Hebreus 9
yer (YER) vs VC
1 Nsar nnap-nlà ngga ngəshi va̱ ta te, nna yà ká̱ iya̱m ipakpak ka̱ apal ishi nnap awop nzəng ka̱ atak yə́ryər yə́ryər va onəm a ɗa̱mshi.
1 A primeira aliança, na verdade, teve regulamentos rituais e seu santuário terrestre.
2 Ma ka̱ atətak ka̱ awa. Ka̱ ashe afufu aga agbai te, atak ncher apitila nna yà, ka̱ atebəl, ka̱ nzəngkəng awop nggorgor. Ma wór ashe afu va̱ ta pa̱ atak yə́ryər.
2 Consistia numa tenda: a parte anterior encerrava o candelabro e a mesa com os pães da proposição; chamava-se Santo.
3 Ka̱ nsəm nza̱ni ngga nka atak apəpar te, afu na yà va mí wór pa̱ Atak va yər ji pa̱ kpaktak a.
3 Atrás do segundo véu achava-se a parte chamada Santo dos Santos.
4 Ka̱ ashishe te, atak nshi iya̱m va ma nəm ka̱ azənariya ka̱kul nshi iya̱m inəngnəng ichangchang te, nna yà, ka̱ akwati nsar nnap-nlà va ma ɓəl nza̱ ngba̱k nggo ka̱ ndəng azənariya a. Ka̱ ashe akwati va̱ ta te, asu *amanna va ma nəm ka̱ azənariya te, i yìyà ká̱ idari aHaruna va i tə́tə́p, ká̱ ipáng va̱ ma lir nsar nnap-nlà ká̱ izər oza̱.
4 Aí estava o altar de ouro para os perfumes, e a Arca da Aliança coberta de ouro por todos os lados; dentro dela, a urna de ouro contendo o maná, a vara de Aarão que floresceu e as tábuas da aliança;
5 Ka̱ apal ishi akwati va̱ ta te, iya̱m iga abasəm va ɓyen pa̱ gənggəng nna yà bir ka̱ atak nshan nchə̀r ngga nyar nnap-mɓá̱ngɓa̱ng. Í kan ìjili nnap oga iya̱m va̱ ta̱ i kur ǹyangmata̱ ka̱t.
5 em cima da arca, os querubins da glória estendendo a sombra de suas asas sobre o propiciatório. Mas não é aqui o lugar de falarmos destas coisas pormenorizadamente.
6 Ka̱ nva̱ngva̱ ma gba̱l ka̱ nɗa̱mshi ka̱ iza̱ nggo chit wanta̱ te, pa̱ ɗəkər onəm oga mpyal awop i tan ashe afu aga agbai i nəm inok Inan.
6 Assim sendo, enquanto na primeira parte do tabernáculo entram continuamente os sacerdotes para desempenhar as funções,
7 Afu aga ashe jiwo te, uponzhi onəm oga mpyal awop uwa ka̱ nkukwa i tar. Uza̱ i tar atak va̱ ta nva̱n pa̱ nzəng na byet ka̱ ashe izun. Uza̱ i tar ka̱t, ya uza̱ kpán nchə̀r ngga ǹyichi Înan ka̱kul nyar nnap-mɓá̱ngɓa̱ng ngga ishi wò ka̱ nja aɓoshi onəm va nəm nzəng ka̱ nyi onəm ka̱t a.
7 no segundo entra apenas o sumo sacerdote, somente uma vez ao ano, e ainda levando consigo o sangue para oferecer pelos seus próprios pecados e pelos do povo.
8 Ka̱ asa̱l va ta aRuhu-Nəna̱n ka̱ nnyam ipir nnap pa̱ asa̱l aga ntar atak yə́ryər va ji pa̱ kpaktak te, nna bol chit ka̱t. A yà pa̱ aghal aga awa nna yà sat a.
8 Com o que significava o Espírito Santo que o caminho do Santo dos Santos ainda não estava livre, enquanto subsistisse o primeiro tabernáculo.
9 Nkpaktak iya̱m va̱ ta nyám iya̱m va ka̱kul nra va mmayi ka̱ ashishe. Iya̱m va̱ ta ka̱ nnyam pa̱ imwa ká̱ iya̱m inana iga nshi va̱ ma pak inok nnəna te, a kur nva̱ pa̱ a nal iɗimɗim igwák onəm oga mɓa awop ka̱t.
9 Isto é também uma figura que se refere ao tempo presente, sinal de que os dons e sacrifícios que se ofereciam eram incapazes de justificar a consciência daquele que praticava o culto.
10 Nnap iya̱m-nrì, ká̱ iya̱m iwawa ka̱ nnal izər ka̱ asa̱l pa̱ ɗongɗong na pa mwan. Oza̱ oga iya̱m ipakpak iga nnəm ka̱ agbai na pa mwang. Na oza̱ a nəm inok kang mí lok ipipye ká̱.
10 Culto que consistia unicamente em comidas, bebidas e abluções diversas, ritos materiais que só podiam ter valor enquanto não fossem instituídos outros mais perfeitos.
11 UKəristi vang chit wa aponzhi onəm oga mpyal awop oga iya̱m inəna̱n va nna ya a. Uza̱ tar inok ka̱ ashe aghal va ɓyen ji amatmat ji. Aghal ajini va̱ ta a kur iya̱m kur. Unəm a ka̱ ka̱t. Ma nəm wa nva ma nəm aɓo iya̱m ka̱t kpa.
11 Porém, já veio Cristo, Sumo Sacerdote dos bens vindouros. E através de um tabernáculo mais excelente e mais perfeito, não construído por mãos humanas {isto é, não deste mundo},
12 Uza̱ tar ashe atak yə́ryər va̱ ta nva̱n pa̱ nzəng na byet nva kúkúr. Uza̱ tar te, uza̱ kpán nchə̀r iɓə́l ka̱t te, nchə̀r ivan ina ka̱wo ka̱t. Uza̱ tar ka̱ nchə̀r wò. A nak te, uza̱ ka̱m ishi yi chit mbyet mbyet.
12 sem levar consigo o sangue de carneiros ou novilhos, mas com seu próprio sangue, entrou de uma vez por todas no santuário, adquirindo-nos uma redenção eterna.
13 Nchə̀r iɓə́l, ká̱ ina inunggwan, ká̱ nchwang ivan ina va̱ ma shi kang mí sháng ônəm va̱ ka̱ adak te, i nal adak aga izər nal i le ôza̱.
13 Pois se o sangue de carneiros e de touros e a cinza de uma vaca, com que se aspergem os impuros, santificam e purificam pelo menos os corpos,
14 Chit te, nchə̀r aYesu kəristi i nal oza̱ i fa i yà wa nsang nnyi ɗa? Uza̱ va ka̱ atak aRuhu aga mbyet mbyet te, uza̱ na ishi wò Înan adak ro ya ka̱ na ka̱t. Te uza̱ i nal ìɗimɗim igwák yi iga inok ikuku i yà wa nsang yà? Nnal ìgwak va ka̱kul ngwop Inan uga Irirì a.
14 quanto mais o sangue de Cristo, que pelo Espírito eterno se ofereceu como vítima sem mácula a Deus, purificará a nossa consciência das obras mortas para o serviço do Deus vivo?
15 Ka̱kul nva̱ ta te, uwa unəm uga ishimshe yi ká̱ Inan uva pá anung ka̱ nnap nsar nnap-nlà mpipye va̱ ta̱. Na onəm va̱ ma wór te, oza̱ a ya iya̱mkup iga mbyet mbyet va ma ka̱ sar nnənap. Ka̱kul uza̱ kú ikú chit iga mmwa amwa va ka̱m ishi oza̱ ka̱ atak mpat nnap va̱ oza̱ ka̱ pat n̂sar nnap-nlà ngga ngəshi a.
15 Por isso ele é mediador do novo testamento. Pela sua morte expiou os pecados cometidos no decorrer do primeiro testamento, para que os eleitos recebam a herança eterna que lhes foi prometida.
16 Iya̱mkup va̱ ma lir asa̱l nkəkap lir jiwo te, unəm va̱ lir te, uza̱ i kú mi í nyi nnandər nandər kan i ya nnap.
16 Porque, onde há testamento, é necessário que intervenha a morte do testador.
17 Mi i nəm inok ka̱ chit ka̱t, ya unəm va̱ lir te, i kú kan. A yà pa̱ unəm va̱ ta uwa yà ká̱ irirì te, nna i ɓan inok chit ka̱t.
17 Um testamento só entra em vigor depois da morte do testador. Permanece sem efeito enquanto ele vive.
18 Nna nak te, nsar nnap-nlà ngga ngəshi va̱ te, nzəng ká̱ ikú ka̱t te, ka̱ ya pa̱ ma sar chit ka̱t.
18 Por essa razão, nem mesmo o primeiro testamento foi inaugurado sem uma efusão de sangue.
19 Ka̱kul nva̱ngva̱ uMusa gba̱l ka̱ nkun nnap-mpakpak wò n̂kpaktak onəm te, uza̱ yar nchə̀r ivan ina, ká̱ iɓə́l, ka̱ ndəng. Uza̱ chip azang *ahisop ka̱ awulu arəzang te, uza̱ shim sháng âtakarda nnap-mpakpak va̱ ta, ká̱ ishi wò kpa, ka̱ nkpaktak onəm.
19 Moisés, ao concluir a proclamação de todos os mandamentos da lei, em presença de todo o povo reunido, tomou o sangue dos touros e dos cabritos imolados, bem como água, lã escarlate e hissopo, aspergiu com sangue não só o próprio livro, como também todo o povo,
20 Uza̱ là ka̱ anunung pa̱, <<Nchə̀r va̱ ta̱ nchə̀r va i nyám nnandər nsar nnap-nlà va̱ Inan là pa̱ o kpak a.>>
20 dizendo: Este é o sangue da aliança que Deus contraiu convosco {Ex 24,8}.
21 Uza̱ le te, uza̱ shan nchə̀r va̱ ta wanta na kpa aghal ka̱ nkpaktak iya̱m inok ka̱kul awop.
21 E da mesma maneira aspergiu o tabernáculo e todos os objetos do culto.
22 Ka̱ ashe nkpak iya̱m va̱ nnap-mpakpak aMusa là pa̱ ma kpak te, mmakmak iya̱m pa̱ wat te, mí nal ka̱ nchə̀r na. A yà pa̱ nzəng ka̱ ntar nchə̀r ka̱t te, ya nyar nnap-mɓá̱ngɓa̱ng i ya ka̱t.
22 Aliás, conforme a lei, o sangue é utilizado, para quase todas as purificações, e sem efusão de sangue não há perdão.
23 A məma nva̱ ma nal iya̱m va̱ ta̱ ka̱ asa̱l va̱ ta. Iya̱m va fa izər ká̱ iga apaɓur a. Iya̱m iga apaɓur ká̱ ishi oza̱ jiwo te, mí nal ká̱ iya̱m va ji iva̱ ta ji.
23 Se os meros símbolos das realidades celestes exigiam uma tal purificação, necessário se tornava que as realidades mesmo fossem purificadas por sacrifícios ainda superiores.
24 Atak yə́ryər va̱ uYesu Kəristi tar te, unəm a me ka̱t. A fa izər na pa mwan ká̱ inandər ka̱t. Uza̱ tar ashe apaɓur na ká̱ inan wò. Na o ta̱l ka̱ mpyal Inan ka̱kul yi ǹyangmata̱.
24 Eis por que Cristo entrou, não em santuário feito por mãos de homens, que fosse apenas figura do santuário verdadeiro, mas no próprio céu, para agora se apresentar intercessor nosso ante a face de Deus.
25 Uza̱ tar pa̱ na o yichi ishi wò nva̱n pa̱ nkyák wa nva̱ uponzhi onəm oga mpyal awop ka̱ nnənəm ka̱t. Nna uza̱ i tar Atak yə́ryər nza̱ izun nggo ka̱ nchə̀r va njini ka̱t a.
25 E não entrou para se oferecer muitas vezes a si mesmo, como o pontífice que entrava todos os anos no santuário para oferecer sangue alheio.
26 Ka̱ ya pa te, ya uYesu ka̱ mɓək anung ìsəm izən ɓan ka̱ nfa ka̱ apambin. Kang wa nnà ta ka̱t. Uza̱ nyám ishi wò chit pa̱ nzəng na byet ka̱ ashe nra ngga nkur va̱ ta̱. Ka̱kul na o dərkən nnap-mɓá̱ngɓa̱ng a le ka̱ cho ka̱ atak ǹyichi ishi wò iya̱m ipápà iga nshi.
26 Do contrário, lhe seria necessário padecer muitas vezes desde o princípio do mundo; quando é certo que apareceu uma só vez ao final dos tempos para destruição do pecado pelo sacrifício de si mesmo.
27 Ma pak chit təm ûnəm pa̱ uza̱ a kú nva̱n pa̱ nzəng na byet. Ka̱ nva̱n ikú te, nkat akwali nna yà.
27 Como está determinado que os homens morram uma só vez, e logo em seguida vem o juízo,
28 wantana kpa ká̱ uYesu Kəristi. Ma yichi na Înan chit nva̱n pa̱ nzəng na byet ka̱kul nyar nnap-mɓá̱ngɓa̱ng onəm pa̱ kyák. Uza̱ i ga nnyam ishi wò kà̱ɗi. Uza̱ i fa pa̱ na o nəm ikún nnap-mɓá̱ngɓa̱ng lap ka̱t. Uza̱ i fa na o ka̱mshi onəm va̱ ka̱ ntəm i lok na ka̱ nzhing.
28 assim Cristo se ofereceu uma só vez para tomar sobre si os pecados da multidão, e aparecerá uma segunda vez, não porém em razão do pecado, mas para trazer a salvação àqueles que o esperam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.