp mwanámp ourour sámp napon. Ono kápae kare aropan ‘Kwaromp Kwapwe Kare Kar te kare kar námpantá, yumo man mér kip’rá kárákáre fek sénamp fek yumo onan yaewour kwapwe napono. Am fek táman yumwan ponankor onomp yonkwae kare mek pap konampono.
7 Kwa i mar etei ayu dogorou’umaim kwama’am, naatu au naniyan iti na’atube mar etei kwa isa anotanot, anayabin dibur baremaim, o tur gewasin awawasfarimaim, o aitafofor tur ao’orerebamaim. Kwa etei i ayu bairit God ana manaw ana kabeber tafafarambonen.
8 Kwar te ono wae kare kar sénamp te wae mérámpon: Krais Jisasomp yonkwae touwe támao onomp nɨnɨk mek yak námp fek, ono yumwan nke naeria nɨnɨk tokwae nampon.
8 Ayu dogorou wanawanan au naniyan tutufin etei Keriso ekukura’ara’ah na kwa iti isan, God i etei so’ob, ayu men abifuwen.
9 Kápae kare por ono arakrá kar toropwap i konampono: ‘Yiráp nounouroup i konap nɨnɨk yiráp nɨnɨk mek top koupouri yak nánko, am fek yonkwae kour kwapweria ankank yurukup mwanap nɨnɨk ankár méntér tokwae kari yakano’rá sér i konampon.
9 Ayu ayoyoyoban kwa a yabow i akokok tafan nayababar nara’at, anot hinarerekab, naatu turobe hai naniyah etei kwanaso’ob gewas,
10 Takria maok, yumo fwap ponankor nɨnɨk youroukoupia kwapwe karenámp nɨnɨk mwar sámpria maok, yumo fwap Kraiso arop kot naenámp yae fek kuri yumo yiki kukarrá yae-párák kare yakáp mwanapono.
10 saise kwa tur nowar fufunin gewas yabuna’in isan boro kwanasinaf gewas. Naatu Keriso ana Veya’amaim kwa boro aur ubar en sasouwi kwanabat.
11 Tak napo maok, Kraiso papnámp yae-párák kare nɨnɨk yiráp nɨnɨk mek top-pwarámpá yak naenámpon. Aenánko, am támao Kwarén e tokwae sánkria maomp e sakap mwanapon.
11 Naatu roumutufuren ana ro’on gewasih Jesu Keriso’one hinanan boro dogor wanawanan nare naatu imaim kwa boro God merarayow kwanitin kwanabora’ara’ah.
12 Onomp Kristen ankwapyae fákáre e! Ono te, yumo aran mérenkria nae: Mámá ankank onan korop námp te, am támao Kwapwe Kare Karan taokor mono, am fek táman Kwapwe Kare Kar akwapá kárákáre námpon.
12 Taitu tuwai’inah, ayu akokok kwanaso’ob, sawar abistan isou himamatar imaim Tur Gewasin ibais ra’at etatasasar.
13 Aenámpara, Sisaromp nap taokeyakáp konap soldia fákáre ponankor, tá mamek yakápnap aropao kor ponankor ono Kraisomp tére namp fek fákapá yak namp wae mérapono.
13 Sinaf ana itinin iti’imaim aiwob orot ana bar wanawanan ana kaifenayah naatu sabuw afa nati’imaim hima’am auman hiso’ob, ayu i Keriso ana bowayan orot, imih hifatumu.
14 Tá taknámp kápae kare Kristen ankwapyae fákáre Tokwae Karan mérap, ono fákapá yak namp fek am fárákap nɨnɨk kárákáre sámpria apáp pwarará kárákáre fek Kwaromp kar farákáp napono.
14 Ayu dibur arurumaim taituwau iyab Regah wanawananamaim hima’ama moumurihika koufair hibai himisir hitafofor God ana tur tibibinan.
15 Kare, ankwap fárákap te arop fárákapao onan e tokwae sáp nap nkea onan kokwarokria onan anámpá pap mwar ritea, am fi fek táman Kraisomp kar farákáp napono. Tá ankwap fárákap te wae kwapwe kare nɨnɨk fek kar farákáp napono.
15 Binanuyah i turobe Keriso isan tebibinan, baise afa dogoroh wanawanan i geg bobowen ayu isou ma auman tibibinan, naatu afa i not gewasinamaim tebibinan, anayabin tekokok ayu hinibaisu.
16 Kwaro náráp Kwapwe Kare Kar akwapá kárákáre naenámpria ‘Mapek fákapá yakamp’rá onan sénánko, am fárákapao onont ankárankamp nɨnɨk fek yakápriaka yaewourria am kar farákáp napon.
16 Iti binanuyah i yabowamaim bonawiyih tebibinan, anayabin ayu Tur Gewasin atafafar isan dibur ama’ama i hiso’ob.
17 Aeno am ankwap fárákap te Kraisomp kar farákápnap fi te námoku támao aropao nke nap fek e tokwae sámp mwanapria napon. Am fárákap te yae-párák kare nɨnɨk fek tak mono. Ono fákapá yak namp mek warko am yumuntuk ankwap kápae kwatae pap mwaria napon.
17 Binanuyah afa Keriso isan tibibinan baise geg bobowenamaim tibibinan, anayabin tekokok hinasinaf ayu dibur baremaim yababan anab isan.
18 Aenapan maok, am apaen nɨnɨkria kwekár nɨnɨk fek tére nap, tá kwapwe kare nɨnɨk fek tére nap, am te wampweno. Am te waeman Kraisomp karan farákáp naponoria nampara, am te ono warákár kare nampono. Kare, ono táman warákár saráp yakrá akwap nanampono.
18 Baise ayu nati isan men anotanot! Anayabin binanuyah not gewasinamaim tibibinan o geg bobowenamaim tibibinan, ana’an gagamin Keriso ana tur gewasin i hibinan sabuw tenonowar isan ayu abiyasisir, naatu boro mar etei aniyasisir.
19 Aenanampara, ono wae mér nampono: Kápae kare por yumo onan yaewourrá Kwarén sénapo, mámá ankank onomp pourouk korop námp te, Jisas Kraisomp Spiritao onan kárákáre sáp nánko, ono fwap yak nanampono.
19 Anayabin kwa ayoyobanamaim naatu Jesu Keriso Anunin ana baibaisamaim ayu aso’ob iti biyababanane boro nabotaitu anatit.
20 Aenanampara, onomp nɨnɨk tokwae te, onan pwarápae sáp naenámp ankank fek tére mo karono. Ono nɨk namp te, ono oukoumwan, tá nánkár wakmwaek kor, wokwaek i konampnámp taknámp kárákáre fek fokopeyakrá, kwapwe kare nɨnɨk fek térerá akwap naeria nampon. Tá, ono yiki yak namp kwamp, tá onan sumpwi pap napan kor, apae-apae ankank korop námp te, am támao Kraisén e tokwae sánk naenámpon.
20 Ayu au naniyan tutufin etei nuhufot ama akakaif wanawanan boro men kafa’imo ef ta’amaim anasinaf kakaf biya’ohow anabaimih, en baise, biyou yawasin ema’ama o biyou emomorob, ayu boro mar etei anitafofor anabinan sabuw etei Keriso hinarusagisagiy.
21 Onomp nɨnɨk te arak nampon: Táte ono yiki yakria kor onomp yiki yak mek Kraiso tokwae kari yak, tá ono sumpwiria kor ono waeman Kraisén érik karaok nke nanamp te kwapwe kare kareno.
21 Anayabin yawasu ama’am i Keriso isan ama’am, naatu anamomorob na’at au gewasin i gagaminaka ema’am.
22 Táte ono oukoumwan yiki yak namp kwamp te, ono fwap kápae kare koumteouráp aropan yaewour nanampono. Aeno ono apae mwae kupan mántwaok nanampono? Am te ono mér mono.
22 Biyau yawasin anama’am na’at, Regah isan boro ana ma anabow, baise men aso’ob boro menatan anarubin?
23 Ono táman anánkaopwe nɨnɨk nampono. Ono Kraisént akwapá yak nae kar nampan maok,
23 Ayu i sawar rou’ab hitarsibu. Baise ayu au kok gagamin i ata morob Keriso airi atama i igewasin kwanekwan.
24 ono oukoumwan apárok mapek yakrá yumwan yaewour nanampan kor am te tokwae kar ankankono.
24 Naatu baise gewasin anababatun i yawasu anama, saise kwa anibaisi.
25 Ono arakrá mér kárákáre nampon: Ono oukoumwan yumwan yaewourrá tére nanamp yak námpara, ono wae mér, ono oukoumwan yumont yakrá téreria, yiráp mér yaewour nanko, yumo kárákáre sámpria warákár mwanapono.
25 Tur anababatun a tur ao’owen, aso’ob boro yawasu anama kwa etei anibaisi a baitumatum wanawanan kwanara’at kwanayen kwaniyasisir,
26 Aeria ono warko yumonapok koropnamp ke fek yumo onan nkea, warákárria Krais Jisasomp e sakap mwanapono.
26 saise ayu anabinanawani maiye, kwa boro abisa asisinaf isan Keriso Jesu ana merar kwanay wabin kwanabora’ara’ah.
27 Aeno yumo yiráp paokop te, ankár yae-párák kareria Kraisomp Kwapwe Kare Karwaok paokop kip. Tak napo maok, ono yumwan akwapá nke namp, tá ono yumo térenap karan saráp wa nampan kor wampweno. Onomp nɨnɨk te yumo énénki ankár nonopok nounouroup nɨnɨk fek fokopeyakápria ankárankamp nɨnɨk fek nonopok yaewourria arop fárákapao Kwapwe Kare Kar wawia méranáponorá kárákáre fek farákáp napan mér naeria nampono.
27 Au not gagamin i iti a tur ao’owen, akokok ama yawasamaim Keriso ana tur gewasin sabuw hinakakafiy. Ayu itimih ananan na’at, o men ananan, ayu akokok kwa a not etei i ta’imon, roun roun kwanabat kwanibaibaisbonen sabuw tur gewasin batkikin isan kwabowabow ana tur ananowar.
28 Yumwan Kwaromp térean monorianap arop fárákap yumwan apae-apae mwanapan apáp mo napan wa nae rampono. Táte am fárákapao nke napo, yumo apáp mo nap te, am fárákap te yaomwi mek pɨk napo, Kwaro námoku yumwan yaewourianánko, yumo yae-párák yakáp mwanapan yénkép námprá mér mwanapon.
28 Arakit sabuw wanawanah kwanarur na hini’aiseyasey kwanabat, kwa abatkikinamaim nati sabuw gurugurusen wanawanan tirur boro hina’itin hinaso’ob, kwa i boro God yawas nit, naatu i boro nagurusih, iti i God boro nasinaf.
29 Kwaro yumwan Kraisomp tére mwanap tére kwapwe nénk námpono. Mao te yumwan Kraisén mér mwanap nɨnɨk mwar nénk mono. Yumo Kraisompara, touwe sámp mwanap méntér nénk námpono.
29 Anayabin God ana baigegewasin it bitit i men baitutumin akisin, baise isan tani’akir auman.
30 Wokwaek ono tére kárákárea wae namp yumo nkeapan, oukoumwan kor, oukoumwan tére kárákárerá yak namp yumo wae wa napono. Yumo ankár onan yaewourrá am ankárankamp tére táman saráp yakáprá tére kipo.
30 Ayu bairit tama’am ana veya wawainabu i kwa’itin, naatu boun ewawainabu ana tur i kwanonowar, imih kwa wainaben i nati ta’imon wanawanan kwarun ewawainabi.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Filipenses 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.