Hebreus 11
yer (YER) vs NAA
1 Nna nnandər pa te, nnyi pa̱ kpátkpát pa̱ iya̱m va̱ unəm ka̱ nnak ìgwak ka̱ va ma ka̱ ǹyiya ká̱ iwu ka̱t te, pa̱ inandər.
1 Ora, a fé é a certeza de coisas que se esperam, a convicção de fatos que não se veem.
2 Ka̱kul apir iya̱m va ta Inan ma̱n ka̱ onəm matmat.
2 Pois, pela fé, os antigos obtiveram bom testemunho.
3 Ka̱kul nna nnandər na te, i kpán ìpir nnàp pa̱ ma nəm nkpaktak apambin ká̱ apaɓur ka̱ atak nnap-nlà va fa ka̱ anung Inan. A nak te, iya̱m va̱ ma ka̱ nyiya ká̱ iwu te, ma nəm ká̱ iya̱m va ma ya ká̱ iwu ka̱t.
3 Pela fé, entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de maneira que o visível veio a existir das coisas que não são visíveis.
4 Ka̱kul nna nnandər na te, uHabila na iya̱m inana iga mpà Înan va ɓyen ji ija aKayinu a. Ka̱kukul na Inan ma̱n ka̱ na uza̱ nak na pa̱ unəm unəna̱n kà̱ mpyal wò. Inan nyám ka̱ atak nka̱m iya̱m inana ijini. Nna ta nak te, kap ka̱ nva̱ pa̱ uHabila kú uza̱ ya lap ka̱t te, nnap nnənəm va̱ ta nna ka̱ nlà nnap ka̱ yi.
4 Pela fé, Abel ofereceu a Deus um sacrifício mais excelente do que Caim, pelo qual obteve testemunho de ser justo, tendo a aprovação de Deus quanto às suas ofertas. Por meio da fé, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 Ka̱kul nna nnandər na te, uNuhu ma yar na ká̱ irirì uza̱ ɓa ga apaɓur. A nak te, uza̱ nyi iya̱m va̱ mí wór pa̱ ikú ka̱t. Ma ram na te, ma ya na ka̱t ka̱kul Inan yar na chit ɓa ga atak wò. Kang mí yar na te, ma là nnənap là pa̱ uza̱ unəm va Inan fe nchang fe ka̱ na.
5 Pela fé, Enoque foi levado a fim de não passar pela morte; não foi achado, porque Deus o havia levado. Pois, antes de ser levado, obteve testemunho de que havia agradado a Deus.
6 Nzəng ka̱ nna nnandər ka̱t te, asa̱l ro yà unəm i nak Inan i fe nchang ka̱ na ka̱t. Ka̱kul unəm va pa̱ kpaktak ɗom nsəng mɓa dat ká̱ Inan te, nkpak pa̱ uza̱ a na nnandər pa̱ Inan uwa yà. Uza̱ i ma̱n kpa pa̱ Inan pa te, i mwa onəm va̱ mwa ka̱ nram na.
6 De fato, sem fé é impossível agradar a Deus, porque é necessário que aquele que se aproxima de Deus creia que ele existe e que recompensa os que o buscam.
7 Ka̱kul nna nnandər na te, Inan ka̱ won uNuhu ka̱ apal ishi iya̱m va mmá ya ká̱ iwu chit ka̱t te, uza̱ gwong achwang ká̱ Inan, kang uza̱ kpà agirgi ndəng aga nka̱m ishi irirì onəm wò. Ka̱ atak nnap-nnənəm va̱ ta te, uza̱ nak akwali ikú ri nkpaktak apambin. Uza̱ ǹnyi te, uza̱ ta̱l unəm uga ngwur akup nnap-nnəm nnəna̱n va Inan i na ka̱ atak nna nnandər a.
7 Pela fé, Noé, divinamente instruído a respeito de acontecimentos que ainda não se viam e sendo temente a Deus, construiu uma arca para a salvação de sua família. Assim, ele condenou o mundo e se tornou herdeiro da justiça que vem da fé.
8 Ka̱kul nna nnandər na te, uIbərahim kpak nnap nnəm Înan ka̱ apal ishi awór va̱ Inan wór na pa̱ a re mbin wò a ga atak ro va i ga nta̱l ajini. Uza̱ re nzhi, uza̱ nyi atak va̱ uza̱ ka̱ ngga ka̱ ka̱t.
8 Pela fé, Abraão, quando chamado, obedeceu, a fim de ir para um lugar que devia receber como herança; e partiu sem saber para onde ia.
9 Ka̱kul nna nnandər na te, uza̱ ga ra nzhi ka̱ mbin va̱ ma ka̱ sar nnap-nləla á na. Uza̱ ra nzhi wa aɗyanəm uga ntəm ka̱ mbin va njini ka̱t a. Nzhí oza̱ aghal na pa kùk. UIshaku nəm pa na kpa ká̱ uYakup. UIshaku ká̱ uYakup oza̱ ovan oga ngwur iya̱mkup ka̱ nsar nnap-nlà nzəngtəng va kpa.
9 Pela fé, peregrinou na terra da promessa como em terra alheia, habitando em tendas com Isaque e Jacó, herdeiros com ele da mesma promessa.
10 Uza̱ təm nak ìgwak ká̱ ìtong ichumchum va ma ban akukum ban jiwo. Ìtong va unəm va̱ cha pa̱ na ma me, ká̱ unəm va̱ me te, uPonzhi Inan uwa ká̱ ishi wò.
10 Porque Abraão aguardava a cidade que tem fundamentos, da qual Deus é o arquiteto e construtor.
11 Ka̱kul nna nnandər na te, uSaratu kpa ka̱m ichumchum iga nyar anyam, nna kap ka̱ nva̱ pa̱ uza̱ watar mmar amar chit a. Uwa ká̱ nnyinyi pa̱ unəm va̱ yar nsar nnap-nlà va̱ ta pa te, nnandər nandər yəl awo yəl.
11 Pela fé, também, a própria Sara, apesar de não poder ter filhos e já ser idosa, recebeu poder para ser mãe, pois considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 A nak te, ka̱ atak anəm pa̱ uzəng va ɗongɗong ká̱ unəm ukúkú ka̱t te, akum ìjili a fa yəl wa izhán iga apaɓur. Oza̱ yəl ya ka̱ nkun ka̱t kpa wa ashishiri aga anung iwa.
12 Por isso, também de um só homem, praticamente morto, saiu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como a areia que está na praia do mar.
13 Nkpaktak onəm va̱ ta kú ka̱ ashe nna nnandər, oza̱ ya iya̱m va̱ ma sar nnap-nləla ôza̱ ka̱t. Oza̱ yiya na pa mwang pa̱ ɗilu ka̱ cho te, oza̱ ka̱m ká̱ nchang ìgwak. Oza̱ məma̱n kpa pa̱ oza̱ onəmchən ká̱ oɗyanəm ka̱ apambin va̱ ta.
13 Todos estes morreram na fé. Não obtiveram as promessas, mas viram-nas de longe e se alegraram com elas, confessando que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Onəm va̱ i là nnap wanta̱ te, ya oza̱ ka̱ nram mbin ngga ishi oza̱.
14 Porque os que falam desse modo manifestam estar procurando uma pátria.
15 Ka̱ ya pa̱ oza̱ ka̱ nrəng nnap mbin va oza̱ fa re te, ya asa̱l na ka̱ ya ôza̱ ka̱ nle mbin va̱ ta.
15 E, se, na verdade, se lembrassem daquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 Iya̱m va ta rwa oza̱ ka̱t. Nnap mbin va ɓyen ji nva̱ ta ji te, nna rwa oza̱. Mbin va ngga apaɓur a. A nak te, ìwuswa nəm Inan pa̱ ma wór wò pa̱ mmawò Inan oza̱ ka̱t. Ka̱kul uza̱ ɗa̱mshi ìtong ka̱kul oza̱ ɗa̱mshi.
16 Mas, agora, desejam uma pátria superior, isto é, celestial. Por isso, Deus não se envergonha deles, de ser chamado o seu Deus, porque lhes preparou uma cidade.
17 Ka̱kul nna nnandər na te, nva̱ Inan mà uIbərahim pa̱ uza̱ á na iya̱m ipápà iga nshi á wò ká̱ uIshaku te, uza̱ ma̱n ɓan nna uyen va uwa pa̱ uzəng byet. Uza̱ va ma ka̱ yar nsar nnap-nlà á na a.
17 Pela fé, Abraão, quando posto à prova, ofereceu Isaque. Aquele que acolheu as promessas de Deus estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 Uyen va ma là nnənap pa̱, <<Ka̱ atak aIshaku na kan mí kun ishi ka̱ akum ìjili ɓu.>>
18 do qual havia sido dito: “A sua descendência virá por meio de Isaque.”
19 Uza̱ məma̱n pa̱ ka̱ ya pa̱ ka̱ ashe onəm kúkú te, Inan uwa yà ká̱ ichumchum iga nna nva̱ng á wò. Wa aghan ntar achu te, mí là pa̱ uIshaku pa te, uza̱ le ɓa á na ka̱ atak ikú na.
19 Abraão considerou que Deus era poderoso até para ressuscitar Isaque dentre os mortos, de onde também figuradamente o recebeu de volta.
20 Ka̱kul nna nnandər na te, uIshaku far nnap nnəna̱n Inan úYakup ká̱ uIshuwa ka̱ apal ishi iya̱m va ka̱ ngga mɓa a.
20 Pela fé, igualmente Isaque abençoou Jacó e Esaú, a respeito de coisas que ainda estavam para vir.
21 Ka̱kul nna nnandər na te, uYakup won nkú te, uza̱ far nnap nnəna̱n Inan ka̱ apal ishi ovan aYusufu onunggwan pa̱ oparəm. Uza̱ nəm pa nzəng ka̱ nda̱r nkpánggang nkuchi ngwop Inan.
21 Pela fé, Jacó, quando estava para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e, apoiado sobre a extremidade do seu bordão, adorou a Deus.
22 Ka̱kul nna nnandər na te, uYusufu won nkú te, uza̱ kyer nggol kyer ka̱ apal ishi nnap nfa oIsa̱rila ka̱ mbin aMasar. Uza̱ là iya̱m là kpa ka̱ apal ishi nli akúm wò.
22 Pela fé, José, próximo do seu fim, fez menção do êxodo dos filhos de Israel, bem como deu ordens a respeito de seus próprios ossos.
23 Ka̱kul nna nnandər na te, uMusa ma mar na te, upupon ká̱ unənang bwam na ape pa̱ shatɗing. Ka̱kul oza̱ ya uyen va̱ ta ɓyen ka̱ oza̱ byet. Ayər nnap-mpakpak aponzhi nəm oza̱ ka̱t.
23 Pela fé, Moisés, depois de nascer, foi escondido por seus pais durante três meses, porque viram que era um menino bonito e não temeram o decreto do rei.
24 Ka̱kul nna nnandər na te, uMusa uza̱ rup te, uza̱ yang pa̱ kang ma wór wò pa̱ uya aya *aFirauna uchar.
24 Pela fé, Moisés, sendo homem feito, recusou ser chamado filho da filha de Faraó,
25 Uza̱ yak idumdum nzəng ka̱ onəm Inan ka̱ nva̱ pa̱ uza̱ a fe nchang iya̱m va i watar watar va nnap-mɓá̱ngɓa̱ng a.
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a usufruir prazeres transitórios do pecado.
26 Uza̱ nak pa̱ mpwat va̱ unəm i fe ka̱ ka̱kul aKəristi te, idur imakmak va ji iga mbin aMasar ji. Ka̱kul uza̱ nak ìgwak ká̱ imwa va Inan i na.
26 Ele entendeu que ser desprezado por causa de Cristo era uma riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a recompensa.
27 Ka̱kul nna nnandər na te, ayər mmən ikum aponzhi nəm na ka̱ nfa nre mbin aMasar ka̱t. Uza̱ sar ìgwak ka̱kul uza̱ pak iwu ûnəm va mí ya na ká̱ iwu ka̱t.
27 Pela fé, Moisés abandonou o Egito, não ficando amedrontado com a ira do rei, pois permaneceu firme como quem vê aquele que é invisível.
28 Ka̱kul nna nnandər na te, uza̱ kpak nnap Ngantal ká̱ nsháng nchə̀r ka̱ anung nzhi wa nva̱ Inan là. Na uma̱leka uga ngba̱ng ovan ogəshi a dok iji oIsa̱rila ka̱t.
28 Pela fé, celebrou a Páscoa e o derramamento do sangue, para que o exterminador não tocasse nos primogênitos dos israelitas.
29 Ka̱kul nna nnandər na te, oIsa̱rila pa̱ng Iwa Irəzang na oza̱ ka̱ nchen ka̱ mbin ngwomwom. Onəm oga aMasar va̱ ka̱ ngwà oza̱ ɗom pa̱ o pa̱ng kpa te, ndəng limchi oza̱. Oza̱ wa ndəng kú.
29 Pela fé, os israelitas atravessaram o mar Vermelho como por terra seca. Quando os egípcios tentaram fazer o mesmo, foram engolidos pelo mar.
30 Ka̱kul nna nnandər na te, akamsəlang atwattwat va̱ gang aJarika̱ te, a shin nva̱ngva̱ oIsa̱rila chen gang nza̱ ilum nggo har nra pa̱ nfangshat.
30 Pela fé, ruíram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Ka̱kul nna nnandər na te, uRahap uchar uga nram onunggwan zhì nzəng ka̱ aɓo onəm oga aJarika̱ oga nlan nnap nnəm ka̱t. Ka̱kul uza̱ ka̱m onəm oga aIsa̱rila va̱ ɓa nsóng ashe mbin ɓu là pa̱ okpa.
31 Pela fé, Raabe, a prostituta, não foi destruída com os desobedientes, porque acolheu os espias com paz.
32 N ga mpyal ka̱ nnap-nlà va̱ ta ɗakɓo? Ka̱kul alum i ga i tar mi pa ka̱ nlà nnap aGidiyon ká̱ uBarak, ká̱ uSamson, ká̱ uJepta, ká̱ uDawuda, ká̱ uSamuwel, ká̱ onəm oga nka̱m nre ka̱ atak Inan.
32 E que mais direi? Certamente me faltará o tempo necessário para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas,
33 Oza̱ va oro ka̱ ashe oza̱ ri mbin nkak ká̱ ikum. Oro nap akwali aga nnandər. Oro ya nyə́l nsar nnap-nlà Inan ya ká̱ iwu. Oro bur anung ilir ká̱ awo.
33 os quais, por meio da fé, conquistaram reinos, praticaram a justiça, obtiveram promessas, fecharam a boca de leões,
34 Oro jəp apər aga nri atak asalsal. Oro ɓur awalang pa̱ zəng oza̱ ka̱ kú ikú ndokchi. Oro ma nak nyà oza̱ ká̱ ìkàm ka̱t nyan ìkàm. Oro tong ovanza̱m oga nkam ka̱ mpyal ikum. Oro nak onəm oga nlung ikum oga mbin nkak chən.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam de ser mortos à espada, da fraqueza tiraram força, fizeram-se poderosos na guerra, puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Ochar ro ovan oza̱ kú te, ma li ka̱t, ma wong ka̱ oza̱ ka̱ atak ikú. Oro ma na idumdum ôza̱. Ma kùk oza̱ ka̱ nzhi ikan te, oza̱ yak ntəm ka̱ ta, na oza̱ a kú ka̱ ashe idumdum te, ma won ka̱ oza̱ a yà ká̱ irirì va ɓyen ji a.
35 Mulheres receberam, pela ressurreição, os seus mortos. Alguns foram torturados, não aceitando seu resgate, para obterem superior ressurreição;
36 Oro ma nnap avyal ôza̱. Ma nə́m oza̱ pa̱ zhalat zhalat. Har ma pak oza̱ ka̱ nzwar. Ma kùk oza̱ ka̱ nzhí ikán.
36 outros, por sua vez, passaram pela prova de zombarias e açoites, sim, até de algemas e prisões.
37 Ma *kwan oza̱ ká̱ ipang kú. Ma pá ikpal ôro ma ghak ká̱ ishimshe. Ma gba̱ng oro ka̱ ndokchi. Oza̱ i mwak awa itám ká̱ iɓə́l i ranggang ka̱. Oza̱ tong onəm oga nkun. Ma ɓək anung oza̱. Ma nəm ka̱ oza̱ pa̱ vyakshin.
37 Foram apedrejados, serrados ao meio, mortos ao fio da espada. Andaram como peregrinos, vestidos de peles de ovelhas e de cabras; passaram por necessidades, foram afligidos e maltratados.
38 Pa̱ oza̱ pa̱ vyakshin nva̱ pa̱ oza̱ a təm ka̱ ashe apambin va̱ ta̱ ka̱t. Oza̱ i ranggang i ga ashe ǹzam ka̱ ashe aɓam. Oza̱ i ra ka̱ ashe agba̱k ka̱ ache.
38 O mundo não era digno deles. Andaram errantes pelos desertos, pelos montes, pelas covas, pelos antros da terra.
39 Onəm va̱ ta pa̱ kpaktak te, ma là nnap nna nnandər oza̱ là. ká̱ nnà te, oza̱ ka̱m iya̱m va̱ ma sar nnap-nləla ôza̱ ka̱t.
39 Todos estes, mesmo tendo obtido bom testemunho por meio da fé, não obtiveram a concretização da promessa,
40 Inan ɗa̱mshi iya̱m inəna̱n chit ka̱kul yi. Nna nak te, nkpak pa̱ í yà nzəng ka̱ oza̱ kan oza̱ i yà wa nva̱ Inan ɗom pa̱ oza̱ a yà a.
40 porque Deus tinha previsto algo melhor para nós, para que eles, sem nós, não fossem aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.