Ezequiel 33
yer (YER) vs ARIB
1 UYawe là nnap ká̱ mi kà̱ɗi pa̱,
1 Ainda veio a mim a palavra do Senhor, dizendo:
2 <<Á ya anəm, là nnap ká̱ onəm ɓu, là ôza̱ pa̱, <A yà pa̱ m ɓa ká̱ ndokchi ka̱ apal ishi mbin, kang onəm oga mbin va̱ ta yak unəm ka̱ ashe oza̱, kang á nak na ta̱l unəm uga mpángchí oza̱,
2 Filho do homem, fala aos filhos do teu povo, e dize-lhes: Quando eu fizer vir a espada sobre a terra, e o povo da terra tomar um dos seus, e o constituir por seu atalaia;
3 kang a yà pa̱ uza̱ ya mmá kà̱ mɓa ká̱ ìkum m̂bin va̱ ta, te uza̱ ɓur agbəshi ka̱kul pa̱ na ô won onəm,
3 se, quando ele vir que a espada vem sobre a terra, tocar a trombeta e avisar o povo;
4 te a yà pa̱ unəm va̱ fe nnáp agbəshi te nak ishi ká̱ ka̱t, kang ndokchi ɓa gba̱l na, te nsur nchìchər i le ka̱ apal ishishi.
4 então todo aquele que ouvir o som da trombeta, e não se der por avisado, e vier a espada, e o levar, o seu sangue será sobre a sua cabeça.
5 Ka̱kul uza̱ fe nnáp agbəshi fe kang uza̱ nak ishi ká̱ ka̱t, te nsur nchìchər i təm ûwa ka̱ ishi. A yà ǹnyi pa̱ uza̱ nak ishi nak ká̱ ìwon va̱ ta, te uza̱ i lár.
5 Ele ouviu o som da trombeta, e não se deu por avisado; o seu sangue será sobre ele. Se, porém, se desse por avisado, salvaria a sua vida.
6 A yà pa̱ unəm uga mpángchí atak va̱ ta ya ndokchi ya kà̱ mɓa te uza̱ ɓur agbəshi pa̱ na ô won onəm va̱ ta ka̱t, kang ndokchi va̱ ta a ɓa a gba̱l unəm uro ka̱ ashe oza̱ kang unəm va̱ ta kú ka̱ ashe mpat wò, te mi ram nsur nchìchər ka̱ awó anəm uga mpángchí atak va̱ ta.>
6 Mas se, quando o atalaia vir que vem a espada, não tocar a trombeta, e não for avisado o povo, e vier a espada e levar alguma pessoa dentre eles, este tal foi levado na sua iniqüidade, mas o seu sangue eu o requererei da mão do atalaia.
7 <<Ǹyangmata̱ te, á ya anəm, n nak ɓu chit unəm uga mpángchí nzhi àIsa̱rila. Awalang va kpaktak u fe nnap-nlà ka̱ anung mi te ɓu na ìwon mi ôza̱.
7 Quanto a ti, pois, ó filho do homem, eu te constituí por atalaia sobre a casa de Israel; portanto ouve da minha boca a palavra, e da minha parte dá-lhes aviso.
8 A yà pa̱ n là pa̱ unəm uga nnap mɓá̱ngɓa̱ng i kú, kang u na ìwon pa̱ na uza̱ á ga̱ɓa̱n á re asa̱l wò aɓá̱ngɓa̱ng ka̱t, te unəm uga nnap mɓá̱ngɓa̱ng va̱ ta i kú ka̱ ashe mpat wò, kang mi ram nsur nchìchər ka̱ awó ɓu.
8 Se eu disser ao ímpio: O ímpio, certamente morrerás; e tu não falares para dissuadir o ímpio do seu caminho, morrerá esse ímpio na sua iniqüidade, mas o seu sangue eu o requererei da tua mão.
9 A yà ǹnyi pa̱ u won unəm uga nnap mɓá̱ngɓa̱ng won pa̱ na uza̱ á ga̱ɓa̱n á re asa̱l wò aɓá̱ngɓa̱ng, kang à ga̱ɓa̱n ka̱t, te uza̱ i kú ka̱ ashe mpat wò, te u fa ká̱ ishi ɓu chit.
9 Todavia se advertires o ímpio do seu caminho, para que ele se converta, e ele não se converter do seu caminho, morrerá ele na sua iniqüidade; tu, porém, terás livrado a tua alma.
10 <<Mmaɓu, á ya anəm, là nnap ká̱ nzhi àIsa̱rila pa̱, <Dər, ka̱ ó là chit pa̱, <<Oga mpat yi ká̱ oga nnap mɓá̱ngɓa̱ng yi ka̱ apal yi, á vyap yi chit. Te ǹyangmata̱ te í nəm sang kang í lár yà?>> >
10 Tu, pois, filho do homem, dize à casa de Israel: Assim falais vós, dizendo: Visto que as nossas transgressões e os nossos pecados estão sobre nós, e nós definhamos neles, como viveremos então?
11 Là ôza̱ pa̱, <Nva̱ nna n yà, mmami, uNəm uga nzhi uYawe, n fe nchang ikú anəm uga nnap mɓá̱ngɓa̱ng ka̱t, n ɗòm pa̱ uza̱ á ga̱ɓa̱n á re asa̱l wò aɓá̱ngɓa̱ng na uza̱ á lár. Ó ga̱ɓa̱n, ó ga̱ɓa̱n, ó re nnap nnəm wó mɓá̱ngɓa̱ng, ka̱kul iza̱ kang ó kú yà, á nzhi àIsa̱rila?>
11 Dize-lhes: Vivo eu, diz o Senhor Deus, que não tenho prazer na morte do ímpio, mas sim em que o ímpio se converta do seu caminho, e viva. Convertei-vos, convertei-vos dos vossos maus caminhos; pois, por que morrereis, ó casa de Israel?
12 <<Mmaɓu, á ya anəm, là ônəm ɓu pa̱ nnap nnəna̱n anəm unəna̱n i nak na i lár ka̱t, ka̱ nda va̱ uza̱ nəm mpat á. Iya̱m iɓá̱ngɓa̱ng anəm uɓá̱ngɓa̱ng ǹnyi te i nak uza̱ i kú ka̱t, a yà pa̱ uza̱ re iya̱m iɓá̱ngɓa̱ng wò á. Inəna̱n anəm unəna̱n i nak na i lár ka̱t, ka̱ nda va̱ uza̱ tar nnəm iya̱m iɓá̱ngɓa̱ng á.
12 Portanto tu, filho do homem, dize aos filhos do teu povo: A justiça do justo não o livrará no dia da sua transgressão; e, quanto à impiedade do ímpio, por ela não cairá ele no dia em que se converter da sua impiedade; nem o justo pela justiça poderá viver no dia em que pecar.
13 A yà pa̱ n là ûnəm unəna̱n pa̱ uza̱ i lár, a yà pa̱ uza̱ da̱r nkàm wò kà̱ inəna̱n kang à le nəm iɓá̱ngɓa̱ng, te mi yà ká̱ nrəng oga nnap nnəna̱nnəna̱n mmatmat va̱ cho ka̱t. Uza̱ i kú ka̱kul iɓá̱ngɓa̱ng va̱ uza̱ nəm á.
13 Quando eu disser ao justo que certamente viverá, e ele, confiando na sua justiça, praticar iniqüidade, nenhuma das suas obras de justiça será lembrada; mas na sua iniqüidade, que praticou, nessa morrerá.
14 A yà pa̱ n là ûnəm uɓá̱ngɓa̱ng pa̱ nkpak uza̱ i kú, te a yà pa̱ uza̱ ga̱ɓa̱n re nnap mɓá̱ngɓa̱ng wò, kang à nəm iya̱m inəna̱n ká̱ nnandər,
14 Demais, quando eu também disser ao ímpio: Certamente morrerás; se ele se converter do seu pecado, e praticar a retidão
15 a yà pa̱ unəm unga yə́l nsar nnap va̱ uza̱ yar kang à le ká̱ iya̱m va̱ uza̱ vyat ká̱ ìfan, uza̱ kpak oga nnap mpakpak ngga irirì, uza̱ re nnəm iya̱m iɓá̱ngɓa̱ng, te nkpak uza̱ i lár, uza̱ i kú ka̱t.
15 se esse ímpio, restituir o penhor, devolver o que ele tinha furtado, e andar nos estatutos da vida, não praticando a iniqüidade, certamente viverá, não morrerá.
16 Mi yà ká̱ nrəng ká̱ oga mpat va̱ uza̱ nəm chit matmat ka̱t, ka̱kul uza̱ nəm iya̱m inəna̱n ká̱ nnandər, nkpak uza̱ i lár.
16 Nenhum de todos os seus pecados que cometeu será lembrado contra ele; praticou a retidão e a justiça, certamente viverá.
17 <<Kang onəm ɓu là pa̱, <Asa̱l aYawe dakdak ka̱t,> nnandər te a ji oza̱ na dakdak ka̱t.
17 Todavia, os filhos do teu povo dizem: Não é reto o caminho do Senhor; mas o próprio caminho deles é que não é reto.
18 Awalang va̱ unəm unəna̱n re nnəm inəna̱n wò, kang à nəm iɓá̱ngɓa̱ng, te uza̱ i kú ka̱kukul.
18 Quando o justo se apartar da sua justiça, praticando a iniqüidade, morrerá nela;
19 Awalang va̱ unəm uɓá̱ngɓa̱ng re nnəm iɓá̱ngɓa̱ng wò, kang à nəm iya̱m inəna̱n ká̱ nnandər, te uza̱ i lár ka̱kukul.
19 e, quando o ímpio se converter da sua impiedade, e praticar a retidão e a justiça, por estas viverá.
20 Káp ká̱ nna kpa te, ó là pa̱, <Asa̱l aYawe dakdak ka̱t.> Á nzhi àIsa̱rila, mi nap akwali ûdanggo i mal ká̱ nnap nnənəm.>>
20 Todavia, vós dizeis: Não é reto o caminho do Senhor. Julgar-vos-ei a cada um conforme os seus caminhos, ó casa de Israel.
21 Kà̱ nra ngga ntukun, ka̱ ape aga agba̱pchi, ka̱ ìzun iga ìgba̱pchi ama̱n pa̱ parəm iga ntəm izwal yi, te unəm uro uga nchə́r ìkum ka̱ aUrushelima ɓa ka̱ atak mi, á là á mi pa̱, <<Mmá nəm igwan chit ka̱ aUrushelima.>>
21 No ano duodécimo do nosso cativeiro, no décimo mês, aos cinco dias do mês, veio a mim um que tinha escapado de Jerusalém, dizendo: Caída está a cidade.
22 Ka̱ arurong va̱ ta kang unəm uga nchə́r ìkum va̱ ta ì ɓa ì chu te, awó áPonzhinan nna yà ka̱ apal mi, á bol anung á mi chit ka̱ awalang va̱ unəm uga nchə́r ìkum va̱ ta ɓa ka̱ atak mi ka̱ ìpin á. Anung mi ka̱ bol chit, mmami akpa̱ng lap ka̱t.
22 Ora a mão do Senhor estivera sobre mim pela tarde, antes que viesse o que tinha escapado; e ele abrirá a minha boca antes que esse homem viesse ter comigo pela manhã; assim se abriu a minha boca, e não fiquei mais em silêncio.
23 UYawe là nnap ká̱ mi pa̱,
23 Então veio a mim a palavra do Senhor, dizendo:
24 <<Á ya anəm, onəm oga ntəm ka̱ oga atak alaklak va̱ ka̱ ashe mbin aIsa̱rila ka̱ nlà pa̱, <UAbəraham ká̱ nkukwa wò na, káp ká̱ nnà te mmá na mbin va̱ ta̱ á na ta̱l njini, kang mmayi va i yiyəl, te nkpaktak mbin va̱ ta̱ mmá na ka̱kul mmayi.>
24 Filho do homem, os moradores destes lugares desertos da terra de Israel costumam dizer: Abraão era um só, contudo possuiu a terra; mas nós somos muitos; certamente nos é dada a terra por herança.
25 Ka̱kul nva̱ ta te, là ôza̱ pa̱, <UNəm uga nzhi uYawe là pa̱, <<Mmawo ka̱ nrí ìzhe ká̱ nchə̀r, ó nak oga iwú wó ka̱ oga ichər wó, kang ó táng nchə̀r kpa, káp ká̱ nnà te mmawó kà̱ nɗòm pa̱ ó rí iya̱m akup ká̱ mbin va̱ ta̱ ɗò?
25 Dize-lhes portanto: Assim diz o Senhor Deus: Comeis a carne com o seu sangue, e levantais vossos olhos para os vossos ídolos, e derramais sangue! porventura haveis de possuir a terra?
26 Ó da̱r kà̱ ndokchi, ó nəm oga ajan, kang nza̱ uzəngtəng wó nggo nəm mmai ká̱ uchar anəm uga ngba̱k nzhi wò, káp ká̱ nnà te mmawó kà̱ nɗòm pa̱ ó rí iya̱m akup ká̱ mbin va̱ ta̱ ɗò?>> >
26 Vós vos estribais sobre a vossa espada; cometeis abominações, e cada um contamina a mulher do seu próximo! e haveis de possuir a terra?
27 <<Là ôza̱ pa̱, <UNəm uga nzhi uYawe, là pa̱, <<Nva̱ nna n yà, ovəngva̱ ka̱ ashe oga atak alaklak mí gbá̱ng ká̱ ndokchi, kang ovəngva̱ ka̱ ashe mpom te mi nak ìzhe iga anyin i rí oza̱. Kang oro va̱ kà̱ nzhi ngga mbwam ká̱ ovəngva̱ ka̱ ashe oga agba̱k, te oza̱ i kú ka̱ atak arwa aɓá̱ngɓa̱ng.
27 Assim lhes dirás: Assim disse o Senhor Deus: Vivo eu, que os que estiverem em lugares desertos cairão à espada, e o que estiver no campo aberto eu o entregarei às feras para ser devorado, e os que estiverem em lugares fortes e em cavernas morrerão de peste.
28 Kang mi nak mbin va̱ ta i təm agúng, i yà atak lakchi, te ìkəkam va̱ uza̱ i fam ká̱ i kùr. Kang oga aɓam aIsa̱rila i sat agúng, unəm uro yà i watar ka̱ ashishe ka̱t.
28 E tornarei a terra em desolação e espanto, e cessará a soberba do seu poder; e os montes de Israel ficarão tão desolados que ninguém passará por eles.
29 Ka̱ awalang va̱ n nak mbin va̱ ta ta̱l agúng, atak lakchi ka̱kul nkpaktak oga ajan va̱ oza̱ nəm, te oza̱ i nyi pa̱ mmami na uYawe.>> >
29 Então saberão que eu sou o Senhor, quando eu tornar a terra em desolação e espanto, por causa de todas as abominações que cometeram.
30 <<Kang mmaɓu, á ya anəm, onəm ɓu ɓut chit kà̱ nlà nnap ɓu kà̱ ngba̱k oga akamsəlang, ka̱ anung asa̱l oga nzhi, i là ôwan oza̱ pa̱, <Ó ɓa, na i ga i fe nnap-nlà va̱ fa ka̱ atak aYawe.>
30 Quanto a ti, ó filho do homem, os filhos do teu povo falam de ti junto às paredes e nas portas das casas; e fala um com o outro, cada qual a seu irmão, dizendo: Vinde, peço-vos, e ouvi qual seja a palavra que procede do Senhor.
31 Oza̱ ɓa ka̱ atak ɓu, kang oza̱ təm kà̱ mpyal ɓu wa onəm mi, oza̱ i fe nnap-nlà ɓu, te oza̱ i kpak ka̱t, ka̱kul oza̱ i nyám mma̱n ngga anung, oza̱ nak ìgwak oza̱ kà̱ nram mmak ngga asa̱l anandər ka̱t.
31 E eles vêm a ti, como o povo costuma vir, e se assentam diante de ti como meu povo, e ouvem as tuas palavras, mas não as põem por obra; pois com a sua boca professam muito amor, mas o seu coração vai após o lucro.
32 Ka̱ atak oza̱ te, mmaɓu wa ánəm uga ǹnyi nshì nnap-nshì mma̱n, ká̱ ìchu ìlukutlukut iga nchang nfe, va gwang ká̱ iya̱m nnə́m ichángchàng. Ka̱kul oza̱ i fe oga nnap-nlà ɓu, te oza̱ nəm inok ká̱ ka̱t.
32 E eis que tu és para eles como uma canção de amores, canção de quem tem voz suave, e que bem tange; porque ouvem as tuas palavras, mas não as põem por obra.
33 <<Awalang va̱ iya̱m va̱ ta̱ i ɓa i yə́l, kang kà̱ ngga nyə́l, te oza̱ i nyi pa̱ unəm uga nlà ìchu Inan uwa ka̱ yà ka̱ ashe oza̱.>>
33 Quando suceder isso {e há de suceder}, saberão que houve no meio deles um profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Ezequiel 33, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.