João 1
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Pola nda̰w rɔɔ ɓay haŋa feri riw ɗo na, ɓe ká i ɗi ni ɓa Ɓay na ɗo ɗɔɗ ro. Ka ɗo ziŋ Ŋgɛrɛwṵru, a ɓa Ŋgɛrɛwṵru.
1 No princípio era o Verbo, e o Verbo estava junto de Deus e o Verbo era Deus.
2 Ɓay na ɗo ziŋ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy tiika sa̰w feri hɔy.
2 Ele estava no princípio junto de Deus.
3 Ɓáy faa ɓe na, Ŋgɛrɛwṵru ɗáake feri riw bele; fe káʼa ɗaa ɓáy faa ɓe ya na, mbḭw tiya.
3 Tudo foi feito por ele, e sem ele nada foi feito.
4 Ɓe na, sa̰w káw ɓáy kumnun uru saa luo-ɛ. A káw ɓáy kumnunke ku na ɓa zaɗ taŋa ká ɗaa ha̰ nun nzoɓri mgbuɗa ká ɗi.
4 Nele havia a vida, e a vida era a luz dos homens.
5 Zaɗ taŋake ku na hie ɓaŋguɔ ká ɓil suŋ tilo, lɛ, suŋ tilo na ya̰a ɓay zaɗ taŋa na ya.
5 A luz resplandece nas trevas, e as trevas não a compreenderam.
6 Ŋgɛrɛwṵru pie leɗ nzaapeɗ ɓe ká riŋ-ɛ ɓa Za̰a.
6 Houve um homem, enviado por Deus, que se chamava João.
7 Lɛɛ, ɓe na, ka vi ɓa nzoɓ ɓay nasi zaɗ taŋa na, ɓay haŋa nzoɓri riw bele i laa ɓayke ɓo, í ɗáake law-ri ɓo tul ɓay zaɗ taŋake na.
7 Este veio como testemunha, para dar testemunho da luz, a fim de que todos cressem por meio dele.
8 Ɓe Za̰a kḭ sùo-ɛ na, ka ɓa zaɗ taŋa ya, roo lɛ, ka vi ɓay ɓáa ɓay nasi zaɗ taŋa na.
8 Não era ele a luz, mas veio para dar testemunho da luz.
9 Zaɗ taŋake ku na, ɓa zaɗ taŋa taa tusuɛke. Kaʼa ví tusiri key a hie kaɗ kaɗ ká ɓil law nzoɓri riw bele.
9 {O Verbo} era a verdadeira luz que, vindo ao mundo, ilumina todo homem.
10 Ɓe ká i ɗi ni ɓa Ɓay na, ka ɗo tusiri key. Ze Ŋgɛrɛwṵru ɗaa tusirike na ɓáy faa ɓe hɔy kara, nzoɓri ká tusiri key na i tuu ni ya.
10 Estava no mundo e o mundo foi feito por ele, e o mundo não o reconheceu.
11 Ka vi sa̰w puo ɓe, lɛ, nzoɓri ya̰a ni ɓa sùo-ri ya.
11 Veio para o que era seu, mas os seus não o receberam.
12 Roo lɛ, ɓari riw bele ká i ya̰a ni í ɗaa law-ri ɓo tul-e na, ka ha ri faa ɓay haŋa ri vi ɓa vu Ŋgɛrɛwṵruri.
12 Mas a todos aqueles que o receberam, aos que crêem no seu nome, deu-lhes o poder de se tornarem filhos de Deus,
13 I vika ɓa vu Ŋgɛrɛwṵru munu ká i mboŋke nzoɓ ya: ɓáy faa sím ya nda̰w, faa law hiiya nzoɓ ya nda̰w, roo lɛ, ɓa Ŋgɛrɛwṵru kḭ ze ha̰ mboŋa fieke na.
13 os quais não nasceram do sangue, nem da vontade da carne, nem da vontade do homem, mas sim de Deus.
14 Ɓe ká i ɗi ni ɓa Ɓay na, ka ví ya̰a sùo ziŋ nzoɓ a ɗaa puo ziŋ naari. Law kere ɓáy tusuɛ ɓay mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y. Ɓuru na, ɓuru kɔ riŋ ɗika ɓe. Ɓa riŋ ɗika leɗ mbḭw hɔy keklek ká uru saa luo Ŋgɛrɛwṵru.
14 E o Verbo se fez carne e habitou entre nós, e vimos sua glória, a glória que o Filho único recebe do seu Pai, cheio de graça e de verdade.
15 Za̰a ɓaa nasi ɓay ká se tul-e mii: «Ì kɔ, ɓa nzoɓ key ze mì ɓaa ɓay ɓe mii: “Nzoɓ káʼa ví fal-i vuku na, ka mba mì pavbaɗ, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo pola ɗɔɗ nda̰w rɔɔ, i mbóŋ mì ɓáy.”»
15 João dá testemunho dele, e exclama: Eis aquele de quem eu disse: O que vem depois de mim é maior do que eu, porque existia antes de mim.
16 Naari riw bele na, Ŋgɛrɛwṵru ha̰ naari law kere ɓe, ɓa fe sa̰mi ká ka̰y tul kḭ tul kḭ ɓa pola pola.
16 Todos nós recebemos da sua plenitude graça sobre graça.
17 Pola lew na, ka ha̰ naari *bol kusol ɓáy faa *Moyze. Roo lɛ, timbɛɗɛ key na, ka ha̰ naari law kere ɓáy tusuɛ ɓay ɓáy faa Zezu *Krisi.
17 Pois a lei foi dada por Moisés, a graça e a verdade vieram por Jesus Cristo.
18 Nzoɓ mbḭw mini kɔ Ŋgɛrɛwṵru ɓáy nun-ɛ ya. Roo lɛ, ɓe káʼa ɓa leɗ mbḭw hɔy keklek, a ɓa Ŋgɛrɛwṵru kḭ sùo-ɛ, a kaw lakun Bi-ɛ na ze ɗaa ha̰ náa tǔukeri ni.
18 Ninguém jamais viu Deus. O Filho único, que está no seio do Pai, foi quem o revelou.
19 Nam mbḭw munu, ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri ká Zuruzalɛm pie nzoɓ fe poyri ɓáy *Leviri ha ri se luo Za̰a ɓay vbika ni ɓay, ɓay kɔ́kɔ wa̰a, ɓe na ka ɓa ve lɛ?
19 Este foi o testemunho de João, quando os judeus lhe enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para perguntar-lhe: Quem és tu?
20 Zaɗka i se luo-ɛ na báyḭi lɛ, ka gbir ya a yḭiŋra ɓáy ɓay ta-taŋ ha ri mii: «Ɓi na, mì ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na ya.»
20 Ele fez esta declaração que confirmou sem hesitar: Eu não sou o Cristo.
21 Lɛɛ, i vbi ni na rɔɓay mii «Mù ɓa nzoɓ ve kḭ lɛ? Wa̰a, mù ɓa *Eli lɛ?» Za̰a yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ṵ́-uu, mì ɓa ɓe ya.» I yḭ̀i í vbi ni na rɔɓay mii: «A wa̰a, mù ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓayke na lɛ?» Ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓa ɓi ya.»
21 Pois, então, quem és?, perguntaram-lhe eles. És tu Elias? Disse ele: Não o sou. És tu o profeta? Ele respondeu: Não.
22 Ro, í vbi ni ɓay mii: «A key wa̰a, mù ɓa nzoɓ ve kḭ gbaɗ lɛ woo? Mu yḭiŋra ɓáy ɓayke ha̰ ɓuru vǎa ɓaa ha̰ nzoɓri ká i pie ɓuru na. A ɓo kḭ sùo-ɔ na wa̰a, mù ɓaa ɓay mina kḭ ze se tul-a na lɛ?»
22 Perguntaram-lhe de novo: Dize-nos, afinal, quem és, para que possamos dar uma resposta aos que nos enviaram. Que dizes de ti mesmo?
23 Lɛɛ, Za̰a yḭiŋra ɓáy ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa pola lew na mii: «Ɓi na, mì ɓa ɓe ká ɓaa ɓay ɓeleŋ ká ɓil law kɔr mii: “Ì léke faa Ŋgɛrɛmbay ha̰ ni ka ɗo sikɗa kparak kparak na!”»
23 Ele respondeu: Eu sou a voz que clama no deserto: Endireitai o caminho do Senhor, como o disse o profeta Isaías {40,3}.
24 Ká sakra nzoɓ nzaapeɗri ká i pie ri ɓa luo Za̰a na, Farizi ha̰nɛri ká i ɗo ɗi na,
24 Alguns dos emissários eram fariseus.
25 i vbi ni ɓay key mii: «Munu ká mù ɓa Krisi ya nda̰w, mú ɓa Eli ya nda̰w, a mú ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ká ɓuru giyaŋ ni ya nda̰w na wa̰a, ɓay ḭi kḭ nda̰w rɔɔ, mù ɗaa tul nzoɓri nduo mbii lɛ?»
25 Continuaram a perguntar-lhe: Como, pois, batizas, se tu não és o Cristo, nem Elias, nem o profeta?
26 Lɛɛ, Za̰a yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓi na, mbii ze mì ɗaa tul-rì nduo ɗi, roo lɛ, nzoɓ mbḭw ɗo sakra ɓaarì ku ká ì kɔ ni ya.
26 João respondeu: Eu batizo com água, mas no meio de vós está quem vós não conheceis.
27 Ɓe káʼa ví fal-i vuku na, ka kal tul-i pavbaɗ. Sal dikɔn ká ɓal-ɛ hɔy kara, mì maa ɓay hina ya.»
27 Esse é quem vem depois de mim; e eu não sou digno de lhe desatar a correia do calçado.
28 Fe niri riw bele key na kal ká Betani ká nzaa kporombii Zurdɛ̰ ká fi kɛlu. Zaɗɛ ku ze, Za̰a ɗaa tul nzoɓri nduo mbii ká ɗi.
28 Este diálogo se passou em Betânia, além do Jordão, onde João estava batizando.
29 Nzaaruo kḭ na báyḭi lɛ, Za̰a kɔ Zezu ká se vuku ɓa luo-ɛ na ro a ɓaa mii: «Ì kɔ, ɓe key na ka ɓa *Vu Baɗu Ŋgɛrɛwṵru káʼa náa feya̰a nzoɓri ká tusiri key na zu.
29 No dia seguinte, João viu Jesus que vinha a ele e disse: Eis o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo.
30 Ɓa ɓe na key ze, mì ɓaa ɓay ɓe pola mii, “nzoɓ káʼa ví fal-i vuku na, ka kal tul-i pavbaɗ, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo pola ɗɔɗ nda̰w rɔɔ i mbóŋ mì ɓáy.”
30 É este de quem eu disse: Depois de mim virá um homem, que me é superior, porque existe antes de mim.
31 Kpṵru tḭi timbɛɗɛ key na, ka ɓa nzoɓ ve kara, ɓi na mì kɔ ya. Roo lɛ, mì ví ɗaa tul nzoɓri nduo mbii ɓay haŋa leɗ Izarayɛlri tǔuke ni ɓa ɓe ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay ɓe na.»
31 Eu não o conhecia, mas, se vim batizar em água, é para que ele se torne conhecido em Israel.
32 Za̰a ɓaa nasi ɓay ká se tul-e mii: «Mì kɔ Tem Ŋgɛrɛwṵru ɗì saa nulue munu ká bɛɗɛ pie a kaw tul-e kɔkrɔ.
32 {João havia declarado: Vi o Espírito descer do céu em forma de uma pomba e repousar sobre ele.}
33 Ka ɓa nzoɓ ve kara, mì kɔ ya ɓáy, roo lɛ, Ŋgɛrɛwṵru ká píe mì ha̰ mì ɗaa tul nzoɓri nduo mbii na ɓaa ha̰ mì mii: “Mu kɔ́kɔ Tem Ŋgɛrɛwṵru ɗì a kaw tul nzoɓ mbḭw. Ɓa ɓe ze a ɗáa nzoɓri nduo ɓil Tem Law Pie.”
33 Eu não o conhecia, mas aquele que me mandou batizar em água disse-me: Sobre quem vires descer e repousar o Espírito, este é quem batiza no Espírito Santo.
34 Ɓi na, mì kɔ fekeri na ɓáy nun-i, a mí ɓaa nasi ɓayke ha rì mii: ɓe na, ka ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru.»
34 Eu o vi e dou testemunho de que ele é o Filho de Deus.
35 Nzaaruo kḭ na, Za̰a ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri ká tul-rì siɗi na, i ɗo zaɗ ɗol ɓe ká pola na ku rɔɓay.
35 No dia seguinte, estava lá João outra vez com dois dos seus discípulos.
36 Zaɗkaʼa mbi nun-ɛ a kɔ Zezu ká ɗo kali na báyḭi lɛ, ka ɓaa mii: «Ì kɔ, ɓe na ka ɓa *Vu Baɗu Ŋgɛrɛwṵru!»
36 E, avistando Jesus que ia passando, disse: Eis o Cordeiro de Deus.
37 Leɗ nduoɓal Za̰ari ká siɗi na, i laa munu báyḭi lɛ, i uru í tɔŋ fal Zezu na.
37 Os dois discípulos ouviram-no falar e seguiram Jesus.
38 Zaɗka Zezu fɛrɛ kɔ́m a kɔ ri na báyḭi lɛ, ka vbi ri ɓay mii: «Ha̰a ḭi ze ì nzaa lɛ?» Lɛɛ, i yḭ̀i í vbi ni ɓay mii: «Rabi,» (má̰rake ɓaa mii gaŋ tul-i), «Mù naa zaɗ ha̰a lɛ?»
38 Voltando-se Jesus e vendo que o seguiam, perguntou-lhes: Que procurais? Disseram-lhe: Rabi {que quer dizer Mestre}, onde moras?
39 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì vi lɛ, ì kɔ́kɔ ɓáy.» Báyḭi lɛ, i se ziŋ ni í kɔ zaɗ nam ɓe, a í kaw ziŋ ni kpṵru maa ɓáy huu mgbaŋ ká taa korok.
39 Vinde e vede, respondeu-lhes ele. Foram aonde ele morava e ficaram com ele aquele dia. Era cerca da hora décima.
40 Leɗ nduoɓal Za̰ari ká i laa ɓay Zezu a í tɔŋ fal-ɛ na, nzoɓ mbḭwke ɓa Andere, yṵ Simo̰n Piyɛr.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que tinham ouvido João e que o tinham seguido.
41 Falɛ ku lɛ, Andere vǎa ziŋ yṵ-ɛ na a ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓuru ziŋ *Mesi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na!» (Má̰ra sa̰w riŋke lɛ, ɓa Krisi).
41 Foi ele então logo à procura de seu irmão e disse-lhe: Achamos o Messias {que quer dizer o Cristo}.
42 Lɛɛ, ka su Simo̰n na a séke ni luo Zezu. Zaɗka Zezu mbi nun-ɛ a kɔ ni na, ka ɓaa mii: «Ɓo na, mù ɓa Simo̰n vu Za̰a, i ɗika mù ɓa Sefas.» (Má̰ra sa̰w riŋke lɛ, ɓa Piyɛr.)
42 Levou-o a Jesus, e Jesus, fixando nele o olhar, disse: Tu és Simão, filho de João; serás chamado Cefas {que quer dizer pedra}.
43 Nzaaruo kḭ na báyḭi lɛ, Zezu hii ɓay séke ɓa kuɗu zaɗ ká Galele, ze a vǎa ziŋ Filiɓ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mu se fal-i.»
43 No dia seguinte, tinha Jesus a intenção de dirigir-se à Galiléia. Encontra Filipe e diz-lhe: Segue-me.
44 (Filiɓ na ɓa nzoɓ ká Besayda, puo ɓe ɓáy Andere ɓáy Simo̰n Piyɛrri mbḭw hɔy.)
44 {Filipe era natural de Betsaida, cidade de André e Pedro.}
45 Lɛɛ, Filiɓ na vǎa ziŋ Nataniyɛl a ɓaa ha̰ ni mii: «Nzoɓ ká *Moyze ɓaa ɓay se tul-e ɗo ɓil *mbeɗe bol kusol ká *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru kara ɓaa ɓay se tul-e nda̰w na, ɓuru ziŋ ni ro! Ɓa Zezu, vu Zezeɓ ká puo ká Nazarɛɗ.»
45 Filipe encontra Natanael e diz-lhe: Achamos aquele de quem Moisés escreveu na lei e que os profetas anunciaram: é Jesus de Nazaré, filho de José.
46 Báyḭi lɛ, Nataniyɛl ɓaa ha̰ ni mii: «Wa̰a, fe kere a úru saa Nazarɛɗ na ku nda̰w zu lɛ?» Lɛɛ, Filiɓ yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii «Mu vi lɛ, mù kɔ́kɔ ɓáy.»
46 Respondeu-lhe Natanael: Pode, porventura, vir coisa boa de Nazaré? Filipe retrucou: Vem e vê.
47 Zaɗka Zezu mbi nun-ɛ a kɔ Nataniyɛl ká vi ɓa luo-ɛ na báyḭi lɛ, ka ɓaa ɓay se tul-e mii: «Ì kɔ key, ɓe na, ka ɓa leɗ *Izarayɛl taa tusuɛke, ká fe úla nun nzoɓ mbḭw kara ti sùo-ɛ ya.»
47 Jesus vê Natanael, que lhe vem ao encontro, e diz: Eis um verdadeiro israelita, no qual não há falsidade.
48 Nataniyɛl na kaw yer a yḭ̀i a vbi ni mii: «Ɗaa mina nda̰w rɔɔ mù tuu mì taŋ mini key lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì kɔ mù ɗɔɗ ɓáy káw ɓo ká sa̰w puu nzum ku hɔy rɔɔ, Filiɓ ɗí mù ɓáy.»
48 Natanael pergunta-lhe: Donde me conheces? Respondeu Jesus: Antes que Filipe te chamasse, eu te vi quando estavas debaixo da figueira.
49 Báyḭi lɛ, Nataniyɛl ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, ɓo na mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru a mú ɓa mbay leɗ Izarayɛlri!»
49 Falou-lhe Natanael: Mestre, tu és o Filho de Deus, tu és o rei de Israel.
50 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mù ɗaa law-a ɓo tul-i ɓay kɔ́kɔ ká mì kɔ mù ká sa̰w puu nzum ku na lɛ? Mù kɔ́kɔ fe kereri ŋgḭi ɓamba tasiri kal taa ɓe ni key na ɓáy.»
50 Jesus replicou-lhe: Porque eu te disse que te vi debaixo da figueira, crês! Verás coisas maiores do que esta.
51 Lɛɛ, ka ɓaa na rɔɓay mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ì kɔ́kɔ nulue mgbuɗa ɓoloŋ ha̰ leɗ nzaapeɗ Ŋgɛrɛwṵruri hǐlke ɓa luo-ɛ, í ɗǐrake vi luo-i ɓi *Vu Nzoɓ na.»
51 E ajuntou: Em verdade, em verdade vos digo: vereis o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.