Lucas 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Ká ɓil namkeri ku na, ruɔ nzoɓri mbṵ kḭ mɛr mɛr ká luo Zezu a í tɔɗ fal ɓal kḭ mbɔ̌r mbɔ̌r. Lɛɛ, Zezu tii sa̰w ɓáa ɓay ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri pola mii: «Ì kɔ́rɔ sùo-rì ká tul fe hew fe *Fariziri ká ɓa nzaa rúɔ ɓay ɓari na.
1 Enquanto isso, os homens se tinham reunido aos milhares em torno de Jesus, de modo que se atropelavam uns aos outros. Jesus começou a dizer a seus discípulos: Guardai-vos do fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Feri riw bele ká ɗo lanzɔŋ na, a tḭ́i ɗo zaɗ hie gbay gbay; a feri riw bele ká ɗo zaɗ muni kara, nzoɓri kɔ́kɔ riw bele.
2 Porque não há nada oculto que não venha a descobrir-se, e nada há escondido que não venha a ser conhecido.
3 Sa̰wke mini ze, feri riw bele ká ì ɓaa ɓayke ká zaɗ muni na, nzoɓri láa ɓayke ká ɓisie biribiŋ. Ɓayri riw bele ká ì ŋgṵ-ŋgṵrike ká sakra kḭ ká ɓil hul nam ɓaarì na hɔy kara, i ɗoko sikɗa puo nda̰w rɔɔ, i ka-káake ɓa siya ha̰ nzoɓri laa ɓáy.»
3 Pois o que dissestes às escuras será dito à luz; e o que falastes ao ouvido, nos quartos, será publicado de cima dos telhados.
4 «Ɓaarì nzoɓ buɔ-iri, mì ɓaa ha rì: nzoɓri ká i i naysuo nzoɓ, a falɛ lɛ, i maa ɓay ɗáa fe mbḭw ziŋ ni mbǎa na, ndaɗ ɓay hḭ́ɛ ri ya.
4 Digo-vos a vós, meus amigos: não tenhais medo daqueles que matam o corpo e depois disto nada mais podem fazer.
5 Mì kíɛ rì nzoɓ ká ndaɗ hḭ́ɛ ni: ì hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru ká maa ɓay ika naysuo nzoɓ, a falɛ lɛ, ka ɗo ɓáy hṵrusuo ɓay vbuka ni ɓo ɓil zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ na. Ɓa tusuɛ mì ɓaa ha rì: ɓe na ze ka ɓa nzoɓ ká ndaɗ hḭ́ɛ ni.
5 Mostrar-vos-ei a quem deveis temer: temei àquele que, depois de matar, tem poder de lançar no inferno; sim, eu vo-lo digo: temei a este.
6 «Tḭtiri na wa̰a, i fa̰a ri ɓa ndeɓe nda̰w rɔɔ, i hie ɓáy vu lari siɗi hɔy ya lɛ? Ɓe nu ku hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru yḭiŋra fal-ri mbḭw ya.
6 Não se vendem cinco pardais por dois asses? E, entretanto, nem um só deles passa despercebido diante de Deus.
7 A sṵy tul-rì kara, Ŋgɛrɛwṵru kḭi ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm riw bele. Munu zu lɛ, ì ɗaa hḭɛ ya, ɓay ḭi lɛ, ká nun Ŋgɛrɛwṵru na, ì kal tul tḭtiri wuruk wuruk kal rɔɓay!»
7 Até os cabelos da vossa cabeça estão todos contados. Não temais, pois. Mais valor tendes vós do que numerosos pardais.
8 «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɓaa ta-taŋ ká nun nzoɓri mii, ɓeri ɓa taa ɓi lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ kara mì ɓáa ta-taŋ ká pol leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri ká nulue nda̰w mii, ka ɓa taa ɓi.
8 Digo-vos: todo o que me reconhecer diante dos homens, também o Filho do Homem o reconhecerá diante dos anjos de Deus;
9 Roo lɛ, nzoɓ ká ɓaa ta-taŋ ká nun nzoɓri mii, ɓeri kɔ mì ya lɛ, ɓi Vu Nzoɓ na kara mì ɓáa ta-taŋ ká nun leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri nda̰w mii, mì kɔ ni ya.
9 mas quem me negar diante dos homens será negado diante dos anjos de Deus.
10 A nzoɓ ha̰a ha̰a káʼa ɓáa ɓay, a túŋke ɓi Vu Nzoɓ na, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka bumake ziŋ ni. Roo lɛ, nzoɓ ká tḭiri Tem Law Pie na, ka ti ndáka bumake ziŋ ni ya.
10 Todo aquele que tiver falado contra o Filho do Homem obterá perdão, mas aquele que tiver blasfemado contra o Espírito Santo não alcançará perdão.
11 «Zaɗka i mgba rì í séke ɓay ɗáa ɓay ɓo tul-rì ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri, mase pol mbayri ɓáy nzoɓ réke tul puori kara, ì ha̰ law-rì ka nzáa rì ká ɗi ɓay tul ɓayri ká ì ɓáa ɓay ya̰aŋake sùo-rì, mase ɓayri ká ì ɓáa ká zaɗɛ na ku ya,
11 Quando, porém, vos levarem às sinagogas, perante os magistrados e as autoridades, não vos preocupeis com o que haveis de falar em vossa defesa,
12 ɓay ḭi lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy ze Tem Law Pie a fére rì ɓayri ká ɓay haŋa rì ɓaa na.»
12 porque o Espírito Santo vos inspirará naquela hora o que deveis dizer.
13 Ká ɓil ruɔ nzoɓri ku na, nzoɓ mbḭw munu mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, mu ɓaa ha̰ yṵ-i, ɓo ɓúru kḭ ɓúru leke kḭ fe pile ká bǎa ɓuru pɔŋ na saa sikɗa.»
13 Disse-lhe então alguém do meio do povo: Mestre, dize a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓo leɗban ni key! Nzoɓ ve ze ɗáa mì kaw ɓa nzoɓ ɗáa ɓay, mase nzoɓ wál fe ɓaarì ha rì lɛ?»
14 Jesus respondeu-lhe: Meu amigo, quem me constituiu juiz ou árbitro entre vós?
15 Falɛ ku báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a ɓaa ha̰ nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ na mii: «Ì nzɛ ɓáy sùo-rì! Kɔ́kɔ nun fe taa ḭi ḭi hɔy kara, ì kɔ́rɔ sùo-rì ká ɗi, ɓay ḭi lɛ, ɓáy faa zíŋ feri na ì ti zíŋ káw ɓáy kumnun taa tusuɛke ká ɗi ya. Ze feziŋakeri ŋgḭi na ɓamba hɔy kara, ɓe ze ɓa faake ya.»
15 E disse então ao povo: Guardai-vos escrupulosamente de toda a avareza, porque a vida de um homem, ainda que ele esteja na abundância, não depende de suas riquezas.
16 Rɔɓay, Zezu ɓaa ɓay ɓáy faa law ɓay ha ri a ɓaa mii: «Nzoɓ feziŋa mbḭw munu, fe payri ɗo wáa ɓe ŋgḭi ɓamba.
16 E propôs-lhe esta parábola: Havia um homem rico cujos campos produziam muito.
17 Lɛɛ, ka ker ɓay ká ɓil law-ɛ a ɓaa mii: “Mì ɗáa mina kḭ ro zey lɛ, ɓay ḭi lɛ, zaɗ ká ɓay haŋa mì ɗaa fe pay ɓiri riw bele zuɔ ɗi na tiya.”
17 E ele refletia consigo: Que farei? Porque não tenho onde recolher a minha colheita.
18 Rɔɓay, ka yḭ̀i a ɓaa mii: “Mì kɔ ro! Fe ká mì ɗáa na ze ɗo key: mì gɔ́ɗɔ pul ɓiri riw bele zuɔ ɓisuy, mí kaŋ kḭri ɓa bawdake bawdake kal tul-e taa polari na ku rɔɓay, a mí fa̰a pa̰ra fe pay ɓiri ɓáy fe kere ɓiri riw bele zuɔ ɗi.
18 Disse então ele: Farei o seguinte: derrubarei os meus celeiros e construirei maiores; neles recolherei toda a minha colheita e os meus bens.
19 Falɛ ku lɛ, mì ɓáa ha̰ sùo-i mii: ‘Mu naa ɗɛkɛkɛ ro! Mù ɗo ɓáy feziŋari ŋgḭi ɓamba tasiri ká ɓay haŋa mù kǎwke ɓáy mbiimbam mbiimbam maa fe ro. Munu zu lɛ, mu mgba ta̰ram sùo-ɔ, mú sṵ mú nzɔ, a mú ɗáake suoriya.’”
19 E direi à minha alma: ó minha alma, tens muitos bens em depósito para muitíssimos anos; descansa, come, bebe e regala-te.
20 Ro, Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓo kɔ̀kɔ nzoɓ! Ɓil suŋ ká vuri key kḭ na, mì mgbaka mù ɓay náa pa̰ra nun sùo-ɔ na. Ku wa̰a, feri ká mù leke zuɔ ɓáy zaɗɛ zeɓ zeɓ na, a ɓá taa ve ro lɛ?”
20 Deus, porém, lhe disse: Insensato! Nesta noite ainda exigirão de ti a tua alma. E as coisas, que ajuntaste, de quem serão?
21 Mì ɓaa ha rì: a ɗoko faa mbḭw munu nda̰w ɓay tul nzoɓ ká mbṵ feziŋari ŋgḭ-ŋgḭi ɓa taa ɓe ká tusiri key, roo lɛ, ká luo Ŋgɛrɛwṵru ká nulue na, ka ɗo ɓáy feziŋa mbḭw ká ɗi ya.»
21 Assim acontece ao homem que entesoura para si mesmo e não é rico para Deus.
22 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì: ì ha̰ law-rì ka nzáa rì ɓay tul fe sṵm ká ì se síeke ɓay káwke ɓáy kumnun na ya, mase ɓay tul gari ká ì ndúo na kara ya nda̰w,
22 Jesus voltou-se então para seus discípulos: Portanto vos digo: não andeis preocupados com a vossa vida, pelo que haveis de comer; nem com o vosso corpo, pelo que haveis de vestir.
23 ɓay ḭi lɛ, káw ɓáy kumnun ɓaarì na kal tul fe sṵmri nda̰w, a sùo-rì kara kal tul gari ká ì nduo na nda̰w pi.
23 A vida vale mais do que o sustento e o corpo mais do que as vestes.
24 Ì mbi nun-rì í kɔ ga̰mbereri ká i ha̰ari tumbam siya ku. Ɓari na, i ru fe ya nda̰w, í vbie fe pay ya nda̰w, a í ɗo ɓáy pul mase dura kɔ́rɔ fe kere ɓari mbḭw ya nda̰w pi. Roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru hɔl ri! A ɓaarì na, Ŋgɛrɛwṵru kɔ-kɔ́m ɓa tul-rì, ɓay ḭi lɛ, ì kal tul ɓari nduyri na ku rɔɓay.
24 Considerai os corvos: eles não semeiam, nem ceifam, nem têm despensa, nem celeiro; entretanto, Deus os sustenta. Quanto mais valeis vós do que eles?
25 «Ká sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ve ze ɓáy faa law-ɛ ká nzaa ni na, a máa ɓay ɗáa nam kḭ nde tul nam káw ɓáy kumnun ɓe na lɛ woo?
25 Mas qual de vós, por mais que se preocupe, pode acrescentar um só côvado à duração de sua vida?
26 Munu ká ì maa ɓay ɗáa vu fe ndḭi mini key ya wa̰a, ɓay ḭi rɔɔ, ì ker ɓay se líe se lew ɓay tul fe ha̰wri ká tɔ̀ŋ na lɛ?
26 Se vós, pois, não podeis fazer nem as mínimas coisas, por que estais preocupados com as outras?
27 Ì bɛ́klɛ fukri feri ká ɗo mbṵu ká ɓil wáari ku í kɔ. I ɗaa peɗ ya nda̰w, í kaŋ gari ya nda̰w, roo lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: Mbay Salomo̰n kḭ ká ɓa nzoɓ riŋ ɗika káʼa kaw ɓil feziŋa baɗak na hɔy kara, ka nduo gari ndṵy mba fukri fe niri key na ya.
27 Considerai os lírios, como crescem; não fiam, nem tecem. Contudo, digo-vos: nem Salomão em toda a sua glória jamais se vestiu como um deles.
28 Feri ká fuu ɗo mbṵu ká ɓil wáari ká ɗo vuri key, ká ruo lɛ, i fá̰a ri zuɔ huu hɔy lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kɔ-kɔ́m ɓa tul-ri a ha ri fuu mbṵu ɓa gama ku ya rɔɔ, maa ɓay ɓaarì ze, ka ti haŋa rì gari ká ì se síeke na ya lɛ woo? Áa, ɓaarì ká mbika law ɓaarì ndḭi na!
28 Se Deus, portanto, veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã se lança ao fogo, quanto mais a vós, homens de fé pequenina!
29 «Munu zu lɛ, ì yɔklɔ sùo-rì ɓaŋguɔ ɓay tul feri ká ì sṵŋa ya nda̰w, ɓay tul feri ká ì nzɔkɔ ya nda̰w,
29 Não vos inquieteis com o que haveis de comer ou beber; e não andeis com vãs preocupações.
30 ɓay ḭi lɛ, nzoɓri ká tusiri key ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya ze i nzaa feri ká mini key ɓaŋguɔ. Roo lɛ, ɓaarì na, ì ɗo ɓáy Bǎa ká kɔ feri ká ì se síeke na.
30 Porque os homens do mundo é que se preocupam com todas estas coisas. Mas vosso Pai bem sabe que precisais de tudo isso.
31 Ì nzaa faa ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ze ka re mbay ká tul-rì, rɔɔ a haŋa rì fe niri ká ì se síeke na nde ɗi ɓáy.»
31 Buscai antes o Reino de Deus e a sua justiça e todas estas coisas vos serão dadas por acréscimo.
32 «Ɓaarì vu baɗu ɓiri na, ì hḭ́ɛ ya, ɓay ḭi lɛ, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na ɗo ɓáy suoriya ɓay haŋa rì kaw ɓil puoruo ɓe.
32 Não temais, pequeno rebanho, porque foi do agrado de vosso Pai dar-vos o Reino.
33 Ì hie feri ká ì ɗǒke a í pɔ́ŋ larike ha̰ nzoɓ kṵkuri. Ì nzaa ɓɔl lari ká gɔ-gɔɗɔ ya í ɗaa feziŋa ɓaarì ka zúɔ ɗi, a í kɔ́rɔ ka ɗo nulue. Ɓe ze ɓa zaɗ ká nzoɓ kɔrɔ feziŋa ɓe ɗo ɗi lɛ, ɓiɛ ya ɓaŋguɔ kpaɗara. Ɓa zaɗ ká riiɓari maa ɓay sóro í vi lakun-ɛ ya nda̰w, ndereri kara nde fe ká ɗi ya nda̰w pi.
33 Vendei o que possuís e dai esmolas; fazei para vós bolsas que não se gastam, um tesouro inesgotável nos céus, aonde não chega o ladrão e a traça não o destrói.
34 Tusuɛke lɛ, zaɗ ká feziŋa ɓaarì ɗo ɗi na, zaɗɛ na ku nda̰w ze law-rì kara te ɗi nzokɗo.»
34 Pois onde estiver o vosso tesouro, ali estará também o vosso coração.
35 «Ɓaarì na, ndaɗ ɓay haŋa rì siŋ tul gari peɗ ɓaarì ɓáy sal huɔ, í ha̰ huu ndele ɓaarì hie, rɔɔ í gíyaŋke nam ví Ŋgɛrɛmbay na.
35 Estejam cingidos os vossos rins e acesas as vossas lâmpadas.
36 Ì ɗo munu ɓa leɗ káwri ká i kaw í giyaŋ bǎa káw ɓari ká se ɓa zaɗ ya̰aŋa kḭ. Zaɗkaʼa yḭ̀i saa ɗi a ví a nda bufaa hul na báyḭi lɛ, i ɗo ɗi ya ɓay mgbúɗa faa ha̰ ni í mgba ni ɓáy kere.
36 Sede semelhantes a homens que esperam o seu senhor, ao voltar de uma festa, para que, quando vier e bater à porta, logo lha abram.
37 Suoriya a ɓá taa leɗ káwri ká bǎa káw ɓari ví ziŋ ri ká i kaw ɓáy nzaa ɓal-ri kekeke! Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓa bǎa káw ɓari na kḭ sùo-ɛ ze, a ndúo gari peɗ ɓe a siŋ ɓáy sal huɔ, a ha ri kaw nzaa tutakra fe sṵm, rɔɔ a vi sùo-ɛ ɓay léke ri ɓáy nzi-ɛ nzi-ɛ ɓáy.
37 Bem-aventurados os servos a quem o senhor achar vigiando, quando vier! Em verdade vos digo: cingir-se-á, fá-los-á sentar à mesa e servi-los-á.
38 Zaɗka bǎa káw ɓari na vi ɓáy nzaa zaɗ buo, mase ɓáy zaɗ ká ɗo ɗiŋ hɔy a ví zíŋ ri ká i kaw ɓáy nzaa ɓal-ri kekeke na lɛ, suoriya a ɓá taa ɓari.
38 Se vier na segunda ou se vier na terceira vigília e os achar vigilantes, felizes daqueles servos!
39 Ì kɔ ɓáy kere nda̰w rɔ! Zaɗka nzoɓ puo kɔ sa̰w síe ká nzoɓ riiɓa a víke ɓil hul ɓe na lɛ, ka ti pɔ́ŋ faa ha̰ nzoɓ riiɓa haw faa hul ɓe, a fa̰a fe ɓeri ya.
39 Sabei, porém, isto: se o senhor soubesse a que hora viria o ladrão, vigiaria sem dúvida e não deixaria forçar a sua casa.
40 Munu zu lɛ, ɓaarì hɔy kara, ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke, ɓay ḭi lɛ, sa̰w síe ká ì ker ya na nda̰w rɔɔ, ɓi *Vu Nzoɓ na mì víke ɓáy.»
40 Estai, pois, preparados, porque, à hora em que não pensais, virá o Filho do Homem.
41 Piyɛr vbi Zezu mii: «Mbay, law ɓay ká mù ɓaa key na, mù ɓaa ha̰ ɓuru huo ɓuru hɔy mase, mù ɓaa ha̰ nzoɓri riw bele lɛ?»
41 Disse-lhe Pedro: Senhor, propões esta parábola só a nós ou também a todos?
42 Lɛɛ, Ŋgɛrɛmbay yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Leɗ káw ha̰a ze ɗo ɓáy nun nzɛm, a ɗo tul peɗ ɓe ɓáy zaɗɛ lɛ? Ɓe key na, bǎa káw ɓe a pɔ́ŋ peɗ ká ɓil hul ɓeri zuɔ nduo-ɛ ha̰ ni kɔ-kɔ́m ɓa tul-e, a ha̰ leɗ káw ha̰wri fe sṵm ɓari ɓáy zaɗɛ zaɗɛ ɓáy nam nam.
42 O Senhor replicou: Qual é o administrador sábio e fiel que o senhor estabelecerá sobre os seus operários para lhes dar a seu tempo a sua medida de trigo?
43 Suoriya a ɓá taa leɗke ká bǎa káw ɓe yḭ̀i a ví ziŋ ni ká zaɗ ɗáa peɗ ká mini key.
43 Feliz daquele servo que o senhor achar procedendo assim, quando vier!
44 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓe na, bǎa káw ɓe a pɔ́ŋ peɗ kɔ́rɔ fe ɓeri riw bele zuɔ nduo-ɛ.
44 Em verdade vos digo: confiar-lhe-á todos os seus bens.
45 Roo lɛ, zaɗka leɗ káwke na ker ká ɓil law-ɛ mii, bǎa káw ɓeri na mgba roy ká ɓay vika na, ka tii sa̰w ɓɔ́ɗ leɗ káw ha̰wri ká i ɓa má̰yri ɓáy wa̰rari, rɔɔ a giɓla fe sṵm, a ɗɛkɗɛ him kpṵru ha̰ ni ɗaa ni se tiika tiika.
45 Mas, se o tal administrador imaginar consigo: Meu senhor tardará a vir, e começar a espancar os servos e as servas, a comer, a beber e a embriagar-se,
46 Báyḭi lɛ, ɓáy nam káʼa ker ya na, bǎa káw ɓe na a ví tḭ́i tul-e mbuɗa ɓáy sa̰w síe káʼa kɔ ya. Lɛɛ, kaʼa mgbaka ni a ɗara ni kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba, a ɗaa ni kaw zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ziŋ nzoɓ ha̰wri ká i ɗo tul peɗ ɓari ɓáy zaɗɛ ya na.
46 o senhor daquele servo virá no dia em que não o esperar e na hora em que ele não pensar, e o despedirá e o mandará ao destino dos infiéis.
47 Ì kɔ, leɗ káw ká kɔ law hiiya bǎa káw ɓe kɔ, rɔɔ a leke sùo-ɛ ya, a ɗaa law hiiya ɓe ya nda̰w na, i ndáka ni ŋgḭi ɓamba tasiri.
47 O servo que, apesar de conhecer a vontade de seu senhor, nada preparou e lhe desobedeceu será açoitado com numerosos golpes.
48 Roo lɛ, leɗ káw ká kɔ law hiiya bǎa káw ɓe ya, rɔɔ a ɗaa fe ka̰aya káʼa máa ɓay haŋa ri nda ni na, i ndáka ni na kḭ, roo lɛ, i ndáka ni ndḭi munu hɔy. Nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ ni fe ŋgḭi ɓamba na, a vbika ni falɛ ŋgḭi ɓamba. A nzoɓ káʼa pɔŋ feri ŋgḭ-ŋgḭi zuɔ nduo-ɛ na, a vbika fe kḭri ŋgḭ-ŋgḭi zuɔ tul-e taa ha̰wri.»
48 Mas aquele que, ignorando a vontade de seu senhor, fizer coisas repreensíveis será açoitado com poucos golpes. Porque, a quem muito se deu, muito se exigirá. Quanto mais se confiar a alguém, dele mais se há de exigir.
49 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Mì vi tusiri key ɓay ɗáa huu ɓo ɗi. Mì kaw ɓáy kér ɓay ŋgḭi ɓamba kpṵru ha̰ mì tii sa̰w haŋa huu sɛ.
49 Eu vim lançar fogo à terra, e que tenho eu a desejar se ele já está aceso?
50 Ɗo nun haŋa ri ɗáa mì nduo ɓil kɔ́kɔ sɛkɛ fe. Law-i kara mbi huu biɗ biɗ kpṵru maa ɓáy peɗke káʼa ɔ́kɔke ɓáy zaɗɛ.
50 Mas devo ser batizado num batismo; e quanto anseio até que ele se cumpra!
51 Wa̰a, ì ker í ɓaa mii, mì vi ɓay haŋa ɗɛkɛkɛ ka ɗo tusiri key lɛ? Munu ya. Mì ɓaa ha rì: ɓi na mì vi ɓay haŋa téke ɓil kḭ ka ɗo.
51 Julgais que vim trazer paz à terra? Não, digo-vos, mas separação.
52 Ì kɔ, tii sa̰wke vuri key na, nzoɓ iniri ká tul-ri ndeɓe na, i téke ɓil kḭ. Nzoɓ saykeri, i téke ɓil kḭ ziŋ nzoɓ siɗikeri; a nzoɓ siɗikeri laa lɛ, i téke ɓil kḭ ziŋ nzoɓ saykeri.
52 Pois de ora em diante haverá numa mesma casa cinco pessoas divididas, três contra duas, e duas contra três;
53 Bǎa leɗ, a ɓíɛ ziŋ vi-e ká ɓa leɗ wa̰ra nzoɓ; a vi-e na kara, a ɓíɛ ziŋ bi-ɛ nda̰w. Máa leɗ, a ɓíɛ ziŋ vi-e ká ɓa leɗ má̰y tikɗi; a vi-e na kara, a ɓíɛ ziŋ mi-ɛ nda̰w. Máa fay, a ɓíɛ ziŋ má̰y vi-e; a má̰y vi-e na kara, a ɓíɛ ziŋ máa fay ɓe nda̰w pi.»
53 estarão divididos: o pai contra o filho, e o filho contra o pai; a mãe contra a filha, e a filha contra a mãe; a sogra contra a nora, e a nora contra a sogra.
54 Zezu ɓaa rɔɓay ha̰ ruɔ nzoɓri mii: «Zaɗka ì kɔ síi mbam uru, a ɗo fi zaɗ riŋ síe lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy ì ɓaa mii, mbam na tɔ vuku. Lɛɛ, mbam na ví tɔ munu ká ì ɓaa na.
54 Dizia ainda ao povo: Quando vedes levantar-se uma nuvem no poente, logo dizeis: Aí vem chuva. E assim sucede.
55 A zaɗka ì kɔ zuu ká kuu a uru saa fi hoɗo na ì ɓaa mii, zaɗ a záŋ. Lɛɛ, zaɗ zaŋ na kḭ.
55 Quando vedes soprar o vento do sul, dizeis: Haverá calor. E assim acontece.
56 Úwaa, ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Ɓaarì na, ì kɔ faa ndáy sa̰w fe ká kiɛ fe ká tumbam ɓáy tusiri key na tie nun-ri ɓamba. Wa̰a, ɗaa mina rɔɔ, ì maa ndáy sa̰w fe ká kiɛ feri ká ɗo timbɛɗɛ key ya lɛ?
56 Hipócritas! Sabeis distinguir os aspectos do céu e da terra; como, pois, não sabeis reconhecer o tempo presente?
57 «Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì mbi nzaa-rì sùo-rì ɓay tul fe ha̰yri ká ɗo ɓáy zaɗɛ ɓay ɗáa na ya lɛ?
57 Por que também não julgais por vós mesmos o que é justo?
58 Zaɗka nzoɓ ɗaa ɓay ziŋ mù, rɔɔ ɓo ɓáy kḭ í se mbḭw hɔy ɓa zaɗ fɔ́ŋ ɓay lɛ, mu ɗaa hṵrusuo-ɔ riw bele ka tuŋ kḭ ha̰ ɓo ɓáy kḭ í léke ɓayke ká sakra kḭ ká faa ku hɔy, ɓo ha̰ ni ka pɔ́ŋ mù. Munu ya lɛ, kaʼa ɗáa kpṵru ha̰ mù se nzaa nzoɓ kúŋ sal ɓay. A nzoɓ kúŋ sal ɓay na, a ɗáa mù nduo ndúo dɔma̰y mgbaka nzoɓri ha̰ ni suru mù yɔɗ ɓo hul sal.
58 Ora, quando fores com o teu adversário ao magistrado, faze o possível para entrar em acordo com ele pelo caminho, a fim de que ele te não arraste ao juiz, e o juiz te entregue ao executor, e o executor te ponha na prisão.
59 Mì ɓaa ha̰ mù ta-taŋ: mù ti tḭ́i ká zaɗɛ ku ya kpṵru maa ɓáy haŋa mù puo mbɔl ɓori na ku ŋgiɗ bele nda̰w rɔ!»
59 Digo-te: não sairás dali, até pagares o último centavo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.